Wãra kartama

Wãra yi bed’ea nabemamae

ARTIKULO KʼAWUAITA 39

¿Bʉ trʉ̃ra «bebʉ librode» edabʉka?

¿Bʉ trʉ̃ra «bebʉ librode» edabʉka?

«Iyi nãã bʉsi librota Jeowaba kĩrãbeita ẽbẽrarã iyi wawia ũdubibʉta» (MAL. 3:16).

TRÃBI 61 ¡Avancen, Testigos!

KʼÃRẼTA ŨDUDAITA *

Jeowabara ẽbẽra trʉ̃ra iyi bebʉ librode eda bʉe zebʉrʉ. (Akʉra parrapo 1 akʉza 2).

1. Malaquías 3:16de jarabʉdebara, ¿kʼãrẽ librota bʉ zebʉrʉ Jeowabara akʉza kʼãrẽta edabʉ mamara?

 DÃÃRABA Daizezeba ẽbẽra trʉ̃ iyi librode bʉ zebʉrʉta, maʉ̃ librode yi trʉ̃ nããra bʉdara Abelbasi, iyira kʼẽrẽpabasi baera * (Luc. 11:50, 51). Maʉ̃neba ʉ̃ta Daizezebara ẽbẽrarã trʉ̃ta maʉ̃ne eda bʉ zebʉrʉ. Naʉ̃ librora Daizeze Bedʼeabara trʉ̃gabʉ: «librota Jeowaba kĩrãbeita», bebʉ librota akʉza bebʉ royota. Mamina naʉ̃ artikulodera jaradayi «bebʉ librota» (akʉra Malaquías 3:16; Apoc. 3:5; 17:8).

2. ¿Kʼaira trʉ̃ta edabʉ bebʉ librodera akʉza dayirã trʉ̃ra sãwũã eda baseabʉ maʉ̃ne?

2 Naʉ̃ bebʉ librodera edabʉ yi kʼẽrẽpapanʉra trʉ̃ta, Jeowa wawia ũdubipanʉra trʉ̃ta akʉza Jeowa trʉ̃ta kãga ũdubipanʉraneta. Ãyira ewari jõmaʉ̃nẽ baseapanʉ. Dayirã trʉ̃sida naʉ̃ librode eda baseabʉ Jeowa neũdukʼawuabʉrʉ Jesu beidadeba (Juan 3:16, 36). Dayirã jõmaʉ̃ba kãgapanʉ dayirã trʉ̃sida maʉ̃ librode eda bamarẽã, ʉ̃tʉ bʼaibʉsida mawũã ẽ bʉrʉ nama egorode bʼaibʉsida.

3, 4. (1) ¿Dayirã trʉ̃ta bebʉ librode bʉbʉrʉ, maʉ̃ba jarakĩrãbʉka jipa ewari jõmaʉ̃nẽ bʼaita? Jara ũrĩbira (2) ¿Kʼãrẽta akʉdai naʉ̃ artikulode akʉza yi wuarebemane?

3 ¿Naʉ̃ba jarakĩrãbʉka maʉ̃ bebʉ librode edabʉra jipa ewari jõmaʉ̃nẽ bʼaita? Naʉ̃ bedʼea panʉnaita akʉdaya Jeowaba Moisésʼa jaradata Éxodo 32:33de, Jeowaba jarasi: «Mʉ̃a libro bʉdadeba ãĩ bʉeyi mʉ̃ ʉ̃rʉ kayirua odata». Naʉ̃ba jarakĩrãbʉ ẽbẽrarã trʉ̃ maʉ̃ bebʉ librode eda bʉchura jãrẽ wãseabʉta, naʉ̃ra Jeowaba iyi librode lapiba bʉda kĩrãkʼabʉ (Apoc. 3:5). Maʉ̃ba zarea oibara bebʉ librode dayirã trʉ̃ lapiseroba bʉyeda.

4 Bʉyikʉza widiseabʉ, ¿kʼãrẽta jarabʉ Daizeze Bedʼeabara ẽbẽrarã trʉ̃ bebʉ librode eda bʉchubʉ ʉ̃rʉra akʉza neẽ ʉ̃rʉra? Yi ẽbẽrarã maʉ̃ bebʉ librode edabʉbara, ¿sõbede ũdudai ewari jõmaʉ̃nẽ bʼaita? ¿Ẽbẽra abaʉba iya Daizeze ũdukʼawuaena beisibʉrʉ bebʉ librode bʉka iyi trʉ̃ra? Naʉ̃ bedʼeara panʉnañi naʉ̃ artikulode akʉza yi wuarebemane.

¿KʼAIRA TRɄ̃TA EDABɄ BEBɄ LIBRODERA?

5, 6. (1) Filipenses 4:3de jarabʉdebara, ¿kʼaira trʉ̃ta bebʉ librode eda bʉchu? (2) ¿Sõbede ãyi trʉ̃ra maʉ̃ bebʉ librodebara wua jãrẽ wãkabayi?

5 ¿Kʼaira trʉ̃ta edabʉ bebʉ librodera? Naʉ̃ panʉnaita akʉdaya ẽbẽrarã grupo kĩrã juesomabʉta. Naʉ̃ra grupodebemara ʉ̃kʉrʉ trʉ̃ta bebʉ librode edabʉ, ʉ̃kʉrʉta eda neẽ.

6 Yi nããrabema grupodera edabʉ ʉ̃ta wãirata Jesuʉ̃meba zokʼaita. ¿Ãyi trʉ̃ra bebʉ librode edabʉka? Pabloba iyi kʼarebabarira Filiposde jarada kĩrãkʼa, ẽbẽrarã ʉ̃ta wãira trʉ̃ra Jesuʉ̃meba zokʼaita maʉ̃ra bebʉ librode edabʉ asi (akʉra Filipenses 4:3). Mamina ãyi trʉ̃ta maʉ̃ libro bebʉde bamarẽã kãgapanʉbʉrʉ kʼẽrẽpa panaibara. Jeowaba ãyi jipa jidada tẽãra, ãyi trʉ̃ra maʉ̃ bebʉ librodeba jãrẽ wã ẽ bayi. Naʉ̃ra berabariyi ãyi beibodo nãã, mawũã ẽ bʉrʉ zʉbʉria zroma jʉ̃drʉi nãã (Apoc. 7:3).

7. Apocalipsis 7:16, 17de jarabʉdebara, ¿sõbede ẽbẽra mejãchara trʉ̃ra bebʉ librode ewari jõmaʉ̃nẽ bʉchu bʼai?

7 Yi ũmenebema grupodera edabʉ ẽbẽrarã mejãchabʉta. ¿Ãyi trʉ̃ra bebʉ librode edabʉka? Mawũã. ¿Ãyi trʉ̃ra Armagedón berabarida tẽã bebʉ librode eda bʼaika? Mawũã (Apoc. 7:14). Jesubara jarasi naʉ̃ra ẽbẽrarã obeja kĩrãkʼabʉra «ewari jõmaʉ̃nẽ bʼaita» (Mat. 25:46). Mamina yi Armagedónʼne bei ẽã ẽdrʉdara, waña maʉ̃rãra ewari jõmaʉ̃nẽ bʼaita diada ẽ bayi, ãyi trʉ̃ra bebʉ librode lapiba bʉbʉ kĩrãkʼabayi. Jesuba poaga 1.000 bayeda zokʼabʉrʉdera ãyita akʉyi «akʉza kʼareba edeyi bania bebʉ diabʉma». Yi Jesuba zokʼabʉta ũrĩbʉrãra akʉza Jeowaba bia akʉbʉrãra, ãyi trʉ̃ra ewari jõmaʉ̃nẽbayi bebʉ librode (akʉra Apocalipsis 7:16, 17).

8. ¿Kʼaira trʉ̃ta bebʉ librode eda bʉ ẽ akʉza kʼãrẽta berabari ãyira?

8 Yi ũbeadebema grupodera edabʉ ẽbẽrarã chibo kĩrãkʼabʉta, maʉ̃rãra jõñi Armagedónʼne. Ãyi trʉ̃ra bebʉ librode edabʉ ẽ, Jesubara jarasi ãyira makinita (Mat. 25:46). Apostol Pabloba jarasi «naʉ̃ra ẽbẽrarãra jipa jõma» makenaita (2 Tes. 1:9; 2 Ped. 2:9). Adewara yi ẽbẽrarã Daizeze jaure zarea ʉ̃rʉ imitia bedʼeabʉta akʉza krĩña nemitia obʉsida, jipa beiyi. Maʉ̃ kʼarea naʉ̃ra ẽbẽrarãra jẽda piradrʉ ẽ bayi (Mat. 12:32; Mar. 3:28, 29; Heb. 6:4-6). Kõbebʉrʉ akʉdaya grupo ũme jẽda piradrʉita nama egorode.

YI JẼDA PIRADRɄDAITA

9. ¿Hechos 24:15ba jarabʉdebara saʉ̃ra grupo ũmeta jẽda piradrʉyi nama Egorode akʉza kʼãrẽne awuarabʉ ãyira?

9 Daizeze Bedʼeabara jarabʉ yi jẽda piradrʉira kĩrã ũmebʉta, maʉ̃rasida ewari jõmaʉ̃nẽ baseapanʉta. Naʉ̃rãra «bia obeta akʉza bia ẽã obeta» (akʉra Hechos 24:15). Yi bia odabara aripe osi Jeowaba zokʼabʉta, kõbe yi bia ẽã obebara maʉ̃rabara oẽ basi Jeowaba zokʼadara. Ãyi ũmena jẽda piradrʉi baera, ¿naʉ̃bara jarakĩrãbʉka ãyi trʉ̃ra bebʉ librode edabʉta? Naʉ̃ bedʼea panʉnaita akʉdaya aba abaka biʼia ũrĩnaita.

10. ¿Kʼãrẽa jẽda piradrʉi yi bia obera akʉza kʼãrẽ bʼaita jʉrʉdayi ʉ̃kʉrʉ maranebemara? (Akʉza naʉ̃ kartade akʉdayi «Lepanʉraba widipanʉta» jẽda piradrʉi ʉ̃rʉ nama Egorode).

10 Yi kimarenebema grupodera edabʉ «yi bia obeta». Bei nããra ãyi trʉ̃ra bebʉ librode edabasi mamina, ¿ãyi beida tẽãra ãyi trʉ̃ra maʉ̃neba jãrẽ wãsika? Mawũã ẽ. Ãyira Jeowa krĩchade zokʼaibʉ kĩrãkʼabʉ baera. «Daizezera beukuadʼa Zhibari ẽã, awuarabʉrʉ zokʼai bʼe Zhibaria, izhima maʉ̃rã jõma zokʼai bʼea» (Luc. 20:38). Naʉ̃ba jarakĩrãbʉ yi bia obera jẽda piradrʉita ẽjũã biadera, mamina ãyi trʉ̃ra bebʉ librodera wabida lapiba bʉbayi, ãyi bei nãã bʉbada kĩrãkʼa (Luc. 14:14). Mawũã ʉ̃kʉrʉ yi jẽda piradrʉidebemara jʉrʉdayi prinsipe bamarẽã naʉ̃ drʉade (Sal. 45:16).

11. ¿Kʼãrẽta oibara bia ẽã obebara ãyi trʉ̃ta bebʉ librode edabʉmarẽãra?

11 Yi juesomanebema grupodera edabʉ «bia ẽã obeta». Naʉ̃ra ẽbẽrabara ãyi bei nãã Daizeze Jeowata ũdukʼawua ẽ basi baera nemitiata opanasi, maʉ̃ kʼarea ãyi trʉ̃ra bebʉ librode eda bʉ ẽ. Mamina Jeowabara ãyira jẽda piradrʉbiyi, mawũã ãyi trʉ̃ra bebʉ librode eda bʉeseabʉ. Naʉ̃ra ẽbẽrarãbara kʼarebata mejãcha nesidayi ãyi bei nãã nekayiruata opanasi baera. Maʉ̃ kʼarea ãyira zarea odaibara bʼaita Jeowaba zokʼabʉde, ¿maʉ̃ra sãwũã oi ãyara? Daizeze Nokʼoba oyi naʉ̃ drʉa jõmaʉ̃nẽ Daizeze ʉ̃rʉ jaradiamarẽã maʉ̃ra ẽbẽrarã.

12. (1) ¿Kʼairaba jaradiayi bia ẽã obeara? (2) ¿Jeowaba zokʼabʉta ũrĩkĩrã ẽãra kʼãrẽta berabariyi?

12 ¿Kʼairaba jaradiayi bia ẽã obeara? Ẽbẽrarã mejãchaʉba akʉza bia obe jẽda piradrʉbʉrʉba. Bia ẽã obe trʉ̃ta bebʉ librode eda bamarẽãra Jeowa neũdukʼawua bʼaibara akʉza ãyi bebʉta Jeowaʼa diaibara. Maʉ̃ena Jesuba akʉza iyibawara zokʼaiba ʉ̃tʉba akʉdayi, ẽbẽra bia ẽã oberaba ũrĩpanʉ kʼawuaita Daizezeba zokʼabʉta (Apoc. 20:4). Mamina yi Jeowaba zokʼabʉta ũrĩkĩrã ẽãra jipa beiyi iyi 100 poagabʉmina (Is. 65:20). Jeowa Jesuʉ̃mebara kʼawuabʉ ẽbẽra sode sãwũã krĩchabʉra, maʉ̃ kʼarea ãyara iduaribida ẽ bayi nemitiata odamarẽã ẽjũã biadera (Is. 11:9; 60:18; 65:25; Juan 2:25).

JẼDA PIRADRɄYI EWARI JÕMAɄ̃NẼ BʼAITA AKɄZA KʼAWUA ODAITA

13, 14. (1) ¿Nããrãra sãwũã ũrĩpanasi Jesuba bedʼea jaradara Juan 5:29de? (2) ¿Naʉ̃ bedʼeadebara dayirãbara kʼãrẽta kʼawuapanʉ?

13 Adewara Jesubara jarasi kʼairata jẽda piradrʉita nama Egorodera. Iya jarasi: «Ewarita zeya, maʉ̃ ewadera beidapeada jou nʉmebara mʉ̃ nemi ũrĩbʉrʉba akʉza jẽda piradrʉyi: yi nebia odara piradrʉyi ewari jõmaʉ̃nẽ bʼaita, yi nemitia odapeadara jẽda piradrʉyi ãyi kʼawua odaita» (Juan 5:28, 29). ¿Kʼãrẽta jarakĩrãbasi Jesubara?

14 Nããrãra krĩchapanasi Jesuba jaradabara jarakĩrãbasita yi ẽbẽra jẽda piradrʉdaba tẽã kʼãrẽta oibasita. Bari jaraita, krĩchapanasi jẽda piradrʉda tẽãra ʉ̃kʉrʉba nebia oibasita akʉza ʉ̃kʉrʉba nemitia oibasita. Mamina Jesubara jara ẽ basi yi ʉ̃rabʉrʉ piradrʉbʉrʉbara nebia oibasita akʉza nemitia oibasita, awuarabʉrʉ Jesubara jarasi «yi nebia odara» akʉza «yi nemitia odapeadara». Mawũã jarabʉrʉba Jesubara jarakĩrãbasi naʉ̃ra ẽbẽraba ãyi bei nãã kʼãrẽ odata, maʉ̃ra mawũãbaibara Jeowabara iduaribi ẽ baera ẽjũã biadera nemitiata odamarẽã, mawũẽra yi bia ẽã obeadarabara naʉ̃ nemitiara ãyi bei nãã opanasibaibara. Ẽbẽrarã ewari jõmaʉ̃nẽ bʼaita piradrʉita akʉza kʼawua odaita piradrʉita jarasidera, ¿kʼãrẽta jarakĩrãbasi Jesubara?

15. ¿Kʼairata jẽda piradrʉyi «ewari jõmaʉ̃nẽ bʼaita» akʉza kʼãrẽa?

15 Yi bia obeta beidara jẽda «piradrʉyi ewari jõmaʉ̃nẽ bʼaita», ãyi trʉ̃ra bebʉ librode edabʉ baera. Juan 5:29de jarabʉ jẽda piradrʉita ẽbẽrarã «yi nebia odara» akʉza Hechos 24:15de jarabʉ piradrʉita ẽbẽrarã «bia obeta», naʉ̃rãra iyabaʉ ẽbẽrarã. ¿Kʼãrẽa mawũã jaraseapanʉ? Romanos 6:7ba naʉ̃ta jarabʉ baera: «Mawũã beudʼara ẽdrʉsia kʼazhiruadʼebara». Mawũã nebia obadata beira Jeowabara ãya nemitia obadata kĩrãduabʉ, mamina ãyi zokʼaibʉeda nebia obadara jõma kĩrãbebʉ (Heb. 6:10). Mawũã nebia obadata jẽda piradrʉbʉrʉdera ãyira zarea odaibara kʼẽrẽpa bʼaita, mawũã ãyi trʉ̃ bebʉ librode bamarẽã, wua jãrẽ wã ẽ marẽã.

16. ¿Kʼãrẽta jarakĩrãbʉ jẽda piradrʉita kʼawua odaibara?

16 ¿Kʼãrẽba sãwũãi yi nemitia odara ãyi bei nãã? Naʉ̃ra ẽbẽraba ãya kayirua obadara Jeowaba kĩrãduasimina ãyi beibʉrʉde, mamina ãyi bei nãã Jeowaʉ̃me kʼẽrẽpa ba ẽ basi baera bebʉ librode bʉ ẽ ãyi trʉ̃ra. «Yi nemitia odapeadara» akʉza Hechos 24:15de «bia ẽã obeta» jarabʉrãra iyabaʉ ẽbẽrarã, ãyira jẽda piradrʉyi kʼawua odaita. * Ãyira Jesuba akʉyi sãwũãpanʉ kʼawuaita (Luc. 22:30). Mawũã ewari bio berabarida tẽã Jesuba akʉyi ãyi trʉ̃ra bebʉ librode eda bʉseabʉ kʼawuaita. Ãya nãã obadata idu bʉepanʉbʉrʉ akʉza ãyi bebʉta Jeowa diapanʉbʉrʉ, mawũãtrʉ bebʉ librode edabayi ãyi trʉ̃ra.

17, 18. ¿Kʼãrẽta oibara ẽbẽrarã nama Egorode jẽda piradrʉbʉrʉrabara akʉza kʼãrẽ ʉ̃rʉ bedʼeabʉ Apocalipsis 20:12, 13dera?

17 Yi ẽbẽrarã jẽda piradrʉira bia obeta akʉza bia ẽã obeta, maʉ̃rabara karta yiwidide eda jarabʉta odaibara poaga 1.000 bayeda. Juanba jara ũrĩbibʉ iya ũdudata: «Ũdusi beidapeadarata (yi zromarata akʉza wiñapanʉrata) bʉgue nãã edaʉbarabʉta akʉza ewasida karta yiwidita. Mamina awuru kartata ewasida karta bebʉdebemata, maʉ̃ kartade bʉchʉbʉde kʼawua osida beidapeadarata» (Apoc. 20:12, 13).

18 ¿Kʼãrẽneba kʼawua odayi yi jẽda piradrʉbʉrʉra? ¿Ãyi bei nãã nekʼãrẽ odadeba? Mawũã ẽ, Jeowabara kĩrãduasi baera ãyi kayiruara ãyi beisi ewaride. Ẽjũã biadera ãyara kʼawuayi Daizeze ʉ̃rʉ, mawũẽra ãya obʉdeba akʉza kʼawuabʉdeba kʼawua oyi ãyira. Nãã ẽbẽrarã kʼẽrẽpa badarabida ũdukʼawuaibara Jesuta akʉza ĩjãibara Jesu beida ʉ̃rʉ, bari jaraita Noé, Samuel, David akʉza Danielba. Naʉ̃ra ẽbẽrarãba nemejãcha kʼawuaibarabʉrʉ, ẽbẽrarã bia ẽã obeadarabara audre kʼawuaibara.

19. ¿Kʼãrẽta berabariyi yi Jeowaba kãgabʉta okĩrã ẽãra?

19 ¿Kʼãrẽta berabariyi yi Jeowaba kãgabʉta okĩrã ẽãra? Apocalipsis 20:15ba jarabʉ: «Adewara yi ẽbẽrarã bebʉ librode trʉ̃ neẽãra do pʉreade balbʉesida». Mawũã ãyira jipa beiyi, maʉ̃ kʼarea dayirãra zarea odaibara maʉ̃ bebʉ librode dayirã trʉ̃sida eda bamarẽã akʉza jãrẽ wã ẽ marẽã.

Mebẽã abaʉba Daizeze Bedʼeata jaradianʉmʉ, maʉ̃ra berabariyi Jesuba 1.000 poagabayeda zokʼabʉrʉde (Akʉra parrapo 20).

20. ¿Kʼãrẽ trajo biata odai Jesuba poaga 1.000 bayeda zokʼabʉrʉdera? (Akʉra poto yi nããrabemata).

20 Jesuba 1.000 poagabayeda zokʼabʉrʉdera yibiabayi. Ẽbẽrarã jõmaʉ̃ʼa jaradiadayi, mawũã opanʉra naʉ̃ drʉadera odakabasi akʉza ẽbẽra biaba kʼãrẽ obʉta adewara bia ẽãba kʼãrẽ obʉta maʉ̃ra jõma akʉdayi (Is. 26:9; Hech. 17:31). ¿Sãwũã jaradiadayi naʉ̃ra ẽbẽrarãra? Wuarebema artikulode kʼawuadayi sãwũã oita adewara maʉ̃ nebia diada kʼarea biga diaita.

TRÃBI 147 Dios nos promete la vida eterna

^ Naʉ̃ artikulode kʼawuadayi bedʼea yiwidita, sãwũã ũrĩbarata Jesuba bedʼea jaradata Juan 5:28, 29de. Nama Jesubara jarasi ẽbẽrarã jẽda piradrʉita «ewari jõmaʉ̃nẽ bʼaita» akʉza jẽda piradrʉita «ãyi kʼawua odaita». Kʼawuadayi kʼãrẽta jarakĩrãbʉta maʉ̃ba akʉza kʼaira bʼaita maʉ̃rãra.

^ Naʉ̃ librora bʉ jʉ̃drʉsi «naʉ̃ drʉa oi nãã». Naʉ̃ba jarakĩrãbʉ ẽbẽrarã nemitiadeba ẽdrʉbiseabʉta Jesu beidadeba (Mat. 25:34; Apoc. 17:8). Mawũãra naʉ̃ bebʉ librodera Abel trʉ̃ta nããra bʉsidabaibara.

^ Nããrãra jarasida bedʼea kʼawua oibara krĩchabibasita kẽãita akʉza aña krĩchabibasita. Mamina Jesuba naʉ̃ bedʼea zokʼasidera awuara jarakĩrãbasi. Awuarabʉrʉ jarakĩrãbasi ẽbẽrarã sãwũãbʉ akʉita akʉza ãyi kʼẽrẽpabʉ kʼawuaita, disionario griegoba jarabʉ kĩrãkʼa «ẽbẽrarã biʼia akʉita».