Hanenty ty anatiny ao

Ho amy loha hevitsy any

LAHATSORATSY FIANARA 37

Afaky Matoky ani-Rahalahinao Reo Iha

Afaky Matoky ani-Rahalahinao Reo Iha

“Ty fitiava ... mandefitsy ty kila raha iaby, mitamà ty kila raha iaby.”​—1 KOR. 13:4, 7.

HIRA 124 Aza Mivadika Mihitsy!

HO HITANAO ATO *

1. Manino ro tsy mahatseriky antsika laha tsy matoky olo ty ankamaroan’olo henanizao?

 TSY matoky olo mihintsy ty olo amy tontoloni-Satana toy eto. Fa matetiky diso fanantenà loatsy rozy amy raha ataoni-mpamarotsy, mpanao politiky, noho mpanday fivavaha. Maro koa ty mahatsapa hoe tsy azony atokisa ty namany, ty olo tanà raiky aminy, ndre ty olo trano raiky aminy aza. Fe tsy tokony hahatseriky antsika raha zay. Fa nivola ty Baiboly hoe lafa amy andro farany ty olo, le ‘ho mora mivaliky, ho mpanarasara raha raty olo, sady ho mpamadiky.’ Midika raha zay fa hanahaky ani-Satana ty olo. Ie ro ndranaharini-tontolo toy sady tsy azo atokisa mihintsy.​—2 Tim. 3:1-4; 2 Kor. 4:4.

2. a) Ia ro tena azontsika atokisa? b) Ino ty raha mety hoeritseretin’olo sisany?

2 Fe tsy manahaky ani-zay tsika satria Kristiana. Afaky matoky ani-Jehovah tsika. (Jer. 17:7, 8) Matoky tsika hoe tea antsika ie sady ‘tsy hahafoy ty namany mihintsy.’ (Sal. 9:10) Afaky matoky ani-Kristy Jesosy koa tsika satria nanome ty ainy ho antsika ie. (1 Pet. 3:18) Fa nihitantsika tamy raha niainantsika fa manome tari-dala azo atokisa ty Baiboly. (2 Tim. 3:16, 17) Tsika zany matoky tanteraky ani-Jehovah, Jesosy, noho ty Baiboly. Fe mety hisy hisalasala hoe azo atokisa koa va rahalahy noho anabavy amy fiangona eo reo. Laha manao ho zao iha hoe azo atokisa rozy, ino ty antony?

MILA ANI-RAHALAHY NOHO ANABAVINTSIKA REO TSIKA

Feno rahalahy noho anabavintsika tany toy. Azontsika atokisa rozy, satria tea ani-Jehovah manahaky antsika (Fehintsoratsy 3)

3. Ino ty tombontsoa miavaky ananantsika? (Marka 10:29, 30)

3 Nifilini-Jehovah ho anisani-fianakaviany tsika. Tombontsoa bevata raha zay sady mahavy antsika hahazo fitahia maro! (Vakio Marka 10:29, 30.) Feno rahalahy noho anabavintsika tany toy. Tea ani-Jehovah manahaky antsika rozy sady miezaky mafy manoriky ty fitsipikiny. Mety tsy hitovy ty fivolanantsika, ty fombantsika, noho ty fomba fisikinantsika. Fe ndre zay, le teantsika rozy, ndre vo sambantsika aza mifankahita amin-drozy. Tena teantsika koa ty miaraky amin-drozy midera noho manompo ani-Babantsika be fitiava an-danitsy any iny.​—Sal. 133:1.

4. Manino tsika ro mila ani-rahalahy noho anabavintsika reo?

4 Henanizao mihintsy tsika ro tena mila miharo raiky amy rahalahy noho anabavintsika reo. Manampy antsika hahazaka ty raha sarotsy mahazo antsika rozy kindraiky. (Rom. 15:1; Gal. 6:2) Ampean-drozy koa tsika mba hazoto hanompo ani-Jehovah avao noho hinama aminy avao. (1 Tes. 5:11; Heb. 10:23-25) Mba eritsereto hoe ho nanao akory tsika laha tsy teo ty mpiara-manompo! Ty fiangona ro miaro antsika noho manampy antsika hanohitsy ani-Satana Devoly, azy fahavalontsika iny noho tontolo ratiny toy. Kely sisa le hotafihini-Satana noho ty olo ambany fahefàny ty vahoaki-Ndranahary. Fe tena ho falifaly tsika amy fotoa zay satria hanampy antsika rahalahy noho anabavintsika reo!

5. Manino ro mety ho sarotsy amy mpiara-manompo sisany kindraiky ty hatòky ani-rahalahy noho anabaviny reo?

5 Fe mety ho sarotsy amy mpiara-manompo sisany ty hatòky ani-rahalahy noho anabaviny reo. Ino ty antony? Satria mety hoe nisy mpiara-manompo vasa nivolanany sekirè, fe nambarany olo raha iny. Na nisy mpiara-manompo tsy nitanjaky ty safàny. Na koa nisy nivola na nanao raha tena nampalahelo azy. Lafa miseho ty raha manahaky ani-reo, le mety ho lasa sarotsy amintsika ty hatòky olo. Ka ino zany ty hanampy antsika hatòky ani-rahalahy noho anabavintsika reo?

HATÒKY ANI-RAHALAHY NOHO ANABAVINTSIKA REO TSIKA LAHA TEA AN-DROZY

6. Manino ty fitiava ro manampy antsika hatòky olo? (1 Korintianina 13:4-8)

6 Tsy hatòky olo raiky iha laha tsy tea azy. Miresaky raha maro mampiavaky ty fitiava ty 1 Korintianina toko 13. Afaky manampy antsika hatòky olo raha volaniny ao reo, ndre fa lasa tsy natokisantsika aza olo iny. (Vakio 1 Korintianina 13:4-8.) Mivola, ohatsy, ty andininy faha-4 hoe “ty fitiava mahaliny raha noho soa fanahy.” Manam-pahareta amintsika Jehovah ndre manota aminy aza tsika. Tokony hanam-pahareta amy rahalahy noho anabavintsika reo koa zany tsika, laha mivola na manao raha mampalahelo na mampeloky antsika rozy. Mbo mivola koa ty andininy faha-5 hoe: “[Ty fitiava] tsy mora meloky, tsy mitanjaky lolompo.” Tsy ta ‘hitanjaky lolompo’ tsika, zany hoe tsy teantsika hohajarỳ an-tsaintsika ao raha nataoni-rahalahintsika na anabavintsika iny. Mivola ty Mpitoriteny 7:9 hoe tsy tokony ho “mora meloky” tsika. Soa zany laha orihintsika ty raha volanini-​Efesianina 4:26 hoe: “Ka engà ho tratsini-masoandro milentiky ty helokinareo”!

7. Manino ty torolala amy Matio 7:1-5 ao ro manampy antsika hatòky olo?

7 Hatòky ani-rahalahy noho anabavintsika reo koa tsika laha mitovy amy ty ahini-Jehovah ty fomba fahitantsika an-drozy. Tea an-drozy Ndranahary le tsy mitimpo ty fahotan-drozy. Tokony hanao manahaky ani-zay koa tsika. (Sal. 130:3) Tsy mifantoky amy ty raha tsy mety ataon-drozy tsika, fa miezaky mafy hanenty ty toetsy soan-drozy noho handiniky ty raha soa mety ho vitan-drozy. (Vakio Matio 7:1-5.) Matoky tsika hoe ta hanao raha soa rozy sady tsy ta hanao raha mampalahelo antsika mihintsy, satria ty fitiava “mino ty kila raha iaby.” (1 Kor. 13:7) Fe tsy midika zay hoe teani-Jehovah hatokitoky olo amy zao avao tsika. Teany laha atokisantsika ze olo fa nampiseho hoe azo atokisa. *

8. Ino ty azonao atao mba hahavy anao hatòky ty rahalahy noho anabavinao?

8 Mitaky ezaky noho fotoa ty fatokisa vo azo. Ka ino ty azonao atao mba hahavy anao hatòky ty rahalahinao? Miezaha hahay soa an-drozy. Miresaha amin-drozy lafa am-pivoria any. Miaraha manompo amin-drozy. Miezaha hanam-pahareta, le engao rozy hampiseho hoe azo atokisa. Mety tsy avy le hiresaky ty mikasikasiky anao noho ty fihetseham-ponao amin’olo mbo tsy tena hainao aloha iha amy voalohany. Fe arakaraky ty ahaizanao soa azy, le vomaiky teanao horesahy aminy iaby ty raha tsapanao. (Lioka 16:10) Fe ino ty azonao atao laha misy rahalahy na anabavy natokisanao, fe nivaliky taminao? Ka avy le tapahy ty fifandrambesanareo, fa engao handeha tse ty fotoa. Laha misy olo raiky nandiso fanantenà anao, le ka engà hampihena ty fatokisanao ty rahalahinao hafa raha zay. Fa nisy mpanomponi-Jehovah nitratsini-raha manahaky ani-zay koa taloha tany. Nidiso fanantenà tamy raha nataon’olo sisany rozy, fe ndre zay le mbo natoky olo avao rozy. Ndao moa hodinihintsika ty raha nataon-drozy.

TAHAFO MPANOMPONI-JEHOVAH NATOKY OLO REY

Natoky ty fandahara nataoni-Jehovah avao Hana, ndre teo aza ty raha tsy nety nataoni-Ely (Fehintsoratsy 9)

9. a) Akory ty nampisehoani-Hana hoe natoky ani-Jehovah avao ie ndre nanao hadisoa aza ty olo sisany nisolo tena ani-Jehovah? b) Ino ty ianaranao baka amy tantarani-Hana io amy resaky fatokisa ty fandahara ataoni-Jehovah? (Henteo sary io.)

9 Fa nisy fotoa va iha nidiso fanantenà amy raha nataoni-rahalahy raiky mana andraikitsy? Laha zay ie, le mety hahasoa anao ty mandiniky ty tantarani-Hana. Ely Mpisorobe ro nitariky ty fanompoa ani-Jehovah ta Israely tany tamy fotoa zay. Fe tsy nanome modely soa ty olo tamy fianakaviany ao. Nanao raha raty sady nahamenatsy anakilahiny rey kanefa rozy nimpisoro tao, fe tsy de nivola an-drozy baban-drozy. Ndre zay aza, le tsy avy le nalàni-Jehovah tsy ho mpisorobe Ely fa mbo nengany teo avao. Fe tsy hoe tsy nety nanompo tamy tranolay masy tany sasy Hana satria hoe mbo nimpisorobe tao Ely. Mbo nandeha tany avao ie. Nisy fotoa Hana nalahelo biby ka nivavaky tamy Jehovah. Lafa nahita azy Ely, le nieritseritsy hoe nimamo ie. Tsy mba nandiniky ty raha nisy ie fa avy le nivolambola ani-ampela kivy io. (1 Sam. 1:12-16) Fe ndre zay, nanao voady Hana hoe laha mahazo anakilahy ie, le handesiny hanompo ani-Jehovah amy tranolay masy any ajà iny, le Ely ro hikarakara azy. (1 Sam. 1:11) Ka nanao akory anakilahini-Ely rey, mbo nila nanary va rozy? Eka. Nanao raha Jehovah le nisazìny rozy lafa tafara atoy. (1 Sam. 4:17) Namaly soa ani-Hana koa Ndranahary ka nameany anakilahy ie. Samoela ty anarany.​—1 Sam. 1:17-20.

10. Nanino Davida Mpanjaka ro natoky olo avao ndre nivaliky taminy aza ty olo sisany?

10 Fa nisy namanao namadiky anao va? Laha nisy zay, le diniho ty tantarani-Davida Mpanjaka. Nisy lahilahy raiky zay anisani-namani-Davida. Ahitofela ty anarany. Fe lafa niezaky nandrava ty fanjakàni-babany Absaloma anakilahini-Davida, le nanoha azy Ahitofela. Azo antoky fa nalahelo biby Davida lafa tsy nanoha azy sasy anakilahiny io noho lahilahy nataony nama iny! Fe tsy nengani-Davida hisaka azy tsy hatòky olo sasy raha zay. Mbo natokisany avao namany sisany tsy nivaliky aminy rey, anisani-zay Hosay. Tsy niaraky tamin’olo ta hanongam-panjakà rey ie. Soa avao fa natoky ani-Hosay Davida. Nasehoni-Hosay tafara atoy hoe nama soa ie ka nanampy ani-Davida avao, ndre ho nahafaty azy aza raha zay.​—2 Sam. 17:1-16.

11. Ino tamy ty raha nataoni-mpanomponi-Nabala iny ro ahità hoe natoky olo ie?

11 Diniho koa ty modely nengani-mpanomponi-Nabala raiky zay. Nisoa fanahy tamy mpanomponi-Nabala rey Davida noho lahilahy niaraky taminy rey, ka niaro an-drozy. Israelita Nabala io sady mpanarivo. Tafara atoy le nangataky taminy Davida mba hanome hany ani-lahilahy niaraky taminy rey. Tsy nifily rozy fa ze ameany an-drozy avao. Fe tsy nanome Nabala. Nimeloky amy zay Davida, ka nanapa-kevitsy hoe hovonoany iaby ze lahilahy an-tranoni-Nabala ao. Nisy mpanompo raiky zay amy zay nitantara ani-raha iny tamy Abigaila valini-Nabala. Trano raiky amin-drozy ie ka hainy fa afaky hanavotsy ty ainy Abigaila. Tsy nilay ie fa natoky hoe ho vitani-Abigaila ty handamy ani-raha iny. Afaky natoky ani-Abigaila mpanompo io satria nalaza hoe ampela hendry ie. Hita tamy raha niseho tafarani-zay hoe nisy antony soa nahavy azy natoky ani-Abigaila. Nisiky herim-po Abigaila ka nanao raha mba hisakana ani-Davida tsy hanatanteraky ani-raha nieritseretiny hatao iny. (1 Sam. 25:2-35) Natoky Abigaila hoe hahay handanjalanja Davida.

12. Akory ty nampisehoani-Jesosy hoe natoky ani-mpianatsiny rey ie ndre nanao hadisoa aza rozy?

12 Natoky ani-mpianatsiny rey avao Jesosy ndre nanao hadisoa aza rozy. (Jaona 15:15, 16) Nisy fotoa, ohatsy, Jaona noho Jakoba nangataky tamy Jesosy mba hanome pilasy manoka an-drozy amy Fanjakàny ao. Fe ndre zay, le tsy nieritseritsy Jesosy hoe antony raty ro nahavy an-drozy hanompo ani-Jehovah, sady tsy nalàny tsy ho apostoly rozy. (Mar. 10:35-40) Tafara atoy, le nanenga ani-Jesosy iaby mpianatsiny rey tamy haliky nanambora azy iny. (Mat. 26:56) Fe tsy hoe tsy natoky an-drozy sasy Jesosy. Hainy soa hoe tsy lavorary rozy, fe ndre zay le “teany zisiky farany rozy.” (Jaona 13:1) Lafa nivelomy Jesosy, le nanankinany andraikitsy bevata apostoliny 11 tsy nivaliky rey. Nitendreny rozy hitariky ty asa fanaova mpianatsy noho hikarakara ty aondriny lafovily. (Mat. 28:19, 20; Jaona 21:15-17) Tsy diso Jesosy laha natoky ani-lahilahy tsy lavorary reo. Tsy nivaliky mihintsy lahilahy reo zisiky nahafaty an-drozy. Tsy mora ty matoky olo tsy lavorary fe modely soa amy zay ry Hana, Davida, mpanomponi-Nabala iny, Abigaila, noho Jesosy.

MIEZAHA HATÒKY ANI-RAHALAHINTSIKA REO NDRAIKY

13. Manino ro mety ho sarotsy amintsika ty hatòky olo?

13 Fa nisy fotoa va iha nivola sekirè tamy rahalahy raiky, fe bakeo nambarany olo hafa raha iny? Mampalahelo ty raha manahaky ani-zay. Nisy ranabavy zay, ohatsy, niresaky ty raha nahazo azy tamy anti-panahy raiky, le natoky ie hoe tsy hambarani-anti-panahy iny olo hafa raha iny. Hamarain’iny avao, le nikaiky ani-ranabavy iny valini-anti-panahy iny mba hampahery azy, satria nihainy raha niresahin-drozy iny. Lasa tsy natokisani-ranabavy iny sasy anti-panahy iny. Ino ty nataony? Nila fanampea ie. Niresahiny tamy anti-panahy hafa raha iny, le nampeani-anti-panahy io ie mba hatòky anti-panahy ndraiky. Soa avao ie fa nanao ani-zay!

14. Ino ty nanampy ani-rahalahy raiky io hatòky olo ndraiky?

14 Nisy rahalahy raiky zay nimeloky tamy anti-panahy roe rezay tanatini-tao maro, satria nieritseritsy ie hoe tsy azo atokisa rozy. Fe nieritseritsy ani-raha nivolanini-rahalahy tena hajàny zay ie. Zao ty nivolanini-rahalahy io: “Satana ro fahavalontsika, fa tsy ty rahalahintsika.” Nidinihini-rahalahy iny soa raha iny le nidinihiny koa ty raha tokony hataony. Nangataky fanampea tamy Jehovah ie, farany nilongo soa tamy anti-panahy roe rey ndraiky.

15. Manino ro mety hitaky fotoa ty hoe himpoly hatòky olo ndraiky? Manomeza ohatsy.

15 Fa nisy fotoa va nalà taminao ty tombontsoanao amy fiangona eo? Mety tena nalahelo iha tamy zay. Eritsereto, ohatsy, ranabavy Grete noho mamany. Vavolombeloni-Jehovah tsy nivaliky rozy tamy fandaisa Nazỳ tan’Alemaigny tany, tamy tao 1930. Nirarà ty asantsika tamy zay. Nifalifaly Grete satria nahazo tombontsoa hanao kôpỳ Tilikambo Fiambena ho ani-mpiara-manompo taminy. Fe lafa nihaini-rahalahy rey hoe nanohitsy ty fahamarina babani-Grete, le nalan-drozy taminy tombontsoany zay. Natahotsy rozy tsy no hambarani-nahoda io ani-mpanohitsy rey ty mikasikasiky fiangona misy an-drozy iny. Fe tsy zay avao ty raha sarotsy natrehini-Grete. Tanatini-Aly Bevata II iny, le tsy nameani-rahalahy rey gazety rozy amy mamany. Tsy vitani-zay fa tsy niresaky tamin-drozy koa rozy lafa nifankahita tan-dala teny. Tena nampalahelo ani-Grete raha zay! Elaela vo nivitany ty nanenga ty hadisoani-rahalahy reo noho natoky an-drozy ndraiky. Fe hainy fa hanenga ty hadisoan-drozy Jehovah, farany ie nanenga ty hadisoan-drozy koa. *

“Satana ro fahavalontsika, fa tsy ty rahalahintsika”

16. Manino tsika ro tokony hiezaky mafy mba hatòky ani-rahalahy noho anabavintsika reo?

16 Laha fa nitratsini-raha mahakivy manahaky ani-zay koa iha, le miezaha hatòky olo ndraiky. Mety mila fotoa aloha iha, fe tsy hisera ty ezaky ataonao. Toy misy ohatsy: Laha fa nahavoafihina hany misy poizy tsika, le mety hitandrina soa saky hihina raha raiky. Fe tsy midika zay hoe tsy hihinan-kany sasy tsika. Manahaky ani-zay koa fa laha nisy raha nahakivy nataoni-mpiara-manompo tamintsika, le tsy tokony hengantsika hampihena ty fatokisantsika ty rahalahy noho anabavintsika hafa raha zay. Haintsika hoe tsy lavorary rozy. Ka laha tsika miezaky hatòky an-drozy ndraiky, le tena ho falifaly. Lasa ho haintsika koa hoe ino ty azontsika atao mba hifampatoky avao ty olo amy fiangona eo.

17. Manino ro tena ilà ty fatokisa, le ino ty hodinihintsika amy lahatsoratsy manaraky ao?

17 Sarotsy ty mahita olo azo atokisa amy tontoloni-Satana toy eto. Fe afaky matoky ani-rahalahy noho anabavintsika reo tsika satria tea an-drozy sady rozy koa tea antsika. Mahavy antsika ho falifaly noho hiharo raiky avao fanana fatokisa zay amy henanizao, le hiaro antsika koa raha zay lafa miatriky raha sarotsy tsika amy hoavy. Ino ty tokony hataonao laha nisy olo nandiso fanantenà anao ka lasa sarotsy aminao ty matoky azy? Miezaha hitovy hevitsy amy Jehovah, oriho ty torolalani-Baiboly, ampitombò ty fitiavanao ani-rahalahinao reo, le mandrambesa fianara baka amy tantaran’olo amy Baiboly ao rey. Azontsika atao ty manalino ani-raha nampalahelo antsika iny, le bakeo tsika miezaky hatòky olo ndraiky. Hahazo fitahia tsika laha manao ani-zay satria hana nama maro “mivahatsy mandilatsy ty rahalahy.” (Ohab. 18:24) Fe tsy ampy avao ty hoe matoky olo. Tokony ho hain-drozy koa hoe azon-drozy atokisa tsika. Hodinihintsika amy lahatsoratsy manaraky ao hoe akory ty ampisehoantsika amy rahalahy noho anabavintsika reo hoe azon-drozy atokisa tsika.

HIRA 99 Vavolombelona Maro

^ Mila matoky ty rahalahintsika tsika. Fe tsy mora ty manao ani-zay satria mandiso fanantenà antsika rozy kindraiky. Handiniky torolalani-Baiboly azontsika orihy tsika ato sady handiniky tantaran’olo sisany taloha tany azontsika vetsevetsè. Hanampy antsika raha zay mba hanamafy ty fatokisantsika ani-rahalahy noho anabavintsika reo, na hatòky an-drozy ndraiky laha nandiso fanantenà antsika rozy.

^ Mampitandrina antsika ty Baiboly hoe mety tsy ho azo atokisa ty olo sisany amy fiangona eo. (Joda 4) Mety hisy rahalahy sandoky, ohatsy, “mampianatsy raha diso” mba hamitaha olo, ndre tsy de mpisy matetiky raha zay. (Asa. 20:30) Tsy tokony hatòky na hijanjy olo manahaky ani-zay tsika.

^ Laha teanao ty hahay soa ty tantarani-Grete, le henteo ty Diarin’ny Vavolombelon’i Jehovah 1974, p. 129-131 (fransè).