V 1. Korinťanom 15:8 Pavol napísal: „Poslednému zo všetkých, akoby nedonosenému dieťaťu, sa zjavil aj mne.“ Zjavne mal na mysli svoj zážitok, keď mal videnie Ježiša v jeho nebeskej sláve. Ale čo mal na mysli, keď o sebe povedal, že je „nedonosené dieťa“? V minulosti sme to vysvetľovali tak, že mal tú česť akoby sa predčasne narodiť, čiže byť vzkriesený k duchovnému životu, a to stáročia predtým, ako malo k takému vzkrieseniu dôjsť. Ale keď sme tento verš preskúmali podrobnejšie, zistili sme, že je potrebné toto vysvetlenie upraviť.

Teda čo mal Pavol na mysli, keď povedal, že je „nedonoseným dieťaťom“? Existuje niekoľko možností.

Jeho obrátenie bolo nečakaným a traumatickým zážitkom. Predčasný pôrod často prichádza nečakane. Keď Saul, neskôr známy ako Pavol, cestoval do Damasku, aby tam prenasledoval kresťanov, nepočítal s tým, že uvidí vzkrieseného Ježiša. Jeho obrátenie neprekvapilo len jeho samého, ale aj kresťanov, ktorých chcel v tomto meste prenasledovať. Okrem toho bol tento zážitok preňho taký traumatický, že po ňom dočasne stratil zrak. (Sk. 9:1–9, 17–19)

K jeho obráteniu došlo „v nesprávnom čase“. Grécky výraz preložený ako „nedonosené dieťa“ môže znamenať aj „narodený v nesprávnom čase“. V jednom preklade znejú Pavlove slová takto: „Bolo to, akoby som sa narodil, keď to nikto nečakal.“ V čase Pavlovho obrátenia bol Ježiš už v nebi. Pavol na rozdiel od tých, o ktorých píše v predchádzajúcich veršoch, nevidel vzkrieseného Ježiša pred jeho návratom do neba. (1. Kor. 15:4–8) Napriek tomu dostal nečakane príležitosť vidieť Ježiša, aj keď sa zdalo, že je to „v nesprávnom čase“.

Bol to prejav jeho pokory. Podľa niektorých učencov tu Pavol použil slová, z ktorých vidno, že nemal o sebe vysokú mienku. Ak to bolo tak, dal tým najavo, že česť, ktorú dostal, si nezaslúži. Potvrdzovali by to jeho slová: „Som najposlednejší z apoštolov a ani si nezaslúžim byť nazývaný apoštolom, lebo som prenasledoval Boží zbor. Ale vďaka Božej nezaslúženej láskavosti som tým, čím som.“ (1. Kor. 15:9, 10)

Teda Pavol mohol mať na mysli, že keď sa mu zjavil Ježiš, bolo to náhle a prekvapujúce, že k jeho obráteniu došlo v nečakanej chvíli alebo že si také úžasné videnie nezaslúži. V každom prípade si tento zážitok veľmi cenil. Bol preňho nevyvrátiteľným dôkazom, že Ježiš bol vzkriesený. Preto nás neprekvapuje, že sa o svojom zážitku často zmieňoval, keď druhým hovoril o Ježišovom vzkriesení. (Sk. 22:6–11; 26:13–18)