Hanenty ty anatiny ao

Ho amy loha hevitsy any

LAHATSORATSY FIANARA 25

Tahini-Jehovah Ze Olo Manenga Hadisoa

Tahini-Jehovah Ze Olo Manenga Hadisoa

“Nanenga tanteraky ty hadisoanareo Jehovah, ka mba manaova manahaky ani-zay koa nareo.”​—KOL. 3:13.

HIRA 130 Andao Hifamela

HO HITANAO ATO *

1. Ino ty raha ampitaminini-Jehovah ho ani-ze mpanota mibebaky?

 MPAMORO antsika Jehovah, Mpanao lalàna sady Mpitsara antsika. Fe Babantsika koa ie le tena be fitiava. (Sal. 100:3; Isaia 33:22) Laha manota aminy tsika fe tena mibebaky, le parè hanenga ty hadisoantsika ie. (Sal. 86:5) Ta hanome toky antsika Jehovah ka nivola tamy Isaia mpaminany hoe:“Ndre mena biby aza ty fahotanareo, le hatao foty manahaky lanezy io.”​—Isaia 1:18.

2. Ino ty tokony hataontsika laha teantsika ty hilongo soa amin’olo hafa?

2 Tsy lavorary tsika ka mety hivola noho hanao raha mampalahelo olo. (Jak. 3:2) Fe tsy midika zay hoe tsy afaky hilongo soa amin-drozy tsika. Ho vitantsika ty hanao ani-zay laha miezaky hanenga hadisoa tsika. (Ohab. 17:9; 19:11; Mat. 18:21, 22) Laha misy olo sendra nivola na nanao raha nampalahelo antsika, le teani-Jehovah tsika laha manenga ty hadisoany. (Kol. 3:13) Ino ty antony tokony hahavy antsika hanao ani-zay? Satria parè ‘hanenga tanteraky’ ty hadisoantsika Jehovah.​—Isaia 55:7.

3. Ino ty hodinihintsika amy lahatsoratsy toy ato?

3 Tsy lavorary tsika, fe akory ty hahavy antsika hanenga hadisoa manahaky ani-Jehovah? Fahotà manao akory ro tsy maintsy resahintsika amy anti-panahy? Manino tsika ro teani-Jehovah hanenga hadisoa? Le ino ty azontsika ianara baka amy rahalahy noho anabavintsika nijaly vokatsini-fahotà nataon’olo sisany? Handiniky ani-reo tsika amy lahatsoratsy toy ato.

LAFA MISY KRISTIANA MANAO FAHOTÀ BEVATA

4. a) Laha misy mpanomponi-Jehovah manao fahotà bevata, ino ty tokony hataony? b) Ino ty andraikitsini-anti-panahy lafa rozy mifampiresaky amin’olo nanao raha raty iny?

4 Tokony hiresaky amy anti-panahy tsika lafa misy olo nanao fahotà bevata. Hita amy 1 Korintianina 6:9, 10 ao ty sisany amy fahotà reo. Tena raty ty fahotà bevata satria mandika ty lalàna-Ndranahary. Laha misy Kristiana manao ty raiky amy fahotà reo, le tokony hangataky fanengà hadisoa amy Jehovah Ndranahary ie. Tokony hiresaky amy anti-panahy amy fiangona eo koa ie. (Sal. 32:5; Jak. 5:14) Ka ino ty andraikitsini-anti-panahy amy zay? Jehovah raiky avao ro mana fahefà hanenga tanteraky ty hadisoan’olo manota, le ataony miory amy sorom-panavotani-Jesosy iny raha zay. * Fe ty anti-panahy ro nameani-Jehovah andraikitsy, le rozy ro engàny hanapa-kevitsy miory amy Soratsy Masy laha mbo tokony hajano amy fiangona eo olo nanota iny. (1 Kor. 5:12) Mba hahavitan-drozy ani-raha zay, le miezaky rozy hahay ty valini-fanontanea retoa: Kinahin’olo iny va ty nanao ani-fahotà iny? Niezaky namonivony ty fahotà nataony va ie? Fa nanao ani-raha iny matetitetiky va ie? Fa ty tena bevata marè le hoe hita va fa tena mibebaky vatany ie sady maniry hifandramby amy Jehovah ndraiky? Misy porofo ahità va fa nanenga ty hadisoany Jehovah?​—Asa. 3:19.

5. Manino ro mahasoa ty asani-anti-panahy?

5 Zao ty raha kendreni-anti-panahy lafa rozy miresaky amin’olo nanota iny: Miezaky rozy hahay ty hevitsini-Jehovah, le ampitovizin-drozy amin’iny ty fanapahan-kevitsin-drozy. (Mat. 18:18) Manino fandahara io ro mahasoa ty fiangona? Lafa misy mpanota tsy mibebaky, le tsy maintsy alà tsy ho anisani-fiangona ie. Miaro ty fiangona raha zay mba tsy hanimba an-drozy ty raha raty nataon’olo nanota iny. (1 Kor. 5:6, 7, 11-13; Tit. 3:10, 11) Mety hanampy an’olo iny hibebaky koa raha zay ka hanenga ty hadisoany Jehovah. (Lioka 5:32) Lafa mibebaky olo iny, le mivavaky ho azy ty anti-panahy. Mangataky amy Jehovah rozy mba hanampy an’olo iny hifandramby soa aminy ndraiky.​—Jak. 5:15.

6. Laha voaroaky ty olo raiky, azo tamany va hoe mbo hanenga ty hadisoany Jehovah? Hazavao.

6 Manao akory laha tsy mibebaky olo iny lafa baka niresaky aminy ty anti-panahy? Tsy maintsy roasy tsy ho anisani-fiangona ie. Laha nandika lalàna napetrakini-manam-pahefà ie, le tsy hiaro azy ty anti-panahy. Tsy havonin-drozy raha raty nataony iny. Engàni-Jehovah hitsara noho hanasazy ani-ze olo mandika lalàna ty manam-pahefà, ndre mibebaky olo iny ndre tsy mibebaky. (Rom. 13:4) Lafa tsapan’olo iny afara atoy hoe raty ty raha nataony, ka tena mibebaky ie sady manova ty eritseriny noho ty raha ataony, le parè hanenga ty hadisoany Jehovah. (Lioka 15:17-24) Mbo hanenga ty hadisoany avao Jehovah ndre farani-ze raty aza ty raha nataony.​—2 Tan. 33:9, 12, 13; 1 Tim. 1:15.

7. Manino tsika ro azo volany hoe afaky manenga ty hadisoan’olo nanao raha tsy nety tamintsika?

7 Soa avao fa tsy anjarantsika ty manapa-kevitsy hoe tokony hengani-Jehovah va ty hadisoan’olo nanota iny sa tsy hengany! Fe misy fanapahan-kevitsy hafa mila ataontsika. Ino zay? Mety manao raha mampalahelo antsika ty olo hafa, na manao raha raty amintsika mihintsy, fe bakeo miala tsiny ie le mangataky fanengà hadisoa amintsika. Fe mety tsy hiala tsiny mihintsy ty olo sisany. Fe ndre zay, le afaky mifily hanenga ty hadisoany avao tsika sady miezaky mba tsy heloky aminy sasy. Tsy mora aloha ty manao ani-zay fa mitaky fotoa noho ezaky, sirtò laha tena namparary ty fontsika raha iny. Hoy ty Tilikambo Fiambena 15 Septambra 1994: “Lafa manenga ty hadisoan’olo raiky nanota iha, le tsy midika zay hoe moramorànao raha tsy nety nataony iny. Amy Kristiana, ty hoe manenga hadisoa le midika hoe mametraky ani-raha iny am-pelatanani-Jehovah eo. Ie ro Mpitsara manao ty marina amy kila raha iaby zao, ka hanao ze hisiani-rariny ie amy fotoa mety.” Fa manino Jehovah ro mampirisiky antsika hanenga hadisoa noho hatòky hoe hanao ty rariny ie lafa hitsara ani-raha iny?

MANINO TSIKA RO AMPIRISIHINI-JEHOVAH HANENGA HADISOA?

8. Manino ro azo volany hoe mankasitraky ty famindram-poni-Jehovah tsika laha manenga hadisoa?

8 Mankasitraky ty famindram-poni-Jehovah tsika laha manenga hadisoa. Amy fanohara raiky niresahini-Jesosy zay, le nampitoviziny tamy mpanjaka raiky nana trosa be tamy mpanompony raiky Jehovah. Tsy nanan-drala handoava ani-trosa io mpanompo io, farany nafoini-mpanjaka io raha iny. Fe tsy mba nahay niferinay ani-namany nananany drala kelikely zay mpanompo io. (Mat. 18:23-35) Ino ty teani-Jesosy hampianary antsika? Tena mamindra fo amintsika Jehovah, ka laha mankasitraky ani-zay tsika le ho voatosiky hanenga ty hadisoan’olo hafa. (Sal. 103:9) Nivola ho zao ty Tilikambo Fiambena, tao maro lasa zay: “Marina fa manenga hadisoa avao tsika, fe tsy hanahaky ty nanengani-Jehovah ty hadisoantsika mihintsy. Hafa mihintsy ty azy sady miory amy soroni-Kristy iny.”

9. Ia ty ampisehoani-Jehovah famindram-po? (Matio 6:14, 15)

9 Hanenga ty hadisoantsika Jehovah laha manenga ty hadisoan’olo hafa tsika. Ampisehoani-Jehovah famindram-po ze olo mamindra fo. (Mat. 5:7; Jak. 2:13) Nanamafy ani-zay Jesosy lafa nampianatsy ty mpianatsiny hivavaky. (Vakio Matio 6:14, 15.) Misy fianara mitovy amy zay koa ty ianarantsika baka amy raha nivolanini-Jehovah tamy Joba mpanompony. Lahilahy tsy nivaliky Joba. Tena nampalahelo azy ty raha nivolanini-Elifaza, Bildada, noho Zofara. Nivolanini-Jehovah Joba mba hivavaky ho ahin-drozy telo lahy. Nahazo fitahia baka amy Jehovah Joba lafa nanao ani-zay.​—Joba 42:8-10.

10. Manino ro mamparary ty mitanjaky lolompo? (Efesianina 4:31, 32)

10 Vomaiky harary tsika laha mitanjaky lolompo. Sahala amy enta-mavesatsy io ty heloky, ka teani-Jehovah ho tsapantsika hoe haivaiva tsika lafa alàntsika raha zay. (Vakio Efesianina 4:31, 32.) Mampirisiky antsika amy zay ie hoe: “Ialao ty heloky le engao ty hasosora.” (Sal. 37:8) Hanampy antsika ty fanoriha ani-torohevitsy zay. Laha mbo meloky amin’olo nanao raha nampalahelo antsika iny avao tsika, le manao raha mamparary ty vatantsika noho ty saintsika. (Ohab. 14:30) Laha mbo meloky amin’olo iny avao tsika le sahala amy hoe mino poizy, bakeo mitamà tsika hoe olo iny ro ho voany fa tsy tsika. Kanefa raha tsy hisy mihintsy zay. Laha manenga hadisoa zany tsika, le manao soa amy ty vatantsika. (Ohab. 11:17) Hilamy amy zay ty fontsika noho ty saintsika ka hahavita hanompo ani-Jehovah avao tsika.

11. Ino ty raha volanini-Baiboly mikasiky valy faty? (Romanina 12:19-21)

11 Ani-Jehovah ty famalea. Tsy ameani-Jehovah alala hamaly faty tsika lafa misy olo manao raha tsy mety amintsika. (Vakio Romanina 12:19-21.) Tsy lavorary tsika ka voafetra avao ty raha vitantsika sady hafa ty fomba fanenteantsika raha. Tsy mahavita mitsara araky ty rariny manahaky a Ndranahary zany tsika. (Heb. 4:13) Mety handesim-po tsika kindraiky ka lasa sarotsy amintsika ty mahay ze tokony hatao. Nameani-Jehovah ty fanahiny masy Jakoba ka nanoratsy hoe: “Lasa tsy manao ty marina amaso-Ndranahary eo ty olo lafa meloky.” (Jak. 1:20) Afaky matoky tsika hoe hanao ty marina avao Jehovah sady tsy maintsy hataony ze hisiani-rariny.

Ka mitanjaky lolompo. Apetraho amy Jehovah ty raha iaby. Hanafaky ty raha raty iaby vokatsini-fahotà ie (Fehintsoratsy 12)

12. Akory ty ampisehoantsika fa matoky tsika hoe manao ty rariny Jehovah?

12 Hita hoe matoky ani-Jehovah tsika laha manenga hadisoa. Laha apetrakintsika amy Jehovah ty raha mahazo antsika, le asehontsika fa matoky tsika hoe hanafaky ze raha raty iaby vokatsini-fahotà ie. “Tsy ho tiaro sasy” raha nampijaly antsika rey lafa amy tontolo vaovao ao, ‘sady tsy handreraky ty fontsika.’ (Isaia 65:17) Fe laha tena namparary ty fontsika ty raha nataon’olo amintsika, mbo azo atao va ty tsy heloky aminy noho tsy hitanjaky lolompo aminy? Henteo hoe akory ty nahavitan’olo sisany ani-zay.

MAHASOA ANTSIKA TY MANENGA HADISOA

13-14. Ino ty nianaranao mikasiky fanengà hadisoa laha hentea ty tantarani-Tony noho José?

13 Maro ty rahalahy noho anabavintsika nanapa-kevitsy hoe hanenga hadisoa, ndre tena nampalahelo an-drozy aza ty raha nataon’olo tamin-drozy. Ino ty soa niazon-drozy lafa rozy nanenga hadisoa?

14 Diniho ty tantarani-Tony, * mipetraky a Philippines any. Tao maro talohani-naha lasa Vavolombeloni-Jehovah azy, le nihainy hoe nivonoani-lahilahy mana anara José zay ty raiky amy zokiny rey. Tena olo nisatà Tony tamy zay, ka nita hamaly faty. Nisambory José le nigadrà satria namono olo. Fe lafa nibototsy José tafara atoy, le nifanta Tony fa tsy maintsy hataony ze hahità azy ka hovonoany ie. Nivily basy mihintsy ie mba hamonoany ani-José. Fe tafarani-zay, nanomboky nianatsy Baiboly tamy Vavolombeloni-Jehovah Tony. Hoy ty asany: “Lafa zaho nianatsy Baiboly le hitako hoe mila ovako ty toetsiko noho ty raha fataoko, le mila ialako koa zany ty lolompo.” Natao batisa Tony, le nivoatendry anti-panahy ie tafara atoy. José koa amin’io fa lasa mpanomponi-Jehovah vita batisa. Mba eritsereto ty hatserehani-Tony lafa nahay ani-zay! Lafa nifankahita rozy roe lahy, le nifandrakoky. Nivola tamy José Tony hoe fa tsy meloky aminy sasy ie. Nivola koa ie fa lasa nifalifaly biby ie lafa nanenga hadisoa, ndre nisarotsy taminy aza raha zay. Nitahini-Jehovah Tony satria parè hanenga hadisoa.

Asehoni-tantarani-Peter noho Sue hoe afaky manary ty heloky noho ty lolompo tsika (Fehintsoratsy 15-16)

15-16. Ino ty nianaranao mikasiky fanengà hadisoa laha hentea ty tantarani-Peter noho Sue?

15 Nivory tamy Efitrano Fanjakà any Peter noho Sue, tamy 1985, le tampoky teo nisy bomba nipoaky marè biby. Nisy lahilahy zay nametraky bomba tanatini-Efitrano Fanjakà tao! Naratsy mafy Sue tamy zay. Nisy raha nivoa tamy masony noho ty sofiny. Lasa tsy naharè fofon-draha koa ie. * Nieritseritsy ho zao avao matetiky Peter noho Sue: ‘Mba olo manao akory loatsy nahavita raha raty ho iny io?’ Tao maro tafara atoy, nisambory lahilahy nampipoaky bomba iny le nigadrà zisiky mahafaty azy. Tsy mpanomponi-Jehovah lahilahy io. Lafa nanontanea Peter noho Sue hoe nanenga ty hadisoani-lahilahy iny va rozy, le nivola rozy hoe: “Ampianarini-Jehovah anay hoe laha mieritseritsy avao ani-raha nampalahelo anay iny zahay sady mitanjaky lolompo, le hisy vokany raty amy ty fahasalamanay, amy ty fihetseham-ponay, noho amy ty sainay raha zay. Tafara kelikelini-nipoahani-bomba iny, le fa nangataky tamy Jehovah zahay mba hanampy anay tsy ho meloky amin’olo iny sasy, noho hilamin-tsay.”

16 Nimora tamin-drozy va ty nanenga ty hadisoani-lahilahy iny? Aha. Nivola rozy hoe: “Misy fotoa marary ani-Sue fery nahazo azy rey. Lafa miseho raha zay, le meloky ndraiky zahay. Fe miezaky tsy hieritseritsy ani-raha iny zahay, farany mora afaky helokinay iny. Laha, ohatsy, ka lasa rahalahy lahilahy nampipoaky bomba iny ndraiky andro any, le handramby azy soa zahay. Hitanay baka amy raha nahazo anay io hoe lafa iha manoriky ty torolalani-Baiboly, le hahatiaro afaky. Laha ty marina, manafaky antsika amy raha sankarazany mihintsy ty torolalani-Baiboly! Mampahery anay koa ty mahay hoe kely sisa le hafahini-Jehovah ty raha raty iaby.”

17. Ino ty nianaranao mikasiky fanengà hadisoa laha hentea ty tantarani-Myra?

17 Fa nanambaly noho nanan’anaky kelikely roe Myra tamy ie nianatsy fahamarina. Tsy tea fahamarina valiny. Tafara atoy nijangajanga valiny, le nengany ry Myra moroanaky. Hoy Myra: “Lafa niala anay valiko, le lasa tsapako ty alahelo mahazo ty ankamaroan’olo lafa mivaliky aminy ty olo teany. Tsy mino aho hoe niala anay vatany ie. Mahatiaro maneny aho, manome tsiny ty vatako, sady meloky.” Ndre fa tsy mpivaly aza rozy, le mbo maharary ani-Myra avao raha nataoni-valiny zay. Hoy ty asany: “Niasa loha noho neloky avao aho tanatini-vola maro, le hitako fa nisy vokany tamy fifandrambesako tamy Jehovah noho ty olo hafa raha zay.” Fe nivola Myra fa tsy meloky amy valiny taloha io sasy ie henanizao sady tsy maniry ty hahavoan-draha azy. Mitamà ie hoe hanompo ani-Jehovah avao lahilahy io ndraiky andro any. Niezaky nifantoky amy hoavy avao Myra. Tsy nanambaly ie, fe nivitany ty niteza ani-anany roe rey ho lasa mpanomponi-Jehovah. Falifaly Myra henanizao manompo ani-Jehovah miaraky amy anany rey noho ty fianakavian-drozy.

MPITSARA FARANI-ZE MAHAY JEHOVAH

18. Ino ty raha azontsika antoky hoe hataoni-Jehovah, azy Mpitsara Fara Tampony iny?

18 Soa avao aloha fa tsy anjarantsika ty mitsara ty olo kiraidraiky! Jehovah ro Mpitsara Fara Tampony ka ie ro hanao ani-asa tena bevata zay. (Rom. 14:10-12) Afaky matoky tanteraky tsika fa hanaraky ty fitsipikiny mikasiky ty soa noho ty raty avao ie lafa hitsara. (Gen. 18:25; 1 Mpanj. 8:32) Tsy hanao tsy rariny mihintsy ie!

19. Ino ty raha hataoni-Jehovah, azy Mpitsara Farani-Ze Mahay iny?

19 Fa tsy linintsika ty hiaviani-fotoa hanafahani-Jehovah ty voka-dratini-tsy fahalavoraria noho fahotà. Ho janga tanteraky amy fotoa zay ze raha iaby mamparary ty fontsika noho ty vatantsika. (Sal. 72:12-14; Apok. 21:3, 4) Tsy ho tiarontsika sasy raha rey. Fe mandra-pandinisantsika ani-fotoa miavaky zay, le tena mankasitraky ani-Jehovah tsika satria nataony afaky manahaky azy ka hanenga hadisoa.

HIRA 18 Ankasitrahantsika ny Vidim-panavotana

^ Parè hanenga ty hadisoani-ze mpanota mibebaky Jehovah. Kristiana tsika, ka teantsika ty hanenga hadisoa manahaky ani-Jehovah lafa misy olo manao raha mampalahelo antsika. Hodinihintsika amy lahatsoratsy toy ato hoe fahotà manao akory ro azontsika engà, le fahotà manao akory ro tsy maintsy resahintsika amy anti-panahy. Hodinihintsika koa hoe manino tsika ro teani-Jehovah hifanenga hadisoa, le manino ro mahasoa antsika ty manao ani-zay.

^ Henteo ty “Fanontaneani-Mpamaky”, amy Tilikambo Fiambena 15 Avrily 1996.

^ Novà ty anara sisany.

^ Henteo ty Mifohaza! 8 Zanviè 1992, p. 9-13. Henteo koa ty video hoe Schulz Mivady: Tsy Mitebiteby Intsony Taorian’ny Loza. Niboaky tamy Tele JW video io.