Kɔ o sɔɔŋ lebolloŋ sakpo

Kɔ o sɔɔŋ lebolloŋ sakpo

BUŊGƐI PƐƐKƐI 40

Waŋnda “Cho Tosa mi Waŋnda Tosa Nyɛ Cho Sakpo Mɛlɛka o Hɔllo”

Waŋnda “Cho Tosa mi Waŋnda Tosa Nyɛ Cho Sakpo Mɛlɛka o Hɔllo”

“Wana o wana cho tosa mi waŋnda tosa nyɛ cho sakpo Mɛlɛka o hɔllo, a cho hunɔɔ wa diondɔɔ le fɛɛŋ a fɛɛŋ mɛɛ looŋ ŋ diandu nuaa o halaa niŋ choo choo yɛ.”—DAAN. 12:​3.

CHONDII 151 O Cho Veelu

SƆƆŊ KULLOŊ O BUŊGƐI HEI NIŊ *

1. Yɛɛ naŋ cho yɛ lehɔl o nɛi te Chiisu wa pɛ o Masaleŋ choo le Wɔsilaŋ Waa Pilɛ?

 NUAWƆ se teleŋ kɛndɛ bɛndu wa niŋndo, te wanaa vi wa kandu pɛ miiŋgoo yoomu a teleŋ Kiliti cho wa o Masaleŋ choo le Wɔsilaŋ Waa Pilɛ Wo! Wanaa wanaa ndaa kaalaa sɔla piɔmndo wa, cho a yeemɛi kpeekpei le mi teleŋ koŋ fuuluu. Nduyɛ Chɛhowa bɛɛ yeemɛi pilɛi keŋ kpe o nɔ ni. (Choobu 14:​15) Yiyaŋndɔ mɛɛ waŋnda chieeŋndo balɔɔ silɔ wa niŋ a kɔl kɛndɛ yɛ, te wanaa ndaa kaala miiŋgu pɛ yoomu. A mɛɛ naŋ pɛɛku o buŋgɛi naŋ hiou ve niŋ yɛ, diola “wanaa sandu wa” cho o yau yoomoo niŋ. Nduyɛ a cho ‘fula le ma sɔla yoomoo.’ (Walta. 24:​15; Chɔŋ 5:​29) Naapum wanaa naa kaalaa fɛlɛŋ cho miiŋgu yoomu o chieeŋndo choo, te chɔu Amakɛdɔŋndo hiou dɔɔ pɛ. * Le handɔɔ lechoo, “wanaa sendu le wa,” nda cho yɛ wanaa sɔla teleŋndo tau le pɛɛkoo a Chɛhowa okɔɔ le wa ɔɔ wanaa piɛi ndu o laalaŋndo choo tuupa ma sɔla piɔmndo le wa, “cho fula ma kɔɔsa a nda.”

2-3. (a) A mɛɛ Aisaya 11:​9, 10 dimi yɛ, wali bɛndu kuɛɛ tosaŋ yɛ niŋ le waŋnda pɛɛkoo mbo hiou maa paandu? (b) Yɛɛ naŋ cho yɛ yaasiaa o buŋgɛi hei niŋ?

2 Wanaa cho miiŋgu yoomu wa kpou nɔ niŋ ma sɔla pɛɛkoo. (Aisaya 26:​9; 61:​11) Lelaŋ, wallo tosaŋ niŋ tau a teleŋ koŋ le waŋnda pɛɛkoo mbo hiou maa paandu. (Nuawɔ Aisaya 11:​9, 10.) Le yɛɛ? Kanifuule, wanaa sendu le wa nɔ niŋ ma pɛɛku a Chiisu Kiliti okɔɔ, Masale Mɛlɛkaleŋ, sala baŋaa, tɔɔmayɛi diola Mɛlɛkalaŋ vɛlɛ a di o nɔ le waa Masa wo. Wanaa sandu wa bɛɛ nɔ niŋ ma sina a mɛɛ Chɛhowa wa wanaa nduaa pɛɛkoo o pɔmpɔmbɔ, a sabu o nɔ le chieeŋndo wo okɔɔ yɛ. Mi waŋnda haa apum sɔla piɔmndo, tuupa ma poonyiaa Diom Mɛlɛkaa, Baabuiyo. Wanaa sendu le wa a wanaa sandu wa kpou nɔ niŋ sɔɔŋ tau le pɛɛkoo.

3 O buŋgɛi hei niŋ, ŋ cho nyunalaŋ ndaŋ yaasiaa. Laŋ la cho ni: Vɛɛ wali bɛndu wa niŋ le waŋnda pɛɛkoo wo tosaŋ yɛ niŋ? Yɛɛ cho yɛ yɔŋnɔŋ a wanaa diikuŋ niŋ Chɛhowa a teleŋ koŋ nda? Nduyɛ, yɛɛ cho yɛ yɔŋnɔŋ a wanaa kɛɛ niŋ ndu diikɔŋndo wa? Nyunalaŋ ndaŋ la cho la sɔvɛ le naa hau. A mɛɛ naŋ cho chɔ yɛ, huuluŋ dimiŋ o yau Daaniɛɛ wo a o yau Sɔɔŋ Chɔɔmaŋndoŋ niŋndo cho naa mala le miŋ chɔɔlu biyɔɔ bila nyɛ yɔŋnuŋ niŋndo, te waŋnda miiŋgu pɛ yoomu. Le kandɔɔ, ŋ yaasiaŋndɔ fɛŋ huului dimiŋ o Daaniɛɛ 12:​1, 2 niŋndo.

“WANAA KA KA . . . CHO HUNƆƆ CHƆNƆŊ MA MIIŊGU YOOMU”

4-5. Yɛɛ Daaniɛɛ 12:​1 chɔm yɛ a mɛɛlula chieeŋndo okɔɔ?

4 Nuawɔ Daaniɛɛ 12:​1. Mi yau Daaniɛɛ wo chɔm sɔɔŋ yɔŋnuŋ niŋ o lepula o mɛɛlula chieeŋndo wo. Le tamaseliiyo, Daaniɛɛ 12:​1 chɔm maa Maikɛl, ndu cho yɛ Chiisu Kiliti ni, cho ‘wanaa [Mɛlɛkaa] manda.’ Mi kpeŋgii tasei o huuluei hei niŋ kandu peelɔŋndo a 1914, mɛɛ Chɛhowa pɔya Chiisu le mbo wa Masaa le Masale ndɔleŋ.

5 Kɛ mi maalikɛinɔ Mɛlɛkaa dimul Daaniɛɛ maa, Chiisu “cho hunɔɔ a teleŋ dɛnɛ palaa bɛndoo,” mbo huŋ mala wanaa Mɛlɛkaa. Nduyɛ maa “dɛnɛ palaa wa niŋ ndo, kani bɛɛ mi chieeŋndo kanduŋ, dɛnɛ palaa waa lende o yɔŋnuŋ ndɔ le.” ‘Teleŋ dɛnɛ palaa bɛndu’ koŋ cho teleŋ ‘nyɛpalaa bɛndu’ Maatiu 24:​21 soo a ndu okɔɔ wo ni. Chiisu cho wanaa Mɛlɛkaa mala, nduyɛ mbo manda nda a teleŋ mɛɛlula dɛnɛpalaa bɛndu koŋ, ndu cho yɛ Amakɛdɔŋ ni. Wanaa piliaa haa kpe yau Sɔɔŋ Chɔɔmaŋndoŋ veelu ni aa, faŋga bɛndu bɛndoo. Nduyɛ nda “fula o nyɛpalaa bɛndoo niŋ ni.”—Sɔɔŋ. 7:​9, 14.

6. Yɛɛ cho yɛ yɔŋnɔŋ te faŋga bɛndu bɛndoo chinda pɛ a teleŋ nyɛpalaa bɛndoo? Tɛɛsiaawɔ. (Tofa vɛlɛ “Nyunala Wanaa Nua o Yaula Naalaŋ Niŋnda” o Bandu Mɛŋgɛlaa hoo niŋ a mɛɛ waŋnda miiŋgu niŋ yoomu o chieeŋndo choo yɛ okɔɔ.)

6 Nuawɔ Daaniɛɛ 12:​2. Yɛɛ cho yɛ yɔŋnɔŋ te faŋga bɛndu bɛndoo chinda pɛ a teleŋ nyɛpalaa bɛndoo? O paandoo niŋ, naŋ bii bila maa, a wanaa cho miiŋgu yoomu ma kuɛ choo choo wa okɔɔ ɔɔ a wali dimiaa yooŋgu kɛndɛ tosaŋ chɔŋ a wɔsi 1918 wo okɔɔ bolle Baabuileŋ ndeŋ le wa suɛi ni. * Kɛ suŋ suŋ niŋ, ŋ bii bila maa, a mɛɛ waŋnda cho miiŋgu yoomu o chieeŋ sɛnɛiyo niŋ yɛ okɔɔ le cho suɛi ni. Waŋnda haa cho miiŋgu yoomu te palɛi mɛɛlɛi chuu pɛ, nduyɛ mi chɔu Amakɛdɔŋndo hiou.

7. (a) Waŋnda apum cho miiŋgu yoomu ma sɔla “yoomu kpeekpeiyo o nɔ lamɛɛlu le wo.” Yɛɛ hei sim yɛ? (b) Wanaa cho miiŋgu yoomu wa cho yoomu sɔviɔɔ sɔla, mbo hiou wanaa nda miŋgi paandu yoomu wa. O nɛi kuɛɛ choo?

7 Daaniɛɛ 12:​2 dimi maa, waŋnda apum cho miiŋgu yoomu ma sɔla “yoomu kpeekpeiyo o nɔ lamɛɛlu le wo.” Yɛɛ hei sim yɛ? I sim maa, wanaa cho miiŋgu yoomu nduyɛ ma pɛɛku a Chɛhowa okɔɔ, ɔɔ ma hiou lachi a pɛɛkoo a ndu okɔɔ, vɛlɛ ma diikuŋ ndu a Chiisu o wɔsila waa pilɛ laŋ bɛŋgu wa, cho yoomu fafɛɛŋndo sɔla. (Chɔŋ 17:​3) Waŋnda haa cho sɔla yoomu sɔviɔɔ te a miiŋgu yoomu pɛ, mbo hiou wanaa nda miŋgi paandu yoomu wa. (Hibu. 11:​35) Le yɛɛ? Kanifuule, mi wanaa kaŋ sɔla vɛlɛ piɔmndo.

8. Vɛɛ wanaa cho miiŋgu yoomu wa apum sɔla yɛ niŋ “siɔmbula fɛɛŋ fɛɛŋ ndaŋ, a bɛɛla tambɛilaŋ”?

8 Kɛ o cho wanaa cho miiŋgu yoomu wa kpou le diikuŋ niŋ pɛɛkula Chɛhowalaŋ te. Mi huului cho o yau Daaniɛɛ wo niŋndo dimi vɛlɛ maa, “a pum cho miiŋgu yoomu ma sɔla siɔmbula fɛɛŋ fɛɛŋ ndaŋ, a bɛɛla tambɛilaŋ.” Le mɛɛ nda cho Chɛhowa kɛɛ diikɔŋ yɛ, diola ndalaŋ la cho wa o yau yoomoo niŋ te. Nduyɛ a sɔla niŋ yoomu fafɛɛŋndo le. Kɛ a cho “sɔla siɔmbula fɛɛŋ fɛɛŋ ndaŋ” ɔɔ tambii fafɛɛŋnde. Lelaŋ, Daaniɛɛ 12:​2 cho suɛi a nyɛ wanaa cho miiŋgu yoomu wa tosa niŋ okoŋ kɔɔli wo okɔɔ. * (Sɔɔŋ. 20:​12) Apum cho yoomu fafɛɛŋndo sɔla, mi apum sɔla tambii fafɛɛŋnde.

WAŊNDA “CHO TOSA MI WAŊNDA TOSA NYƐ CHO SAKPO MƐLƐKA O HƆLLO”

9-10. (a) A mɛɛ Daaniɛɛ 12:​3 dimi yɛ, yɛɛ cheleŋ cho yɛ yɔŋnɔŋ te nyɛpalaa bɛndoo hiou pɛ? (b) Nɛɛ waa cho yɛ “wa diondɔɔ mɛɛ halaa o diandu nuaa fofo yɛ”?

9 Nuawɔ Daaniɛɛ 12:​3. Yɛɛ cheleŋ cho yɛ yɔŋnɔŋ te “teleŋ dɛnɛ palaa” hiou pɛ? O faŋaŋndɔ o nyɛ Daaniɛɛ 12:​2 dimi wo kɔɔli, mi sɔɔŋ 3 chɔm vɛlɛ nyɛ cheleŋ cho yɔŋnɔŋ te nyɛpalaa bɛndoo hiou pɛ wo.

10 Nɛɛ waa cho yɛ “wa diondɔɔ mɛɛ halaa o diandu nuaa fofo yɛ”? Diomnda Chiisu dimi o Maatiu 13:​43 niŋndaŋ la mala naa le waŋnda haa sinaa. Le dimi aa: “A boondii keŋ, wanaa cho sakpo wa cho wa diondɔɔ maa lepala o Masale Finya nda leŋ niŋ.” Mɛɛ Chiisu dimi diomndaŋ ndaŋ, a “chuauwaa cho le Masale Mɛlɛkaleŋ nda” okɔɔ o wa suɛi ni. Nda cho yɛ puaapiliaa nduaa pɔyaŋnda, a cho wa o Masaleŋ choo a ndu latulu o choo choo niŋnda ni. (Maa. 13:​38) Mɛɛ wana che pɛ maa, Daaniɛɛ 12:​3 cho suɛi a Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda okɔɔ vɛlɛ a wali nda tosa niŋ o Wɔsila Waa Pilɛ Laŋ bɛŋgu wo.

Ŋwaŋ 144,000 cho wallo tosa latulu a Chiisu Kiliti, le nɛi chɔmaa yɔŋgoo le wali bɛndu tosaŋ niŋ o wɔsila waa pilɛ laŋ bɛŋgu le waŋnda pɛɛkoo o chieeŋndo choo wo (Tofa pɛl 11)

11-12. Wali kuɛɛ ŋwaŋ 144,000 tosa yɛ niŋ o wɔsila waa pilɛ laŋ bɛŋgu?

11 Vɛɛ Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda tosa yɛ niŋ “mi waŋnda tosa nyɛ cho sakpo Mɛlɛka o hɔllo”? A cho wallo tosa latulu a Chiisu Kiliti, le nɛi chɔmaa yɔŋgoo, le wali bɛndu tosaŋ niŋ o wɔsila waa pilɛ laŋ bɛŋgu le waŋnda pɛɛkoo o chieeŋndo choo wo. Ŋwaŋ 144,000 ve niŋ ko ŋmasa le, kɛ a cho vɛlɛ wa wanaa soliaa lasalaa. (Sɔɔŋ. 1:​6; 5:​10; 20:​6) Nduyɛ a cho vɛlɛ wa malaa “le waŋnda o chieeŋndo niŋ kpou siŋgioo” a nda malaa o pɔmpɔmbɔ ma simnuŋ wanaa walaŋnda. (Sɔɔŋ. 22:​1, 2; Isi. 47:​12) Hei wa niŋ bɔɔ teleŋ kɔl kɛndɛ bɛndu le Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda!

12 Nɛɛ waa cho yɛ wa o wanaa nda mala niŋ ma “tosa nyɛ cho sakpo Mɛlɛka o hɔllo” wa tɛɛŋ? Waŋnda haa atiŋ cho wanaa miiŋgu niŋ yoomu, wanaa sɔla niŋ chindaa o nyɛpalaa bɛndoo niŋnda, a chuauwaa vialuŋ niŋ o chieeŋ sɛnɛiyo niŋnda ni. Te wɔsila waa pilɛ laŋ la chuu pɛ, wana o wana cho wa o chieeŋndo choo a teleŋ koŋ cho wa walaŋ. Baa a teleŋ koŋ diola ndalaŋ la cho wa la poonyiaa o yau yoomoo niŋ ni a kpɛkile wana tiuba ma wɔɔsuu le leŋ?

TOFA MƐƐLAA

13-14. Yɛɛ wanaa walaŋaa cho wa o chieeŋndo choo wa nɔ yɛ niŋ ma tosa le ma sɔla yoomu fafɛɛŋndo?

13 Ŋ nɔ miŋ kɛsiŋ o kɔl maa, te waŋndo wa pɛ walaŋ, keŋ chɔm nuaa maa o cho yoomu fafɛɛŋndo sɔla o lepilɛ niŋ kpe le. Yiyaŋndɔ a Adam nda Ifi okɔɔ. Mi che bɛɛ a wa walaŋ, kɛ le mi ndaa sɔla yoomu fafɛɛŋndo, mɛɛ mi ndaa hiou lachi a Chɛhowa Mɛlɛka diikɔŋndo. Kɛ i cho suɛi imɔnɔ le sinaa maa, ma kɛɛsiaa le ndu kiɔɔ diikɔŋndo.—Luomaŋ. 5:​12.

14 Vɛɛ sɔɔŋ wa yɛ niŋ a wanaa cho wa o chieeŋndo choo wa, te wɔsila waa pilɛ laŋ la chuu pɛ? Nda kpou cho simnɔŋ walaŋ. Kɛ baa nda kpou hiau niŋ pa lachi a di Chɛhowa nɔ le waa Masa wo tooloo lefafɛɛŋ? Baa apum wa niŋ pa maa Adam nda Ifi le kiɔɔ Chɛhowa diikɔŋndo mi che bɛɛ a cho wa walaŋ? Ŋ nɔ miŋ sɔla mulilaŋ le nyunalaŋ ndaŋ. Kɛ yɛɛ naŋ nɔ yɛ miŋ tosa le laŋ sɔlaa?

15-16. (a) Teleŋ kuɛɛ wanaa cho wa o chieeŋndo choo wa sɔla yɛ niŋ tofaa le lo lechoo ndaa chɔmndo o Chɛhowa lo? (b) Yɛɛ wa yɛ niŋ fulamakɔɔlioo, te tofaa hiou pɛ?

15 Setana cho wa o biyɔɔ niŋ le wɔsilaŋ waa pilɛ. A teleŋ koŋ, o tiu lɛ niŋ ba le mbo hui wana o wana le. Kɛ te wɔsila waa pilɛ laŋ la chuu pɛ, a cho ndu malɔɔ. Nduyɛ o cho kindiŋ le wanaa walaŋnda huiyo. Okoŋ, wanaa walaŋaa kaŋ nɔ niŋ ma chɔm, te a nɔ pɛ bɛɛleŋ le diola Mɛlɛkalaŋ, nduyɛ te a toolu niŋ pɛ Masale ndɔleŋ lefafɛɛŋ. (Sɔɔŋ. 20:​7-10) Mɛɛ kaala ndalaŋ la cho wa a teleŋ koŋ yɛ cho chɔm ni, te diola ndalaŋ la cho wa la poonyiaa o yau yoomoo niŋ a kpɛkile wana tiuba ma wɔɔsuu le leŋ.

16 Baabuiyo chɔm maa waŋnda apum cho wa maa Adam nda Ifi. Waŋnda haa toolu niŋ di Chɛhowa nɔ le waa Masa wo le. Yɛɛ cho yɛ yɔŋnɔŋ a nda? Sɔɔŋ Chɔɔmaŋndoŋ 20:​15 chɔm naa nyɛ cho yɔŋnɔŋ a nda wo. Le dimi aa: “Wanaa diola ndalaŋ la ve la poonyiaa o yau yoomoo niŋ te wa kinɛi, ma wuu nda o fondaŋ yiŋnde wule wule bɛndoo niŋ.” A tonya, waŋnda haa cho tambii fafɛɛŋnde sɔla. Kɛ wanaa walaŋnda a bɔɔbɔɔ cho tofaa hoo hiouwɔɔ. Nduyɛ diola ndalaŋ la cho wa la poonyiaa o yau yoomoo niŋ a kpɛkile wana tiuba ma wɔɔsuu le leŋ.

TELEŊ “MƐƐLULA CHIEEŊNDO”

17. Yɛɛ maalikɛinɔɔ dimullɛ Daaniɛɛ a teleŋ naa okɔɔ? (Daaniɛɛ 12:​4, 8-10)

17 I cho bɔɔ suɛi kɛndɛ bɛndu le yiyaŋndo a sɔɔŋ yɔŋnuŋ niŋ o chilaŋ niŋndoŋ okɔɔ! Kɛ mi maalikɛinɔ Mɛlɛkaa chɔm vɛlɛ Daaniɛɛ sɔɔŋ sɔviɔŋ ŋpum ŋ yɔŋnuŋ niŋ o teleŋ naa niŋndo, ɔɔ teleŋ “mɛɛlula chieeŋndo.” (Nuawɔ Daaniɛɛ 12:​4, 8-10; 2 Timo. 3:​1-5) Mi maalikɛinɔɔ dimul Daaniɛɛ aa: “A teleŋ koŋ waŋnda a sɔla niŋ kɔl kaloo tau tau.” A tonya, wanaa Mɛlɛkaa wa hunɔɔ nyɛ dimiŋ o huuluei hei niŋndo biyɔɔ bila nyɛkɛndɛi. Mi maalikɛinɔɔ chɔɔlu Daaniɛɛ dimul aa: “Kɛ wanaa dɛnɛ wɔɔŋnda nda, a cho wa hiouwɔɔ lachi a dɛnɛ nda wɔɔŋndo tosaa, nduyɛ a sɔla niŋ sina pɛŋgu a sɔɔŋ muŋ okɔɔ le.”

18. Yɛɛ cho yɛ suŋ yɔŋnɔŋ a wanaa dɛnɛwɔɔŋnda?

18 Hau, mi i wa lepum maa, wanaa dɛnɛwɔɔŋnda sɔla nyɛpalaa le sɔɔŋ wɔɔŋ nda cho tosaa woŋ te. (Mal. 3:​14, 15) Kɛ o teleŋ biŋgi bɛŋgu, Chiisu cho hunɔɔ wanaa cho maa chuiŋnda wa soli wanaa cho maa saa wa tɛɛŋ. (Maa. 25:​31-33) Wanaa dɛnɛ wɔɔŋnda haa cho chinda sɔla a teleŋ nyɛpalaa bɛndoo le. Nduyɛ a miiŋgu niŋ yoomu o chieeŋ sɛnɛiyo niŋ te. Waŋnda haa diola ndalaŋ la ve niŋ o ‘yau loonaŋ’ Malakai 3:​16 soo a ndu okɔɔ wo niŋ te.

19. Yɛɛ naŋ nɔ yɛ miŋ tosa suŋ suŋ, nduyɛ le yɛɛ? (Malakai 3:​16-18)

19 Suŋ suŋ naŋ nɔ ni miŋ tosa sɔɔŋ chɔm maa, ŋ yeema miŋ wa wanaa dɛnɛwɔɔŋnda tɛɛŋ te wo. (Nuawɔ Malakai 3:​16-18.) Chɛhowa cho hiouwɔɔ lachi a wanaa o che maa ‘wanaa nduaa wa hɛlioo’ ɔɔ wanaa cho a sɔvɛ ndu o hɔlla. O kpeekpei niŋ, ŋ yeema miŋ wa waŋnda haa tɛɛŋ.

Nuawɔ se kɔl kɛndɛ bɛndu wa niŋndo, te Daaniɛɛ, wanaa naŋ kaala wa, a wanaa cheleŋnda huŋ ‘miiŋgu pɛ yoomu’ o chieeŋ sɛnɛiyo niŋ! (Tofa pɛl 20)

20. Diomnde mɛyaale kuɛɛ Chɛhowa ndoo mellɛ Daaniɛɛ, nduyɛ le yɛɛ naŋ cho yɛ chumndo kpeekpei le mi diomnde mɛyaale leŋ le peeluŋ?

20 A tonya, o teleŋ sɔɔŋ sɔvɛ sɔviɔŋ cho yɔŋnɔŋndo wo niŋ naŋ cho ni. Kɛ sɔɔŋ sɔviɔŋ cho vɛlɛ tau, ŋ cho suŋ hunɔɔ yɔŋnɔŋndoŋ. O teleŋ biŋgi bɛŋgu, ŋ cho hunɔɔ chɔ mi wanaa dɛnɛwɔɔŋnda kpou sɔla tambei. Te keŋ faŋaŋ pɛ, ŋ cho diomnde mɛyaale Chɛhowa mel Daaniɛɛ leŋ chɔ o peelɔŋndo. Mbo dimul ndu aa: “Te palɛi mɛɛlɛi le chieeŋndo i huŋ fuuluu pɛ, a cho miiŋgu yoomu nduyɛ ma sɔla fanda cho le numndo.” (Daan. 12:​13) Baa a cho pa chumndo kpeekpei le teleŋ Daaniɛɛ a wanaa num aa kaalaa vi wa ‘miiŋgu niŋ yoomu’ wo? Te lende i cho ni, mɛɛ tosa nyɛ o nyɛ ŋ tiuba le ma lo o laalaŋ numndo choo. Te a tosa lende pɛ, a cho nɔ tiindaŋndo kɛsɛ maa Chɛhowa cho diola numndaŋ poonyiaa o yau yoomoo niŋ.

CHONDII 80 Tofa Ma Che Mɛɛ Chɛhowa Cho Wana Kɛndɛ Yɛ

^ Buŋgɛi hei cho naa chɔm sinapɛŋgu sɛnɛi naŋ nɔ niŋ a wali bɛndu cho tosaŋ le waŋnda pɛɛkoo wo okɔɔ. Daaniɛɛ 12:​2, 3 soo a wallo hoo okɔɔ. O buŋgɛi hei niŋ, ŋ cho yaasiaa teleŋ wallo hoo cho tosaŋndo, vɛlɛ a wanaa cho ndu tosa wa okɔɔ. Nduyɛ ŋ cho chɔ mɛɛ wali tosaŋ niŋ koŋ le waŋnda pɛɛkoo wo, bɛɛndiaa niŋ wanaa cho wa o chieeŋndo choo wa le tofa mɛɛlaa a teleŋ Kiliti cho wa o Masaleŋ choo le Wɔsilaŋ Waa Pilɛ Wo.

^ Naapum wanaa vi o laalaŋ ndaa choo o palɛi mɛɛlɛi niŋnda fɛlɛŋ cho miiŋgu yoomu. Okoŋ mi wanaa vi nda lachi wa miiŋgu yoomu haaa mbo kuɛ lende kɛ. Te o yɔŋ pɛ maa lende i cho wa ni, mɛɛ wanaa kɛ kɛ miiŋgu niŋ yoomu, cho wanaa nda sina wa demul te a miiŋgu pɛ yoomu. Mɛɛ mɛɛ sɔɔŋ wa a teleŋ koŋ, Baabuiyo dimi a wanaa cho miiŋgu yoomu le kɔlaŋ choo choo wa okɔɔ maa, sɔɔŋ cho yɔŋnɔŋ “laasi laasi le.” Lelaŋ, ŋ nɔ miŋ nɔ tiindaŋndo maa, sɔɔŋ ve niŋ laasi laasi a wanaa miiŋgu niŋ yoomu o chieeŋndo choo wa okɔɔ le.—1 Kɔliŋ. 14:​33; 15:​23.

^ Sinapɛŋgu sɛnɛiyo hoo siɛɛnduu mɛɛ naŋ tɛɛsiaa sɔɔŋ o yauwo hoo niŋ yɛ. Pay Attention to Daniel’s Prophecy! buŋgɛi 17 a o Bandu Mɛŋgɛlaa le Suɛɛsɔɔ 1, 1987 niŋ, peele 21-25.

^ Wanaa Walta Kiilaa 24:​15 veelu maa “wanaa sandu wa” a “wanaa sendu le wa,” cho wanaa piliaa Chɔŋ 5:​29 veelu maa “wanaa tosa sɔɔŋ kɛndɔŋ nda” a “wanaa tosa sɔɔŋ wɔɔŋndoŋ nda” ni. Nduyɛ bolii Baabuiye hei cho suɛi a nyɛ waŋnda tosa tuupa ma sɔla piɔmndo wo okɔɔ. Kɛ Daaniɛɛ 12:​2 cho suɛi a kaala waŋnda tosa niŋndaŋ okɔɔ te a miiŋgu pɛ yoomu. Teŋgeŋndo hoo cho bolii Baabuiye hei tɛɛŋ ni.