Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

UZOẸME UWUHRẸ 25

Jihova Ọ rẹ Ghale Ahwo nọ A rẹ Rọvrẹ

Jihova Ọ rẹ Ghale Ahwo nọ A rẹ Rọvrẹ

“Wọhọ epanọ Jihova ọ rọvrẹ owhai riẹriẹriẹ na, wha re ru epọvo na hrọ re.”—KỌL. 3:13.

OLE AVỌ 130 Hae Rọvrẹ

EWARE NỌ MA TI WUHRẸ *

1. Eyaa vẹ Jihova ọ ya kẹ erahaizi nọ i kurẹriẹ?

 JIHOVA họ ọnọ ọ ma omai, ọye ọ be kẹ omai izi nọ ma re koko, ọ tẹ jẹ rrọ Obruoziẹ mai. Rekọ ere ọvo ho. Jihova yọ Ọsẹ oyoyou mai nọ ọ be rẹrote omai. (Ol. 100:3; Aiz. 33:22) Nọ ma tẹ raha uzi riẹ, ma je kurẹriẹ no eva ze, ọ rẹ rọvrẹ omai. O rẹ were iẹe gaga re ọ rọvrẹ. (Ol. 86:5) Jihova ọ rọ Aizaya ọruẹaro na ya eyaa kẹ omai nọ: “Dede nọ izieraha rai e rrọ wawae, a ti ru ai jọ fuafo wọhọ ekpalekpa-ame.”—Aiz. 1:18.

2. Re ma sae riẹ yerikugbe ohwohwo, eme u fo nọ ma re ru?

2 Mai kpobi ma gba ha. Fikiere, ma sae ta ẹme jọ hayo ru eware jọ nọ e rẹ kẹ amọfa uye. (Jem. 3:2) Kọ oyena o rẹ whae ze nọ ma gbẹ sae riẹ yerikugbe ohwohwo ho? O rrọ ere vievie he. Ma sae riẹ yerikugbe ziezi otẹrọnọ ma be daoma hae rọvrẹ. (Itẹ 17:9; 19:11; Mat. 18:21, 22) Nọ amọfa a te ru omai eware nọ i te eware evuevo ho nọ e kẹ omai uye, Jihova ọ gwọlọ nọ ma rọvrẹ rai. (Kọl. 3:13) Fikieme? Keme Jihova omariẹ ọ be hae rọvrẹ omai “evaọ edhere ologbo.”—Aiz. 55:7.

3. Eme ma te ta kpahe evaọ uzoẹme nana?

3 Ma te jọ uzoẹme nana ta kpahe epanọ mai ahwo-akpọ nọ a gba ha ma sae rọ rehọ aro kele Jihova hae rọvrẹ amọfa. Ma te jẹ kẹ iyo enọ nana: Izieraha vẹ u fo nọ ma rẹ vuẹ ekpako ukoko? Fikieme Jihova ọ rọ ta nọ ma hae rọvrẹ amọfa? Kọ eme ma rẹ sai wuhrẹ mi inievo mai jọ nọ e reoja gaga fiki eware nọ amọfa a ru?

NỌ OLELEIKRISTI Ọ TẸ RAHA UZI ULOGBO

4. (a) Nọ odibo Jihova ọ tẹ raha uzi ulogbo, eme o re ru? (b) Eme ekpako na a rẹ daoma riẹ nọ a tẹ rọ ohwo nọ ọ raha uzi keria?

4 Nọ ohwo jọ ọ tẹ raha uzi ulogbo, a rẹ jẹ ekpako na riẹ. A fodẹ izieraha itieye na jọ evaọ obe 1 Ahwo Kọrint 6:9, 10. Ohwo o te ru oware utioye na jọ, yọ oware uyoma gaga o ru na evaọ aro Ọghẹnẹ. Nọ Oleleikristi o te ru oware utioye na, ọ rẹ lẹ se Jihova Ọghẹnẹ re ọ rọvrẹ riẹ, ọ vẹ jẹ vuẹ ekpako ukoko. (Ol. 32:5; Jem. 5:14) Fikieme ọ rẹ rọ vuẹ ekpako ukoko? Ma riẹ nọ Jihova ọvo o wo udu nọ ọ rẹ rọ rehọ izieraha vrẹ ohwo riẹriẹriẹ. Yọ o re ru onana fiki idhe ẹtanigbo Jesu. * O make rrọ ere na, Jihova ọ gwọlọ nọ ekpako ukoko a rẹ kiẹ oware nọ ohwo na o ru riwi, a ve je rri ẹme nọ Ebaibol ọ ta, re a riẹ sọ u fo re a kẹ ohwo otiọye na uvẹ re ọ gbẹ jọ ukoko na. (1 Kọr. 5:12) Re a sae riẹ onana, o gwọlọ nọ a rẹ daoma kẹ iyo enọ itiena: Kọ ohwo na o keke aro fihọ ru oware na? Kọ ọ jẹ daoma ko oware nọ o ru na dhere? Kọ o je dhe oware uyoma na ẹwẹwariẹ? Mai wuzou na, kọ ohwo na o ru oware jọ nọ u dhesẹ nọ oware nọ o ru na o kẹ riẹ uye, o te je kurẹriẹ no eva ze? Kọ oware jọ o riẹ nọ u dhesẹ nọ Jihova ọ rọvrẹ riẹ no?—Iruẹru 3:19.

5. Nọ ekpako na a tẹ rọ ohwo nọ ọ raha uzi gu ẹdhọ, irere vẹ i re noi ze?

5 Nọ ekpako na a tẹ rọ ohwo nọ ọ raha uzi na keria, a rẹ daoma jẹ iroro nọ e rọwokugbe oreva Ọghẹnẹ. (Mat. 18:18) Ẹvẹ ẹdhọ nọ a rọ ohwo na gu na o sai ro fiobọhọ kẹ ukoko na soso? Ẹdhọ na o re ru ai riẹ sọ ohwo na o kurẹriẹ hayo o kurẹriẹ hẹ. Nọ o gbe kurẹriẹ hẹ, a re si ei no ukoko re uzioraha riẹ na u gbe wholo idibo Jihova nọ i kiọkọ họ. (1 Kọr. 5:6, 7, 11-13; Tait. 3:10, 11) O sai je fiobọhọ kẹ ohwo nọ ọ raha uzi na kurẹriẹ re Jihova ọ rọvrẹ riẹ. (Luk 5:32) Nọ o te kurẹriẹ, ekpako na a re kuomagbei lẹ re usu riẹ avọ Jihova o wariẹ kpekpe ziezi.—Jem. 5:15.

6. A te si ohwo no ukoko, kọ Jihova ọ sae gbẹ rọvrẹ riẹ? Ru ei vẹ.

6 Ekpako na a te lele ohwo na keria, a jẹ ruẹ nọ ohwo na o kurẹriẹ hẹ, eme a re ru? A re si ohwo na no ukoko. Otẹrọnọ ohwo na ọ raha uzi egọmeti, ekpako na a rẹ ko ẹe dhere he. Jihova ọ kẹ enọ i bi su na udu re a rọ ohwo kpobi nọ ọ thọ uzi egọmeti gu ẹdhọ jẹ kẹe uye, te ohwo na o kurẹriẹ te o kurẹriẹ hẹ. (Rom 13:4) O make rrọ ere na, nọ ohwo na o te bruoma kpiroro uwhremu na je kurẹriẹ, Jihova ọ rẹ rọvrẹ riẹ. (Luk 15:17-24) Ọ tẹ make raha izi ilogbo, Jihova ọ rẹ rọvrẹ riẹ ghele.—2 Irv. 33:9, 12, 13; 1 Tim. 1:15.

7. Eme họ erọvrẹ?

7 Ma wo udu nọ ma rẹ rọ vuẹ Jihova inọ ọ rọvrẹ ọrahaizi hayo ọ rọvrẹ riẹ hẹ hẹ. Onana yọ owha ogbẹgbẹdẹ jọ nọ ọ wọ no omai uzou. O make rrọ ere na, ma wo udu nọ ma re ro ru oware jọ. Eme ọye? Ẹsejọ ahwo a re ru omai thọ, hayo tube ru omai oware nọ o rẹ da omai te ẹzi, kẹsena a ve wounu kẹ omai ma vẹ rọvrẹ rai. Rekọ ẹsejọ, ohwo nọ o ru omai thọ na ọ rẹ rọwo wounu kẹ omai hi. O make rrọ ere na, ma rẹ daoma rọvrẹ ohwo na. Eme họ erọvrẹ? Ma tẹ rọvrẹ ohwo, kiyọ u no omai eva ze inọ ma re si ẹme na no eva. Ma rẹ gbẹ dha eva kẹ ohwo na hayo jẹe egrẹ hẹ. Ma riẹ nọ o sae dina rehọ oke re who si oware utioye no eva riẹriẹriẹ, maero nọ oware nọ ohwo na o ru o tẹ da owhẹ gaga. Uwou-Eroro Azie 15, 1994, ọrọ Oyibo o ta nọ: “Whọ tẹ rọvrẹ ohwo nọ o ru thọ, orọnikọ onana u dhesẹ nọ oware nọ o ru na o were owhẹ hẹ. Nọ Oleleikristi ọ tẹ rọvrẹ omọfa, u dhesẹ nọ o fievahọ Jihova inọ ọye o re bru oziẹ nọ o mai kiehọ kpobi. Ọye họ Obruoziẹ nọ o re bru oziẹ nọ o mai kiehọ evaọ idhiwu gbe otọakpọ na, yọ o ti ru oware nọ u fo evaọ oke nọ ọ riẹ nọ o mai kiehọ.” Kọ fikieme Jihova ọ be rọ ta kẹ omai nọ ma hae rọvrẹ amọfa jẹ nyasiọ eware kpobi ba kẹe?

OWARE NỌ JIHOVA Ọ RỌ TA NỌ MA HAE RỌVRẸ

8. Ẹvẹ ma sae rọ ta nọ ma tẹ be rọvrẹ amọfa yọ ma wo edẹro?

8 Ma tẹ be rọvrẹ, u dhesẹ nọ ma wo edẹro. Jesu ọ jọ ọtadhesẹ riẹ jọ ta nọ Jihova ọ wọhọ olori nọ ọ kpairoro vrẹ esa buobu nọ ọrigbo riẹ jọ ọ re riẹ fikinọ ọ ruẹ nọ ọrigbo na ọ te sae hwa ae he. Rekọ nọ ọrigbo yena ọ ruẹ ibe ọrigbo riẹ nọ ọ reosa riẹ umugho jọ gheghe, ọ rọwo re iẹe ohrọ họ. (Mat. 18:23-35) Eme Jesu o bi wuhrẹ omai na? O bi wuhrẹ omai nọ ma tẹ kareghẹhọ epanọ Jihova ọ be re omai ohrọ te, o rẹ lẹliẹ omai rọvrẹ ahwo nọ i ru omai thọ. (Ol. 103:9) Ikpe buobu nọ i kpemu, Uwou-Eroro jọ o ta nọ: “Unuẹse kpobi nọ ma rọvrẹ ohwo-akpọ ibe mai kẹhẹ, ọ sai te oghẹrẹ nọ Ọghẹnẹ ọ be rọvrẹ omai hi, gbe ohrọ nọ o bi dhesẹ kẹ omai fiki Kristi.”

9. Oghẹrẹ ahwo vẹ Jihova ọ rẹ re ohrọ rai? (Matiu 6:14, 15)

9 Ma tẹ be rọvrẹ amọfa, Jihova ọ rẹ rọvrẹ omai re. Jihova ọ rẹ re ohrọ ahwo nọ a rẹ re amọfa ohrọ. (Mat. 5:7; Jem. 2:13) Jesu o dhesẹ onana vevẹ oke nọ o je wuhrẹ ilele riẹ epanọ a rẹ lẹ. (Se Matiu 6:14, 15.) Jihova ọ ta ọkpọ ẹme ọvona evaọ oke nọ o je lele Job odibo riẹ ta ẹme. Eme edada nọ Ẹlifaz, Bildad, avọ Zofa a ta kẹ Job e da riẹ te ẹzi. Jihova ọ tẹ ta kẹ Job nọ jọ ọ lẹ kẹ aimasa na. Nọ Job ọ lẹ kẹ ae no, Jihova ọ tẹ ghale Job.—Job 42:8-10.

10. Ma te fi ẹgo họ eva, ono ma ru? (Ahwo Ẹfisọs 4:31, 32)

10 Ma tẹ be hai fi ẹgo họ eva, yọ ma bi si uye se omamai. Jihova ọ riẹ nọ ma te fi ẹgo họ eva, yọ owha nọ o gbẹdẹ vi omai oma ma be wọ na. Oyejabọ nọ ọ rọ ta nọ ma rọvrẹ amọfa re owha yena u no omai uzou. (Se Ahwo Ẹfisọs 4:31, 32.) Jihova ọ vuẹ omai nọ ma “nyasiọ evedha ba” re ma jẹ “siọ ofu-omuo ba.” (Ol. 37:8) Ohrẹ yena o woma gaga. Ohwo nọ o re fi ẹgo họ eva ọ rẹ sasa ha, yọ eva e rẹ were iẹe he. (Itẹ 14:30) Ma te fi ẹgo họ eva, omobọ mai ma bi ru orọnọ ohwo nọ o ru omai thọ na ha. O wọhọ ẹsenọ ma be da enua fikinọ ohwo jọ o ru omai thọ. Rekọ ma tẹ rọvrẹ amọfa, yọ ma bi ru oware uwoma kẹ omobọ mai. (Itẹ 11:17) Ma tẹ be hae rọvrẹ, o rẹ whae ze nọ udu u re gbe ro mu bru omai hi, ma vẹ jẹ sae gọ Jihova vrẹ.

11. Eme Ebaibol ọ ta kpahe orukele? (Ahwo Rom 12:19-21)

11 Jihova ọvo ọye ọ rẹ sae kioja kẹ omai. Jihova ọ ta nọ ma re ru kele vievie he nọ ohwo jọ o te ru omai thọ. (Se Ahwo Rom 12:19-21.) Ma gba ha, yọ ma rẹ sai rri oware thọ. Fikiere mai ọvuọvo nọ ọ rẹ sai bruoziẹ oware wọhọ epanọ Ọghẹnẹ o re bruoziẹ riẹ ọ rrọ họ. (Hib. 4:13) Yọ ẹsejọ dede nọ ofu ọ tẹ rrọ omai eva, ma sai ru oware nọ u fo ho. Jihova ọ rọ Jemis kere nọ: “Ofu ohwo-akpọ u re ru ei ru oware nọ u kiẹrẹe evaọ aro Ọghẹnẹ hẹ.” (Jem. 1:20) Riẹ nọ Jihova o ti bru oziẹ nọ u fo, je ru oware nọ o mai kiehọ.

Si ofu gbe ẹgo no eva. Nyasiọ eware kpobi ba kẹ Ọghẹnẹ. O ti si oware kpobi nọ uzioraha o wha ze no otọ (Rri edhe-ẹme avọ 12)

12. Ẹvẹ ma sai ro dhesẹ nọ ma fievahọ Jihova inọ ọye ọ rẹ mae riẹ oziẹ bru?

12 Ma tẹ be rọvrẹ, u dhesẹ nọ ma fievahọ Jihova inọ ọye ọ rẹ mae riẹ oziẹ bru. Ma tẹ nyasiọ eware kpobi ba kẹ Jihova, yọ ma bi dhesẹ nọ ma fievahọ iẹe inọ ọ te ruẹrẹ eware kpobi nọ uzioraha o wha ziọ akpọ na họ. Evaọ akpọ ọkpokpọ nọ ọ ya eyaa riẹ na, eware edada kpobi nọ a ru omai, ma te gbẹ kareghẹhọ ae vievie he, “yọ e te gbẹ ruọ udu na” ofa ha. (Aiz. 65:17) Kọ a te ru omai oware nọ o ginẹ da omai te ẹzi, ma sae si ei no eva jẹ rọvrẹ? Joma ta kpahe oghẹrẹ nọ ahwo jọ a ro ru ei.

IRERE NỌ I RE TE OMAI NỌ MA TẸ BE RỌVRẸ

13-14. Eme who wuhrẹ no iku Tony avọ José na ze?

13 U wo inievo mai buobu nọ u no eva ze inọ a rẹ rọvrẹ dede nọ a ru rai oware nọ o da rai gaga. Irere vẹ i te rai fikinọ a rọvrẹ amọfa?

14 Ikpe buobu taure oniọvo nọ a re se Tony * nọ ọ rrọ obọ Philippines o te ti kurẹriẹ ziọ ukoko Jihova, oniọvo-ọmọzae ọkpako riẹ o te whu. Tony o te yo nọ ọzae jọ nọ a re se José ọye o kpe oniọvo riẹ na. Evaọ oke yena Tony ọ jẹ hae họre uthu gaga, yọ eva i re kri ei ẹdha ha. Ọ tẹ ta nọ o re ru ọzae nọ o kpe oniọvo riẹ na kele. Ipolisi i mu José, a te fi ei họ uwou-odi fiki ohwo nọ o kpe na. Uwhremu na, a te si José no uwou-odi ze. Tony ọ tẹ gbaemu nọ ọ rẹ gwọlọ José te oria kpobi nọ ọ rrọ re o kpei no. Ọ tẹ dẹ ugbeke nọ o ti ro kpei. Rekọ Isẹri Jihova a te mu Ebaibol họ ewuhrẹ kugbe Tony. Ọ ta nọ, “Nọ me bi wuhrẹ Ebaibol na, mẹ tẹ te riẹ nọ me re siobọno ekpehre iruemu nọ me wo. Ojọ họ ofu ọgaga.” Nọ Tony o wuhrẹ Ebaibol te oria jọ no, ọ tẹ họ-ame, o te ti zihe ruọ ọkpako ukoko. Ẹdẹ jọ o te yo ẹme jọ nọ o gbe rie unu. O yo nọ José ọ họ-ame no, inọ Osẹri Jihova ọ rrọ enẹna. Nọ ezae ivẹ na a ruẹ oma, a tẹ gba ohwohwo. Tony ọ tẹ ta kẹ José nọ ọ rọvrẹ riẹ no. Tony ọ ta nọ ẹrọvrẹ nọ ọ rọvrẹ José na o wha oghọghọ ulogbo sei, inọ ọ sae ruẹ unu gbiku riẹ dede he. Kọ whọ ruẹ na? Jihova ọ ghale Tony fikinọ u no rie eva ze inọ ọ rẹ rọvrẹ.

Iku Peter avọ Sue na i dhesẹ nọ ma sai si ofu gbe ẹgo no eva (Rri edhe-ẹme avọ 15-16)

15-16. Eme who wuhrẹ no oware nọ o via kẹ Peter avọ Sue na ze kpahe erọvrẹ?

15 Ẹdẹ jọ evaọ ukpe 1985, oniọvo nọ a re se Peter avọ aye riẹ, Sue a jọ ewuhrẹ evaọ obọ Ọgwa Uvie. Ẹsiẹvo na, ebọmbo ọ tẹ sa gbidi. Ọzae jọ ọye o fi ebọmbo na họ Ọgwa Uvie na. Ebọmbo nọ ọ sa na o raha eware jọ evaọ ibiaro Sue gbe ezọ riẹ. Rekọ oye ọvo ho, o wha riẹ ze nọ ọ rẹ gbẹ sai ro se ore he. * Ẹsibuobu Peter avọ Sue a rẹ nọ omarai nọ, ‘Didi oghẹrẹ ohwo ọ rẹ sai ru oware uyoma utiona?’ Ọzae nọ o fi ebọmbo na họ Ọgwa Uvie na Osẹri Jihova ha. Nọ ikpe buobu e vrẹ no, ipolisi i te mu ei, a te fi ei họ uwou-odi re ọ jọ etẹe bọwo ẹdẹ nọ o re whu. Nọ a nọ Peter avọ Sue sọ a rọvrẹ ọzae na, a ta nọ: “Jihova o bi wuhrẹ omai inọ ma te fi ẹgo họ eva, eva e rẹ were omai hi, yọ o sae lẹliẹ omai mọ dede. Fikiere nọ oware na o nwane via no, u kri hi, ma te mu Jihova họ ẹlẹ inọ jọ o fiobọhọ kẹ omai re ma sai si ofu na no eva je yeri uzuazọ mai vrẹ.”

16 Kọ o nwane lọhọ kẹ ae re a rọvrẹ ọzae na? O nwane lọhọ ere he. Aimava a ta nọ: “No oke te oke, nọ ma tẹ ruẹ oghẹrẹ nọ ma be reoja te fiki oware nọ o via kẹ Sue na, eva i ve mu omai họ ẹdha. Rekọ, ma vẹ daoma hrẹ ofu mai kpotọ. U ri kri hi na, oware na u ve je no omai iroro no. Ma sae ta dede nọ ohwo nọ o fi ebọmbo na họ Ọgwa Uvie na o te kurẹriẹ ziọ ukoko na odẹnotha, ma ti dede iei rehọ ziezi. Oware nọ o via na u wuhrẹ omai nọ ohwo nọ o bi lele ohrẹ Ebaibol o re gine wo evawere. Ehrẹ Ebaibol i re si omai no igbo. Oware ofa nọ o be lẹliẹ eva were omai họ, ma riẹ nọ kẹle na, Jihova o ti si ebẹbẹ nana kpobi no otọ.”

17. Eme who wuhrẹ no oware nọ o via kẹ Myra na ze kpahe erọvrẹ?

17 Nọ Myra o kurẹriẹ ziọ ukoko na yọ o wo ọzae no, yọ emọ eboba ivẹ e riẹe obọ. Ọzae riẹ ọ jọ Osẹri Jihova ha. Nọ oke jọ o vrẹ no, ọzae na o te bruẹnwae, ọ tẹ dhẹ siọ Myra avọ emọ ivẹ na ba. Myra ọ ta nọ: “Nọ ọzae mẹ ọ dhẹ siọ omẹ avọ emọ ivẹ ba, akpọ o gbe omẹ unu, me roro nọ oware utioye ọ rẹ sae via kẹ omẹ ẹdẹvo ho, mẹ jọ ọkora, eva e jẹ dha omẹ, mẹ jẹ tubẹ whọku omobọ mẹ dede. Mẹ riẹ nọ ere o rẹ jọ kẹ ahwo buobu nọ ohwo nọ a you o te ru ai oware odada.” Ere orọo na o rọ fa. Rekọ o gbẹ jẹ kẹ Sista Myra uye gaga inọ ọzae riẹ o ru rie oware odada utioye. Ọ ta nọ: “Evaọ emerae buobu, oware na o jẹ kẹ omẹ uye gaga. O tubẹ lẹliẹ akpọ mẹ tahaku. Mẹ tẹ ruẹ nọ oware nọ o via na o be raha usu mẹ avọ Jihova gbe usu mẹ kugbe amọfa.” Myra ọ ta nọ enẹna ọ kpairoro vrẹ oware nọ o via na no, yọ o gbe wo ẹgo ọvuọvo kpahe ọzae riẹ na ha. O bi rẹro nọ ẹdẹ jọ, ọzae na o ti kurẹriẹ. Ẹgo nọ Myra o si no eva na o be lẹliẹe yeri akpọ riẹ vrẹ. Ọye ọvo ọ rẹrote emọ ivẹ riẹ na, o te ti wuhrẹ ai fihọ edhere Jihova. Eva e be were Myra gaga enẹna keme te ọyomariẹ te emọ ivẹ riẹ na avọ iviuwou rai a be gọ Jihova.

JIHOVA HỌ ỌNỌ Ọ RẸ MAE RIẸ OZIẸ BRU

18. Eme Jihova Obruoziẹ nọ ọ mai kpehru na o ti ru?

18 Eva e be were omai kẹhẹ inọ orọnọ mai họ enọ i re guẹdhọ amọfa ha, keme yọ ọmọziọ owha ha. Jihova nọ ọ rrọ Obruoziẹ nọ Ọ Mai Kpehru na ọye o wo iruo yena. (Rom 14:10-12) Joma fi eva mai kpobi họ Jihova inọ ọye nọ ọ riẹ eware kpobi na o ti bru oziẹ nọ o mai kiehọ. (Emu. 18:25; 1 Iv. 8:32) Jihova ọ rẹ sai ru oware uyoma ẹdẹvo ho.

19. Eme Jihova o ti ru kẹ omai evaọ obaro?

19 Ma bi rẹro oke nọ Jihova o ti ro si eware iyoma kpobi nọ uzioraha o wha ze akpọ na no otọ. Oke yena o ti si ebẹbẹ mai gbe eware kpobi nọ e be kẹ omai uye no. (Ol. 72:12-14; Evia. 21:3, 4) Ma gbẹ te kareghẹhọ ai vievie he. Bọwo oke nọ eghale yena i re te omai obọ, eva e be were omai keme Jihova o wuhrẹ omai nọ ma hae rọ aro kele iei re ma hae rọvrẹ amọfa.

OLE AVỌ 18 Wo Edẹro kẹ Ẹtanigbo Na

^ U no Jihova eva ze inọ ọ rẹ rọvrẹ erahaizi nọ i kurẹriẹ. U fo nọ mai Ileleikristi ma rẹ rọ aro kele iei hae rọvrẹ ahwo nọ i ru omai thọ. Ma te jọ uzoẹme nana ta kpahe oghẹrẹ iruthọ nọ ma rẹ sae rọvrẹ amọfa, gbe izieraha nọ u fo nọ ma rẹ vuẹ ekpako ukoko. Ma te jẹ ta kpahe oware nọ Jihova ọ rọ gwọlọ nọ ma rẹ hae rọvrẹ ohwohwo, gbe irere nọ i re te omai nọ ma te ru ere.

^ Rri “Enọ Ahwo nọ A s’Ebe” nọ ọ rrọ Uwou-Eroro Ane 15, 1996, ọrọ Oyibo.

^ Ma nwene edẹ na jọ.

^ Rri Awake! Ọvo 8, 1992, ẹwẹ. 9-13. Whọ sai je rri ividio JW Broadcasting® nọ uzoẹme riẹ o rrọ Ahwo Uviuwou Schulzes: A Rẹ Sai Fi Okpẹtu Kparobọ.