Atambaʼtaa mu matraxnuu

Ayuʼ náa naʼthí rí xú káʼnii nindxu̱u̱ ináa

ARTÍCULO RÍ MUʼNIGAJMAA 38

Gusngajmá dí ma̱ndoo maku̱mu̱ún kuyulúʼ

Gusngajmá dí ma̱ndoo maku̱mu̱ún kuyulúʼ

“Xa̱bu̱ bi̱ makumaaʼ xtayáá najmañuu nayejxi̱i̱ ngo̱ʼo̱o̱ dí ragíʼmaa mbuyáá eʼwíinʼ” (PROV. 11:13).

AJMÚÚ 101 Guʼni ñajuunʼ Dios mbá kambáxulú

RÍ MUʼNIGAJMAA a

1. Xú káʼnii nindxu̱u̱ xa̱bu̱ bi̱ ma̱ndoo maku̱mu̱ún kuyáá xá.

 XA̱BU̱ bi̱ ma̱ndoo maku̱mu̱ún kuyáá naʼniminaʼ maʼnimbánuu rí nikudaminaʼ ga̱jma̱a̱ naʼthí dí gajkhun (Sal. 15:4). Eʼwíinʼ naguánu nduyáá dí ma̱ndoo maku̱mu̱ún kuyáá. Nandulúʼ dí a̱ngiu̱lú mundxaʼwamíjna̱ rúʼko̱ ga̱jma̱á ni̱ndxu̱lú. Mú ndiéjunʼ gámbáyulú maku̱mu̱ún kuyulú xá.

2. Ndiéjunʼ gáʼyóoʼ muʼni mu eʼwíinʼ ma̱ndoo maku̱mu̱ún kuyulúʼ rá.

2 Xándoo matani kháñuu eʼwíinʼ dí maku̱mu̱ún kuyaaʼ, ndayóoʼ dí ikháán matasnga̱jmá dí ikhiin gajkhun ma̱ndoo maku̱mu̱ún kuyaaʼ. Nindxu̱u̱ xóo mbújkha̱a̱: Dí gakhii wéñuʼ makánaʼ mú tséjyúu guámbá. Mú nduʼyáá gajkhun dí Jeobá nisngájma gajkhun rí ma̱ndoo makumulúʼ kuʼyáá má xúʼko̱ numuu rí “xúgíʼ rí naʼni ikhaa nindxu̱u̱ jmbu” (Sal. 33:4). Ga̱jma̱a̱ ikhaa nagi̱ʼthu̱u̱n dí mbuʼyaridáá (Efes. 5:1). Náa artículo rígi̱, mbuʼyáá xkri̱da ndrígu̱ún tikhun xa̱bi̱i̱ Jeobá bi̱ ndiyaridáá ikhaa ga̱jma̱a̱ nisngajma dí ninindxu̱ún bi̱ ma̱ndoo maku̱mu̱ún kuñúún. Ma̱ngaa muʼthá mbá witsu rí xóo gíʼmaa manindxu̱lú mu eʼwíinʼ maguánú mbuyáá dí ma̱ndoo maku̱mu̱ún kuyulúʼ.

GU’YARIDÚÚN XA̱BI̱I̱ JEOBÁ BI̱ NIKUMU̱ÚN KUÑÚÚN

3, 4. a) Xú káʼnii nisngájma gaʼyee Daniel dí ma̱ndoo maku̱mu̱ún kuyáá xá. b) Ndiéjunʼ gíʼmaa murajximíjna̱ rá.

3 Gaʼyee Daniel niniñuuʼ mbá májánʼ xkri̱da. Índo̱ nigún kuya̱a̱ náa Babilonia, tájyúuʼ má nikujmaa dí ninindxu̱u̱ mbáa bi̱ ma̱ndoo makumu̱ún kuyáá. Ga̱jma̱a̱ itháan má nacha̱ nijmaʼniiʼ dí xúʼko̱ nindxu̱u̱ índo̱ Jeobá má nimbáyúu maʼtáriyaʼ xnuʼndaa ndrígóo rey Nabucodonosor. Mbá miʼtsú ndiyóoʼ maʼthúu̱n mbá ajngáa dí nimbáa rey xánigu̱u̱ʼ maʼdxaun: Dí Jeobá na̱nguá edxu̱u̱ kaʼyoo. Daniel ndiyóoʼ dí xámiñuu numuu dí Nabucodonosor tséjyúuʼ kiʼnáa (Dan. 2:12; 4:20-22, 25). Mbayuuʼ tsiguʼ nda̱wa̱á, Daniel nisngájma dí nindxu̱u̱ mbáa bi̱ nakumu̱ún kuyáá índo̱ niʼtajuíi mbá ajngáa dí na̱nguá kaʼnii makrua̱ʼa̱a̱ʼ rí nikujmaa náa pared ndrígóo palacio dí nirígá náa Babilonia (Dan. 5:5, 25-29). Nda̱wa̱á Darío gajmíi̱n xa̱bu̱ ñajunʼ ndrígóo niguánu ndiyáá dí Daniel ‹tsembríguii ga̱jma̱a̱ nimbáa xóo nindxu̱u̱›. Niguánu ndiyáá dí ‹nindxu̱u̱ bi̱ ma̱ndoo maku̱mu̱ún kuyáá, bi̱ naʼni tsiakimínáʼ má xúʼko̱ ga̱jma̱a̱ dí nda̱a̱ dí raʼkhí náa ikhaa› (Dan. 6:3, 4). Asndu xa̱bu̱ ñajuunʼ bi̱ na̱nguá eyamajkuíí Jeobá ndiyáá dí ma̱ndoo maku̱mu̱ún kuyáá xa̱bi̱i̱ bugi̱.

4 Índo̱ nduʼyáá xkri̱da ndrígóo Daniel, guraxijmíjnalu: “Xú káʼnii edxaʼwamíjna xa̱bu̱ bi̱ na̱nguá ni̱ndxu̱ún Testigo ga̱jma̱a̱ numuʼ rá. Lá nduyoʼ xóo bi̱ ma̱ndoo maku̱mu̱ún kuyoʼ ga̱jma̱a̱ bi̱ naʼnimbánuu ñajuunʼ dí nakhánáá maʼni ráʼ.” Gíʼdoo wéñuʼ numuu dí muʼni graxe̱ rígi̱ numuu rí índo̱ nusngajmá dí ni̱ndxu̱lú bi̱ ma̱ndoo maku̱mu̱ún kuyáá, nuʼni mba̱a̱ Jeobá.

Nehemías niraʼwíin xa̱bu̱ bi̱ nikumu̱u̱ kaʼñúún mu muni ñajuunʼ dí gíʼdoo numuu. (Atayáá kutriga̱ 5).

5. Ndíjkha nijmaʼniiʼ Hananías rí ninindxu̱u̱ mbáa bi̱ nakumu̱ún kuyáá wéñuʼ xá.

5 Nákha tsiguʼ 455, tsiguʼ dí nirígá ginii, xa̱bu̱ ñajunʼ Nehemías nigruigi̱i̱n tikhun xa̱bu̱ bi̱ nikumu̱u̱ kaʼñúún mu muñewa̱a̱n xuajen nda̱wa̱á dí nigu̱ma̱a̱ xtátsí ndrígóo Jerusalén. Mbáa dí ikhiin ninindxu̱u̱ Hananías, bi̱ ndiyá edxu̱u̱ ikhí. Náa Biblia naʼthí dí Hananías “ninindxu̱u̱ mbáa xa̱bu̱ bi̱ nakumu̱ún kuyáá wéñuʼ ga̱jma̱a̱ nimíñuu kaʼyoo itháan Dios bi̱ gajkhun ki xóo eʼwíinʼ” (Neh. 7:2). Rí nindoo kaʼyoo Jeobá ga̱jma̱a̱ rí táʼndoo maʼni mbá rí xánigu̱u̱ nixkajxi̱i̱ Hananías rí maʼnimbánuu asndu xkáʼnii má ñajunʼ dí nikhánáá maʼni. Ikhaa má rúʼko̱ gambáyulú mangáán mu manindxu̱lú xa̱bi̱i̱ Dios bi̱ ma̱ndoo maku̱mu̱ún kuñún.

6. Xú káʼnii nisngájma Tíquico dí ninindxu̱u̱ mbáa bi̱ nikumu̱u̱ kaʼyoo apóstol Pablo rá.

6 Guʼyáá xkri̱da ndrígóo Tíquico, mbáa bi̱ apóstol Pablo nikumu̱u̱ kaʼyoo. Índo̱ Pablo nixtáa náa guʼwá e̱jua̱nʼ, Tíquico nixtáa má xúʼko̱ xawii dí mambáyúu ga̱jma̱a̱ Pablo niʼthí dí nindxu̱u̱ “jmbii náa ñajuunʼ Tátá” (Efes. 6:21, 22). Raʼkháa i̱ndó niʼthúu̱n dí maʼga̱ kagu̱u̱ carta náa a̱ngiu̱lú bi̱ kúwá Éfeso ga̱jma̱a̱ náa Colosas, ma̱ngaa rí maxnúún tsiakii ga̱jma̱a̱ rí maʼni a̱jkiu̱ún. Tíquico naʼni mundxaʼwáá edxu̱lúʼ ga̱jma̱a̱ numún tikhun xa̱bekha bi̱ naguájun jmbu rí mbiʼi xúgi̱ ga̱jma̱a̱ bi̱ nunimbánii ñajunʼ ndrígu̱ún rí mumbayulúʼ mambáxulu má xúʼko̱ gajmiúlú Dios (Col. 4:7-9).

7. Ndiéjunʼ eni̱ a̱ngiu̱lú bi̱ kuya̱ edxu̱u̱ ga̱jma̱a̱ siervos ministeriales mu muniñaaʼ májánʼ xkri̱da rá.

7 Rí mbiʼi xúgi̱ nduʼyáá dí gíʼdoo wéñuʼ numuu ñajunʼ dí nuni a̱ngiu̱lú bi̱ kuya̱ edxu̱u̱ ga̱jma̱a̱ siervos ministeriales, bi̱ nindxúu̱n a̱ngiu̱lú bi̱ nakumulú kuʼñúún. Xó má Daniel, Hananías ga̱jma̱a̱ Tíquico, nduyáá dí gíʼdoo numuu ñajunʼ ndrígu̱ún. Mbá xkri̱da, índo̱ na̱jkua̱ reunión dí ta̱pha̱ semana, nduʼyáá má dí ikhiin nithúún má bi̱ muxna náa xúgíʼ dí kaʼyoo manújngoo reunión. Ga̱jma̱a̱ bi̱ kuya̱ edxu̱u̱ nadxún wéñuʼ índo̱ a̱ngiu̱lú xa̱bekha ga̱jma̱a̱ gu̱ʼu̱ nuniratamijná májánʼ ga̱jma̱a̱ nuxna asignación dí nakhánún. Ma̱ngaa índo̱ nuʼthúún bi̱ nuʼsngúún magún reunión dí sábado o domingo, na̱nguá kuwáánʼ rurajximijna á mu nijuiʼtháán má bi̱ ma̱ʼkha̱ gáxná discurso. Ma̱ngaa nduʼyáá dí maguaʼdáá i̱yi̱i̱ʼ dí gáʼyulúʼ majmulú náa muʼtáraʼa. Nduʼyáá gajkhun dí a̱ngiu̱lú bugi̱ nuñewu̱nlú májánʼ wéñuʼ ikha jngóo nuxnáa̱lú núma̱aʼ Jeobá. Mú xú káʼnii gándoo musngajmá dí ma̱ndoo maku̱mu̱ún kuyulú xá.

GAJMAÑULÚ MUYEXÍI NGO̱ʼO̱O̱ AJNGÁA DÍ RAKÁʼYOO MAWÁÁN

8. Xú káʼnii esngajmá dí awáán eʼni índo̱ naxmiéjunlú kuʼñúún eʼwíinʼ rá. (Proverbios 11:13.)

8 Nandulú kuʼñúún a̱ngiu̱lú ga̱jma̱a̱ naxmiéjunlú dí naguaʼnii. Mú awáán eyóoʼ muʼni ga̱jma̱a̱ guʼyamajkuíí rí xóo kúwi̱i̱n. Náa congregación dí nirígá nákha siglo timbá nikúwi̱i̱n tikhun bi̱ nutari̱ga̱ xóo kúwi̱i̱n eʼwíinʼ, nuxudamíjna̱ náa rakáʼyoo ga̱jma̱a̱ nuthi dí ragíʼmaa muthi (1 Tim. 5:13). Mbáa ikháanʼ tsínigulúʼ manindxu̱lúʼ xúʼko̱. Gundxaʼwamíjna̱ dí mbáa naʼthúlú xóo xtáa ga̱jma̱a̱ naku̱mu̱u̱ dí nditháan xuʼtháán imba̱a̱ dí niʼthí. Mbá xkri̱da, mbáa ndxájulú a̱ʼgu̱ naʼthúlú dí nandoo kháñuu o dí xtáa raraʼnuu mbá xkujndu gakhii ga̱jma̱a̱ naʼthúlú dí xáʼyóoʼ muʼthán nimbáa. Ikháanʼ ndayóoʼ muʼnimbánii dí nindoo b (atraxnuu Proverbios 11:13). c Nguáná gándoo ma̱ngaa muyejxíi ajngáa dí xáʼyóoʼ muʼthá rá.

9. Xú káʼnii gándoo musngajmá bi̱ kúwá náa guʼwá dí ma̱ndoo maku̱mu̱ún kuñúún xá.

9 Náa guʼwúlú. Xúgíinʼ bi̱ kúwá náa guʼwúlú gíʼmaa muyéxi ngu̱ʼwa̱ tikhu dí narígá náa guʼwá. Mbá xkri̱da, á mu xa̱biya̱ naku̱mu̱u̱ dí a̱ʼgiu̱u̱ nagu̱ʼu̱u̱n naʼni wéñuuʼ xnduʼwá. Lá ragájkhun dí ragíʼmaa maʼthúún xúgínʼ xa̱bu̱ xó eʼni xá. Numuu rí nandoo kaʼyoo, nditháan tsíyoo maʼni mbá dí maʼni mati̱yu̱u̱ʼ o dí maʼni gawúunʼ (Efes. 5:33). Bi̱ guáʼdiin e̱jñún bi̱ ni̱ndxu̱ún jiámá ga̱jma̱a̱ wa̱ʼxa̱ʼ gíʼmaa marmáʼáan a̱jkiu̱ún dí ikhiin nanigu̱u̱nʼ mbiʼyamajkhúún. Ikha jngóo na̱nguá eriyaʼ majkhúún índo̱ nuthúún eʼwíinʼ dí raʼkhí eni̱ (Col. 3:21). Ga̱jma̱a̱ i̱ji̱n gíʼmaa majmañún dí xúsngajma pa̱jnu ga̱jma̱a̱ dí xúthi mbá rí maʼni mati̱yu̱u̱ʼ mbáa bi̱ xtáa náa guʼwá (Deut. 5:16). Á mu xúgínʼ nuni xó má eʼngo̱o̱ dí xáriga pa̱jnu dí narígá náa guʼwá, maʼni rí mbá guʼwíin makuwá itháan kambáxu̱u̱n.

10. Xú káʼnii eʼni mbáa bi̱ gajkhun nambájxa̱a̱ʼ ga̱jma̱a̱ʼ rá. (Proverbios 17:17.)

10 Bi̱ nambáxulúʼ gajmiúlú. Xúgínʼ xa̱bu̱ ndayóoʼ mbáa bi̱ nambáxu̱u̱ ga̱jma̱a̱ mu maʼthúu̱n xóo xtáa nguáná. Mú nguáná rúʼko̱ naʼni mingíjyúuʼ. Mbáa na̱nguá eguʼwunlú muʼthán nimbáa xóo ekumulúʼ. O á mu nuʼthá mú nda̱wa̱á nduʼyáá dí bi̱ nambájxu gajmiúlú niʼthúún eʼwíinʼ dí niʼtháán, rúʼko̱ naʼni dí magawúnlú wéñuʼ. Mú, ra̱ʼkhá tháán edxu̱lúʼ índo̱ nduʼyáá dí mbáa tséʼthi dí ragíʼmaa majuiʼthá. ¡Ikhaa nindxu̱u̱ “bi̱ gajkhun nambájxa̱a̱ʼ ga̱jma̱a̱ʼ”! (Atraxnuu Proverbios 17:17). d

Bi̱ kuya̱ edxu̱u̱ na̱nguá ethúún bi̱ kúwá náa guʼwún dí rakáʼyoo mbuyáá. (Atayáá kutriga̱ 11). f

11. a) Xkáʼnii esngajmá bi̱ kuya̱ edxu̱u̱ ga̱jma̱a̱ guʼñún dí ni̱ndxu̱ún bi̱ ma̱ndoo makumulúʼ kuʼñúún rá. b) Ndiéjunʼ ejmañulú ga̱jma̱a̱ numuu mbáa bi̱ kayá edxu̱u̱ bi̱ naʼnimbánuu mbá xkujndu ga̱jma̱a̱ nda̱wa̱á xtáa gajmíi̱n bi̱ kúwá náa goʼwóo xá. (Atayáá xtiʼkhuu.)

11 Náa congregación. Bi̱ kuya̱ edxu̱u̱ bi̱ najmiin nuyejxi̱i̱ ngo̱ʼo̱o̱ ajngáa dí ragíʼmaa mawáán, a̱ngiu̱lú nduyáá rí ni̱ndxu̱ún asndu “xóo náa ma̱ndoo matarkaʼwuminaʼ índo̱ naxnúu giñá mbiʼ” (Is. 32:2). Nduʼyáá dí ma̱ndoo muʼtámíjná gajmiúlú ikhiin asndu ndiéjunʼ má numuu rí nduʼyáá dí xúthún eʼwíinʼ dí guʼthúún. Ni má ikháanʼ na̱nguá etsudiin muthulú mbá dí xáʼyóoʼ muthi. Ma̱ngaa, nduʼyáá dí guaʼdáá wéñuʼ numún guʼñún bi̱ kuya̱ edxu̱u̱ numuu rí ikhiin na̱nguá ethún ajmbiu̱ún muthúún dí xáʼyóoʼ mbuyáá. Rí phú gajkhun, ra̱ʼkhá tháán májánʼ nindxu̱u̱ dí bi̱ kuya̱ edxu̱u̱ xúthúún guʼñún xkujndu ndrígu̱ún eʼwíinʼ a̱ngiu̱lú dí nutamijná gajmiún. A̱ʼgiu̱u̱ mbáa ndxájulú bi̱ kayá edxu̱u̱ naʼthí: “Na̱xna̱a̱ wéñuʼ núma̱aʼ ajmbio̱ʼ dí na̱nguá eʼthúnʼ nimbá ga̱jma̱a̱ numún a̱ngiu̱lú bi̱ na̱jkha̱ raxnúún tsiakii ni má bi̱ nunda̱ʼa̱ dí mixtambáñuun. Ni má na̱nguá eʼthúnʼ mbiʼñún a̱ngiu̱lú bi̱ na̱jkha̱ raʼñún. Nda̱yo̱o̱ dí gíʼdoo numuu dí xáʼthúnʼ nimbá dí nda̱a̱ má dí ma̱ndoo mani ikhúún. Xúʼko̱ naʼni ma̱ngaa dí mambaxúʼ ikháá gajmíi̱nʼ xúgínʼ a̱ngiu̱lú. Ga̱jma̱a̱ na̱jkhánú nda̱yo̱o̱ dí índo̱ na̱thu̱u̱n mbá xkujndu o xóo ku̱mu̱ʼ xáʼthúu̱n nimbáa”. Gajkhun má, xúgiáanʼ nandulúʼ majmaʼniáanʼ dí ni̱ndxu̱lú bi̱ ma̱ndoo maku̱mu̱ún kuyáá. Guʼyáá mbá witsu rí xóo gíʼmaa manindxu̱lú mu maku̱mu̱ún kuyulú.

RÍ MAMBÁYULÚʼ MAKU̱MU̱ÚN KUYULÚ

12. Arathá ndíjkha dí ngajua nindxu̱u̱ mbá rí gíʼdoo numuu mu maku̱mu̱ún kuyulú.

12 Rí maguaʼdáá ngajua nindxu̱u̱ mbá rí gíʼdoo numuu mu maku̱mu̱ún kuyulú. Jesús niʼthí a̱jma̱ kiʼtáñajunʼ dí itháan gíʼdoo numuu dí maʼndulú kuʼyáá Jeobá ga̱jma̱a̱ maʼndulú kuʼñúún xa̱bu̱ numbaaʼ gajmiúlú (Mat. 22:37-39). Numuu rí nandulú kuʼyáá Jeobá, nandulú manindxu̱lú xóo ikhaa, bi̱ nda̱wa̱a̱ imba̱a̱ xóo ikhaa bi̱ makumulúʼ kuʼyáá. Rí nandulú kuʼñúún a̱ngiu̱lú gáʼni dí xúʼthá nimbá dí i̱ndó ikhiin gíʼmaa mbuyáá. Nditháan xúʼthá nimbá dí migamíi maʼni gawúúnʼ o muʼni rí matiñu̱u̱n eʼwíinʼ (Juan 15:12).

13. Xú káʼnii embáyuluʼ dí manindxu̱lú xa̱bu̱ wabaaʼ mu maku̱mu̱ún kuyulúʼ xá.

13 Rí manindxu̱lú xa̱bu̱ wabaaʼ mambáyulúʼ maku̱mu̱ún kuyulúʼ. Mbáa cristiano bi̱ nindxu̱u̱ xa̱bu̱ wabaaʼ xáʼni dí ikhaa ginii maʼthí nacha̱ mbá dí narígá (Filip. 2:3). Ní má xáʼni dí ikhaa gíʼdoo wéñuuʼ numuu índo̱ nasngájma dí ikhaa ndaʼyoo xúgíʼ mbá dí ragíʼmaa maʼthí. Mú, á mu ni̱ndxu̱lú xa̱bu̱ wabaaʼ, xúʼtáriga ku̱ma̱ ndrígúlú ikháanʼ ga̱jma̱a̱ mbá numuu dí tséʼthi náa Biblia ni má náa i̱yi̱i̱ʼ ndrígúlú.

14. Xkáʼnii embáyulú dí mundxaʼwáá májánʼ edxu̱lúʼ dí maku̱mu̱ún kuyulúʼ xá.

14 Rí mundxaʼwáá májánʼ edxu̱lúʼ mambáyulúʼ mbuʼyáá nguáná “xúʼthá” ga̱jma̱a̱ nguáná ma̱ndoo “muʼthá” (Ecl. 3:7). Náa tikhu xuajen nuthi refrán rígi̱ “dí marata nindxu̱u̱ xóo plata mú rí maguanáʼ wíí nindxu̱u̱ xóo oro”. Rígi̱ eyoo gáʼthúu̱n dí nguáná itháan májánʼ nindxu̱u̱ dí xárata nimbá ki xóo dí marata. Ikha jngóo náa Proverbios 11:12 naʼthí: “Bi̱ phú nandxa̱ʼóo májánʼ edxu̱u̱ naguanúu wíí”. Guʼyáá xkri̱da ndrígóo mbáa bi̱ kayá edxu̱u̱ bi̱ mbaʼa nuthu nutháán bi̱ kúwá náa i̱ʼwáʼ congregación dí maʼnimbánuu tikhu xkujndu gakhii. Imba̱a̱ bi̱ kayá edxu̱u̱ naʼthí ga̱jma̱a̱ numuu ikhaa: “Ikhaa naʼni má xúʼko̱ tsumáá wéñuʼ ga̱jma̱a̱ na̱nguá eʼthí dí ragíʼmaa mawáán dí rígá náa i̱ʼwáʼ congregación”. Ga̱jma̱a̱ numuu dí nandxa̱ʼóo májánʼ edxu̱u̱, ndxájulú bi̱ kayá edxu̱u̱ bugi̱ niʼni dí eʼwíinʼ bi̱ kuya̱ edxu̱u̱ bi̱ kúwá náa congregación ndrígóo mbuyamajkuíí, numuu rí nduyáá dí ikhaa nditháan xáʼthi dí ragíʼmaa mawáán.

15. Arathá ga̱jma̱a̱ mbá xkri̱da xú káʼnii embáyulú dí muʼthá dí gajkhun mu eʼwíinʼ maku̱mu̱ún kuyulú.

15 Rí muʼthá dí gajkhun rúʼko̱ nindxu̱u̱ i̱mba̱ dí ma̱ndoo mambáyulú mu manindxu̱lú mbáa bi̱ ma̱ku̱mu̱ún kuyáá. Tséjyúu kumulú kuʼyáá mbáa bi̱ naʼthí má xúʼko̱ dí gajkhun (Efes. 4:25; Heb. 13:18). Gundxaʼwámíjná dí mbáa ndxájulú nandoo maxná itháan májánʼ discurso ndrígóo. Ikha jngóo naʼthúu̱n imba̱a̱ bi̱ nambájxu ga̱jma̱a̱ maʼdxawuun índo̱ naxná ga̱jma̱a̱ maʼthúu̱n náa eyóoʼ maʼni itháan májánʼ. Tsáa gáʼthúu̱n xá. Mbáa bi̱ maʼthúu̱n dí nandoo maʼdxawuun ikhaa xáʼ. O mbáa bi̱ kaʼnii maʼthúu̱n dí gajkhun dxe̱ʼ. Nakujmaa má kaʼwu tsáa gíʼmaa maʼthúu̱n. Náa Biblia naʼthí: “Itháan májánʼ rí muxpriguáʼ pa̱jnu̱ ki xóo rí xúsngajmaʼ ngajua. Rí naʼnigawáanʼ mbáa bi̱ nambáxa̱ʼ ga̱jma̱a̱ʼ nindxu̱u̱ jmbu” (Prov. 27:5, 6). Nguáná maʼniulú gakhii mundrígú ginii kayuuʼ dí naguánu nduyáá gajkhun bi̱ nambáxulúʼ gajmiúlú, mú nda̱wa̱á mambáyulú má ikháanʼ.

16. Xó má naʼthí náa Proverbios 10:19, ndíjkha dí gíʼdoo wéñuʼ numuu muñewa̱a̱n dí muʼni rá.

16 Rí muñewa̱a̱n dí muʼni o muʼthá gíʼdoo wéñuʼ numuu á mu nandulú dí eʼwíinʼ maku̱mu̱ún kuyulúʼ. Ma̱ngaa nambáyulúʼ dí muñewa̱a̱n rawunlú muʼthá mbóoʼ dí rakáʼyoo mudxawíín eʼwíinʼ (atraxnuu Proverbios 10:19). e Mbóoʼ náa migamíi dí xúñewa̱a̱n dí muʼni nindxu̱u̱ náa internet xóo watsaap o facebook. Á mu tsíñewa̱a̱n dí nuʼni migamíi muʼni dí mbuyáá mbaʼin xa̱bu̱ mbá dí rakáʼyoo mbuyáá. Índo̱ niʼnilú dí makujmaa náa inún eʼwíinʼ, xándoo muʼnigu̱di̱i̱ mbá dí raʼkhí niʼni. Rí muñewa̱a̱n dí muʼni ma̱ngaa nambáyulúʼ dí maguanúlú wíí índo̱ xa̱bu̱ sia̱nʼ nandún muninduwáánʼlú mu muʼthúún mbá dí maʼni maguáʼníí mbá dí raʼkhí a̱ngiu̱lú. Rígi̱ migamíi marigá índo̱ policía nuniulúʼ graxe̱ náa mbá xuajen dí tséniñu̱u̱nʼ muni ñajuunʼ Jeobá. Índo̱ narígá xúʼko̱ o i̱ʼwáʼ dí naguaʼnii mambáyulúʼ wéñuʼ muʼnimbánii ikha rígi̱: “Marugoo rawunʼ ga̱jma̱a̱ amaʼ” (Sal. 39:1). Gíʼmaa muʼni rí maku̱mu̱ún kuyulúʼ bi̱ kuʼñúún, bi̱ nambájxu gajmiúlú ga̱jma̱a̱ asndu tsáa má xabíi̱. Mu maʼni xúʼko̱ gíʼdoo wéñuʼ numuu rí muñewa̱a̱n dí gúʼni.

17. Ndiéjunʼ gándoo muʼni xúgiáanʼ mu xúgíinʼ ma̱ndoo maku̱mu̱ún kuyamijná náa congregación rá.

17 Ra̱ʼkhá tháán edxu̱lúʼ dí Jeobá niʼni rí makuwáánʼ náa xuajñuu náa kúwá a̱ngiu̱lú bi̱ nandún kuyamijná ga̱jma̱a̱ bi̱ ma̱ndoo makumulú kuʼñúún. Xúgiáanʼ gíʼmaa musngajmá má xúʼko̱ dí a̱ngiu̱lú ma̱ndoo maku̱mu̱ún kuyulúʼ. Á mu mámbáa dí ikháanʼ naʼniminaʼ magiʼdoo ngajua, mani̱ndxu̱u̱ xa̱bu̱ wabaaʼ, bi̱ nandxa̱ʼóo májánʼ edxu̱u̱ ga̱jma̱a̱ bi̱ nañewu̱u̱n dí naʼni o naʼthí, nayambáá dí xúgíinʼ ma̱ndoo maku̱mu̱ún kuyamijná náa congregación. Guʼyaridáá Jeobá Dios ndrígúlú ga̱jma̱a̱ gusngajmá má xúʼko̱ dí ma̱ndoo maku̱mu̱ún kuyulúʼ.

AJMÚÚ 123 Guguajún jmbu ga̱jma̱a̱ gu’nimbulú’

a Á mu nandulú dí eʼwíinʼ maku̱mu̱ún kuyulú, ginii ikháanʼ gíʼmaa musngajmá dí ma̱ndoo maku̱mu̱ún kuyulú. Náa artículo rígi̱, mbuʼyáá ndíjkha rí gíʼdoo wéñuʼ numuu rí maku̱mu̱ún kuyulú ga̱jma̱a̱ xú káʼnii xa̱bu̱ gíʼmaa manindxu̱lú mu eʼwíinʼ maku̱mu̱ún kuyulú.

b Á mu nduʼyáá dí mbáa bi̱ xtáa náa congregación nikudaminaʼ mbá aʼkhá, gíʼmaa muʼthán dí mandu̱ʼu̱u̱n bi̱ kuya̱ edxu̱u̱ mumbayíí. Á mu tséʼni, ikháanʼ gíʼmaa muʼthúún, xúʼko̱ gusngajmá dí naguajún jmbu náa Jeobá ga̱jma̱a̱ náa congregación.

c Proverbios 11:13: “Bi̱ naʼninduwaʼ najngrui̱go̱o̱ raʼthí dí ragíʼmaa mbuyáá eʼwíinʼ, mú xa̱bu̱ bi̱ makumaaʼ xtayáá najmañuu nayejxi̱i̱ ngo̱ʼo̱o̱ dí ragíʼmaa mbuyáá eʼwíinʼ”.

d Proverbios 17:17: “Bi̱ gajkhun nambájxa̱a̱ʼ ga̱jma̱a̱ʼ ma̱ʼndoo kaʼyaaʼ xúgíʼ mbiʼi ga̱jma̱a̱ nindxu̱u̱ mbáa ndxájuaʼ bi̱ nigumaa mu mambáyaaʼ índo̱ narígá gamiéjunʼ”.

e Proverbios 10:19: “Índo̱ mbáa naʼthí wéñuʼ, naʼni rí makiéʼkhúun tsiakii. Mú bi̱ narugoo rawuunʼ ndaʼyoo tsumáá dí maʼthí”.

f NAʼTHÍ NUMUU XTIʼKHU: Mbáa bi̱ kayá edxu̱u̱ na̱nguá eʼthúún bi̱ kúwá náa goʼwóo mbá xkujndu dí ndiyóoʼ maʼnimbánuu ga̱jma̱a̱ imba̱a̱ bi̱ kayá edxu̱u̱.