Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

ARTÍKULO OJESTUDIÁVA 27

“Ehaʼarõ Jehová tanepytyvõ”

“Ehaʼarõ Jehová tanepytyvõ”

“Ehaʼarõ Jehová tanepytyvõ. Ndepyʼaguasu ha nembaretékena” (SAL. 27:14).

PURAHÉI 128 Ñaaguantákena ipahaite peve

¿MBAʼE REHEPA ÑAÑEʼẼTA? *

1. a) ¿Mbaʼe esperánsapa Jehová omeʼẽ ñandéve? b) ¿Mbaʼépa heʼise ‘ñahaʼarõ Jehovápe’? (Ehecha pe nóta).

 JEHOVÁ ningo omeʼẽ peteĩ promésa iporãitereíva umi ohayhúvape g̃uarã chupe. Jehová koʼẽrõite oipeʼátama umi mbaʼe ñanembohasa asýva, ndaiporimoʼãvéima oñelamentáva ni omanóva (Apoc. 21:3, 4). Avei Jehová oipytyvõta umi ivuénovape ikatu hag̃uáicha haʼekuéra ojapo ko yvýgui peteĩ paraíso (Sal. 37:9-11). Upe tiémpope oikóta ñandehegui Jehová amigoite ha iporãvéta voi ohóvo pe amista jarekóva hendive. ¡Ajépa iporãite pe esperánsa jaguerekóva! ¿Péro mbaʼérepa ñaimekuaa segúro Jehová promesakuéra oñekumplitaha? Jehová ningo siémpre okumplipaite umi mbaʼe heʼíva, ha ñande jaikuaa porã mbaʼérepa ikatu jajerovia hese (Sal. 27:14). * ¿Ha mbaʼéichapa jahechauka jajeroviaha Jehováre? Vyʼápe ñahaʼarõvo Jehová okumplipaite umi promésa ojapo vaʼekue ñandéve (Is. 55:10, 11).

2. ¿Mbaʼépa Jehová ojapóma?

2 Jehová ningo ohechaukáma siémpre okumpliha umi mbaʼe heʼíva. Jahechamína peteĩ ehémplo iporãitereíva. Jehová opromete haguéicha pe lívro de Apocalípsispe, ñane tiémpope oĩta heta hénte de diferénte puévlo, trívu ha oñeʼẽva diferénte idióma oadoráva chupe haʼe oipotaháicha. Koʼág̃arupi ko grúpo de héntepe oñehenói “aty guasu” (Apoc. 7:9, 10). Ko aty guasúpe oĩramo jepe kuña, kuimbaʼe ha imitãva ko múndo tuichakuére, haʼekuéra oiko mborayhu ha pyʼaguapýpe peteĩ famíliaicha (Sal. 133:1; Juan 10:16). Avei umi oĩva ko aty guasúpe kyreʼỹme opredika. Haʼekuéra siémpre oĩ oñeʼẽ hag̃uáicha pe esperánsa porãite oguerekóvare umi ohendusévape guive chupekuéra (Mat. 28:19, 20; Apoc. 14:6, 7; 22:17). Ha nde reiméramo pe aty guasúpe, katuete remombaʼeterei pe esperánsa porãite erekóva.

3. ¿Mbaʼépa ojapose Satanás?

3 Satanás ningo oipeʼase ñandehegui pe esperánsa porãite jarekóva. Haʼe oipota voi ñapensa Jehová nañanderayhuiha ha nokumplimoʼãiha umi promésa ojapóva ñandéve. Ha Satanás oipeʼáramo ñandehegui ko esperánsa jaguerekóva ikatu voi jaju nañandepyʼaguasuvéi ha jaheja Jehovápe. Jahechataháicha ko artíkulope, Satanás oipeʼase vaʼekue Jóbgui pe esperánsa orekóva ikatu hag̃uáicha oheja Jehovápe.

4. ¿Mbaʼépa jahecháta ko artíkulope? (Job 1:9-12).

4 Ko artíkulope jahecháta umi mbaʼe ojapo vaʼekue Satanás anivéma hag̃ua Job ifiél Jehovápe (elee Job 1:9-12). Avei jahecháta Job ehémplo ha mbaʼérepa iñimportanteterei ñanemanduʼa Jehová ñanderayhuha ha okumplitaha umi promésa ojapóva.

SATANÁS OÑEHAʼÃ OIPEʼA JÓBGUI IÑESPERÁNSA

5, 6. ¿Mbaʼéichapa sapyʼaitépe okambiapaite la Job rekove?

5 Job ningo oiko porãiterei vaʼekue, ha oreko peteĩ amista iporãitereíva Jehovándi. Avei oguereko peteĩ família tuicháva, ovyʼáva ha ipláta hetáva (Job 1:1-5). Upéi peteĩ díapente operdepa lénto umi mbaʼe orekóva. Primerorã operde umi mbaʼerepy oguerekóva (Job 1:13-17). Upe rire omanombaite chugui ifamiliakuéra haʼe ohayhuetéva. Ñañemoĩmíntena ilugárpe sapyʼaitemi, umi tuakuérape ningo hasyeterei peteĩ ifamília omanóramo chuguikuéra. Ñañeimahinamíntema mbaʼeichaitépa oiméne ojedesespera, oñembyasy ha ojaheʼo Job ha hembireko oikuaárõ guare umi 10 ifamília omanombaite hague. Ndareíri ningo Job omondoro pe ijao ha hoʼa yvýpe ohechauka hag̃ua mbaʼeichaitépa oñembyasy (Job 1:18-20).

6 Upe rire Satanás ombou Jóbpe peteĩ mbaʼasy ivaietereíva ha oporombojeguarúva (Job 2:6-8; 7:5). Umi hénte omombaʼeterei vaʼekue Jóbpe ha oho voi hendápe omeʼẽ hag̃ua chupekuéra konsého (Job 31:18). Péro koʼág̃a katu ndojeheʼaséi hese iñermanokuéra, iñamigokuéra ha umi isirviénte jepe orrechasa chupe (Job 19:13, 14, 16).

Heta ñane ermáno ha ermána koʼag̃agua ikatu ontende mbaʼeichaitépa oñeñandu vaʼekue Job ohasárõ guare umi pruéva (Ehecha párrafo 7) *

7. a) ¿Mbaʼérepa raʼe Job opensa osufriha, ha mbaʼépa ndojapói haʼe? b) ¿Mbaʼeichagua situasiónpa avei ikatu ohasa umi ermanokuéra ojoguáva pe jahechávape pe taʼangápe?

7 Satanás ningo oipota kuri Job opensa osufriha Jehová ndoguerohoryvéima haguére chupe. Upévare omondo peteĩ yvytu atã ha oity pe óga oĩhápe umi 10 Job familiakuéra oñembyatýva hína okaru hag̃ua (Job 1:18, 19). Avei ombou tata yvágagui ha ojukapaite umi hymbakuéra ha umi oñatendévape hese (Job 1:16). Pe tata ha pe yvytu ou rupi yvágagui, Job opensa Jehová ombou hague koʼã mbaʼe ha ipochyha hendive. Upéicharamo jepe, Job nomaldesíri Itúa yvagapeguápe. Haʼe orrekonose Jehová omeʼẽ hague chupe hetaiterei mbaʼe porã ha oasepta haguéicha umi mbaʼe iporãva oaseptatanteha avei umi mbaʼe ivaíva. Upévare haʼe heʼi: “Siémpre toñembotuicha Jehová réra” (Job 1:20, 21; 2:10). Ha operdéramo jepe umi mbaʼerepy orekóva ha omano chugui umi ifamiliakuéra, ha ou hasy, haʼe lomímonte osegi ifiél Jehovápe. Upéicharamo jepe Satanás noñentregái.

8. ¿Mbaʼe ótra kósapa ojapove Satanás Job kóntrape?

8 Satanás ojapove ótra kósa avei ikatu hag̃uáicha omoñeñandu vaive Jóbpe. Upearã haʼe oipuru mbohapy iñamígo guaʼúpe. Koʼã kuimbaʼe ningo heʼi Jóbpe haʼe osufriha ojapo haguére heta mbaʼe vai (Job 22:5-9). Avei omoingese hikuái iñakãme haʼe ojapóramo jepe heta mbaʼe porã Jehovápe g̃uarã ndahaʼemoʼãiha sufisiénte (Job 4:18; 22:2, 3; 25:4). Haʼekuéra oipota Job oduda Jehová ohayhuha chupe ha oñangarekoseha hese, ha oservi reiha hína chupe. Koʼã mbohapy iñamígo guaʼu heʼi vaʼekue Jóbpe, ikatu voi omopensa chupe la isituasión naipohãveimaha.

9. ¿Mbaʼépa oipytyvõ Jóbpe ipyʼaguasu ha imbarete hag̃ua isituasiónpe?

9 Ñañeimahinamíntena Jóbpe oguapyha hína tanimbu kuápe ha osufriha ára ha pyhare (Job 2:8). Ha iñamigokuéra katu osegi oataka Jóbpe ha ojapo voi opa ikatúva oheja vai hag̃ua chupe. Koʼã mbaʼe ningo oheja yvýre Jóbpe, ha hiʼarive haʼe oñembyasyeterei kuri omanombaite haguére umi ifamiliakuéra. Primerorã Job ndeʼíri kuri mbaʼevete (Job 2:13–3:1). Oiméramo koʼã iñamígo guaʼu oimoʼã Job oheja reitaha Jehovápe, tuichaiterei ojavy hikuái. Peteĩ moméntope Job omaña iñamigokuéra guaʼúre ha heʼi chupekuéra: “Amano meve asegíta cheñeʼẽrendu” (Job 27:5). ¿Mbaʼépa oipytyvõ raʼe Jóbpe imbarete ha ipyʼaguasu hag̃ua ohasáramo jepe umi situasión ijetuʼuetéva? Pe ivaivérõ guare la isituasión jepe, haʼe ndodudái Jehová oipytyvõtaha chupe. Haʼe oikuaa omanóramo jepe, Jehová ikatuha omoingove jey chupe (Job 14:13-15).

¿MBAʼÉICHAPA IKATU JASEGI JOB EHÉMPLO?

10. ¿Mbaʼépa ñanemboʼe Job ehémplo?

10 Job ehémplogui ñaaprende Satanás ndaikatuiha ñandeovliga jaheja hag̃ua Jehovápe, ha Jehová oikuaa porãha entéro mbaʼe ñande jahasáva. Umi mbaʼe Job ohasa vaʼekue ñanepytyvõ avei ñantende hag̃ua mbaʼépa hína la iñimportantevéva jahasa jave peteĩ situasión ijetuʼúva. Jahechamína mbaʼépa ikatu ñaaprende Job ehémplogui.

11. ¿Mbaʼérepa ñaimekuaa segúro jasegíramo jajerovia Jehováre? (Santiago 4:7).

11 Job ehémplo ohechauka ñandéve jasegíramo jajerovia Jehováre, katuete ñaaguantataha oimehaichagua provléma ha ikatutaha ñandepuʼaka Satanásre. ¿Ha mbaʼépa jahupytýta jajapóramo upéicha? La Biblia oasegura ñandéve: “Peñemoĩ mbaretékena pe Diáblore ha haʼe odiparáta pendehegui” (elee Santiago 4:7).

12. ¿Mbaʼéichapa omombarete Jóbpe ojeroviágui oĩtaha pe rresurreksión?

12 Jajerovia mbarete vaʼerã pe esperánsa de la rresurreksión jarekóvare. ¿Mbaʼérepa? Jahecháma haguéicha pe artíkulo ohasa vaʼekuépe, Satanás oipuru pe kyhyje jarekóva ñamanórõ g̃uarã anivéma hag̃ua jaservi Jehovápe. Job kásope, Satanás heʼi vaʼekue haʼe ojapotaha oimeraẽ mbaʼe ani hag̃ua omano ha tekotevẽramo ohejataha Jehovápe jepe. Péro tuichaiterei ningo ojavy. Ijetuʼuetereírõ guare Job ndive ha opensáma voi omanotaha, upéicharõ jepe haʼe osegi ifiél Jehovápe. ¿Mbaʼéichapa Job ogueropuʼaka vaʼekue koʼã mbaʼe? Haʼe ojerovia Jehováre ha oikuaa Jehová ivuenoha ha koʼẽrõitéma osolusionataha opa mbaʼe. Job ojerovia umi mbaʼe oikóva hese noñesolusionáiramo haʼe oikove aja, Jehová osolusionataha amo gotyove ha orresusitataha chupe. Job ojeroviaiterei vaʼekue oĩtaha pe rresurreksión. Ñande jajeroviáramo avei upévare, ndajakyhyjemoʼãi oĩramo jepe ñaneamenasáva ñandejukataha.

13. ¿Mbaʼérepa iporã jajesareko Satanás ojapo vaʼekuére Job kóntrape?

13 Jajapo porãta ningo jajesarekóramo umi mbaʼe Satanás ojapo vaʼekuére Job kóntrape, pórke umíva ningo ojoguaiterei umi mbaʼe haʼe oipurúvape koʼág̃arupi ñane kóntrape avei. Jahechamína mbaʼépa la heʼi vaʼekue: “Peteĩ persóna [ndahaʼéi Job añónte] oĩramo omano hag̃uáicha, omeʼẽta entéro mbaʼe orekóva osalva hag̃ua hekove” (Job 2:4, 5). Satanás ningo heʼi ñande ndajahayhuiha Jehovápe ñande pyʼaite guive, ha ñande rekove ojapeligráramo jahejataha chupe. Heʼi avei Jehová nañanderayhuiha ha nomombaʼeiha umi mbaʼe jajapóva. Ñande ningo jaikuaáma mbaʼeichagua ñuhãpa Satanás oipuru ha jajerovia rupi Jehováre, haʼe nañanembotavyvéima.

14. ¿Mbaʼépa ikatu jaikuaa jahasa jave peteĩ situasión ijetuʼúvare, ha mbaʼe ehémplopa ikatu ñanepytyvõ ñantende hag̃ua upéva?

14 Umi pruéva ñande jahasáva haʼe vaʼerã ñandéve peteĩ oportunida jajekuaa porãve hag̃ua. Umi mbaʼe Job ohasa vaʼekue, oipytyvõ chupe opilla hag̃ua mbaʼépepa omehora vaʼerã. Por ehémplo haʼe ohechakuaa tekotevẽha iñumildeve (Job 42:3). Ñande avei ikatu jajekuaa porãve jahasa jave algúna pruévare. Upéva la oiko vaʼekue Nikolay * rehe, haʼe oho vaʼekue kárselpe hasýramo jepe. Haʼe heʼi: “Jaháramo kárselpe haʼete voi jajapokáva rradiografía, ojekuaapaite umi mbaʼe jarekóva térã ofaltáva ñandéve”. Upéicharõ, japilla rire mbaʼépepa ifálta hína ñamehora, ikatu ñañehaʼã jajapo porã upéva.

15. ¿Mávapepa ñahendu vaʼerã ha mbaʼérepa?

15 Ñande ningo siémpre ñahenduse Jehovápe, ndahaʼéi umi ñane enemígope, Job ojapo haguéicha. Haʼe oñatende porã vaʼekue Jehová oñeʼẽrõ guare chupe. Jehová ningo omopensa porã hag̃ua Jóbpe, haʼete ku heʼíva chupe: “¿Ehecha piko che podér umi mbaʼe akrea vaʼekuére? ¿Epensa piko che ndaikatumoʼãiha añangareko nderehe?”. Jehová ivuenoiterei ha iñumílde haguére, Job heʼi chupe: “Chéngo yma ahendúnte vaʼekue ndehegui, péro koʼág̃a ikatúma haʼe rohechamaha” (Job 42:5). Job heʼírõ guare koʼã mbaʼe, amalisia haʼe oguapýiti kuri pe tanimbúpe, hasykatu ha oñembyasýiti omano haguére ifamiliakuéra. Upe situasiónpe jepe, Jehová oasegura ohayhu ha oguerohoryha Jóbpe (Job 42:7, 8).

16. Heʼiháicha Isaías 49:15, 16, ¿mbaʼépa jareko vaʼerã enkuénta jahasa jave umi pruéva?

16 Koʼág̃arupi umi hénte ikatu ñandetrata vai térã ñandeapoʼi. Ikatu voi oime omongyʼase ñande réra térã Jehová organisasión heʼívo heta japu ñanderehe (Mat. 5:11). Job ehémplo ningo ñanemboʼe Jehová ojeroviaha ñanderehe jasegitaha ñandefiél chupe jahasáramo jepe heta mbaʼe ijetuʼúva. Jehová ningo ñanderayhueterei ha ndahesaraimoʼãi umi ojeroviávagui pe esperánsa porãitére (elee Isaías 49:15, 16). Aníkena ñapena umi japu heʼívare Ñandejára enemigokuéra. Jahechamína mbaʼépa heʼi vaʼekue peteĩ ermáno hérava James oikóva Turquíape. Haʼe ha ifamília ningo ohasa heta mbaʼe ijetuʼúva, haʼe heʼi: “Ore rohechakuaa roñedesanimataha ropenáramo umi japu ojeʼévare Jehová organisasiónre. Upévare rojesareko pe Rréinore ha rombaʼapo jejopy Jehová servísiope, ha upéicha rovyʼa”. Jasegíkena Job ehémplo ha ñahendu Jehovápe. Aníkena jaguerovia umi japu heʼíva ñane enemigokuéra ha upéva káusare jaju japerde la esperánsa.

PE ESPERÁNSA ÑANEPYTYVÕTA ÑAAGUANTA HAG̃UA

Jehová ovendesi Jóbpe ifiél haguére. Haʼe ha hembireko oiko heta áñore vyʼápe (Ehecha párrafo 17) *

17. ¿Mbaʼépa ñaaprende umi kuimbaʼe ha kuña ifiélva ehémplogui oĩva Hebreos 11-pe?

17 Ndahaʼéi Job añónte ohechauka vaʼekue imbarete ha ipyʼaguasuha ohasávo umi mbaʼe ijetuʼúva. Peteĩ kárta oskrivi vaʼekuépe apóstol Pablo umi kristiáno hebréope heʼi oĩ hague heta Jehová siervokuéra imbarete ha ipyʼaguasu vaʼekue avei. Haʼe okompara voi chupekuéra ‘peteĩ arai tuichaitereívare’ (Heb. 12:1). Haʼekuéra ohasáramo jepe heta mbaʼe ijetuʼúva, osegi ifiél Jehovápe (Heb. 11:36-40). ¿Ovalépa raʼe la péna pe aguánte ha jerovia haʼekuéra ohechauka vaʼekue? ¡Si ovale! Añetehápe haʼekuéra ndohechái vaʼekue umi promésa oñekumpli, péro siémpre ojerovia vaʼekue umívare ha Jehováre. Haʼekuéra ningo oikuaa porãiterei vaʼekue Jehová oguerohoryha chupekuéra, upévare ojerovia hikuái ohechataha oñekumplívo umi promésa (Heb. 11:4, 5). Ñapensa jave iñehemplokuérare ñanemokyreʼỹeterei jajerovia ha jareko hag̃ua esperánsa Jehováre.

18. ¿Mbaʼépa jajapo vaʼerã toiko la oikóva? (Hebreos 11:6).

18 Ko múndo ningo ivaive ohóvo amás día (2 Tim. 3:13). Ha Satanás siémpre omoĩ a pruéva Jehová siervokuérape. Toiko la oikóva, jasegíkena jaservi Jehovápe ñande pyʼaite guive, “pórke jareko esperánsa Ñandejára oikovévare” (1 Tim. 4:10). Ñanemanduʼákena Job ehémplore, amo ipahápe Jehová ohechauka imbaʼeporãiterei ha ivuenoha hendive (Sant. 5:11). Jasegíkena avei ñandefiél Jehovápe ha ñaĩ segúro Jehová “omyengovia porãha umi oñehaʼãvape ipyʼaite guive oadora chupe” (elee Hebreos 11:6).

PURAHÉI 150 Eñemoĩ Jehová ykére, haʼe ndesalváta

^ Ñapensáramo peteĩ persóna hetáma ohasa asývare, katuete oiméne ou ñane akãme Job. ¿Mbaʼépa ikatu ñaaprende upe mbaʼe oiko vaʼekuégui hese? Ñaaprende Satanás ndaikatuiha ñandeovliga jaheja hag̃ua Jehovápe. Ha avei ñaaprende Jehová oikuaapaiteha umi mbaʼe ñande jahasáva. Avei jahecháta Jehová oipeʼa haguéicha Jóbgui entéro sufrimiénto oreko vaʼekue, koʼẽrõitéma avei oipeʼapaitéta entéro mbaʼe ñanembosufríva koʼág̃a. Jahechaukáramo jaiko lájare ñakonfiaha Jehováre ikatu jaʼe ñande ñahaʼarõha Jehová ñanepytyvõ.

^ MBAʼÉPA HEʼISE: Pe ñeʼẽ “ehaʼarõ” Jehová tanepytyvõ oĩva Salmo 27:14-pe heʼise nde ehaʼarõha peteĩ mbaʼe reipotaitereíva oñekumpli. Avei heʼise nde rejeroviaha peteĩ persónare (Sal. 25:2, 3; 62:5).

^ Oñekambia unos kuánto téra.

^ JAHECHÁVA PE TAʼANGÁPE: Job ha hembirekógui omanombaite ifamiliakuéra.

^ JAHECHÁVA PE TAʼANGÁPE: Job ningo oaguanta vaʼekue umi pruéva opaite peve. Job ha hembireko ojepyʼamongeta umi vendisión porãite Jehová omeʼẽ vaʼekuére chupekuéra ha ifamíliape.