Lendá lá ɔwɔmbɔ w'akambo

Lendá lá akambo lá yombasɛ́

ƆKƆNDƆ WƆ LOWIKO

Ndjawolaka djɛ Yehova ndɔndjɛ lemi

Ndjawolaka djɛ Yehova ndɔndjɛ lemi

WINÁ wɔ mayalaka l’ɛnɔnyi 16, ndasɔnɛlaka mboka kɛmi mɔmɛlɛ, ntepela ente olemo wɔ makɔpaka efula. Koko Yehova andjetaka lá mboka kenkina, ayalaka etengo nde anshimelaka ante: “Langɔkɔpɛyɛ ntɔnɔ, edjinge langɔkɛnyɛ mboka k’oyɛ ladjɛ ntshɔ.” (Yee. 32:8) Wopo wɔ mawola djɛ Yehova ndɔndjɛ lemi, ankotshɛka djɛ mba olemo welá nyuma wɔmpɛyisá mbamba la ɛtshɔkɔ lombombe, ndjila edjinge ɛnɔnyi 52 w’imakambe lá Afrikɛ.

MÁ ANGLETERRE TÁ AFRIQUE

Mbotshɔka lá 1935 lá Darlaston, etatshi kɛmɔtshi kɛ looko kelá Angleterre k’etawɔ Owila wɔ Tshulu m’ɔtɛ wɔ edjinga wɛ tshulu wetshanghanaki lá lohowe weposaki má wa mashinyi la tozinɛ tonkina efula tel’eteyi. Winá wɔ mawa ɛnɔnyi etengo ɛnɛyi, ambotshi wami wawangaka ndjeka Bible l’Ewakɛ wɛ Yehova. Winá wɔ makome l’ɛnɔnyi 14 tá 15, ndjawolaka akambo wa nsɔsɔlɔ edjinge ndongolaka batisimo lá 1952 l’ɛnɔnyi 16.

Lá winá wɔk’ɔmɔ, ntateyɛka nkamba lá izinɛ imɔtshi y’ekekete yiyakfumbaka mpeko dj’okambawɔ l’ɛwɔ la mbolo imɔtshi y’otuka. Watateyɛka nkfumba lemi djɛ nkoma sɛkrɛtɛrɛ kelá kɔmpanyi kɛsɔ, olemo w’imakɔpaka efula.

Ndjalaka ladjɛ ndɔsa nkano dj’ekekete efula, winá wɔ onami w’edjingadjinga ndandɔmbɛ djɛ ntateyɛ ndɔndjɛ Wekelo w’onkanda wel’otshumano, l’otshumano welá mbandja kɛso kɛ Willenhall. Koko ndjingelaka l’okakando. L’etsho wɛsɔ, lasanghanaki lá ntshumano mpe. Lá nsanghanyɛ yel’anteyi kɛ lobengo, lasanghanaki l’otshumano woyalaki entshupa l’edjena kɛmi k’olemo lá Bromsgrove, kilomɛtrɛ etengo 32 la lákaso. Edjinge lá nsanghanyɛ yel’ekomo kɛ lobengo, lánsanghanaki l’otshumano wɔ Willenhall, winá wɔ makalɔka tákaso, te ambotshi wami.

Ladjikɛnde layalaki la mposɛ kɛ nsuka olonghanyelo wɔ Yehova, ndjawolaka leeta lɔ onami w’edjingadjinga wɔsɔ, kaanga nkambo djɛsɔ yasakisolaka ntshika olemo wɔmi wɔ makɔpaka efula. Wopo wɔ mawola djɛ Yehova ndɔndjɛ lemi lá mbamba kɛsɔ, andjipolaka lokfuke tá lowiko lɔ motakiyana kaanga ndambo daambi.

Winá wɔ mingelaka nsanghanyɛ l’otshumano wɔ Bromsgrove, mpomanaka isa nkaana kɛmɔtshi kɛ mbɔngi wɔlɔ efula, keyalaki la lonyuma lɔ wɔlɔ efula kɛ yetaka Anne. Totshukanaka lá 1957, edjinge toyalaka la mpeyi kɛ nkamba esanga l’olemo wɔ yat’ekalo yɛ lotshinda, yat’ekalo yetshikitanyi, l’olemo w’edjingadjinga, edjinge lá Betɛlɛ. Anne alekɔ ikɔkɔ yɛmi y’osasa lá lowiko lɔmi l’otondo.

Lá 1966 toyalaka l’osasa wɔ ndjingela lá Nkalasa kɛ Giliyadɛ kɛ 42. M’ɔkɔngɔ wɔ nkalasa, watotomaka tá Malawi, mbandja kelá Afrikɛ kewamá anto efula wel’eteyi etengo anto w’osasalo efula má wopo woyɛwɔ anto w’eloko wɔlɔ efula la walongwanaka. Totakanelaki ente wapangawola iso ntshikala ilá l’eteyi.

TOKAMBAKA L’ELEKO K’EKAKASANO LÁ MALAWI

Itutuka yetawɔ Kaiser y’isaheetaka la yɛkɔ l’olemo w’edjingadjinga lá Malawi

Tokomaka lá Malawi lá Ngɔndɔ k’ape 1, 1967. Ngɔndɔ kɛ ntondo k’isakome, tohetshɛka winá wɛso nsuke la enkfumɔ djɛ ndjeka otepela, ko masɔ towangaka olemo wɔ distrikɛ. Towangaka mpeeta l’itutuka imɔtshi yetawɔ Kaiser yɛ anto efula yafɛnyɛka ambɔ nkoka mpeeta kaanga lá ndjale. Koko kaanga anto yakanelaka nghɔsɔ, isakokaka mpeeta ngo lá washi wapalekɔ́ mpeku. L’etsho ɛmɔtshi, tintasɛki ngo lá tovuvulu tɔ ndɛɛngɛ, tɔlɔmbamaki ngo ndjila mpɛma lá djiko djɛ nsamba lá deko dj’avula. Totasasangá la yopo yɛsɔ yɛ sawange l’olemo wɔso wɔ misiɔnɛrɛ, koko tɔkɔpaka!

Lá Ngɔndɔ k’anɛyi, ndjokaka djɛ ovungusano wɔkɔpa ndjingela l’owila wɔkɔ. Ndjekameyɛka djamba mɔtshi djɛpɛyisá prezida kelá Malawi, Dr. Hastings Banda. Nde atepelaka ante Ewakɛ wɛ Yehova wapafute elambo edjinge wamboyawingeyɛ lá wayi wa pɔlitikɛ. Koko lá nsɔsɔlɔ, akambo wasɔ yayale nde ongolo. Isankfumɔ tewaki ente nsɔsɔlɔ kɛ nkambo iyayale nde, wopo wɔ sotɔsaká opiko lá wayi wawɔ, pekapeka wopo wɔ satone nsomba kartɛ yɛnyɛki olonghanyelo wɔkɔnge wɔ pɔlitikɛ w’oyɛso.

Má Ngɔndɔ kɛ djuwa, towalaka lá jurnalɛ mɔtshi ente owandji wɔ mbandja afuna wananyɔ ante wambila ovungusano lá ndjena nkfumɔ. Nde ewoyɛka lá losanghanyɛ lɔmɔtshi lɔ pɔlitikɛ ante lowandji lɔnde lɔkɔpa ndɔsa nkano la nkeke la nkeke djɛ nshimba Olemo w’Ewakɛ wɛ Yehova wel’owila wɔnde. Oshimbelo wɔsɔ wowangaka lá Ngɔndɔ kɛ djomi 20, 1967. Ataheta ilá, ampoloshi la ewandji enkina wɛ lɛɛta walendana la ɔsɛkwɛlɔ wayɛka lá Betɛlɛ djɛ ndodjipa la mposɛ wa misiɔnɛrɛ m’owila wɔsɔ.

Wambotovunda edjinge wambotoposɛ má Malawi lá 1967 isa wa misiɔnɛrɛ inkina Jack nya LindaJohansson

M’ɔkɔngɔ wɔ mpetshɛ mfu isato lá lokando, watɔtɔlaka tá Maurice, owila wolendamá me ase Grande-Bretagne. Koko, ewandji welá Maurice watatawolá djɛ iso ntshikala l’eteyi etengo wa misiɔnɛrɛ. Djɛkondeke watotomaka tá Rhodesie (owila w’etawɔ winá wɔsɔ ambɔ Zimbabwe). Winá w’isakome l’eteyi, topomanaka l’owandji ɔmɔtshi w’imigrasiɔ wɔ lopango efula wotonisá dj’iso ndjingela l’owila má ntoshimelá ante: “Nyɔ́mbɔkɔpa ndjingela lanɛ nde, wanyotonaká lá Malawi edjinge wanyotonaka lá Maurice.” Anne atateyɛka ndela. Ɛnamaka etengo lako onto wɔtɔkɔpa! Lá winá wɔkɔ, nkɔpaka nkalɔ mbala kɛkɔ kɛmɔ tá mbandja kɛso tá Anglɛtɛrɛ. Ekomo ekomo, ewandji wɛ lɛɛta welendana l’imigrasiɔ wawolaka dj’iso ntshikala ndambo l’otsho wɔkɔ lá Betɛlɛ ko la nkɛsɛ iso ntokoma lá biro djɛwɔ dj’ekekete. Tɔlɛmbaka, koko tokindjɛka ntshika akambo l’ɛwɔ wɛ Yehova. La nkɛsɛ, m’ɔkɔngɔ wɔ midi, ipa la nkanela, watawolaka dj’iso ntshikala lá Zimbabwe etengo angangɛnda. Mpavungɛki lotshinda wopo wɔ moyawoke lofu lɔsɔ, ndashikikɛka ente Yehova átatɔlɔndjɛ.

WAMPƐYƐKA ODJITO WƆ BANGO WƆ NKAMBELA ASE MALAWI MÁ ZIMBABWE

Lemi isa Anne lá Betɛlɛ djɛ Zimbabwe, lá 1968

Lá Betɛlɛ djelá Zimbabwe, wantomaka djɛ ntokambá lá Departɛma dj’elendana l’olemo, djɛ nkotshɛka ehomba welá nyuma w’ase Malawi la w’ase Mozambique. Wananyɔ welá Malawi wápomanaki l’onanyelo wɔ wolo efula. Etenyi kɛmɔtshi k’olemo wɔ makambaka nde, nkadjimola alapɔlɔ watomaki enami wɛ djingadjinga welá Malawi. La nkɔlɔ mɔtshi djɛ makambaka tii l’otsho djɛ nshiyɛ alapɔlɔ ɔmɔtshi, ndelaka winá wɔ mawale alapɔlɔ ɔmɔtshi wɛnyɛki ndjolo yɛnaki wananyɔ l’ankaana yɛmi. * Koko lonkina, mbaka lokembo efula má ndenda nkɔmano djɛwɔ la okfulumeyelo wɔwɔ.​—2 Kɔ. 6:4, 5.

Tananghaki kenkfumɔ kɛ sakokaka nangha djɛ ntomela wananyɔ watshikalisá lá Malawi la walotisá tá Mozambique nkete djɛ ndɛ djelá nyuma la dj’iwɔ ndalama má wayi wa lopango. Iloyi y’ankadjimodji yɛ Chichewa, otepela woleká ntepelamá lá Malawi, walotaka tá edjena k’ekete kɛ wɔnanyɔ ɔmɔtshi welá Zimbabwe k’indalongaka anyama. La ngandji kenkfumɔ nde ápikelaka amvulu edjinge biro l’eteyi. L’eteyi, iwɔ wakindjɛki olemo wɔwɔ wɔ djonyi wɔ nkadjimola enkanda wesakisola Bible.

Tolonghanyɛka djɛ enami wɛ djingadjinga welá Malawi ndjɛka lá Zimbabwe djɛ ndingela losanghanyɛ lɔ Distrikɛ ɔnɔnyi onkfumɔ. Winá wɔ yayalaka l’eteyi, iwɔ wawaki wamba wa mpɛyɛ lá losanghanyɛ l’ekekete. Ko winá wɔ yakalɔka tá Malawi, iwɔ wakapanaki la wananyɔ nkete dj’iyeke djɛsɔ lá lɛdji lɔ yakokaka nangha. Ɔnɔnyi ɔmɔtshi lá winá wɔ mbembo kɛwɔ lá Zimbabwe, tolonghanyɛka Nkalasa kɛ olemo w’Onkfumi djɛ nkembɛ enami wɛ djingadjinga w’eloko welo wɛsɔ.

Mpɛyɛ djamba l’otepela wɔ Chichewa lá losanghanyɛ l’ekekete lonanghemisá lá Zimbabwe l’otepela wɔ Chichewa/Shona

Lá Ngɔndɔ k’ape 1975, ntshɔka ntowembola Ewakɛ wɛ Yehova wemá Malawi welotisá tá ka imɔtshi yelá Mozambique. Wananyɔ wasɔ wakindjɛki nkilika ɛlɔndjɛlɔ k’imé olonganyelo wɔ Yehova, ndjila edjinge nonghanyi kɛ bango kɛ ndjala l’oloyi wɔ tokokolo. Tokokolo tɔ bango tɔsɔ walonghanyɛki akambo efula welá nyuma ndjila edjinge mpɛyɛ wamba welá ntshandjawala, nshishima vɛrse djɛ lofu edjinge Etange k’Olami, la kaanga nangha nsanghanyɛ yɛ nkekete. Iwɔ walonghanyɛka ka ngo ngete onanghakaso lá losanghanyɛ l’ekekete, wakfumbaka toloyi t’ilá piyɔ, tokapanyɛ nkete, la tolamá. Wananyɔ wa nkɔmano wasɔ wananghaka akambo efula m’okotshɔ wɔ Yehova, edjinge lemi mbaka lokembo efula m’ɔkɔngɔ wɔ ndaawembola.

Tá ekomo k’ɔnɔnyi wɔ 1970, filialɛ kelá Zambie kewangaka ndenda Malawi. Koko, lakindjɛki nkanela nkambo djɛ wananyɔ welá Malawi la lakindjɛki ndalɔmbɛla, edjinge nghɔsɔ ndeke wananyɔ ankina efula yananghaka. Lá mbamba efula, etengo ose Kɔmite kɛ filialɛ kelá Zimbabwe, lápomanaki l’antomami wimá biro dj’ekekete, esanga la wananyɔ wayalaki l’edjito wemá Malawi, má Afrique du Sud, la má Zambie. Mbala inkfumɔ, topolaki woopó ɔmɔ wɔnɛ: “Kɛkɔnge k’okokaso nangha lonkina lá nkambo djɛ wananyɔ welá Malawi?”

Etengo etsho yotahetaká, onanyelo wotakitaki ndambo ndambo. Wananyɔ walotisá má Malawi wawangaka nkalɔ ndambo ndambo, koko wanɛ watshikalisá watatshungɔki ndambondambo má akambo wa lopango w’iyananghelaka la ndjolo y’iyɛnaka. Atahetá ilá, ewila weyalisá entshupa wawolaka Ewakɛ wɛ Yehova lonkina edjinge w’imɛka ɛlɛmbɛ w’iyashimbe. Ase Mozambique wananghaka wopo wɔk’ɔmɔ lá 1991. Koko toyawopolaki ente, ‘Winá wɔkɔnge Ewakɛ wɛ Yehova welá Malawi yongotshungɔ?’

OKALO TÁ MALAWI

Ekomo ekomo akambo wa pɔlitikɛ welá Malawi watshikitanaka, ko lá 1993 lɛɛta atshikaka nshimba Ewakɛ wɛ Yehova. Atahetá ilá masɔ, lasawolaki isá misiɔnɛrɛ kɛmɔtshi ko andjopolaka ante: “Ongokalɔ lonkina tá Malawi?” Lasɔ ko lambowa ɛnɔnyi 59, djɛkondeke ndokadjimolaka ente: “Lako, lamboyala ekokolo efula!” Koko, ngo lofu lɔkɔ lɔmɔ, tolongolaka mesajɛ mé Iloyi yɛ lɔndjɛ, ko watɔlɔmbaka dj’iso nkalɔ t’eteyi.

Takɔpaki olemo wɔso welá Zimbabwe efula, djɛkondeke ɔsɔ ayalaka nkano djɛ wolo efula leso. Tayalaki l’osasa efula lá Zimbabwe edjinge toyalaka la tolongo tɔ wɔlɔ efula l’eteyi. Iloyi yɛ lɔndjɛ watoshimelaka la ngandji kenkfumɔ ambɔ iso nkokaka ntshikala lá Zimbabwe ntsha ɔkɔpaso nde ntshikala l’eteyi. Djɛkondeke tokokaka nsɔna mbala kɛkɔ kɛmɔ mboka k’ɔkɔpaso edjinge ntshikala lá Zimbabwe. Koko mvungɔka ndjɔmbɔmba kɛ Abrahama nya Sara lá wopo w’iyatshike intaselo kɛwɔ kɛ wɔlɔ efula l’ɛnɔnyi wɛwɔ wɛ lotshundo ngo djɛ nɛmɛyɛ ɛlɔndjɛlɔ kɛ Yehova.​—Ewa. 12:1-5.

Tɔsaka nkano djɛ nkilika ɛlɔndjɛlɔ k’ime olonghanyelo wɔ Yehova ko tokalɔka tá Malawi lá Ngɔndɔ k’ape 1, 1995, ɔnɔnyi wɔ sawa ɛnɔnyi 28 ntateyɛ má mbala kɛ ntondo k’isakome l’eteyi. Lemi sa wananyɔ ankina ape tokfumbaka Kɔmite kɛ filialɛ, edjinge ipa la ntshatshimba towangaka nonghanyɛ lonkina elemo w’Ewakɛ wɛ Yehova.

YEHOVA NDEKE LOFUDJƐ

Ɔsɔngo ɔtshɔkɔ woyalisá la lemi djɛ nyɛna wopo wɔ Yehova ndotafudjɛka olemo la nkeke! Má 1993 tá 1998, * lofulo l’ansakodji lohandaka má 30 000 tá 42 000. Iloyi yɛ lɔndjɛ awolaka djɛ mpika filialɛ kɛ bango djɛ nkotshɛ ehomba w’ase etatshi kɛ looko ketafulaki kɛsɔ. Tosombaka lopango lɔ hɛktarɛ 12 lá Lilongwe, edjinge nsɔnamaka djɛ nkamba lá kɔmite k’opikelo.

Wɔnanyɔ w’ose Iloyi yɛ lɔndjɛ Guy Pierce ndeke lɔpɛyisá djamba djɛ Inɔngirasiɔ yɛ filialɛ kɛ bango kɛsɔ lá Ngɔndɔ k’atano 2001. Ewakɛ wɛ Yehova wel’owila wɔsɔ ndekana nunu mpe wasanghanaka lá losanghanyɛ lɔsɔ, efula kɛwɔ wambolongolaká batisimo l’ilá k’ɛnɔnyi ndekana 40. Wananyɔ l’ankaana yɛsɔ wakfulumeyɛka onanyelo ɛnɔnyi efula winá wɔ yashimbe olemo w’Ewakɛ wɛ Yehova. Iwɔ wayalaki ɛmvɔ lá demba, koko enkfudji lá nyuma. Edjinge winá wɔsɔ, wamboyala l’osasa winá wowembolawɔ Betɛlɛ djɛwɔ djɛ bango. Djena nkfumɔ dj’otshɔwɔ tá Betɛlɛ, iwɔ ntshumbaka teembo t’Onkfumi lá nkilika yopo yenanghema l’Afrikɛ, kɛsɔ kekotaka oloko wɔmi lá wopo wɔ mɔtɛnaka ntondo. Ɔsɔ alekɔ ilembetelo yɛnyɛ ente Yehova ntshɔkɔlaka wanɛ wakfulumeyɛ ehemba la nkɔmano.

M’ɔkɔngɔ wɔ opikelo wɔ filialɛ kɛsɔ nshila, ndjalaka l’osasa wɔ mba odjito wɔ ntateyɛ mpɛyɛ wamba wa ntshɔkɔla Amvulu y’Onkfumi. Ntshumano djelá Malawi wawaka wapɔ má nonghanyi k’opikelo w’Amvulu y’Onkfumi l’ewila wepalekɔ l’okfudji efula. Ntondo kɛ lasɔ, ntshumano mɔtshi wasanghanaki l’amvulu y’iyapike l’etamba wɛ eucalyptus. Iwɔ wafelaki atopo lá nsamba, edjinge wananghaki aba w’alɛngɛmputu djɛ ndjintasɛ. Winá wɔsɔ wananyɔ wanangha abrikɛ wa lotshumba l’osasalo okfumɔ djɛ nangha djena djɛ wɔlɔ djɛ nsanghanyɛ. Koko iwɔ wa nkindjɛ nkombola nkamba l’aba l’edjena k’ankosa ladjikɛnde nyɛnamaka djɛ mbala efula ndjena djɛ ndjintasɛ djepasabaká lá aba!

Ndjalaka lonkina l’osasa má nyɛna wopo wɔ Yehova ndakotshɛ́ anto dj’iwɔ ntshunda lá nyuma. Wananyɔ wa dangala welá Afrikɛ wankamoyɛka efula pekapeka má wopo wɔ yoyapɛyɛka l’ɛkɔpa djɛ nkotshɛ́ la má wopo wekawɔ akambo efula la nkeke má onkfumbelo wɔ olonghanyelo wɔ Yehova apɛyɛnde la m’elemo wonanghawɔ. Eposelo weyalisá nde, wayalaka l’akoka wa mbɛmba edjito wɛ nkekete lá Betɛlɛ la lá ntshumano. Ntshumano djekembaka lonkina me enami wɛ djingadjinga w’iyasɔnɛ má ambandja yel’eteyi, efula l’anteyi kɛwɔ wayalaka antshukanyi. Antshukanyi wasɔ wasɔnaka djɛ nkambela Yehova efula má ndapekala osasa woyɛka má mbota wana, ayale kaanga nkfumbo edjinge lá mbamba imɔtshi kaanga otshindamawɔ me ase nkfumbo yɛwɔ djɛ mbota.

NTAKIYANA AKANO WA MƆSHI

Lemi isa Anne lá Betɛlɛ djɛ Grande-Bretagne

M’ɔkɔngɔ wɔ mpetshɛ ɛnɔnyi 52 l’Afrikɛ, ntateyɛka ndjala la tolalando tɔmɔtshi lá demba. Iloyi yɛ lɔndjɛ wawolaka ikanyi y’ase Kɔmite kɛ Filialɛ dj’iso nkalɔ ntokamba lá Grande-Bretagne. Toyalaka l’okiyano efula dj’iso ntshika edjena kɛso k’olemo k’isakɔpaka efula, koko ase nkfumbo kɛ Betɛlɛ djɛ Grande-Bretagne watolama wɔlɔ efula l’ɛnɔnyi wɛnɛ wɛ sombokoma nkokolo.

Lamboyashikikɛ ente nkano djɛ mɔshi djɛ Yehova ndɔndjɛ lemi lá lowiko lɔmi djalaka nkano djɛ wɔlɔ lombombe. Otayawɛkɛmi ngo lá balo djɛmi mɔmɛlɛ, ntshimi ntasamba ndjala l’osasa woyɛmi la wɔkɔ lɔɔko kɛnɛ. Ngo Yehova ndeke lewaki kenkfumɔ kɛ mayalaka la djonyi djɛ ‘nsembola mboka yɛmi.’ (Woo. 3:5, 6) Winá wɔ mayalaka olangala, ndjalaka l’osasa wɔ ndjewa wopo w’olemo onanghemawɔ lá kɔpanyi k’ekete. Koko, olonghanyelo wɔ Yehova wel’andja w’otondo wɔmpɛyɛka olemo welá nyuma wolekisá mpɛyɛ lemi osasa efula. Le lemi, nkambela Yehova ndeke lolekɔ́ edjinge longokindjɛka ndjala yopo yɛ lowiko yeleka mpɛyɛ onto osasa efula!

^ Ɔkɔndɔ wɔ wananyɔ welá Malawi woposaka lá Annuaires 1999 des Témoins de Jéhovan, nki. 148-223.

^ Malawi alekɔ winá wɔsɔ l’ansakodji 100 000.