„TO, ČO na mňa najviac zapôsobilo, bola láskavosť bratov a sestier v zbore,“ hovorí Lisa. * Takto opísala to, čo ju pritiahlo k pravde. Podobne to vnímala aj Anne, ktorá hovorí: „Láskavosť ma oslovila viac ako náuky.“ Obe tieto ženy sú dnes našimi sestrami, rady si čítajú Bibliu a rozjímajú o nej, ale to, čo na ne na začiatku najviac zapôsobilo, bola láskavosť.

Láskavosťou môžeme zapôsobiť na srdce ľudí okolo nás. V tomto článku budeme hovoriť o dvoch spôsoboch, ako to môžeme robiť – svojimi slovami a svojimi skutkami. Povieme si aj to, ku komu by sme mali byť láskaví.

Dobrá manželka, o ktorej sa píše v 31. kapitole Prísloví, „má na jazyku zákon láskavosti“. (Prísl. 31:26) Tento „zákon“ má vplyv na to, čo hovorí, aj na to, ako to hovorí. Rovnakým „zákonom láskavosti“ by sa mali riadiť aj manželia a otcovia. Väčšina rodičov vie, že keď s deťmi hovoria drsne a chladným, odmeraným tónom, deťom to ublíži a pravdepodobne na to nebudú dobre reagovať. Preto ak chcú, aby ich deti poslúchali, mali by s nimi hovoriť láskavo.

Čo ti pomôže, aby si hovoril láskavo, či už si rodič, alebo nie? Odpoveď nachádzame v prvej časti Prísloví 31:26: „Z jej úst vychádzajú múdre slová.“ To znamená múdro voliť slová aj tón hlasu. Často nám pomôže, keď si položíme otázky: Ako moje slová zapôsobia na druhých? Nahnevám ich tým alebo upokojím situáciu? (Prísl. 15:1) Preto sa najprv zamysli a až potom niečo povedz.

Iné príslovie hovorí: „Bezmyšlienkovité slová bodajú ako meč.“ (Prísl. 12:18) Keď premýšľame, ako naše slová a tón hlasu môžu zapôsobiť na druhých, pravdepodobne si dáme väčší pozor na to, čo povieme. Keď sa budeme riadiť „zákonom láskavosti“, nebudeme hovoriť hrubo ani drsným tónom. (Ef. 4:31, 32) Negatívne myšlienky a slová nahradíme pozitívnymi a budeme sa vyjadrovať priateľsky a láskavo. Jehova nám dal krásny príklad, keď hovoril so svojím vystrašeným služobníkom Eliášom. Anjel, ktorý zastupoval Jehovu, s ním hovoril „pokojným, tichým hlasom“. (1. Kráľ. 19:12) Ale byť láskavý znamená viac než len láskavo hovoriť. Musíme k tomu pripojiť aj láskavé skutky.

Keď napodobňujeme Jehovu, láskavo nielen hovoríme, ale aj konáme. (Ef. 4:32; 5:1, 2) Lisa, ktorú sme už spomínali, hovorí, akú láskavosť jej prejavili Jehovovi svedkovia: „Keď sa naša rodina musela náhle presťahovať, dva manželské páry svedkov si zobrali voľno z práce a pomáhali nám s balením. A to som v tom čase ešte ani neštudovala!“ Práve táto láskavá pomoc podnietila Lisu, aby sa začala o pravdu viac zaujímať.

Láskavé správanie svedkov zapôsobilo aj na Anne, o ktorej sme už tiež hovorili.  Rozpráva: „V ľuďoch som sa sklamala, a preto som bola veľmi podozrievavá a bolo pre mňa ťažké im dôverovať. Keď som sa stretla so svedkami, spochybňovala som ich pohnútky. Hovorila som si: Prečo sa o mňa zaujímajú? Ale cítila som, že sestre, ktorá so mnou študovala Bibliu, na mne naozaj záleží, a tak som jej verila.“ K čomu to viedlo? Anne dodáva: „Začala som viac premýšľať o tom, čo sa učím.“

Všimni si, že na Lisu a Anne veľmi zapôsobilo láskavé správanie bratov a sestier, a preto sa chceli o pravde dozvedieť viac. Láskavosť, ktorú v zbore pocítili, otvorila cestu k ich srdcu.

Niektorí ľudia hovoria s druhými láskavo a usmievajú sa na nich, lebo to majú v povahe alebo pochádzajú z prostredia, kde je to bežné. Je príjemné stretávať sa s takými ľuďmi. Ale keby sme boli láskaví len z týchto dôvodov, ešte by to nemuselo znamenať, že v tom napodobňujeme Boha. (Porovnaj Skutky 28:2.)

 Láskavosť patrí k ovociu Božieho svätého ducha. (Gal. 5:22, 23) Teda ak chceme v prejavovaní láskavosti napodobňovať Jehovu a Ježiša, musíme na seba nechať pôsobiť Božieho ducha. Našou hlavnou pohnútkou by mala byť láska k Jehovovi a láska k ľuďom. A to nás podnieti k tomu, aby sme sa o druhých úprimne zaujímali. Vďaka tomu bude naša láskavosť vychádzať zo srdca a Boh z nás bude mať radosť.

Je prirodzené, že sme láskaví k tým, ktorých poznáme, alebo k tým, ktorí sú láskaví k nám, a sme im za to vďační. (2. Sam. 2:6; Kol. 3:15) Ale čo ak máme pocit, že niekto si nezaslúži, aby sme k nemu boli láskaví?

Zamyslime sa: Jehova nám dáva najlepší príklad v tom, ako prejavovať láskavosť niekomu, kto si to nezaslúži. A preto sa o tejto vlastnosti môžeme veľa naučiť z jeho Slova. V Kresťanských gréckych písmach sa často používa výraz „nezaslúžená láskavosť“. Ako nám ju Jehova prejavuje?

Jehova prejavuje láskavosť miliónom ľudí na celej zemi tak, že im dáva všetko, čo potrebujú pre život. (Mat. 5:45) V skutočnosti je k nim láskavý ešte skôr, ako ho spoznajú. (Ef. 2:4, 5, 8) Dal za ľudstvo to najcennejšie, čo mal, svojho jediného Syna. Apoštol Pavol napísal, že Jehova nás vykúpil „vo svojej obrovskej nezaslúženej láskavosti“. (Ef. 1:7) A aj keď zhrešíme a sklameme ho, naďalej nás vedie a vyučuje. Poučenie od neho a jeho slová sú ako „jemný dážď“. (5. Mojž. 32:2) Nikdy sa mu nedokážeme odvďačiť za všetku jeho láskavosť. A závisí od nej aj naša budúcnosť. (Porovnaj 1. Petra 1:13.)

Keď premýšľame o tom, ako Jehova prejavuje láskavosť, priťahuje nás to k nemu a motivuje nás to, aby sme ho napodobňovali. Preto si nechceme vyberať, ku komu budeme láskaví, ale tak ako Jehova chceme byť láskaví vždy a ku všetkým. (1. Tes. 5:15) Keď to tak budeme robiť, budeme pre našu rodinu, spoluveriacich, kolegov, spolužiakov a ďalších ľudí ako plameň ohňa, ktorý ich zahreje v chladnom dni.

Vieš o niekom zo svojej rodiny alebo zboru, koho by tvoje láskavé slová a skutky potešili? Možno niekto z nich potrebuje pomôcť s niečím v domácnosti, v záhrade alebo s nákupmi. A mohol by si pomôcť niekomu, koho stretneš v službe a vidíš, že to potrebuje?

Napodobňuj Jehovu a v tom, čo hovoríš a robíš, sa vždy riaď „zákonom láskavosti“.