Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

ARTÍKULO OJESTUDIÁVA 31

Emombaʼékena ikatu haguére eñemboʼe

Emombaʼékena ikatu haguére eñemboʼe

“Aipotaite che orasión oñepresenta ne renondépe pe insiénsoicha” (SAL. 141:2).

PURAHÉI 47 Siémpre eñemboʼe Jehovápe

¿MBAʼE REHEPA ÑAÑEʼẼTA? a

1. ¿Mbaʼéichapa ñañeñandu Jehová opermiti haguére ñandéve ñañemboʼe chupe?

 PE YVÁGA ha ko yvy Apohare ningo omeʼẽ ñandéve peteĩ rregálo ijojahaʼỹva: Haʼe opermiti ñandéve ñañemboʼe chupe. Epensamíntena ko mbaʼére: Ñande ikatu jaʼepaite Jehovápe umi mbaʼe jarekóva ñane korasõme oimeha óra ha oimeraẽ idiómape, ha upearã natekotevẽmoʼãi jajerure peteĩ túrno. Ñande ikatu ñañemboʼe chupe ñaiméramo tupápe peteĩ ospitálpe, térã kárselpe peteĩ kalavósope, ha jajerovia ñande Ru ñanderayhuetéva ñanerendutaha. ¡Ajépa tuichaite mbaʼe ko rregálo oñemeʼẽva ñandéve!

2. ¿Mbaʼéichapa David ohechauka vaʼekue omombaʼetereiha ikatu haguére oñemboʼe?

2 Rréi David ningo omombaʼeterei vaʼekue ikatu haguére oñemboʼe. Haʼe opurahéi voi Jehovápe: “Aipotaite che orasión oñepresenta ne renondépe pe insiénsoicha” (Sal. 141:1, 2). David tiémpope pe insiénso sagrádo ojepuru vaʼekue ojeadora hag̃ua Jehovápe, ha umi saserdóte oñatende porã vaʼekue oprepara hag̃ua upéva (Éx. 30:34, 35). Upéicha rupi David opensa porãse vaʼekue umi mbaʼe heʼítavare oñemboʼe jave Jehovápe, oñatende porãháicha umi opreparáva pe insiénso. Ha ñande avei jajaposeterei upéicha. Jaipota voi Jehovápe ogustaiterei umi ñane ñemboʼe.

3. ¿Mbaʼéichapa ñande ñañemoag̃ui vaʼerã Jehováre ñañemboʼe jave chupe, ha mbaʼérepa?

3 Ñañemboʼe jave Jehovápe jahechauka vaʼerã jarrespetaha chupe ñande pyʼaite guive. Ñapensamíntena pe visión ijojahaʼỹva ohecha vaʼekuére Isaías, Ezequiel, Daniel ha Juan. Idiferénte ojuehegui, péro oĩ peteĩ mbaʼe ojojoguávape hikuái. Umi visiónpe ojehechauka Jehová haʼeha peteĩ Rréi ipoderosoitereíva. Por ehémplo Isaías ohecha “Jehová oguapyha itrónope oĩva yvatete” (Is. 6:1-3). Ezequiel katu ohecha Jehovápe oguapyha hína ikárro yvagapeguápe ha ojere hese “peteĩ árko íris” omimbipáva (Ezeq. 1:26-28). Daniel katu ohecha “pe Karai Ijedaitéva” orekoha ao morotĩ ha pe itrónogui katu osẽ tatarendy (Dan. 7:9, 10). Ha Juan ohecha Jehovápe oguapyha itrónope ha itróno jerére oĩ peteĩ árko íris ojoguáva esmeráldape (Apoc. 4:2-4). Jajepyʼamongetávo mbaʼeichaitépa Jehová ndaijojahái, jahechakuaa tuichaiterei mbaʼeha ikatu haguére ñañemboʼe chupe, ha iñimportantetereiha jarrespeta chupe ñañemoag̃uívo hese. ¿Péro mbaʼérepa ikatu ñañemboʼe chupe?

“PEẼ PEÑEMBOʼE VAʼERÃ PÉICHA”

4. ¿Mbaʼépa ñanemboʼe Jesús heʼíva oñepyrũvo pe ñemboʼe jatopáva Mateo 6:9, 10-pe?

4 (Elee Mateo 6:9, 10). Pe Sermón del Móntepe Jesús omboʼe vaʼekue idisipulokuérape mbaʼéichapa oñemboʼe vaʼerã Jehovápe ikatu hag̃uáicha haʼe oguerohory. Jesús heʼi rire “peẽ peñemboʼe vaʼerã péicha”, heʼi mbaʼépa primeroite jaʼe vaʼerã ñañemboʼe jave. Haʼe oñemboʼe oñesantifika hag̃ua Jehová réra ha ou hag̃ua pe Irréino. Upéva ningo upe ohundítava enterove Ñandejára enemigokuérape ha oguerútava umi vendisión ko yvýpe g̃uarã ha avei ñandéve g̃uarã amo gotyove. Ñande jajerure jave koʼã mbaʼe ñane ñemboʼépe, jahechauka hína mbaʼépa la iñimportantevéva ñandéve g̃uarã: Ñandejára volunta.

5. ¿Ohendúpa Jehová ñañemboʼe jave chupe umi mbaʼe ñaikotevẽvare?

5 Upéi pe sigiénte párte oúvape pe ñemboʼe, Jesús ohechauka ndaivairiha jajerure umi mbaʼe ñande ñaikotevẽva. Ikatu jajerure Jehovápe tomeʼẽmi ñandéve jaʼumi vaʼerã káda día, operdona hag̃ua ñandéve ñande pekádo, ñandeprotehe hag̃ua ani jaʼa umi ñuhãme ha ñandesalva hag̃ua Satanásgui (Mat. 6:11-13). Ñande jajerure jave koʼã mbaʼe Jehovápe, jahechauka hína ñadependeha hese ha jaipotaha haʼe ñandeguerohory.

¿Mbaʼe rehepa peteĩ ermáno ikatu oñemboʼe hembirekóndi? (Ehecha párrafo 6) b

6. ¿Ñañemboʼe vaʼerãpa umi mbaʼe ojeʼévarente pe orasión modélope? Emyesakã.

6 Jesús nohaʼarõi vaʼekue umi isegidorkuéra orrepeti umi mbaʼe heʼíva pe orasión modélope. Jesús oñemboʼe vaʼekue avei umi diferénte mbaʼe oipyʼapývare chupe upe moméntope (Mat. 26:39, 42; Juan 17:1-26). Upéicha avei ñande ikatu ñañemboʼe oimeraẽ mbaʼe ñandepyʼapývare hína. Por ehémplo, jadesidíta vove álgo ikatu ñañemboʼe Jehovápe ha jajerure chupe ñanearandu ha ñaneentendído hag̃ua (Sal. 119:33, 34). Ha ñañepyrũta jave peteĩ asignasión ijetuʼúva, ikatu ñañemboʼe ha jajerure ajúda jaikuaa hag̃ua mbaʼéichapa jajapokuaa upéva (Prov. 2:6). Umi tuakuéra katu oñemboʼekuaa ifamiliakuérare, ha umi mitã ikatu oñemboʼe ituakuérare. Ha enterove ñañemboʼe vaʼerã voi umi ostudiávare ñanendive la Biblia ha avei umi hénte japredikávare hína. Péro ñañemboʼe jave, ndahaʼéi vaʼerã jajerurénteva Jehovápe ñanepytyvõmi hag̃ua.

¿Mbaʼérepa ikatu ñamombaʼeguasu ha jaagradese Jehovápe ñane ñemboʼépe? (Ehecha párrafo 7 al 9) c

7. ¿Mbaʼérepa ñamombaʼeguasu vaʼerã Jehovápe ñañemboʼe jave?

7 Ñanemanduʼa vaʼerã avei ñamombaʼeguasu hag̃ua Jehovápe ñañemboʼe jave. Ndaipóri voi ótro omeresevéva Ñandejáragui ojeguerohory chupe. Haʼe ningo ‘ivuenoiterei ha oĩ ñaneperdona hag̃uáicha’. Avei haʼe ‘ñandeporiahuvereko ha ñanembyasy, ndaipochyreíri, siémpre ñanderayhueterei ha núnka nopyrũi iñeʼẽre’ (Sal. 86:5, 15). Añetehápe ñamombaʼeguasu Jehovápe jaikuaávo mbaʼéichapa haʼe ha umi mbaʼe haʼe ojapóva.

8. ¿Mbaʼe mbaʼérepa ikatu jaagradese Jehovápe? (Salmo 104:12-15, 24).

8 Ñamombaʼeguasu vaʼerã Jehovápe ñañemboʼe jave ha avei jaagradese vaʼerã chupe umi mbaʼe porãite omeʼẽvare ñandéve. Upéicha rupi ñande ikatu jaagradese chupe umi yvoty iporã porãitévare, umi diferénte kláse tembiʼu hetereívare, ha jareko haguére umi ñane amígo jahayhuetéva. Koʼã mbaʼe ha hetave mbaʼe voi omeʼẽ ñandéve ñande Ru ñanderayhuetéva oipota rupi javyʼa (elee Salmo 104:12-15, 24). Ha la iñimportantevéva, ñande jaagradese Jehovápe entéro umi instruksión omeʼẽvare ñandéve ikatu hag̃uáicha jasegi ñandejerovia mbarete, ha omeʼẽ haguére ñandéve esperánsa amo gotyove g̃uarã.

9. ¿Mbaʼépa ñanemomanduʼáta jaagradese hag̃ua Jehovápe? (1 Tesalonicenses 5:17, 18).

9 Ikatu ningo ifásil ñanderesarái jaagradese hag̃ua Jehovápe entéro mbaʼe ojapóvare ñanderehehápe. ¿Mbaʼépa ñanemomanduʼáta jaagradese hag̃ua chupe? Ikatu ningo ñaanota umi mbaʼe jajerure vaʼekue Jehovápe ñane ñemboʼépe, ha upéi ñamaña jey hese jahecha hag̃ua mbaʼéichapa haʼe okontesta ñandéve umíva. Upéi ñañemboʼekuaa jaagradese hag̃ua chupe ñanepytyvõ haguére (elee 1 Tesalonicenses 5:17, 18). Ñapensamíntena ko mbaʼére: Ñande ningo javyʼa ha ñañandu jajehayhuha oĩ jave oagradeséva ñandéve. Upéicha avei ñande ñanemanduʼáramo jaagradese hag̃ua Jehovápe okontesta haguére ñandéve ñane ñemboʼe, ombovyʼáta chupe upéva (Col. 3:15). ¿Péro mbaʼe rehepa iñimportánte avei jaagradese Ñandejárape?

JAAGRADESE JEHOVÁPE PE ITAʼÝRA OHAYHUETÉVARE

10. Heʼiháicha 1 Pedro 2:21, ¿mbaʼérepa jaagradese vaʼerã Jehovápe ombou haguére Itaʼýra ko yvy ape ári?

10 (Elee 1 Pedro 2:21). Ñande jaagradese vaʼerã Jehovápe ombou haguére Itaʼýra ohayhuetéva ñanemboʼe hag̃ua. Ñande jastudiávo Jesús rekovekue ñaaprende heta mbaʼe Jehovágui ha mbaʼéichapa ikatu ñambovyʼa chupe. Jahechaukáramo jajeroviaha Jesús sakrifísiore, ikatu jareko peteĩ amista iporãva Jehovándi ha ñaime hendive pyʼaguapýpe (Rom. 5:1).

11. ¿Mbaʼérepa ñande ñañemboʼe Jesús rérape?

11 Ñande jaagradese Jehovápe ikatu haguére ñañemboʼe chupe Itaʼýra rupive. Jehová ningo ojevale Jesús rehe omeʼẽ hag̃ua ñandéve umi mbaʼe jajeruréva chupe. Jehová ohendu ha okontesta umi ñemboʼe ojejapóva chupe Jesús rérape. Jesús heʼi vaʼekue: “Oimeraẽ mbaʼe pejeruréva che rérape, ameʼẽta peẽme, péicha ajapóta pe Taʼýra ombotuicha hag̃ua pe Túape” (Juan 14:13, 14).

12. ¿Mbaʼérepa jaagradese vaʼerã avei Jehovápe Itaʼýra rehe?

12 Jehová operdona ñande pekádo pórke Jesús omeʼẽ vaʼekue hekove sakrifísioramo. La Biblia heʼi voi Jesús rehe haʼeha ñane súmo saserdóte ‘ha haʼe oguapyha yvágape Ñandejára tróno deréchape’ (Heb. 8:1). Jesús haʼe voi ñane “ajudánte pe Túa renondépe” (1 Juan 2:1). Ajépa jaagradesete Jehovápe omeʼẽ haguére ñandéve peteĩ súmo saserdóte ontendéva ñaneimperfektoha ha ‘ojerure asýva hína ñanderehehápe’ (Rom. 8:34; Heb. 4:15). Ñande ningo ñaneimperfékto, upévare Jesús sakrifísio reheʼỹ ndaikatumoʼãi ñañemboʼe Jehovápe ñañemoag̃ui hag̃ua hese. Ñande ningo ndaikatumoʼãi núnka jaagradesepa Jehovápe pe rregálo porãite omeʼẽvare ñandéve. Haʼe omeʼẽ vaʼekue voi ñanderehehápe pe Itaʼýra ohayhuetéva.

ÑAÑEMBOʼE UMI ÑANE ERMÁNO HA ERMANAKUÉRA REHEHÁPE

13. ¿Mbaʼéichapa Jesús ohechauka ohayhuha idisipulokuérape pe pyhare omano mboyve?

13 Pe pyhare omano mboyve Jesús oñemboʼe heta tiémpore idisipulokuéra rehehápe, ojerure Itúape ‘oñangareko hag̃ua hesekuéra oĩgui Satanás’ (Juan 17:15). Upéva ohechauka mbaʼeichaitépa Jesús ohayhu chupekuéra. Upérõ haʼe oikuaa kuri hetaiterei ohasa asytaha, péro lomímonte haʼe ojepyʼapy ijapostolkuérare.

¿Mbaʼépa ikatu jajerure ñane ermáno ha ermanakuérare ñane ñemboʼépe? (Ehecha párrafo 14 al 16) d

14. ¿Mbaʼéichapa ikatu jahechauka jahayhuha ñane ermáno ha ermanakuérape?

14 Jasegi hag̃ua Jesús ehémplo tekotevẽ ñapensa ndahaʼéi umi mbaʼe ñande ñaikotevẽvarente. Upéva rangue pyʼỹinte ñañemboʼe vaʼerã ñane ermáno ha ermanakuérare. Jajapo jave upéicha, ñaneñeʼẽrendu hína Jesúspe pórke haʼe omanda vaʼekue jajoayhu hag̃ua, ha avei jahechauka Jehovápe mbaʼeichaitépa jahayhu ñane ermáno ha ermanakuérape (Juan 13:34). Ñañemboʼéramo umi ñane ermáno ha ermanakuérare ningo ndahaʼemoʼãi hína japerdéva ñane tiémpo. La Biblia heʼi voi ñandéve: “Peteĩ kuimbaʼe ihústova oñemboʼéramo ipyʼaite guive, upe ñemboʼe oreko podér ha imbareteterei” (Sant. 5:16).

15. ¿Mbaʼérepa umi ñane ermanokuéra oikotevẽ ñane ñemboʼére?

15 Ñane ermanokuéra ningo oikotevẽ ñane ñemboʼére, pórke haʼekuéra ombohovái hetaiterei situasión ijetuʼúva. Ikatu voi jajerure Jehovápe oipytyvõmi hag̃ua chupekuéra ikatu hag̃uáicha oaguanta oiméramo hasykatu, oiko umi desástre naturál, gérra, ojepersegi chupekuéra, térã ohasa ótra situasión ijetuʼúva. Ikatu avei ñañemboʼe umi ermáno ha ermanakuéra ojesakrifikávare oipytyvõ hag̃ua umi oikotevẽvape. Ikatu voi oime nde reikuaa hína álgien ohasávape peichagua situasión ijetuʼúvare. ¿Ikatúnepa nemanduʼami hese ne ñemboʼépe? Jajeruréramo Jehovápe oipytyvõmi hag̃ua chupekuéra oaguanta hag̃ua, jahechauka hína jahayhu añeteha ñane ermanokuérape.

16. ¿Mbaʼérepa ñañemboʼe vaʼerã umi ermanokuéra ñandegiávare kongregasiónpe?

16 Umi ermáno ogiáva pe kongregasión oagradeseterei ñande ñanemanduʼa haguére hesekuéra ñane ñemboʼépe, ha umíva oipytyvõ voi chupekuéra. Por ehémplo, apóstol Pablo oikuaa vaʼekue haʼe oikotevẽha ótro oñemboʼe hesehápe. Haʼe oskrivi vaʼekue: “Peñemboʼe avei cherehe, ikatu hag̃uáicha aikuaa mbaʼépa haʼéta añeʼẽta vove ha péicha apredika hag̃ua pyʼaguasúpe umi notísia porã, haʼéva hína peteĩ sekréto sagrádo” (Efes. 6:19). Koʼág̃arupi avei oĩ heta ermanokuéra ñandegiáva hína ha ombaʼapo jejopýva ñande apytépe. Ha ñande jahechauka jahayhuha chupekuéra jajerurévo Jehovápe ovendesi hag̃ua umi mbaʼe ojapóva hikuái.

ÑAÑEMBOʼE JAVE ÓTRO RENONDÉPE

17, 18. ¿Mbaʼéicha javépa ikatu ojejerure ñandéve ñañemboʼe hag̃ua ótro renondépe, ha mbaʼépa ñanemanduʼa vaʼerã?

17 Sapyʼánte ikatu ojejerure ñandéve ñañemboʼe hag̃ua ótro renondépe. Por ehémplo peteĩ ermána ojapóva peteĩ estúdio bíblico ikatu ojerure oñemboʼe hag̃ua pe ermána omoirũvape chupe. Upe ermána ikatu ndoikuaaporãi pe estudiántepe, upévare ikatu haʼe ojeofrese ojapo hag̃ua pe ñemboʼe opakuevogua pe estúdio. Upéicha ojapóramo, ifasilvéta chupe oikuaa hag̃ua mbaʼépa heʼíta oñemboʼe jave pe estudiántere.

18 Peteĩ ermánope ikatu ojejerure oñemboʼe hag̃ua pe aty ojejapóvape oñesẽ hag̃ua predikasiónpe térã peteĩ rreunionhápe kongregasiónpe. Umi ermanokuéra orekóva ko priviléhio imanduʼa vaʼerã maʼerãpa ojejapo hína pe rreunión. Noñemoĩri vaʼerã omeʼẽ konsého pe kongregasiónpe térã ojapo peteĩ anúnsio. La majoría umi kongregasionkuéra rreunionhápe oñemeʼẽ 5 minúto ikatu hag̃uáicha ojepurahéi ha oñeñemboʼe. Upéicharõ pe ermáno oñemboʼétava natekotevẽi “oñemboʼe puku”, koʼýte oñepyrũta jave peteĩ rreunión (Mat. 6:7).

JAHECHAUKÁKENA IÑIMPORTANTETEREIHA ÑANDÉVE G̃UARÃ PE ÑEMBOʼE

19. ¿Mbaʼépa ñanepytyvõta ñaime hag̃ua preparádo og̃uahẽ vove pe día Jehová oporohusgatahápe?

19 Tekotevẽ ningo ñamotenonde ñande rekovépe pe ñemboʼe, pórke pe día Jehová oporohusga hag̃ua hiʼag̃uimbaitéma hína. Upéicha rupi Jesús heʼi vaʼekue: “Peñatende porãke siémpre, ha tódo el tiémpo pejerure asy Ñandejárape tapenepytyvõ pejesalva hag̃ua entéro koʼã mbaʼe oikótavagui” (Luc. 21:36). Ñande kontinuadoite ñañemboʼéramo ñande jerovia imbaretevéta ha ñaiméta preparádo og̃uahẽ vove pe día Jehová oporohusgatahápe.

20. ¿Mbaʼéichapa ñane ñemboʼe ojoguáta umi insiénso hyakuã asývape?

20 ¿Mbaʼépa ñaanalisáma koʼa peve? Tuichaiterei mbaʼeha la ikatu haguére ñañemboʼe. ¿Ha mbaʼe rehepa ñañemboʼe vaʼerã? Ñañemboʼe vaʼerã Jehová voluntáre, upéva hína pe iñimportantevéva ikatúvare ñañemboʼe. Jaagradese avei Ñandejárape Itaʼýrare ha pe Irréino ogovernámavare, ha ñañemboʼe umi ñane ermáno ha ermanakuérare. Jehová oipota avei ñande ñañemboʼe umi mbaʼe ñaikotevẽvare káda día ha jasegi hag̃ua jajerovia mbarete. Ñande ñapensa porãramo umi mbaʼe jaʼétavare ñañemboʼe jave, jahechauka hína ñamombaʼetereiha ko rregálo porãite. Umi mbaʼe jaʼéva ojogua vaʼerã voi umi insiénso hyakuã asývape Jehovápe g̃uarã, haʼe ‘oguerohoryetereíva’ (Prov. 15:8).

PURAHÉI 45 Ajepyʼamongeta nde reguerohorývare

a Ñande ningo ñande pyʼaite guive ñamombaʼeterei Jehová opermiti haguére ñandéve ñañemboʼe chupe. Jaipota voi ñane ñemboʼe ojogua umi insiénso hyakuã asývape ha ogustaitereíva chupe. Ko artíkulope jahecháta mbaʼépa ikatu jaʼe ñane ñemboʼépe, jahecháta avei unos kuánto mbaʼe jareko vaʼerã enkuénta ñañemboʼe hag̃ua ótro renondépe.

b JAHECHÁVA PE TAʼANGÁPE: Peteĩ ermáno oñemboʼe hína hembirekóndi ha ojerure Jehovápe oprotehe hag̃ua ifamília oĩvape eskuélape, peteĩ túa ijedámava ha hasykatúvare ha peteĩ estudiánte oprogresávare.

c JAHECHÁVA PE TAʼANGÁPE: Peteĩ ermáno imitãva oagradese Jehovápe Jesús sakrifísiore, ko ñande yvy iporãitévare ha umi hiʼupy hetereívare.

d JAHECHÁVA PE TAʼANGÁPE: Peteĩ ermána oñemboʼe Jehová ovendesimi hag̃ua pe Kuérpo Governántepe omeʼẽvo chupekuéra ijespíritu sánto, ha oprotehe hag̃ua umi ohupyty vaʼekuépe desástre naturál ha umi ojepersegívape.