Ocuphela mwaha

Ocuphela sampuwa

MWAHA WOOHUSERYA 37

Nyuwaano Munanwerya Waaroromela Anna ni Arokora Anyu

Nyuwaano Munanwerya Waaroromela Anna ni Arokora Anyu

“Osivela . . . onnaroromela soothene, onnawehererya soothene.”—1 KOR. 13:4, 7.

NCIPO 124 Nikhale Oororomeleya

YEEYO NNAHAALAAHU OHUSERYA *

1. Ntakhara heeni nihinakhalaahu ootikhiniheya wi mweelaponi achu ancipale hanaroromelana mukina ni mukhwaawe?

 MU ELAPO yeela ya Satana, achu annoona okhala woovila ororomelana mukina ni mukhwaawe. Awo wiiliwiili annanyeenyeya nthowa na meecelo a alipa a nakoso, ipoliitika ni ahooleli a ikerexa. Ancipale tho annoona wi hanaphwanela waaroromela asinthamwene, amwaacamani ni amusi aya. Nyenya ela henaphwanela ontikhiniha. Piipiliya aahiloca wi ‘mmahiku ookuchula . . . , achu yaahaala okhala . . . oohicicimiha saweela, . . . oowaapa akhwaaya, . . . amakhuce.’ Mmasu makina, awo hiyi ekhale oororomeleya, hiihaa ntoko Satana, muluku a elapo yeela.—2 Tim. 3:1-4; 2 Kor. 4:4.

2. (1) Taani nnaphwanelaahu omuroromela moomalela? (2) Tiheeni akina anaweryaaya wiikoha?

2 Nyenya ntoko Akristu, noosuwela wi nnaphwanela omuroromela Yehova moomalela. (Yer. 17:7, 8) Hiyaano ninnaroromela wi owo onnanisivela nave wi harwa ‘aahiya’ asinthamwene awe. (Sal. 9:10) Nave tho ninnamuroromela Yesu Kristu nthowa nawi oovaha ekumi awe ntakhara hiyo. (1 Ped. 3:18) Nave nohoona mukhatiihu wi Piipiliya onnavahererya ohoolela woororomeleya. (2 Tim. 3:16, 17) Mweeparipari, nnanwerya omuroromela moomalela Yehova, Yesu ni Piipiliya. Akhweya akina ananwerya wiikoha: Apwanne miyaano kinnaphwanela waaroromelaka ilukuluku soothene anna ni arokora mmulokoni? Aai. Nni nroromele hai yeeyo?

NINNAACHUNA ANNA NI AROKORA AHU

Orukurerya elapo yoothene, hiyaano nookhalano anna ni arokora, yaawo nnaphwanelaahu waaroromela. Awo annamusivela Yehova hiihaa ntoko hiyaano (Moone eparakrafo 3)

3. Ekari taani etokweene nryaahuno? (Marko 10:29, 30)

3 Hiyaano nookhalano ekari etokweene. Yehova oonithanla wi nipake makupa a emusi awe ya elapo yoothene nave ala mareeliho matokweene! (Mwaalakhanye Marko 10:29, 30.) Orukurerya elapo nookhalano anna ni arokora, yaawo anamusivela Yehova hiihaa ntoko hiyaano nave aniilipixerya okhala mmukhalelo onamuhakalaliha yoowo. Elocelo, sookhovelela ni mukhalelo ahu wa owara sinanwerya okhala soohiyana, nyenya hiyaano ninnaasivela vancipale anna ni arokora ahu, naamwi yaale naasuwenlaahu hiihaanoru. Ti yoohakalalihaxa okhala vamoha ni yaawo xaxaxa wi nimurumeele Tiithi ahu Yehova.—Sal. 133:1.

4. Ntakhara heeni ninnaachuna anna ni arokora ahu?

4 Olelo, opwaha khalai, onnachuneya okhala awiiwanana ni anna ni arokora ahu. Ikwaha sincipale, awo annanikhaviherya ovilela ni makacamiho ahu. (Aro. 15:1; Gal. 6:2) Awo tho annanikhaviherya opaka owetha wahu ntakhara Yehova ni okhala oolipa omunepani. (1 Tes. 5:11; Ahe. 10:23-25) Muupuwele mukhalelo waahaalaaya okhala woovila owaniha ni Satana vamoha ni elapo awe nihirino nikhaviheryo ni okhapelela wa muloko. Ti yaphaama wuupuwela wi vahilekenle Satana ni yaawo onaalamuleleiye enahaala waahiphela achu a Muluku. Nyenya mu elukuluku yeeyo nnahaala othamalela vancipale nikhaviheryo na anna ni arokora ahu!

5. Ntakhara heeni akina onnaavila waaroromela anna ni arokora a mmulokoni?

5 Akina annoona okhala woovila waaroromela anna ni arokora mmulokoni. Eyo enanwerya weereya nthowa nawi muchu oolokoha yawiiphiini ya muchu mukina naari oohiya waakhwaniherya yeeyo aaroromelinheiye. Naari akhweya muchu onanwerya okhala oonyeenyeya nthowa na echu yeeyo muchu mukina olonceiye naari opankeiye. Vaavaa ichu iha ineereyaaya, mweeparipari onnakhala woovila waaroromela akina. Vano tiheeni enahaala onikhaviherya waaroromela anna ni arokora a mmulokoni?

OSIVELA ONNANIKHAVIHERYA WAAROROMELA ANNA NI AROKORA AHU

6. Ti mwawiihai osivela onanikhaviheryaaya waaroromela anna ni arokora ahu? (1 Korinto 13:4-8)

6 Nroromelo nryaahuno wa anna ni arokora ahu nnathipeleya mu osivela. Korinto oopacerya ekapitulu 13 onnathariha mukhalelo osivela onaweryaaya onikhaviherya waaroromela achu akina ni okookela omuroromela muchu. (Mwaalakhanye 1 Korinto 13:4-8.) Ntoko yootakiherya, eversikulu 4 enaloca wi “osivela onnavilela, osivela ti wooreera murima.” Yehova toopixa murima ni hiyaano, naamwi nichekaka. Nthowa na yeeyo, hiyaano tho nnaphwanela okhala oopisa murima ni annihu naamwi awo epakaka echu yeeyo enaninyeenyeiha naari oniicela. Eversikulu 5 eni: “[Osivela] honasarasareya murima. Honiithukumanyerya mathowa.” Hiyaano hannaphwanela ‘wiithukumanyerya mathowa’, naari wi, hannaphwanela wuupuwelelaka echu eri yoothene yoonanara anna yeenraaya ntakhara hiyaano. Eklesiyaste 7:9 onaloca wi hiyaano hannaphwanela ‘waakuvelaka onanariwa.’ Ohiya okhala oonyeenyeya ni echu vyakala, nnaphwanela weerano yeeyo Éfeso 4:26 onaloceiye: “Nsuwa nihineele muri oonyeenyeya ene”!

7. Mwawiiwanana ni Mateu 7:1-5 tiheeni enahaala onikhaviherya waaroromela moopwaha annihu?

7 Echu ekina enahaala onikhaviherya waaroromela anna ni arokora ahu ori weererya owoonaka hiihaa ntoko Yehova onawooneiye. Yehova onnaasivela anna ni arokora ahu nave hanarepela soocheka saya soothene. Nave hiyaano hannaphwanela weerano yeeyo. (Sal. 130:3) Ohiya otikitheryeya ni soohesa saya, nnaphwanela otikitherya mmikhalelo saphaama sa anna ni arokora ahu ni ichu soothene seiho aryaayano owerya wa opaka. (Mwaalakhanye Mateu 7:1-5.) Osivela “onnaroromela soothene.” Nthowa na yeeyo hiyaano ninnaroromela wi annihu annachuna opaka ichu saphaama nave wi hanapaka ichu soonanara mwaayiini. (1 Kor. 13:7) Eyo henataphulela wi nnaphwanela waaroromelaka mwawaakuveya achu oothene, mweeparipari, Yehova onaweherya wi naaroromeleke yaale yoonihenrye wi toororomeleya. *

8. Tiheeni munaphwanelaanyu weera wi mwaaroromeleke anna ni arokora anyu?

8 Ororomeliwa onalikana ni ocicimihiwa, onnachuneya wiilipixerya nave onnamaliha elukuluku yincipale. Tiheeni munaphwanelaanyu weera wi mwaaroromeleke anna ni arokora anyu? Mwaasuwele phaama yaawo. Muchekuleke ni yaawo mmithukumanoni sa muloko. Mpake marehereryo a olapa vamoha mmuteko woolaleerya. Mukhale oopixa murima nave mwaavahe ekari wi yooniherye wi toororomeleya. Woopaceryani, akhweya hamunakhala ootaphuwa wi muloce miyaha sa muchu mukhateiye ni muchu yoowo mmanlaanyu omusuwela. Vaavaa onthamwene anyu onakhalaaya woolipa, munahaala okhala ootaphuwa oloca miyaha seiho ni muchu yoowo. (Luka 16:10) Vano tiheeni munaphwanelaanyu weera wakhala wi munna oheera echu yeeyo enanarinhe omuroromela wanyu? Muhimalihe mwawaakuveya onthamwene anyu ni yoowo. Muhiye wi evirevo elukuluku nave muheemererye wi mukhalelo wa muchu mmoha oweeriheni ohiya waaroromela anna oothene. Wi nikhaviheryeye mmukhalelo yoola, nnahaala woona sootakiherya savakhaani sa alapeli a Yehova akhalai yaawo yaahoolenle nikacamiho noolikana nyenya etitelela waaroromela akina.

MUHUSERYE ORWEELA WA YAALE YAAROROMENLE AKINA

Naamwi Eli aamukhalinhe moonanara Ana, owo aahititelela ororomela mukhalelo Yehova oneereiyeno ichu (Moone eparakrafo 9)

9. (1) Naamwi akina yaahesa, ti mwawiihai Ana oonihenryeiye wi aanamuroromela Yehova? (2) Ti mwawiihai yootakiherya ya Ana enanihusihaaya ororomela mukhalelo Yehova oneereiyeno ichu? (Moone eruku.)

9 Apwanne mohintoko okacamiheya orweela wa yeeyo munna orino murici mmulokoni eenreiye? Waakhanle wi eyo yoheereya, munanwerya ophura orweela wa othokororya yootakiherya ya Ana. Mu elukuluku yeele o Isarayeli, mulipa a mukucho mutokotoko Eli taahoolela malapelo a Yehova. Nyenya anamwane awe hiyaari yootakiherya yaphaama. Awo yaari alipa mikucho, nyenya ilukuluku soothene yaanacapaheya nave yaanapaka soocheka ikina itokotoko. Atiithi aya, Eli, hiyaapaka sincipale wi yaasamele. Naamwi hiiha, Yehova hamviihalevo mwawaakuveya Eli va murici awe ntoko mulipa a mukucho mutokotoko. Naamwi Ana aasuwela wi Eli taari mulipa a mukucho mutokotoko, haahin’ye omulapela Yehova mu tapernaakulu. Vaavaa Eli aamoonneiye Ana avekelaka moosoosiwa murima, owo uupuwela wi Ana aarimuhapaliwa. Ahichunneru osuwela yeeyo yaamweera Ana, owo aamusamela. (1 Sam. 1:12-16) Naamwi hiihaa, Ana aahiroromeliha wi waakhanle wi oomuyara mwaana amwaamulopwana, owo aahaala omveleela wi arumeeleke mu tapernaakulu, asuwelaka wi Eli taahaala omukhapelelaka. (1 Sam. 1:11) Hanka anamwane a Eli, apwanne nlelo yaanaphwanela osameliwa? Aai, nave Yehova aaheerano eyo mu elukuluku yoophwanelela. (1 Sam. 4:17) Mu elukuluku yeeyo, Muluku aamureeliha Ana orweela wa omvaha mwaana, Samuwele.—1 Sam. 1:17-20.

10. Naamwi aamwareeliwe, tiheeni Tavite aahihin’yeiye opaka?

10 Apwanne mohintoko omwareeliwa ni nthamwene anyu? Waakhanle wi ti hiihaa, moone yeeyo yeeren’ye ni Mwene Tavite. Owo aakhalano nthamwene awe awiichaniwa Aitofeli. Nyenya vaavaa mwaana a Tavite Apisaloni, aachuneiye owaakha omwene apapa awe, Aitofeli aahimukhaviherya Apisaloni mu omwareya yoola. Waari woovila wa Tavite omoona mwanawe ni nthamwene awe aamuroromeleiye emmwareelaka! Nyenya omwareeliwa yoola hiwaamweerinhe Tavite ohiya waaroromela achu akina. Owo aatitelela omuroromela Kusai, nthamwene awe oororomeleya yoowo aakhonce okhaviherya omwareela yoola. Nave Tavite aahikhalano mathowa oophwanelela a otitelela omuroromela Kusai. Owo aahooniherya okhala nthamwene aphaama, ophiyerya wi aahikuha ekumi awe va yawoopiha wi amukhaviherye Tavite.—2 Sam. 17:1-16.

11. Ti mwawiihai mmoha a alapeli a Napali oonihenryeiye wi aanamuroromela Apikayeli?

11 Muthokororye tho yeeyo yeeren’ye ni mmoha a alapeli a Napali. Tavite ni alopwana awe mooreera murima yaahaakhapelela alapeli a mu Isarayeli mmoha ooreela awiichaniwa Napali. Elukuluku vakhaani ohoolo waya, Tavite aamukoha Napali waakhanle wi aanwerya waakhaviherya amvahaka yoolya owo ni alopwana awe, echu vyakala yeeyo eereiye akhaleno. Eyo yaari yooveka yookhweya, nyenya Napali aakhooca omukhaviherya. Mwawiihiiha, Tavite aanyeenyeya vancipale nave aalakelela owiipha alopwana oothene a echoko ya Napali. Mulapeli mmoha aahimuleela ichu soothene Apikayeli, mwaara a Napali. Nthowa na okhala mmoha a alapeli a Napali, okumi awe tho waari va yawoopiha nave owo aanasuwela wi Apikayeli anwerya okhaviherya. Ohiya wiimuchawa, owo aanaroromela wi Apikayeli anwerya weeravo echu. Aanaroromela yeela nthowa nawi aahisuwela wi Apikayeli aasuweliwa ntoko muthiyana amirukuxa. Echu yeeren’ye voocharela yaahooniherya wi owo aakhalano mathowa aphaama a omuroromela yoowo. Apikayeli aari oolipa murima moorweela wa omulekecha Tavite wi ahipake yeeyo aalakelenleiye. (1 Sam. 25:2-35) Apikayeli aanaroromela wi Tavite aahaala opaka echu yoophwanelela.

12. Ti mwawiihai Yesu oonihenryeiye wi aanaaroromela oohuserya awe naamwi yaahesa?

12 Yesu aanaaroromela oohuserya awe naamwi awo yaari oohiphaameya. (Yoh. 15:15, 16) Vaavaa Tiyako ni Yohani yaamvenkaaya Yesu okhala mu nipuro na vameekhaaya mu Omwene, Yesu haavyaamvye osuwela yeeyo yaaceenyerya omurumeela Yehova, naari owo haakhoonce yaawo ntoko arummwa. (Mar. 10:35-40) Ohoolo waya, oohuserya oothene a Yesu yaamuchawa mu ohiyu yoole owo aaphariweiye. (Mat. 26:56) Naamwi hiihaa, Yesu hintonko oyeleela nroromelo nawe wa yaawo. Owo aanasuwela wi awo yaari oohiphaameya naamwi hiihaa ‘aahaakhwela yaawo ophiyerya omakuchuwelo.’ (Yoh. 13:1) Amanle oviihiwa mookhwani, Yesu aahaavaha arummwa awe oororomeleya 11 murici woochuneya wa ohoolela muteko woolaleerya ni okhapelela ipuchepuche sawe soochuneya. (Mat. 28:19, 20; Yoh. 21:15-17) Owo aakhalano mathowa aphaama a waaroromela alopwana yaala oohiphaameya. Mweeparipari awo yaahimurumeela Yehova moororomeleya ophiyerya okhwa waya. Moohikhwa minikwa, Ana, Tavite, mulapeli a Napali, Apikayeli ni Yesu aahiya yootakiherya yaphaamaxa ya waaroromela achu oohiphaameya.

NIHUSERYE WAAROROMELA WANAAWILI ANNA NI AROKORA AHU

13. Tiheeni eneeriha okhala woovila waaroromela akina?

13 Apwanne mohintoko omuleela munna mwaha wa wiiphiini nave ohoolo waya musuwela wi owo oomuleela muchu mukina? Ela ti yawuukhula. Ekwaha emoha, murokora mmoha aahimuleela mutokweene a muloko mwaha awe woovitheya nave aanaroromela wi owo haahaala omuleela muchu mukina. Nyenya nihiku noocharela, mwaara a mutokweene yoole aamulikaarela murokora wi amulipihe. Mwa wooneya aiyawe yaahiloca mwaha yoole. Ti yawooneya wi murokora yoole aakhalano nikacamiho na omuroromela mutokweene yoole wanaawiili. Moohakalaliha, murokora ola aahaavya nikhaviheryo na mutokweene mukina. Owo aamuleela yeeyo yaamwenre, nave mutokweene yoole aamukhaviherya okookela waaroromela atokweene a muloko.

14. Tiheeni yaamukhavihenrye munna mmoha okookela waaroromela atokweene eeli?

14 Munna mmoha aakhala oonyeenyeya mu elukuluku yincipale ni atokweene eeli yaawo uupuweleiye wi haaphwanela waaroromela. Nyenya aahipacerya wuupuwela vooloca sa echu yeeyo yaalociwe ni munna mmoha yoowo owo aamucicimiheiye vancipale: masu yaawo ookhweya ni oolipa yaapacerya eriki: “Mwiicani ahu ti Satana, ohiya annihu.” Munna aahuupuwela vancipale sa yeeyo ni echu yeeyo aaphwaneleiye opaka. Amanle ovekela wa Yehova avekaka nikhaviheryo, owo aahiwerya opaka murecele ni atokweene yaale eeli.

15. Ntakhara heeni okookela omuroromela muchu onanwerya omaliha elukuluku yincipale? Mvahe yootakiherya.

15 Apwanne nyuwaano mooyeleela murici mmulokoni? Ela enanwerya okhala yaweereya yoovilaxa. Mu elukuluku ya Alemanya Nasista, muteko ahu waakhwatiihiwa. Naamwi hiihaa, murokora mmoha awiichaniwa Grete ni amama awe yaahititelela okhala oororomeleya. Grete aavahiwa ekari ya opaka ikoopiya sa Mulipeleli ntakhara anna akina. Nyenya vaavaa anna yaasuwenlaaya wi apapa awe Grete yaari mwiicani, awo yaahimwaakha ekari yeela yoovaka wi apapa awe yaahaala waaleela ahooleli vooloca sa muloko. Nyenya nla hinaari nikacamiho nimoharu owo aahooleleiye. Variyari va Ekhoco Yanaawiili ya Elapo Yoothene, anna hiyaamvanhe Grete ni amama awe ikoopiya sa irevista nave hiyaalociha vaavaa yaaphwanyaaya mumphironi. Eyo yaamwiicela vancipale Grete nave yaaviravo elukuluku yincipale wi owo awerye waakhurumuwela anna ni waaroromela wanaawiili. Moovira wa elukuluku, owo aahiphiyerya makuchuwelo awi, waakhanle wi Yehova ohaakhurumuwela anna awo, owo tho aaphwanela weerano emohamoha. *

“Mwiicani ahu ti Satana, ohiya annihu”

16. Ntakhara heeni ninnaphwanela opaka owetha wahu wi nihuserye waaroromela anna ni arokora ahu?

16 Waakhanle wi moohoolela nikacamiho noolikana, mwiilipixerye wi muchikele waaroromela akina. Akhweya onanwerya oviravo elukuluku yincipale wi nwerye weerano yeela, nyenya ti woochuneya wiilipixerya. Wi niphwanaphwanihe, waakhala wi moolya yoolya yoohiphwanelela nave mwiiceliwaxa nthowa na yeeyo, mweeparipari nyuwaano munahaala okhalano ekaasoope ni yeeyo munalyaanyu. Nyenya ti yawooneya wi olya yoolya yoohiphwanelela hiyaahaala oweerihaani ohiya olya mu okumi anyu woothene. Moolikana, niheemererye wi yaweereya yoonanara eceecheihe waaroromela wahu anna oothene. Hiyaano noosuwela wi oothene ahu naachu oohiphaameya. Vaavaa nnakookelaahu waaroromela anna, ninnakhala oohakalalaxa. Ohiya yeeyoru, nnanwerya otikitheryeya mwa yeeyo hiyaano nnaphwanelaahu opaka wi ninnuwihe munepa wa ororomelana mmulokoni.

17. Ntakhara heeni ororomelana ti woochuneyaxa nave tiheeni nnahaalaahu othokororya mmwaha onacharela?

17 Mu elapo ya Satana, waaroromela achu onamvira okhalaka echu yoovilaxa, nyenya hiyaano nnanwerya waaroromela annihu, nthowa nawi ninnaasivela vancipale nave awo tho annanisivela. Ororomelana yoola onnaneeriha okhala awiiwanana ni oohakalala hiihaano nave onamukhala naakiho wa makacamiho a omwaahiyu. Vano hanka wakhala wi muchu ohoonyeenyeihaani muhinawerya tho omuroromela, tiheeni munaphwanelaanyu weera? Mweererye woona mwaha owo ntoko Yehova onooneiye, mpharihele malakiheryo a Mpiipiliyani, munnuwihe osivela wanyu wa anna nave muhuserye orweela wa sootakiherya sa Mpiipiliyani. Hiyaano nnanwerya okookela waaroromela akina naamwi yaaniphunce. Wakhala wi noopharihela soothene seiha, nnanwerya opuha ohakalala wa okhalano asinthamwene ancipale ‘yaawo nnaataanaahuno ompwaha munnihu.’ (Masi. 18:24) Nyenya hiyaano nnaphwanela opaka makupa ahu. Anna anaphwanela osuwela wi ananwerya oniroromela. Mmwaha onacharela, nnahaala woona mukhalelo nneeraahu nroromeliweke ni annihu.

NCIPO 99 Anna Ancipale

^ Nnaphwanela waaroromelaka annihu. Nyenya ilukuluku soothene tahi wookhweya, nthowa nawi ikwaha ikina awo ananwerya oninyeenyeiha. Mmwaha yoola, nnahaala othokororya mukhalelo opharihela malakiheryo a Mpiipiliyani ni wuupuwelela sootakiherya sakhalai onahaalaaya onikhaviherya waaroromela akhwiihu a munroromeloni ni okookela waaroromela yaawo aninyeenyeihale.

^ Piipiliya onnanlopola wi hannaphwanela waaroromela akina a mmulokoni. (Yuda 4) Mmikhalelo savakhaani, anna oowoka ananwerya weererya onihuweliha elocaka ichu ‘sookhoromanyiha.’ (Saw. 20:30) Hannaphwanela waaroromela naari waawiriyana achu ene yaala.

^ Wi musuwele sincipale vooloca sa yeeyo yeeren’ye ni Grete, mmoone Anuário das Testemunhas de Jeová a 1975, ipaax. 129-131.