Hanenty ty anatiny ao

Ho amy loha hevitsy any

LAHATSORATSY FIANARA 1

Matokisa fa ‘Marina ty Safà-Ndranahary’

Matokisa fa ‘Marina ty Safà-Ndranahary’

ANDININ-TENY HO ANI-TAO 2023: “Fahamarina ro tena fototsini-safànao.”​—SAL. 119:160.

HIRA 96 Harena Sarobidy Ilay Boky avy Amin’Andriamanitra

HO HITANAO ATO a

1. Manino ty ankamaroan’olo henanizao ro tsy matoky ty Baiboly?

 TSY hita ty ankamaroan’olo sasy henanizao hoe ia ty olo azony atokisa. Tsy matoky rozy hoe mila ze hahasoa an-drozy ty olo hajàn-drozy, ohatsy hoe ty mpanao politiky, manam-pahaiza, noho ty mpanao bizinesy. Ankoatsy zay, tsy matoky ty mpitariky fivavaha mivola ty vatany ho Kristiana rey koa rozy. Tsy mahatseriky zany laha tsy matoky ty Baiboly rozy, ndre manao kisary manoriky ty raha volanini-boky io ty mpitariky fivavaha.

2. Laha hentea ty Salamo 119:160, ino ty raha atokisantsika?

2 Mpanomponi-Jehovah tsika, ka matoky hoe “Ndranaharini-fahamarina” ie sady mila ze hahasoa antsika avao. (Sal. 31:5; Isaia 48:17) Haintsika hoe afaky matoky ty raha vakintsika amy Baiboly ao tsika satria “fahamarina ro tena fototsini-safà-[Ndranahary].” b (Vakio Salamo 119:160.) Ekentsika raha nivolanini-manam-pahaiza raiky mikasiky Baiboly toy: “Tsy misy diso na atahora hoe tsy ho tanteraky mihintsy ty raha nivolani-Ndranahary. Afaky matoky ty raha volaniny ty vahoakiny satria atokisan-drozy Ndranahary nivola ani-raha iny.”

3. Ino ty hodinihintsika amy lahatsoratsy toy ato?

3 Ino ty azontsika atao mba hanampea ty olo hafa hatòky ty Safà-Ndranahary manahaky antsika? Ndao tsika handiniky antony telo mahavy antsika matoky ty Baiboly. Ho hitantsika hoe tsy niova ty raha volanini-Baiboly, tanteraky ty faminania resahiny, le mahavita manova olo raha io.

TSY NISY OLO NAHAVITA NANOVA TY RAHA VOLANINI-BAIBOLY

4. Manino ty olo sisany ro mieritseritsy hoe niova ty Baiboly?

4 Nampiasa lahilahy tsy nivaliky 40 teo ho eo Jehovah mba hanoratsy ty boky amy Baiboly ao. Fe fa tsy misy sasy henanizao sora-tana taloha tany rey. Fa kopỳ kopỳ avao azy ananantsika henanizao reo. Misalasala amy zay ty olo sisany hoe mbo mitovy amy azy baka am-boalohany iny avao va ty raha vakintsika amy Baiboly ao. Fa nisy fotoa va iha nieritseritsy hoe akory ty ahazoantsika antoky fa mbo marina avao ty raha volanini-Baiboly?

Nitandrina soa azy mpanao dika soratsy tena mahay nandika ty Soratsy Hebreo rey, mba ho azon-drozy antoky hoe marina soa ty Safà-Ndranahary nadikan-drozy (Fehintsoratsy 5)

5. Akory ty nanaova kopỳ ty Soratsy Hebreo? (Henteo sary amy fononi-gazety toy.)

5 Mba hiarova ty hafatsy amy Baiboly ao, le nivola tamy ty vahoakiny Jehovah mba hanao dika mitovy ani-raha io. Nandidy ty mpanjaka tamy Israely teo, ohatsy, ie mba handika ty Lalàna mba hampiasan-drozy. Nanendry ty Levita koa ie mba hampianatsy ty vahoaky ani-Lalàna io. (Deot. 17:18; 31:24-26; Neh. 8:7) Lasa nisy olo mpanao dika soratsy tena mahay koa nanomboky nanao dika mitovy maromaro ty Soratsy Hebreo, tafarani-nanaova sesitany ty Jiosy ta Babylona any. (Ezra 7:6, f.a.p) Nitandrina soa lahilahy reo lafa nanao ani-zay. Lafa nandeha ty fotoa, le nitandrina soa ze nandika ani-raha rey, ka nisahin-drozy iaby ze litera kiraidraiky nisoratin-drozy fa tsy ty safà avao, mba ho azo antoky hoe marina soa ty raha nadikan-drozy. Fe tsy lavorary rozy, le nisy raha diso malinidiniky avao tamy raha nisoratin-drozy rey. Fe natao kopỳ maromaro raha rey, amy zay ho mora hita ze misy diso. Akory ty nanaovan-drozy ani-zay?

6. Akory ty nahaiza hoe aia amy Baiboly natao kopỳ rey ro nisy diso?

6 Misy fomba soa kokoa hitani-manam-pahaiza mikasiky Baiboly amy androntsika zao, manampy an-drozy hahita ty raha nidiso nataoni-mpanao kopỳ Baiboly rey. Toy misy ohatsy: Ndao atao hoe misy lahilahy 100 nampanoraty an-tana ty pejy raiky amy kopỳ rey. Nanao hadisoa kelikely ty raiky amy lahilahy rey lafa nanoratsy. Ka manao akory ty ahaizantsika hoe aia raha diso nataony zay? Azontsika atao zao ty mampitaha ani-raha nisoratiny iny amy ahin’olo sisany rey. Manahaky ani-zay koa ty nataoni-manam-pahaiza mikasiky Baiboly. Mampitaha Baiboly sora-tana fa ela rey maromaro rozy mba hahaizan-drozy ze hadisoa nataoni-mpanoratsy raiky, na mba hahafahan-drozy hanity ani-raha iny.

7. Ino ty fitandrema nataoni-azy nanao kopỳ Baiboly rey?

7 Niezaky azy nanao kopỳ Baiboly rey mba ho marina soa ty raha nadikan-drozy. Toy misy ohatsy raiky manamarina ani-zay. Misy sora-tana fa ela zay kaihy hoe Kôdeksa Leningrad. Nadika tana tamy tao 1008 na 1009 A.K. raha io, le io ty farany ela tamy Soratsy Hebreo iabiaby. Fe vo tsiela le nisy Baiboly maromaro sora-tana fa ela na ty ampahany amy raha reo nihita. Fa 1000 tao teo ho eo talohani-nivitani-Kôdeksa Leningrad ty nampisy ani-Baiboly sora-tana fa ela reo. Nampolimpoly nadika Baiboly reo, ka mety hieritseritsy amy zay ty olo sisany hoe ho hafa tanteraky amy Kôdeksa Leningrad io ty raha anatini-Baiboly reo ao. Fe tsy marina zay. Lafa nampitovizini-manam-pahaiza, azy Baiboly sora-tana taloha rey noho azy vaovao rey, le nihitan-drozy hoe nisy tsy nitovy kelikely ty safà tanatiny ao, fe tsy nampiova ty hevitsy anatiny ao raha zay.

8. Ino ty tsy mampitovy ty kopìni-Soratsy Grika Kristiana noho ty kopìni-boky hafa taloha tany?

8 Nanao kopỳ ty Soratsy Hebreo koa ty Kristiana voalohany, manahaky ty nataoni-mpanao dika soratsy rey. Nitandrina soa rozy lafa nanao kopỳ ani-boky 27 amy Soratsy Grika Kristiana ao rey, satria nampiasan-drozy raha reo lafa rozy nivory noho nitory. Misy manam-pahaiza raiky zay nampitaha ty Soratsy Grika Kristiana sora-tana, tamy boky hafa nisoraty tamy fotoa zay. Hoy ty asany: “Amy ankapobeny, le maro noho feno soa [Soratsy Grika Kristiana sora-tana rey] laha ampitovizy amy boky hafa.” Hoy ty boky Famakafakà ty Testamenta Vaovao (anglè): “Afaky matoky tsika fa mbo mitovy tamy Soratsy Grika Kristiana taloha tany avao ty raha vakintsika amy [Soratsy Grika] ananantsika henanizao.”

9. Ino ty raha volanini-Isaia 40:8 mikasiky ty hafatsy amy Baiboly ao?

9 Niezaky mafy sady nitandrina soa mpanao dika soratsy rey tanatini-tao maro lafa nanao kopỳ ty Baiboly. Lasa mana Baiboly marina soa amy zay tsika henanizao. c Azo antoky fa Jehovah ro nahavy ani-zay. Nataony ze hahavy ty Safàny hisy avao zisiky amy androntsika zao, le nataony azo antoky hoe marina soa raha io. (Vakio Isaia 40:8.) Mety hivola amy zay ty olo sisany hoe tsy niova aloha ty hafatsy amy Baiboly ao, fe tsy midika zay hoe safà-Ndranahary raha io. Ndao tsika handiniky porofo hafa mampiseho hoe baka amy Ndranahary vatany ty Baiboly.

AZO ATOKISA TY FAMINANIA AMY BAIBOLY AO

Ankavia: C. Sappa/DeAgostini/Getty Images; ankavana: Image © Homo Cosmicos/Shutterstock

Fa nitanteraky taloha tany ty faminania amy Baiboly ao sady mbo tanteraky henanizao (Fehintsoratsy 10-11) e

10. Miresaha faminania raiky nitanteraky ka manaporofo hoe marina ty raha volanini-​2 Petera 1:21. (Henteo sary io.)

10 Maro biby ty faminania amy Baiboly ao fa nitanteraky. Fa an-jatony tao talohani-nahatanteraky azy ty nanorata ty faminania sisany. Asehoni-tantara hoe nitanteraky vatany faminania rey. Fe tsy mahatseriky antsika raha zay satria baka amy Jehovah ty faminania iaby amy Baiboly ao. (Vakio 2 Petera 1:21.) Diniho, ohatsy, ty faminania mikasiky fandravà ani-tanàni-Babylona taloha tany iny. Tanelanelani-tao 778 noho 732 T.K., le fa nivola Isaia mpaminany hoe ho resy Babylona ndre tanà natanjaky aza. Nivolaniny mihintsy aza hoe Kyrosy ty anarani-lahilahy handresy ani-tanà io, le nihazavaniny tamy an-tsipiriany ty fomba handreseany azy. (Isaia 44:27–45:2) Naminany koa Isaia hoe horavà Babylona le bakeo ho lasa liomonto. (Isaia 13:19, 20) Zay vatany ty raha niseho. Niresini-Media noho Persa Babylona tamy tao 539 T.K., le rava tanteraky tanà bevata io henanizao ka tsy misy mipetraky sasy.​—Henteo ty video hoe Fa Nivolanini-Baiboly Mialoha fa ho Rava Babylona, amy boky Ho Azonao Tavy ty Fiaina Zisiky Farany!, fianara 03 lohatenikely 5, amy endriky elektroniky.

11. Akory ty nahatanteraky ty Daniela 2:41-43 henanizao?

11 Tsy hoe nitanteraky taloha tany avao ty faminaniani-Baiboly. Mbo tanteraky henanizao koa ty ankamaroani-faminania rey. Diniho, ohatsy, ty faminania miavaky nivolanini-Daniela mikasiky ty Firenena Matanjaky Anglè-Amerikein. (Vakio Daniela 2:41-43.) Nambarani-faminania io mazava soa hoe “hatanjaky” manahaky vy io ty ampahany amy Firenena Matanjaky Anglè-Amerikein, le ty ampahany “halemy” manahaky tanimanga io. Hitantsika henanizao hoe marina vatany raha zay. Nasehoni-Grande-Bretagne noho Etazinỳ hoe matanjaky manahaky vy io rozy, satria anisani-nandresy rozy tamy Aly Bevata roe rey. Niezaky nana tafiky tena matanjaky avao koa rozy liany tamy zay. Fe ndre zay, le nahavy an-drozy halemy ty vahoaky fehezin-drozy. Matetiky vahoaky reo manao grevy mba hitakia ty zony, na migrevy mba hanohitsy orinasa na fanjakà. Ho zao ty nivolanini-manam-pahaiza raiky mikasiky ty politiky amy tany toy iaby: “Tsy misy firenena demokratiky tena mandroso sady voazarazarani-politiky, mandilatsy ani-Etazinỳ.” Anisani-firenena matanjaky io koa Grande-Bretagne, fe nivoazarazara koa ie sirtò tanatini-tao vitsivitsy lasa zay. Nanao grevy ty olo satria tsy mitovy hevitsy hoe mbo hiaraky amy Vondrona Eropeanina sa hiala. Vokatsini-fizarazarà reo, le tsy tena afaky mandramby fanapahan-kevitsy ty Firenena Matanjaky Anglè-Amerikein.

12. Mahavy antsika hatòky ino ty faminania amy Baiboly ao?

12 Maro ty faminaniani-Baiboly nitanteraky, ka vomaiky tsika matoky hoe ho tanteraky ty raha nampitamani-Ndranahary amy hoavy. Mitovy hevitsy amy mpanao salamo toy tsika. Ho zao ty nivolaniny lafa ie nivavaky tamy Jehovah: “Tsy liniko ty hamonjeanao ahy, satria ty safànao ro tamaniko.” (Sal. 119:81) Hita amy Baiboly ao hoe soa fanahy Jehovah ka manome antsika “hoavy soasoa noho fanantenà.” (Jer. 29:11) Tsy mianky amy ezaky ataon’olombelo ty hoavintsika, fa mianky amy ty raha ampitamanini-Jehovah. Enga anè tsika hiezaky hanatanjaky ty fatokisantsika ty Safà-Ndranahary, ka hianatsy soa ani-faminania amy Baiboly ao rey.

MANAMPY OLO MARO TY TOROHEVITSINI-BAIBOLY

13. Laha hentea ty Salamo 119:66, 138, ino koa ty porofo ahità hoe azontsika atokisa ty Baiboly?

13 Manino koa tsika ro afaky matoky ty Baiboly? Satria afaky manampy olo raha io laha orihin-drozy ty torohevitsy ameany. (Vakio Salamo 119:66, 138.) Misy mpivaly rezay, ohatsy, fa ho nisaraky mihintsy, fe lasa sambatsy ty tokantranon-drozy henanizao satria norihin-drozy ty torohevitsy amy Baiboly ao. Mahatiaro sambatsy anan-drozy rey satria tezà anatini-fianakavia kristiana, sady mikarakara noho tea an-drozy koa ray aman-drenin-drozy rey.​—Efes. 5:22-29.

14. Miresaha tantara raiky mampiseho hoe manino ty fanoriha ty torohevitsini-Baiboly ro manampy olo ho lasa olo soa.

14 Ndre ty olo farani-ze mpanao raty aza lasa olo soa lafa manoriky ty torohevitsini-Baiboly. Diniho hoe akory ty nanampeani-Baiboly ani-gadra raiky atao hoe Jack toy. d Mpamono olo tsy saky ie sady tena satà. Anisani-gadra voaheloky ho maty rey ie. Fe ndraiky andro, nanatriky fianara Baiboly Jack. Nisoa fanahy taminy rahalahy nitariky ani-fianara io rey. Tena nidosiky ty fony raha zay ka nanomboky nianatsy Baiboly koa ie. Norihini-Jack ty fahamarina amy Baiboly ao, ka nanomboky nihasoa ty fandaisam-batany. Lasa olo soa fanahy mihintsy aza ie. Lafa nandeha ty fotoa, le nahafeno fepetra ho mpitory tsy vita batisa Jack sady natao batisa. Nazoto nitory ty Fanjakà-Ndranahary tamy gadra hafa rey ie, le nisy efatsy farafahakeliny ty gadra nampianariny Baiboly. Lafa niavy ty fotoa hamonoa ani-Jack, le hita hoe olo hafa tanteraky ie. Ho zao ty nivolanini-raiky amy avokàny rey: “Hafa mihintsy Jack fa tsy mitovy amy ty nahaizako azy tamy 20 tao lasa. Nanova tanteraky ty fiainany ty raha nampianarini-Vavolombeloni-Jehovah azy.” Marina fa nivonoa Jack, fe hita tamy ty modeliny hoe azontsika atokisa ty Safà-Ndranahary, sady tena misy heriny ka mahavita manova olo ho lasa olo soa.​—Isaia 11:6-9.

Nanampy olo maro hana fiaina soa ty torohevitsy amy Baiboly ao (Fehintsoratsy 15) f

15. Manino ty fanoriha ty fahamarina amy Baiboly ao ro mahavy ty vahoakini-Jehovah hiavaky? (Henteo sary io.)

15 Miharo raiky ty vahoakini-Jehovah satria manoriky ty fahamarina amy Baiboly ao. (Jaona 13:35; 1 Kor. 1:10) Vomaiky hita mazava soa hoe milongo soa noho miharo raiky tsika satria voazarazarani-politiky, karaza, na fari-piaina ty ankamaroan’olo amy zao tontolo zao. Lafa nihitani-mpamaraky mana anara Jean zay hoe miharo raiky ty vahoakini-Jehovah, le nitseriky biby ie. Nibè tan’Afriky any Jean. Lafa nisy aly tany, le nanao maramila ie. Fe niala ie tafarani-zay le nilay tamy tanà hafa narìny mbeny. Nifankahita tamy Vavolombeloni-Jehovah amy zay ie lafa tany. Hoy ty asany: “Nianarako hoe tsy tokony hilitsy amy politiky ty olo manaraky ty fivavaha marina sady hiharo raiky avao. Vomaiky aza tokony hifankatea rozy.” Mbo nivola koa ie hoe: “Parè ho maty ho ani-tanindrazako aho taloha mba hiarova azy. Fe lafa zaho nianatsy fahamarina amy Baiboly ao, le nanapa-kevitsy hoe hanompo ani-Jehovah.” Tena niova Jean. Tsy mialy amin’olo tsy mitovy fiavia aminy ie henanizao, fa miresaky ty hafatsy mikasiky filongoa amy Baiboly ao, amy ze olo hitany. Tena manampy olo maro ty torohevitsini-Baiboly, ka hita baka amy zay hoe azontsika atokisa ty Safà-Ndranahary.

MIEZAHA AVAO HATÒKY HOE MARINA TY SAFÀ-NDRANAHARY

16. Manino tsika ro tena mila matoky ty Safà-Ndranahary?

16 Vomaiky miharaty avao tontolo toy, ka ho sarotsy amintsika ty hatòky ty Safà-Ndranahary. Mety hataon’olo sisany ze hahavy antsika hisalasala hoe marina va ty Baiboly, na hoe Jehovah vatany va ro nanendry ty mpanompo azo atokisa noho mahihitsy mba hitari-dala ty mpanompony henanizao. Fe ho vitantsika ty hiaro ty finoantsika, laha resy lahatsy tsika hoe marina avao ty Safàni-Jehovah. Ho “tapa-kevitsy hanoriky ty fitsipikini-[Jehovah]” tsika amy zay, le “hanoriky ani-zay avao zisiky farany.” (Sal. 119:112) ‘Tsy hahamenatsy’ antsika ty hiresaky ty fahamarina amin’olo noho hampirisiky an-drozy hanoriky ty torohevitsini-Baiboly. (Sal. 119:46) Hahavita hiaritsy raha farani-ze sarotsy koa tsika, ohatsy hoe fanenjeha, sady “hanam-pahareta noho ho falifaly” avao.​—Kol. 1:11; Sal. 119:143, 157.

17. Hampitiaro antsika ino ty andinin-teny ho ani-tao 2023?

17 Soa avao fa nengàni-Jehovah hahay ty fahamarina tsika! Manampy antsika ho kalma noho tsy hatahotahotsy fahamarina io. Atorony antsika mazava soa hoe akory ty tokony hampiasantsika ty fiainantsika amy tontolo mikoronta noho feno problemo toy eto. Manampy antsika hana fanantenà koa ty fahamarina, ka afaky mitamà tsika hoe ho soasoa ty fiaina amy hoavy lafa manday ty Fanjakà-Ndranahary. Enga anè andinin-teny ho ani-tao 2023 io hanampy antsika hatòky avao hoe marina ze raha iaby amy Safà-Ndranahary ao!​—Sal. 119:160.

HIRA 94 Jehovah ô, Misaotra Noho ny Teninao!

a Tena mampatanjaky finoa ty andinin-teny ho ani-tao 2023 hoe: “Fahamarina ro tena fototsini-safànao.” (Sal. 119:160) Azo antoky fa mitovy hevitsy amy zay koa iha. Fe maro ty olo tsy mino hoe marina ty Baiboly sady tsy mino rozy hoe misy torohevitsy azo orihy anatiny ao. Amy lahatsoratsy toy ato tsika handiniky porofo telo mampiseho hoe tena azo atokisa ty Baiboly noho ty torohevitsy ameany. Azontsika ampiasà porofo reo mba hanampea ty olo mana fo soa hatòky ani-zay.

b FANAZAVÀ: Ty safà hebreo nadika hoe “fahamarina ro tena fototsini-safànao”, le midika hoe “marina ty safà-Ndranahary iaby.”

c Laha teanao ho hay hoe manino ro mbo misy zisiky henanizao ty Baiboly, le milira amy jw.org ao, bakeo ilao ty hoe “Tantara sy Baiboly.”

d Novà ty anara sisany.

e SARY Pejy 4: Fa nivola Ndranahary hoe ho rava ty tanàni-Babylona.

f Pejy 6: Sary namboary: Nialy tamin’olo lahilahy io taloha, fe nianarany tamy Baiboly ao hoe akory ty atao mba hilongoa amin’olo, le ampeany hanao manahaky ani-zay koa ty olo.