Alé annan ròt enformasyon

Alé annan somèr-a

ISTWÈ MO LAVI

Mo pran plézi anprann ké ansényé lavérité asou Jéova

Mo pran plézi anprann ké ansényé lavérité asou Jéova

MO LÉVÉ annan roun koté yé ka aplé Easton, an Pennsylvanie, Ozétazini. Mo té lé alé linivèrsité paské mo té lé divini roun moun enpòrtan. Mo té kontan anprann é mo té fò an matématik ké an sciences. An 1956, roun òrganizasyon ki té ka défann drwa moun-yan, bay mo 25 dolar paské annan tout étidyan nèg, a mo ki té gen pi bon nòt-ya. Mé pita, mo chanjé sa mo té lé fè annan mo lavi. Poukisa ?

MO KA ANPRANN KONNÈT JÉOVA

Bò d’ 1940, mo papa ké mo manman étidyé Labib-a ké Témwen Jéova-ya. Apré sa, yé arété étidyé, mé mo manman kontinyé rousouvwè La Tour de GardeRéveillez-vous ! An 1950, yé envité mo fanmi pou asanblé entèrnasyonal-a ki té ké fèt Nouyòrk, é i asèpté envitasyon-an.

Roun ti moso tan apré, frè Lawrence Jeffries koumansé vini wè nou. I pran tan palé ké mo é i chaché anprann mo lavérité. O koumansman, mo pa té dakò ké fason Témwen Jéova-ya té ka wè lapolitik ké zafè fè larmé ; mo pa té ka konprann poukisa yé pa té ka pran parti. Mo té ka di annan mo tchò ki si tout moun Ozétazini té ka réfizé fè lagèr, nou lèlmi té ké pouvé pran tout péyi-a. Mé frè Jeffries pran pasyans ké mo, i fè mo réfléchi. I doumandé mo : « Dapré to, kisa Jéova té ké fè si tout moun Ozétazini té ka adoré l’ é ki dé lèlmi té ka vin ataké yé ? » Fason i fè mo réfléchi asou sa késyon-an épi ròt késyon ankò, idé mo konprann ki mo pa té ka wè bagaj-ya kou mo té divèt wè yé. É sa bay mo anvi anprann lavérité-a ki annan Labib-a.

Jou mo batizé.

Mo pasé bokou tan ka li ansyen La Tour de GardeRéveillez-vous ! mo manman té mété annan kav-a. Piti piti, mo konprann ki mo té trouvé lavérité-a. Donk mo asèpté étidyé Labib-a ké frè Jeffries. Mo koumansé alé annan réinyon-yan. Mo té kontan sa mo té ka anprann é mo divini proklamatèr. Lò mo konprann ki ‘gran jou Jéova-a té pròch’, mo chanjé sa mo té prévwè fè annan mo lavi (Soph. 1:14). Mo pa té lé alé linivèrsité ankò. Mo té lé anprann ròt-ya lavérité ki annan Labib-a.

13 jwen 1956, mo fini lékòl, é trwa jou apré, mo batizé pannan roun asanblé sirkonskripsyon. Mo pasé tout mo lavi ka anprann ké ansényé lavérité asou Jéova. Mo pa té jen pansé ki sa té ké pèrmèt mo gen sa patché bénédiksyon-yan.

MO ANPRANN É MO ANSÉNYÉ LÒ MO TÉ PYONYÉ

Sis mwa apré mo batizé, mo divini pyonyé pèrmanan. Annan Le ministère du Royaume désanm 1956, i té gen roun artik « Pouvez-vous aller là où on a besoin de renfort ? » Mo santi ki a pou mo yé té ka palé. Mo té lé préché roun koté i pa té gen bokou proklamatèr (Mat. 24:14).

Mo déménajé Edgefield, an Caroline du Sud. Annan asanblé-a, i té gen kat proklamatèr sèlman. Donk lò mo rivé, nou té senk. Nou té ka fè réinyon-yan annan salon roun frè. Chak mwa, mo té ka fè 100 lèr annan prédikasyon-an. Anplis di sa, mo té ka òrganizé prédikasyon-an é mo té ka fè roun patché diskour annan asanblé-a. Anfèt, pi mo té ka fè diskour, pi mo té ka anprann bagaj asou Jéova.

Mo té ka étidyé Labib-a ké roun madanm ki té gen roun antrépriz pompes funèbres annan vil Johnston, roun ti moso pi lwen ki Edgefield. I propozé mo travay pou li plizyèr lèr chak simenn. Mo té byen bézwen sa travay-a. É madanm-an pèrmèt nou sèrvi roun ti kaz i té gen pou nou fè nou réinyon.

Frè Jolly Jeffries, pitit frè-a ki té anprann mo lavérité-a ki annan Labib-a, lésé Brouklin, a Nouyòrk, koté i té ka rété. A ké li mo té ka préché près tout tan. Nou té ka rété annan ti karavan roun frè té ka prété nou.

Annan Sid Étazini, moun pa té ka touché bokou soumaké. Yé té ka bay nou dé ouben trwa dolar chak jou. Roun jou, mo té fin dépansé mo dèrnyé soumaké pou achté manjé annan roun ti magazen lò roun mouché vini bò d’ mo é i pozé mo sa késyon-an : « Ès to lé roun travay ? Mo ké bay to roun dolar pou roun lèr. » I doumandé mo nétwayé roun chantyé konstriksyon, é sa pran mo trwa jou. Asiré pa pitèt, Jéova té lé mo rété Edgefield. Menm si mo pa té gen bokou soumaké, an 1958 mo rivé alé annan asanblé entèrnasyonal-a ki fèt Nouyòrk.

Jou nou maryé.

Dézyèm jou sa asanblé-a té diféran di ròt-ya : sa jou-a, mo kontré ké Ruby Wadlington ki té pyonyé pèrmanan annan vil Gallatin, annan roun koté yé ka aplé Tennessee. Kou nou toulédé nou té lé divini misyonèr, nou alé annan réinyon asou Lékòl Galaad. Pita, nou koumansé ékri nou konpanyen. Apré sa, yé envité mo bay roun diskour annan vil Gallatin. Mo profité pou doumandé Ruby pou maryé. Mo chanjé asanblé pou alé annan sa di Ruby é nou maryé an 1959.

MO ANPRANN É MO ANSÉNYÉ ANNAN ASANBLÉ-A

Lò mo té gen 23 an, mo divini serviteur de congrégation (ouben, kou yé ka di jòdla, coordinateur du collège des anciens) annan asanblé Gallatin. Nou asanblé, a té prémyé asanblé Charles Thompson vini wè kou rèsponsab sirkonskripsyon. Menm si i té gen roun patché èspéryans, i té lé savé sa mo té ka pansé : i doumandé mo kisa frè ké sò-ya té bézwen é kisa ròt rèsponsab sirkonskripsyon-yan té ka fè pou idé yé. I anprann mo ki, anvan to pran roun désizyon, i bon pou to pozé plizyèr késyon é pou to chaché konprann sitiasyon-an.

An mé 1964, yé envité mo fè l’École du ministère du Royaume, ki té ké fèt asou roun mwa annan vil South Lansing, annan sa yé ka aplé l’État de New York. Frè-ya ki té ka dirijé sa lékòl-a bay mo anvi anprann plis bagaj asou Jéova é vin ankò pi pròch di li.

MO ANPRANN É MO ANSÉNYÉ ANNAN SÈRVIS SIRKONSKRIPSYON KÉ DISTRIK-A

An janvyé 1965, yé voyé nou, mo ké Ruby, annan sèrvis sirkonskripsyon-an. Nou téritwar té gran. I té ka alé dipi Knoxville, annan Tennessee, jik bò Richmond, an Virginie. Annan nou sirkonskripsyon, i té gen osi plizyèr asanblé di Caroline du Nord, KentuckyVirginie-Occidentale. Mo té ka alé wè asanblé-ya koté i té gen frè ké sò nèg sèlman, paské annan Sid Étazini, yé té mété roun lalwa pou Nèg ké Blang pa mélanjé. Frè ké sò-ya pa té rich, é nou anprann partajé sa nou té gen ké frè ké sò-ya ki té bézwen. Roun rèsponsab sirkonskripsyon dipi lontan anprann mo roun bagaj enpòrtan. I di mo : « A pou to sa roun frè pou to frè ké sò-ya. Pa fè ké yé kousidiré to té sa roun chèf antrépriz. A sèlman si yé ka wè to kou yé frè ki to ké pouvé idé yé. »

Lò nou té ka vizité roun ti asanblé, Ruby koumansé étidyé Labib-a ké roun ti madanm ki té gen roun tifi ki té gen 1 lannen. Kou i pa té gen pyès moun annan asanblé-a ki té pouvé étidyé Labib-a ké sa ti madanm-an, Ruby étidyé ké li ké lèt. Lò nou rouvini annan sa asanblé-a, sa madanm-an vini annan tout réinyon-yan. Apré sa, dé pyonyé èspésyal rivé annan asanblé-a. Sa ti madanm-an kontinyé étidyé Labib-a ké yé, é i batizé. Apéprè 30 lannen apré, an 1995, annan Bétèl Patèrsonn, roun jenn sò vini palé pou Ruby. A té tifi madanm-an ki té étidyé ké Ruby. Li ké so mari té ka fè Lékòl Galaad, yé té annan 100è klas-a.

Nou dézyèm sirkonskripsyon té an Floride. Nou té bézwen roun loto, é nou trapé roun ki pa té chè. Malérèzman, i tonbé an pann déztrwa jou apré. Nou pa té gen soumaké pou ranjé l’. Mo sonjé roun frè ki té pouvé idé nou, é mo aplé l’. I doumandé roun moun ki té ka travay pou li ranjé loto-a é i pa asèpté nou péyé l’. I di nou : « Tout bèt ja ranjé. » I jis bay nou roun tibi soumaké. Sa ka byen montré kouman Jéova ka pran swen di so sèrvitèr ! Sa fè nou sonjé ki nou divèt kontan bay.

Chak kou nou té ka alé wè roun asanblé, nou té ka rété annan kaz frè ké sò. A konsa nou rivé gen roun patché bon zanmi. Roun jou, mo té ka tapé mo rapòr asou asanblé mo té ka vizité-a é mo lésé l’ annan machin pou ékri-a. Mo patékò fini tapé rapòr-a. Annan fanmi koté nou té ka rété-a, i té gen roun tibolonm ki té gen trwazan. É lò mo rouvini, mo randé mo kò kont ki i té « idé » mo fini mo rapòr. Mo anbété l’ ké sa pannan lontan.

An 1971, mo rousouvwè roun lèt ki té ka di mo ki mo té pou alé annan sèrvis distrik-a, a Nouyòrk. Nou rété èstébékwé : mo té gen 34 an rounso ! Mé frè-ya byen rousouvwè mo, mo ki té sa yé prémyé surveillant de district nèg.

Lò mo té surveillant de district, mo té ka ansényé lavérité asou Jéova chak simenn pannan asanblé sirkonskripsyon-yan, é mo té kontan sa bokou. Roun patché rèsponsab sirkonskripsyon té gen plis èspéryans pasé mo. Roun annan yé té fè diskour-a pou mo batenm. Pita, rounòt frè, Theodore Jaracz, fè parti di Kolèj santral-a. I té gen osi roun patché frè ki té gen èspéryans ki té annan Bétèl Brouklin. Mé rèsponsab sirkonskripsyon-yan ké bétélit-ya té ka mété mo alèz. Mo wè ké mo pròp wéy ki yé té sa dé bèrjé ki kontan yé brébi. Yé té ka konté asou Paròl Bondjé-a é yé té ka soutni so òrganizasyon ké fidélité. Yé imilité idé mo annan mo sèrvis.

MO ROUTOUNEN ANNAN SÈRVIS SIRKONSKRIPSYON-AN

An 1974, Kolèj santral-a doumandé ròt rèsponsab sirkonskripsyon divini surveillants de district, é mo routounen annan sèrvis sirkonskripsyon-an, mé sa kou-a an Caroline du Sud. Annan sa lépòk-a, Blang ké Nèg pa té séparé ankò annan asanblé-a. Frè ké sò-ya té kontan toubonnman.

An 1976, mo divini rèsponsab sirkonskripsyon an Géorgie ; nou nouvo sirkonskripsyon té ant AtlantaColumbus. Jis jòdla, mo ka sonjé jou-a mo fè diskour-a pou lantèrman senk timoun nèg ki té mouri paské plizyèr moun té boulé yé kaz. Manman-an té blésé é i té antré lopital. Frè ké sò-ya, Blang ké Nèg, té ka alé lopital pou konsolé papa ké manman-an. Lanmou yé montré yé té bèl toubonnman ! Sa kalité konpasyon-an pouvé idé sèrvitèr Bondjé-ya tchenbé douvan pi mové sitiasyon-yan.

MO ANPRANN É MO ANSÉNYÉ ANNAN BÉTÈL-A

An 1977, yé envité nou vini déztrwa mwa annan Bétèl Brouklin pou travay asou roun projè. Lò projè-a té près bout, dé frè annan Kolèj santral-a vin palé pou mo. Yé doumandé mo si mo ké Ruby nou té ké asèpté rété annan Bétèl-a. É nou di wi.

Pannan 24 lannen, mo travay annan biro pou sèrvis-a, koté frè-ya gen pou réglé problèm ki difisil souvan. Lannen apré lannen, Kolèj santral-a bay sa frè-ya plizyèr konsèy ki ka vini di Labib-a pou gidé yé. Yé ka sèrvi sa konsèy-ya pou réponn késyon yé ka pozé yé é pou fòrmé rèsponsab sirkonskripsyon-yan, ansyen-yan ké pyonyé-ya. Sa konsèy-ya ké sa fòrmasyon-yan idé roun patché frè ké sò vin pi fò, é sa fè òrganizasyon Jéova-a vin pi fò osi.

Ant 1995 ké 2018, mo vizité plizyèr Bétèl, pou réprézanté syèj mondyal-a (anvan yé té ka aplé sa surveillant de zone). Mo té ka fè réinyon ké Komité filyal-a, bétélit-ya ké misyonèr-ya pou ankourajé yé é pou idé yé si yé té ka jwenn problèm. Mé yé té ka ankourajé nou, mo ké Ruby osi, lò yé té ka rakonté nou sa ki té ka rivé yé. Parèkzanp, an 2000, nou alé o Rwanda. Sa touché nou lò nou anprann kouman frè ké sò-ya ké fanmi Bétèl-a rivé rété vivan lò yé tchwé roun patché moun annan péyi-a an 1994. Roun patché annan yé té pédi moun yé té kontan. Mé magré tout éprèv yé té jwenn, yé pa té pédi ni yé lafwa, ni yé èspwar, ni yé lajwa.

Jou-a nou fété nou 50 lannen maryaj.

Aprézan, nou gen pasé 80 lannen. Sa ka fè 20 lannen ki mo annan Komité filyal Étazini-a. Mo pa janmen alé linivèrsité, mé Jéova ké so òrganizasyon bay mo pi bon fòrmasyon i pouvé gen. Sa pèrmèt mo anprann ròt-ya lavérité ki annan Labib-a ki pouvé pèrmèt yé trapé bénédiksyon pou tout-tan (2 Cor. 3:5 ; 2 Tim. 2:2). Mo wè ki mésaj-a ki annan Labib-a ka pèrmèt moun-yan gen roun pi bèl lavi é sa ka idé yé vin zanmi ké yé Kréyatèr (Jacq. 4:8). Nou gen roun bèl privilèj : anprann ké ansényé lavérité asou Jéova. Chak kou nou pouvé fè l’, mo ké Ruby, nou ka ankourajé ròt-ya bay sa privilèj-a bokou valò, pas a pi bèl lònò i pouvé gen !