1. O čom Jehova uisťuje tých, ktorí sa kajajú?

 JEHOVA je nielen naším Stvoriteľom, Zákonodarcom a Sudcom, ale aj nebeským Otcom, ktorý nás miluje. (Žalm 100:3; Iz. 33:22) Keď proti nemu zhrešíme a úprimne sa kajáme, nielenže má právomoc nám odpustiť, ale to aj túži urobiť. (Žalm 86:5) Prostredníctvom proroka Izaiáša nás láskavo uisťuje: „Hoci sú vaše hriechy ako šarlát, budú vybielené ako sneh.“ (Iz. 1:18)

2. Čo musíme robiť, ak chceme mať s druhými dobré vzťahy?

² Keďže sme nedokonalí, niekedy povieme alebo urobíme niečo, čím druhým ublížime. (Jak. 3:2) Ale napriek tomu môžeme ostať dobrými priateľmi. Vďaka čomu? Vďaka tomu, že sa naučíme odpúšťať. (Prísl. 17:9; 19:11; Mat. 18:21, 22) Keď si ublížime v nejakých malých veciach, Jehova chce, aby sme si odpustili. (Kol. 3:13) Máme na to dobrý dôvod, lebo Jehova nám „odpúšťa veľkoryso“. (Iz. 55:7)

3. Čo si rozoberieme v tomto článku?

³ V tomto článku budeme uvažovať o tom, ako môžeme napriek tomu, že sme nedokonalí, napodobňovať Jehovu v odpúšťaní. Na ktoré hriechy musíme upozorniť  starších? Prečo Jehova chce, aby sme si navzájom odpúšťali? A čo sa môžeme naučiť od niektorých bratov a sestier, ktorým druhí veľmi ublížili?

4. a) Čo musí urobiť kresťan, ktorý vážne zhrešil? b) Aká je úloha starších?

⁴ O vážnych hriechoch musia byť informovaní starší. Príklady takýchto hriechov nájdeme v 1. Korinťanom 6:9, 10. Vážne hriechy sú hrubým porušením Božieho zákona. Ak kresťan vážne zhreší, musí vyznať svoj hriech Jehovovi a povedať o tom aj zborovým starším. (Žalm 32:5; Jak. 5:14) Iba Jehova má právomoc nám úplne odpustiť hriechy, a to na základe výkupnej obete. * Aká je teda úloha starších? Jehova ich poveril, aby na základe jeho Slova rozhodli, či ten, kto zhrešil, môže zostať v zbore. (1. Kor. 5:12) Okrem iného sa snažia nájsť odpoveď na tieto otázky: Zhrešil ten človek úmyselne? Snažil sa svoj hriech zatajiť, aby sa o tom druhí nedozvedeli? Dopúšťal sa toho hriechu dlhšie obdobie? A čo je najdôležitejšie, dokazuje, že sa úprimne kajá? Majú starší dôvod veriť, že mu Jehova odpustil? (Sk. 3:19)

5. Aký úžitok prináša práca starších?

⁵ Cieľom starších, ktorí sa stretnú s previnilcom, je dospieť k rovnakému rozhodnutiu, aké už bolo urobené v nebi. (Mat. 18:18) Aký úžitok má z tohto opatrenia zbor? Je to na jeho ochranu, lebo ak je kresťan, ktorý sa nekajá, vylúčený, nemôže ublížiť Jehovovým drahocenným ovečkám. (1. Kor. 5:6, 7, 11–13; Tít. 3:10, 11) Okrem toho to môže pomôcť hriešnikovi, aby sa kajal a Jehova mu mohol odpustiť. (Luk. 5:32) Ak sa kajá, starší sa za neho modlia a prosia Jehovu, aby mu pomohol duchovne sa uzdraviť. (Jak. 5:15)

6. Môže Jehova odpustiť aj tomu, kto bol vylúčený? Vysvetli to.

⁶ Ak sa kresťan, ktorý zhrešil, na stretnutí so staršími nekajá, je zo zboru vylúčený. Ak porušil zákon krajiny, v ktorej žije, starší ho nebudú chrániť pred následkami jeho konania. Jehova dovoľuje ľudským vládam súdiť a potrestať každého, kto porušuje zákon – bez ohľadu na to, či sa kajá alebo nie. (Rim. 13:4) Ale ak sa taký človek neskôr spamätá, úprimne sa kajá a obráti sa, Jehova mu ochotne odpustí. (Luk. 15:17–24) Je to tak aj vtedy, keď sa dopustil veľmi vážnych hriechov. (2. Kron. 33:9, 12, 13; 1. Tim. 1:15)

7. V akom zmysle môžeme odpustiť niekomu, kto sa proti nám previnil?

⁷ Sme radi, že my nerozhodujeme o tom, či Jehova niekomu odpustí alebo nie. Ale v niečom sa predsa len musíme rozhodnúť. V čom? Môže sa stať, že niekto sa proti nám previní – možno aj vážne –, ale potom sa nám ospravedlní a poprosí o odpustenie. Môže sa stať aj to, že sa neospravedlní. Aj v takom prípade sa môžeme rozhodnúť, že mu odpustíme, v tom zmysle, že sa naňho už nebudeme hnevať  a nebudeme voči nemu zatrpknutí. Samozrejme, môže si to vyžadovať čas a úsilie, najmä ak nám ten človek veľmi ublížil. V Strážnej veži z 15. septembra 1994 sa píše: „Keď hriešnikovi naozaj odpustíte, neznamená to, že ospravedlňujete hriech. Odpustiť pre kresťana znamená s dôverou nechať záležitosť v Jehovových rukách. On je spravodlivý Sudca celého vesmíru a vykoná spravodlivosť v pravý čas.“ Prečo nás Jehova povzbudzuje, aby sme odpúšťali a nechali spravodlivosť v jeho rukách?

8. Prečo je odpúšťanie prejavom vďačnosti?

⁸ Odpúšťanie je prejavom vďačnosti. V jednom podobenstve Ježiš prirovnal Jehovu k pánovi, ktorý svojmu otrokovi zrušil obrovský dlh, ktorý by nikdy nemohol splatiť. Ale tento otrok sa nezľutoval nad iným otrokom, ktorý mu bol dlžný oveľa menej. (Mat. 18:23–35) Čo nás tým chcel Ježiš naučiť? Ak sme vďační za to, aký je k nám Jehova milosrdný, podnecuje nás to, aby sme odpúšťali druhým. (Žalm 103:9) Jedna Strážna veža pred mnohými rokmi uviedla: „To, koľkokrát odpustíme druhým, sa nikdy nemôže vyrovnať tomu, aký milosrdný je k nám Boh a koľkokrát nám odpustí prostredníctvom Krista.“

9. Komu Jehova prejavuje milosrdenstvo? (Matúš 6:14, 15)

⁹ Ak odpustíme, aj nám bude odpustené. Jehova prejavuje milosrdenstvo tým, ktorí sú milosrdní. (Mat. 5:7; Jak. 2:13) Vidno to aj z toho, čo Ježiš povedal svojim učeníkom, keď ich učil, ako sa majú modliť. (Prečítajte Matúša 6:14, 15.) Už dávno predtým Jehova poukázal na túto myšlienku, keď hovoril so svojím služobníkom Jóbom. Jóba veľmi zranilo, čo mu povedali Elifaz, Bildad a Cófar, ale Jehova ho povzbudil, aby sa za nich modlil. Keď to Jób urobil, Jehova ho odmenil. (Jób 42:8–10)

10. Prečo by sme sa mali zbaviť hnevu a zatrpknutosti? (Efezanom 4:31, 32)

¹⁰ Ak sa nezbavíme hnevu a zatrpknutosti, ubližujeme sami sebe. Hnev je ako ťažké bremeno a Jehova chce, aby sme ho zložili, a tak pocítili úľavu. (Prečítajte Efezanom 4:31, 32.) Nabáda nás: „Zbav sa hnevu a zlosti.“ (Žalm 37:8) Túto radu by sme si mali zobrať k srdcu, lebo ak by sme sa nezbavili hnevu a zatrpknutosti, mohlo by to poškodiť naše telesné a duševné zdravie. (Prísl. 14:30) Keď sa hneváme na niekoho, kto sa proti nám previnil, ubližujeme len sami sebe, nie jemu. Je to rovnaké, ako keby sme vypili jed – otrávili by sme len sami seba. Preto keď niekomu odpustíme, je to, akoby sme si dali dar. (Prísl. 11:17) Pocítime vnútorný pokoj a budeme môcť ďalej slúžiť Jehovovi.

11. Čo sa v Biblii píše o pomste? (Rimanom 12:19–21)

¹¹ Pomsta patrí Jehovovi. Jehova nám nedovolil, aby sme sa pomstili tomu, kto nám ublížil. (Prečítajte Rimanom 12:19–21.) Na rozdiel od  Jehovu sme nedokonalí a nemáme všetky informácie, a preto jednoducho nedokážeme posúdiť veci správne tak ako on. (Hebr. 4:13) A niekedy náš úsudok skresľujú emócie. Jakub vedený svätým duchom napísal: „Hnev človeka nevedie k tomu, čo je správne v Božích očiach.“ (Jak. 1:20) Môžeme si byť istí, že Jehova urobí to, čo je správne, a zabezpečí dokonalú spravodlivosť.

12. Čím dáme najavo dôveru v Jehovovu spravodlivosť?

¹² Odpúšťanie je prejavom dôvery v Jehovovu spravodlivosť. Ak necháme veci v Jehovových rukách, ukazujeme, že dôverujeme Jehovovi, ktorý odstráni všetky škody spôsobené hriechom. V novom svete sa na citové rany „už nebude spomínať, nikto sa pre ne nebude trápiť“. (Iz. 65:17) Ale je vôbec možné zbaviť sa hnevu a zatrpknutosti, aj keď nám niekto veľmi ublížil? Pozrime sa, ako sa to niektorým bratom a sestrám podarilo.

13., 14. Čo sa o odpúšťaní učíš z toho, čo zažili Tony a José?

¹³ Mnohí bratia a sestry sa rozhodli odpustiť, aj keď im niekto veľmi ublížil. Čo dobré im to prinieslo?

¹⁴ Tony žije na Filipínach a dávno predtým, ako spoznal pravdu, sa dozvedel, že muž, ktorý sa volá José, zavraždil jeho staršieho brata. * Tony bol v tom čase veľmi agresívny a násilnícky a chcel sa Josému pomstiť. José bol za svoj zločin vo väzení. Neskôr, keď bol prepustený, sa Tony zaprisahal, že ho nájde a zabije, a preto si kúpil zbraň. Medzitým začal s Jehovovými svedkami študovať Bibliu. Hovorí: „Zo štúdia Biblie som pochopil, že vo svojom živote musím urobiť zmeny, a to okrem iného znamená zbaviť sa hnevu.“ Dal sa pokrstiť a neskôr bol vymenovaný za  zborového staršieho. Bol veľmi prekvapený, keď sa dozvedel, že aj José sa stal Jehovovým svedkom. Keď sa stretli, vrúcne sa objali a Tony povedal Josému, že mu odpustil. Tony sa vyjadril, že v tom momente pocítil takú radosť, že ju ani nedokáže opísať. Jehova odmenil Tonyho za jeho krásny postoj.

15., 16. Čo sa o odpúšťaní učíš od Petra a Sue?

¹⁵ V roku 1985 boli Peter a Sue práve na zhromaždení, keď zrazu došlo k obrovskému výbuchu. Nejaký muž nastražil v sále Kráľovstva bombu. Sue utrpela vážne zranenia, ktoré natrvalo poškodili jej zrak, sluch a stratila aj čuch. * Peter a Sue si často kládli otázku: Čo za človeka mohol urobiť niečo také hrozné? Po mnohých rokoch bol tento páchateľ, ktorý nebol Jehovovým svedkom, uväznený a odsúdený na doživotie. Peter a Sue na otázku, či odpustili tomu mužovi, odpovedali: „Jehova nás učí, že keď sa nezbavíme hnevu a zatrpknutosti, môže nám to ublížiť fyzicky, emocionálne a duševne. Preto sme krátko po výbuchu prosili Jehovu, aby nám pomohol zbaviť sa hnevu a ísť ďalej.“

¹⁶ Je to pre nich ľahké? Nie vždy. Hovoria: „Občas sa stáva, že keď Sue pocíti následky zranení, znovu pocítime hnev. Ale keďže sa na to snažíme nemyslieť, tieto pocity sa rýchlo vytratia. Môžeme úprimne povedať, že keby sa ten človek raz stal naším bratom, boli by sme radi. Z toho, čo sme zažili, sa učíme, že keď uplatňujeme biblické zásady, oslobodzuje nás to, a to viac, ako si dokážeme uvedomiť. Utešuje nás aj to, že Jehova čoskoro napraví všetky škody.“

17. Čo sa o odpúšťaní učíš od Myry?

 ¹⁷ Myra spoznala pravdu, keď už bola vydatá a mala dve malé deti, ale jej manžel pravdu neprijal. Neskôr sa dopustil nevery a odišiel od rodiny. Myra hovorí: „Keď nás manžel opustil, cítila som to, čo cítia mnohí, keď ich zradí niekto, koho milujú. Bola som v šoku, nemohla som tomu uveriť, cítila som smútok, ľútosť a hnev a obviňovala som sa z toho.“ Aj keď sa manželstvo skončilo, bolesť zo zrady ostala. Myra pokračuje: „Nevedela som sa týchto pocitov zbaviť celé mesiace a uvedomila som si, že negatívne ovplyvňujú môj vzťah k Jehovovi a k druhým.“ Teraz už Myra necíti hnev ani svojmu bývalému manželovi nepraje nič zlé. Dúfa, že jedného dňa aj on prijme pravdu. Už sa dokáže zameriavať na budúcnosť. Svoje deti vychovala tak, aby slúžili Jehovovi. Dnes sa teší z toho, že mu môže slúžiť spolu s nimi a s ich rodinami.

18. Čím si môžeme byť absolútne istí?

¹⁸ Je upokojujúce vedieť, že nemusíme rozhodovať o tom, ako bude niekto posúdený. Túto dôležitú úlohu urobí Jehova ako najvyšší Sudca. (Rim. 14:10–12) Môžeme si byť absolútne istí, že každého posúdi podľa svojich dokonalých noriem toho, čo je správne a čo nesprávne. (1. Mojž. 18:25; 1. Kráľ. 8:32) Nikdy sa nedopustí žiadnej nespravodlivosti!

19. Čo Jehova urobí ako dokonalý Sudca?

¹⁹ Všetci sa tešíme na čas, keď Jehova úplne odstráni všetky následky ľudskej nedokonalosti a hriechu. Uzdraví všetky naše rany na tele aj na duši. (Žalm 72:12–14; Zjav. 21:3, 4) Už si na ne nikdy nespomenieme. Kým ten čas príde, snažme sa druhým odpúšťať a buďme Jehovovi vďační, že nám dal schopnosť ho v tom napodobňovať.