Rhie riẹ irhomẹmro re havwiẹ

Rhie riẹ eghwẹmro re havwiẹ

URHOMU-ẸMRO UYONO 1

Vwo Imwẹro Taghene Ẹmro Osolobrugwẹ “Urhomẹmro”

Vwo Imwẹro Taghene Ẹmro Osolobrugwẹ “Urhomẹmro”

URHOMU-ẸMRO RO SUẸN ẸGBUKPE 2023: “Oborẹ a vi bọn ẹmro ọnọ kpahen yẹ urhomẹmro.”​—PS. 119:160.

IJORO 96 Ẹbe Osolobrugwẹ ọ Vuọnren Rhẹ Efe

ẸZẸKOKO a

1. Mesoriẹ ihworho buebun inyenana i vwa hẹroso i Baibol na?

 IHWORHO buebun inyenana e rhe ohworho aye ina sabu hẹroso-o. Aye e roro sẹ ihworho aye i hẹroso jerẹ igọmẹti, otu isayẹnsi ọrhẹ ileyi, i ghini vwo ọdamẹ kpahen aye. Habaye, aye i vwe mwuọghọ rẹn ilori ẹga-a. Omarana, o vwo gbe ọwan unu taghene aye a ha ukẹro sakamu ni Baibol na ro rhiẹ ọbe ilori ẹga erana a ta taghene aye a nyalele-e.

2. Lele oborẹ ọ ha Psalm 119:160, imwẹro ọgo yo fori ne vwo?

2 Fọkime ọwan idibo i Jehova, e vwo imwẹro taghene Jehova yẹ “Osolobrugwẹ urhomẹmro na,” ọ ji guọlọ oborẹ orhomurun rẹn ọwan ọke ephian. (Ps. 31:5; Isa. 48:17) E rheri taghene ana sabu hẹroso oborẹ ọ ha Baibol na, fọkime “oborẹ a vi bọn ẹmro [Osolobrugwẹ] kpahen yẹ urhomẹmro.” b (Se Psalm 119:160.) E kwerhọ oborẹ ọgba irherhe i Baibol na owu ọ tare: “O vwo ẹmro efian yanghene emru owuorowu rọ nọ lẹrhẹ oborẹ Osolobrugwẹ ọ tare sefughwẹ-ẹ. Ihworho Osolobrugwẹ ina sabu hẹroso oborẹ ọ tare fọkime aye i hẹroso Osolobrugwẹ rọ tariẹ.”

3. Me ye ne yono kpahen uvuẹn urhomu-ẹmro ọnana?

3 Marhẹ ene ru ha userhumu rẹn awọrọ vwo aruẹ ẹruẹhaso ọrana kpahen i Baibol na? Jene yono kpahen iroro esa ri soriẹ ana sabu hẹroso i Baibol na. Ene yono kpahen oborẹ ẹmro na i gba te, orugba aruẹmẹrẹn i Baibol, ọrhẹ omẹgbanhon ri Baibol na o vwori rọ sabu wene akpenyerẹn ihworho.

A DABU SẸRORẸ IYẸNRẸN I BAIBOL NA GBAGBA

4. Mesoriẹ ihworho ezẹko e vwo ẹhẹn eveva sẹ i Baibol na ọ ghini gba?

4 Jehova ọ ha ehworhare ri fuevwan ri te 40 ha ya ẹbe i Baibol na. Ọrẹn, imanuskripti erukaro ra yare aye rhọ arha havwiẹ inyenana-a. c Oborẹ e vwori yẹ era rharhumu ya rhẹ ekete erọrọ. Ọnana nọ lẹrhẹ ihworho ezẹko roro sẹ oborẹ e se uvuẹn i Baibol na, i ghini gba lele oborẹ ọ ha eyaya erukaro na. Wu roro kpahen oborẹ ono ru mwu ọwan ẹro sẹ oborẹ e se ọ ghini gba?

Eyẹbe re yonorin kpahen Eyaya Ọfuanfon edjadjẹ i Hebrew, i damoma gbẹro rhotọre rharhumu ya Ẹmro Osolobrugwẹ gbagba (Ni udjoghwẹ 5)

5. Marhẹ a rharhumu ya Eyaya Ọfuanfon edjadjẹ i Hebrew lele? (Ni ifoto obaro ọbe na.)

5 Nọ sabu sẹrorẹ ẹmro ọnẹyen, Jehova nọ ta rẹn ihworho yi nẹ aye i rharhumu ya aye rhẹ ekete erọrọ. Nọ ta rẹn irodje re suẹn Israel nẹ aye i rharhumu ya Urhi na rẹn oma aye, nọ ji ha emọ i Levi mwu nẹ aye i yono ihworho na kpahen Urhi na. (Deut. 17:18; 31:24-26; Neh. 8:7) Ọke itu i Jew na e nẹ erhirhiẹ evrẹn obẹ i Babylon rhe, ẹko eyẹbe ra dabu yono ni rharhumu ya Eyaya Ọfuanfon na uvuẹn edjadjẹ i Hebrew rhẹ ekete buebun. (Ezra 7:6, ekete ra djokarhọ) Ehworhare erana i dabu gbẹro rhotọre. Ọke oru, eyẹbe na ne kele ẹmro ọrhẹ ikerẹmro na neneyo ọ dabu mwu aye ẹro taghene kẹmro kẹmro aye i yare e gbare. Udabọ ọrana, fọkiẹ ijẹgba ituakpọ, ibiẹ orusọ ni ruẹ Baibol ra rharhumu ya na. Ọrẹn, na rharhumu ya aye rhẹ ekete erọrọ neneyo a sabu guọlọ orusọ na. Izede ọgo?

6. Marhẹ e ru mẹrẹn orusọ ri ha i Baibol ra rharhumu ya?

6 Egba irherhe ri havwiẹ ọke ọnana, i vwo izede sansan aye a sabu mẹrẹn orusọ rẹ ihworho ri rharhumu ya i Baibol na i ruru. Jerẹ udje: Gba haye taghene a ta rẹn ehworhare ri te 100 nẹ aye i rharhumu ya ẹmro ọbe owu. Owu usuẹn ehworhare na no ruẹ ibiẹ orusọ. Oborẹ ọnọ ha userhumu rẹn ọwan mẹrẹn orusọ na yẹ ọrẹ ana ha ọrọ yare vwanvwọn erẹ awọrọ. Omaran ọ ji havwọ, egba irherhe enana i sabu mẹrẹn orusọ yanghene ẹmro re ti nẹ Baibol na, nyoma aye a haye vwanvwọn ẹmro ri ha imanuskripti erọrọ.

7. Marhẹ eyẹbe buebun ri rharhumu ya i Baibol na i ru gbẹro rhotọre ya ye?

7 Eyẹbe ri rharhumu ya i Baibol na i ghwọghọ ọke, ji ha omẹgbanhon ruiruo nẹ aye i sabu ya aye gba. Roro kpahen udje ro dje ọnana phia. A ya imanuskripti ahwanren rọ mai jiri ne, ra ha edjadjẹ i Hebrew ya uvuẹn i Baibol na, ẹgbukpe 1008 yanghene 1009 C.E. E serie Leningrad Codex. Uvuẹn ọke ọwan na, a mẹrẹn imanuskripti ọrhẹ evwẹre ẹbe i Baibol sansan ra yare emrẹ ẹgbukpe ri vrẹn 1,000 ne, ri tobọ ho ghwẹ Leningrad Codex na. Ohworho ọnọ sabu roro taghene fọkime a rharhumu ya ẹmro ri ha imanuskripti enana ọgbọ buebun uvwre ẹgbukpe ri vrẹn 1,000 ne, ẹmro ri ha Leningrad Codex ọnọ vẹnẹ oborẹ ọ ha imanuskripti erẹ ahwanren na. Ọrẹn, rhẹ omaran ọ havwọ-ọ. Egba irherhe ri nirin aye so, i mẹrẹnvwrurhe taghene dedevwo ẹmro ra ha ruiruo uvuẹn aye i vẹnẹren, ọrẹn aye i sẹrorẹ iyẹnrẹn i Baibol na gbagba.

8. Marhẹ obọrẹ a ha edjadjẹ i Greek ya uvuẹn i Baibol na i ru vẹnẹ ẹbe ahwanren erọrọ ra yare?

8 Ilele Kristi erukaro i hẹrokele eyẹbe ri ya obọrẹ a ha edjadjẹ i Hebrew ya uvuẹn i Baibol na. Aye i dabu gbẹro rhotọre rharhumu ya ẹbe 27 ọrẹ edjadjẹ i Greek uvuẹn i Baibol na, rẹ aye a ha ruiruo uvuẹn uyono ukoko ọrhẹ owian aghwoghwo aye. Ọke ọgba irherhe owu ọ ha imanuskripti obọrẹ a ha edjadjẹ i Greek ya, vwanvwọn ekete i Baibol erọrọ ra yare uvwre ọke ọrana, nọ tare: “Inyenana imanuskripti ro vwo obọrẹ a ha edjadjẹ i [Greek ya uvuẹn i Baibol na] i bun ghwẹ ẹbe erọrọ, . . . aye yi ji mai gba.” Ọbe na Anatomy of the New Testament, nọ tare: “Ana sabu vwo imwẹro taghene oborẹ e se vwana uvuẹn obọrẹ a ha edjadjẹ i [Greek ya uvuẹn i Baibol na] ọ gbare lele oborẹ eyẹbe ahwanren i yare.”

9. Lele oborẹ ọ ha Isaiah 40:8, me yo djerie phia taghene iyẹnrẹn i Baibol na i gbare?

9 Fọkime eyẹbe buebun i dabu gbẹro rhotọre rharhumu ya i Baibol na, ọnana nọ lẹrhẹ oborẹ e se, ji yono inyenana dabu gba. d O vwo ẹfro-o, Jehova yo rurie neneyo a sẹrorẹ iyẹnrẹn rọ ha vwe ituakpọ gbagba. (Se Isaiah 40:8.) Itiọrurhomẹmro, ihworho ezẹko ina sabu frẹfro taghene fọkime a sẹrorẹ iyẹnrẹn i Baibol na, o mevirhọ taghene ẹhẹn ọfuanfon Osolobrugwẹ ya ha ya ye-e. Omarana, jene yono kpahen imwẹro ezẹko ri djerie phia taghene i Baibol na o nẹ obẹ i Jehova rhe.

ANA SABU HẸROSO ARUẸMẸRẸN I BAIBOL NA

Left: C. Sappa/​DeAgostini/​Getty Images; right: Image © Homo Cosmicos/​Shutterstock

Aruẹmẹrẹn i Baibol i ru gba ne, aye e ji ruẹgba inyenana (Ni idjaghwẹ 10-11) f

10. Dje udje oborẹ aruẹmẹrẹn ro rugba o ru dje kpahen urhomẹmro rọ ha 2 Peter 1:21. (Ni ifoto na.)

10 Baibol na o vwo aruẹmẹrẹn buebun ri rugba ne, ezẹko i rugba ẹgbukpe buebun a vrẹn nẹ ọke ra ya aye. Ikuegbe i djerie phia taghene aruẹmẹrẹn enana i rugba. Ọnana o vwo gbe ọwan unu-u, fọkime Jehova yo vwo aruẹmẹrẹn ri ha i Baibol na. (Se 2 Peter 1:21.) Roro kpahen aruẹmẹrẹn sansan kpahen oghwọghọ i Babylon ahwanren. Emrẹ ẹgbukpe 778 riẹ 732 B.C.E., Jehova no mwu ọmẹraro Isaiah ya kpahen oborẹ ana ghwọghọ amwa i Babylon ro vwo omẹgbanhon ọke ọrana lele. Ọ tobọ ya kpahen odẹ ohworho rọ nọ ghwọghiẹ na, Cyrus, ọrhẹ oborẹ ọnọ ghwọghọ amwa na lele. (Isa. 44:27–45:2) Isaiah ọ ji mẹraro taghene Babylon ọnọ ghwọghọ phẹlẹphẹlẹ, o ji vwo ọro no rhirhiẹ ye-e. (Isa. 13:19, 20) Ọrana ghwai oborẹ ọ phiare. Itu i Mede ọrhẹ Persia ni ghwọghọ i Babylon uvuẹn ẹgbukpe 539 B.C.E., vwana ekete amwa ọduado ọrana ọ havwọ bi, ọ ghwọghọ mwuotọre ne.​—Ni ividio na Baibol na ọ ta Kpahen Oghwọghọ i Babylon rọ ha ọbe na Riamerhen Akpenyerẹn Bẹmẹdẹ! uyono 03 udjoghwẹ 5.

11. Dje oborẹ aruẹmẹrẹn rọ ha Daniel 2:41-43 o ruẹgba lele inyenana.

11 Orhiẹ ọke ahwanren ọvo yẹ aruẹmẹrẹn i Baibol e rugba-a; aye e ji ruẹgba inyenana. Jerẹ udje, roro kpahen oborẹ aruẹmẹrẹn i Daniel sekpahen Omẹgbanhon Usun Akpọ Ephian ọrẹ Anglo-America o rugba lele. (Se Daniel 2:41-43.) Aruẹmẹrẹn ọrana ọ dabu dje taghene omẹgbanhon usun akpọ ọnana, ọnọ “gbanhon” jerẹ uteru ji “vwiẹlẹ” jerẹ ọphiẹ. Ọrana ghini oborẹ ọ phiare. Britain ọrhẹ America i dje omẹgbanhon aye phia ne taghene aye i gbanhonron jerẹ uteru, nyoma aye vwo efikparobọ uvuẹn Uvweri Akpọ Ephian eva na, aye i ji vwo egba uvweri buebun. Ọrẹn, ihworho ri ha otọre usun aye, i vwa rha lẹrhẹ aye ha omẹgbanhon aye ruiruo vuọnvuọ-ọn, nyoma aye a ha ẹko usun sansan mwuẹ, ji hasuẹ ileyi ọrhẹ igọmẹti. Ọhworhare owu rọ tẹn ona ẹmro usun oseghe, nọ tare ro vwo ji jiri na: “O vwo ẹkwotọre owuorowu rẹ ẹmro usun oseghe ọ ghalẹre ghwẹ United States inyenana-a.” Habaye, ẹmro usun oseghe ọ ji ghalẹ Britain ro rhiẹ obọreva omẹgbanhon usun akpọ na, fọkiẹ ẹmro obesurhe ro no vwo rhẹ ẹkwotọre ri ha usuẹn European Union. Oghalẹ enana ọ lẹrheriẹ joma bẹn rẹn Omẹgbanhon Usun Anglo-America no brorhiẹn ri serhọ.

12. Imwẹro ọgo yẹ aruẹmẹrẹn i Baibol a yẹ ọwan?

12 Aruẹmẹrẹn i Baibol buebun ri rugba ne, a bọn imwẹro ọwan gbanhan taghene ive i Jehova kpahen obaro na ine rugba. E vwo aruẹ iroro ọbo ijoro na ọke ro nẹrhomo vwe i Jehova: “Uhrun usimirhọ ọnọ o ti mẹ, fọkime ẹmro ọnọ yẹ ifiẹrorhọ mẹ.” (Ps. 119:81) Nyoma i Baibol na, Jehova ọ dabu yẹ ọwan “omamọ obaro akpọ kugbe ifiẹrorhọ.” (Jer. 29:11) A bọn ifiẹrorhọ ọwan kpahen obaro na, sekpahen omẹdamu ituakpọ-ọ, ọrẹn o sekpahen ive i Jehova. Jena rha bọn ẹruẹhaso ọwan kpahen i Baibol na gbanhan nyoma re yono kpahen aruẹmẹrẹn ri havwiẹ.

URHEBRO I BAIBOL Ọ HA USERHUMU RẸN IHWORHO BUEBUN

13. Lele oborẹ ọ ha Psalm 119:66, 138, me yẹ emru ọrọrọ ro djerie phia taghene ana sabu hẹroso i Baibol na?

13 Emru ọrọrọ ro djerie phia taghene ana sabu hẹroso i Baibol na, yẹ orhorhomu ro nerhumie sa ọke ihworho i rha ha urhebro ri havwiẹ ruiruo. (Se Psalm 119:66, 138.) Jerẹ udje, oma ọ merhen ihworho ri rọnmọren vwana ra guọlọ fonrọnmo aye bi. Oma ọ merhen emọ aye fọkiẹ ẹguọlọ okugbe ọrhẹ ẹruete eri vwiẹre aye ri rhiẹ Ilele Kristi, e dje rẹn aye.​—Eph. 5:22-29.

14. Dje udje ro djerie phia taghene arha ha urhebro i Baibol ruiruo o wene akpenyerẹn ọwan rhomẹrhọ.

14 Ihworho re gbozighi ra zofẹn aye, i ruẹ ewene uvuẹn akpenyerẹn aye ne fọkime aye i ha urhebro i Baibol na ruiruo. Jene yono kpahen oborẹ urhebro i Baibol na ọ hobọte ọhworhare owu re firhọ ekanron re se Jack. e Ọye ozighẹ rọ djoma omamọ, ọ ji ha usuẹn ihworho re brorhiẹn uhwu kpe uvuẹn ekanron na. Ọrẹn, ẹdẹ owu, Jack nọ homaba ihworho re yono. Uruemru esiri rẹ imizu re ruẹ uyono i Baibol na i djephia, ọ hobọte yi omamọ, omarana nọ tuẹn uyono i Baibol ọnẹyen rhọ. Ọke rọ ha oborẹ o yono ruiruo uvuẹn akpọ ye, uruemrien ọrhẹ irueruo yi ne wene rhomẹrhọ. Ọke oru, Jack no mwuovwan ro no rhiẹ oghwoghwẹmro Uvie na ji bromarhame. O dabu ghwoghwo kpahen Uvie Osolobrugwẹ rẹn ereva ye ri ha ekanron na rhẹ oruru, ji ha userhumu rẹn awan ẹne yono kpahen urhomẹmro na. Bọmọke ẹdẹ re ne kpe yi hwu o te, Jack o wene rhiẹ omamọ ohworho ne. Owuọwan usuẹn ilọya ye ọrhọ ta: “Jack rhẹ ohworho mi rheri emrẹ ẹgbukpe 20 ri vrẹnren na-a. Iyono Iseri Jehova i wene akpenyerẹn yen ne.” Dedevwo e ji kpe Jack hwu, udje yi o djephia taghene ana sabu hẹroso i Baibol na, habaye o ji vwo omẹgbanhon ro no wene akpenyerẹn ihworho rhomurhọ.​—Isa. 11:6-9.

Urhebro i Baibol na o wene akpenyerẹn ihworho buebun ri ne ekete sansan rhe rhomurhọ ne (Ni udjoghwẹ 15) g

15. Marhẹ urhomẹmro i Baibol na ra ha ruiruo o ru fiẹ ovẹnẹ rhẹ ihworho i Jehova inyenana? (Ni ifoto na.)

15 Fọkime ihworho i Jehova a ha urhomẹmro i Baibol na ruiruo, aye i vwo okugbe. (John 13:35; 1 Cor. 1:10) A dabu djokarhọ ufuoma ọrhẹ okugbe ra riamerhiẹn maido arha haye vwanvwọn oghalẹ rọ ha uvwre usun oseghe, irueruo ẹkwotọre ọrhẹ erhirhiẹ akpenyerẹn uvuẹn akpọ na. Ọke idama owu re se Jean ọ mẹrẹn okugbe rọ ha uvwre ihworho i Jehova, no gberie unu omamọ. Ọye ọ ghwanranren uvuẹn ẹkwotọre owu uvuẹn Africa. Ọke uvweri ọ homaphia, nọ homaba isodja, ọrẹn nọ zẹ riẹ ẹkwotọre ọrọrọ rọ kẹrẹ ọnẹyen. Avwaye yọ mẹrẹn Iseri Jehova. Jean nọ tare: “Ne mi yonorin taghene era ga ogame urhomẹmro i vwe vwobọrhọ usuon oseghe-e, aye i ji vwo okugbe. Aye e ji vwo ẹguọlọ kpahen owuowọnwan.” Nọ ji habaye: “Mi homakpahontọre mi na wọnrọn rẹn ẹkwotọre mẹ. Ọrẹn, ọke mie yono urhomẹmro i Baibol na, ni mi brorhiẹn mi na homakpahontọre rẹn Jehova.” Jean no wenerin phẹlẹphẹlẹ. Ukperẹ ọnọ hasuẹ ihworho ri vẹne riẹn, vwana no yono aye urhomẹmro i Baibol na ro ku ihworho kugbe. Ra mẹriẹn taghene urhebro i Baibol a dabu wian rẹn aruẹ ihworho ephian na, o djephia taghene ana sabu hẹroso i Baibol na.

RHA HẸROSO URHOMẸMRO I BAIBOL NA

16. Mesoriẹ ọghanren ne ruẹ imwẹro ọwan kpahen i Baibol na gbanhonrhọ?

16 Fọkime akpọ na o biomẹrhọ biomẹrhọ, ana damu ẹruẹhaso ọwan kpahen urhomẹmro na ni. Ihworho ina sabu lẹrhẹ ọwan vwo ẹhẹn eveva, nọyẹ ẹhẹn eveva kpahen urhomẹmro i Baibol na yanghene sẹ Jehova ọ ghini ha ọvrẹn ra hẹrosua na mwu, no suẹn ihworho yi inyenana. Ọrẹn, erhe vwo imwẹro taghene Ẹmro i Jehova urhomẹmro ọke ephian, ana sabu tiẹn ẹkparehaso ri sekpahen esegburhomẹmro ọwan. Ene ‘brorhiẹn ra na huvwele irhi [Jehova] ọke ephian, aye ephian.’ (Ps. 119:112) “Ofa” ọ ro ọwan ra na ta rẹn awọrọ kpahen urhomẹmro na-a, jeghwai jirie rẹn aye nẹ aye i ru lele oborẹ aye e yono-o. (Ps. 119:46) Habaye, ana sabu diẹn ebẹnbẹn egbogbanhon ephian, tobọ te ẹkparehaso, “rhẹ erhionrin ọrhẹ aghọghọ.”​—Col. 1:11; Ps. 119:143, 157.

17. Me yẹ urhomu-ẹmro ro suẹn ẹgbukpe 2023 ọnọ karorhọ ọwan kpahen?

17 Oma ọ merhen ọwan taghene Jehova o dje urhomẹmro na rẹn ọwan ne! Urhomẹmro ọrana, o ruẹ ọwan gbanhan, ji yono ọwan oborẹ ene ru nyerẹn obọdẹn akpọ uvuẹn akpọ ro biomẹrhọ na. Ọ yẹ ọwan ifiẹrorhọ kpahen obọdẹn obaro akpọ uvuẹn otọre usun Uvie Osolobrugwẹ. Jenẹ urhomu-ẹmro ro suẹn ẹgbukpe 2023, ọ ha userhumu rẹn ọwan vwo imwẹro ọgbogbanhon taghene ọsoso Ẹmro Osolobrugwẹ, nọyẹ ọsoso oborẹ a vi bọn yen kpahen yẹ urhomẹmro!​—Ps. 119:160.

IJORO 94 Kpẹmẹ i Jehova Fọkiẹ Ẹmro Ọnẹyen

a Urhomu-ẹmro rọ bọn esegburhomẹmro ọwan gbanhan ya djẹre no sun ẹgbukpe 2023: “Oborẹ a vi bọn ẹmro ọnọ kpahen yẹ urhomẹmro.” (Ps. 119:160) O vwo ẹfro-o, wu kwerhọ ẹmro erana. Ọrẹn, ihworho buebun e vwo imwẹro taghene oborẹ ọ ha i Baibol na urhomẹmro-o, habaye ọ ji sabu yẹ ọwan ọkpọvi ra na hẹroso-o. Uvuẹn urhomu-ẹmro ọnana ene yono kpahen ekwakwa esa ri na ha userhumu rẹn ọwan dje rẹn eri guọlọ yono kpahen Baibol na taghene aye ina sabu hẹrosuiẹ ọrhẹ urhebro ri ha uvuien.

b ẸMRO RE DJE FIOTỌRE: Ẹmro i Hebrew re seri “oborẹ a vi bọn ẹmro ọnọ kpahen” ra ha ruiruo uvuẹn oghwẹmro ọnana, o mevirhọ taghene ọsoso ẹmro Osolobrugwẹ urhomẹmro.

c Ẹmro na “imanuskripti” o mevirhọ ẹbe ahwanren ra ha obọ ya ekwakwa rhọ.

d Wu rha guọlọ iyẹnrẹn erọrọ kpahen oborẹ e ru sẹrorẹ i Baibol na, riẹ jw.org ne wu hiẹn “History and the Bible” rhẹ ekpeti ra guọlọ emru na.

e E wene edẹ ezẹko.

f IDJEDJE IFOTO: Nyoma ẹmro i Jehova, Babylon ọke ahwanren ro vwo odidi nọ ghwọghọ mwuotọre.

g IDJEDJE IFOTO: Oborerhiẹromẹrẹn ra ha ruẹ udje​—Ukperẹ ọnọ wọnrọn haso ihworho, idama owu no yono nẹ i Baibol na oborẹ ono ru nyerẹn ọrẹ ufuoma, ji ha userhumu rẹn awọrọ ru te omaran.