Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

NÍ KASEMI 3

Yehowa Yeɔ Bua Wɔ Konɛ Waa Ye Manye

Yehowa Yeɔ Bua Wɔ Konɛ Waa Ye Manye

‘Yehowa gbaa Yosef nɛ e ha nɛ e ye manye ngɛ nɔ́ tsuaa nɔ́ mi.’​—1 MOSE 39:2, 3.

LA 30 Ye Tsɛ, Ye Mawu, Kɛ Ye Huɛ

NƆ́ NƐ WA MAA KASE a

1-2. (a) Mɛni he je nɛ e pee we wɔ nyakpɛ kaa waa kɛ kahi kpeɔ ɔ? (b) Mɛni he wa ma susu ngɛ ní kasemi nɛ ɔ mi?

 AKƐNƐ wa ji Yehowa we bi he je ɔ, ke waa kɛ haomi kpe ɔ, e pee we wɔ nyakpɛ. Mɛni he je? Ejakaa wa le kaa Baiblo ɔ de ke, “e sa nɛ waa gblee amanehlu babauu mi kɛ sɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ mi.” (Níts. 14:22) Jehanɛ hu ɔ, wa le kaa nyagbahi nɛ waa kɛ ngɛ kpee ɔ, ekomɛ a se be poe ngɛ je yaya nɛ ɔ mi. Se ngɛ je ehe ɔ mi ɔ, “gbenɔ be si hie hu, jã kɛ̃ nɛ kɔmɔ yemi aloo ya fomi aloo nɔ́ yeyee ko hu be si hie hu.”​—Kpoj. 21:4.

2 E ngɛ mi kaa Yehowa tsi we kahi a nya nɛ a ko ba wa nɔ mohu lɛɛ, se ke waa kɛ kahi ngɛ kpee ɔ, Yehowa yeɔ bua wɔ nɛ wa fĩɔ si. Mo kadi nɔ́ nɛ bɔfo Paulo de Kristofohi nɛ́ a hi si ngɛ Roma a. E sɛ hlami nɛ e tsɔɔ haomi komɛ nɛ e kɛ nyɛmimɛ kpahi kɛ kpe. Lɔ ɔ se ɔ, e ngma ke: “Ngɛ ní nɛ ɔmɛ tsuo a mi ɔ, kɛ gu nɔ nɛ e suɔ wɔ ɔ nɔ ɔ, wa yeɔ kunimi kɛ piɔ si.” (Rom. 8:35-37) Enɛ ɔ tsɔɔ kaa ke o kɛ haomi ko ngɛ kpee po ɔ, Yehowa ma nyɛ maa ye bua mo kɛ da nya. Nyɛ ha nɛ waa hyɛ bɔ nɛ Yehowa ye bua Yosef nɛ e ye manye, kɛ bɔ nɛ e ma nyɛ maa ye bua mo hu konɛ o ye manye ha.

KE NÍHI TSAKE TLUKAA

3. Mɛni tsakemi lɛ ba Yosef si himi mi tlukaa?

3 Yakob tsɔɔ heii kaa e suɔ e bi Yosef saminya. (1 Mose 37:3, 4) Enɛ ɔ ha nɛ Yakob bi nyumu nikɔtɔma amɛ je a nyɛminyumu ɔ he hunga. Benɛ a ná he blɔ ɔ, a jua Yosef kɛ ha Midian jua yeli komɛ. Midian jua yeli ɔmɛ kɛ lɛ ho he tsitsaa ya ngɛ Egipt, nɛ mɛ hu a ya jua lɛ kɛ ha Potifar nɛ e ji Farao matsɛ we buli ɔmɛ a nɔkɔtɔma a. Níhi tsake tlukaa ngɛ Yosef si himi mi. Yosef ji bi nɛ e tsɛ ɔ suɔ lɛ wawɛɛ, se amlɔ nɛ ɔ lɛɛ e ba pee nyɔguɛ ngɛ Egipt!​—1 Mose 39:1.

4. Mɛni haomihi nɛ waa kɛ ma nyɛ maa kpe?

4 Baiblo ɔ de ke “ní yayahi baa nɔ fɛɛ nɔ nɔ.” (Fiɛlɔ 9:11, Holy Bible​—Easy-to-Read Version) Be komɛ ɔ, haomihi nɛ waa kɛ kpeɔ ɔ ‘baa adesahi tsuo a nɔ.’ (1 Kor. 10:13) Be komɛ hu ɔ, waa kɛ haomihi kpeɔ akɛnɛ wa ji Yesu kaseli ɔ he je. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, eko ɔ, nihi maa ye wa he fɛu, a maa te si kɛ wo wɔ, loo a maa wa wɔ yi mi ngɛ wa hemi kɛ yemi ɔ he je. (2 Tim. 3:12) Ka fɛɛ ka nɛ o kɛ maa kpe ɔ, Yehowa ma nyɛ ma ha nɛ o ye manye. Mɛni blɔ nɔ Yehowa gu kɛ ye bua Yosef nɛ e ye manye?

Benɛ a jua Yosef nɛ e ya pee nyɔguɛ kɛ ha Potifar ngɛ Egipt po ɔ, Yehowa ye bua lɛ nɛ e ye manye (Hyɛ kuku 5)

5. Mɛni Potifar yɔse ngɛ Yosef manye yemi ɔ he? (1 Mose 39:2-6)

5 Kane 1 Mose 39:2-6. Potifar yɔse kaa Yosef ji niheyo nɛ e le ní saminya nɛ́ e tsuɔ ní wawɛɛ hulɔ. Potifar le nɔ́ he je. E na kaa ‘Yehowa lɛ ha nɛ Yosef ngɛ manye yee ngɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́ mi ɔ nɛ.’ b Nyagbenyagbe ɔ, Potifar pee Yosef nɔkɔtɔma ngɛ e we ɔ mi, nɛ e ngɔ nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ ngɛ we ɔ mi ɔ ngɔ wo e dɛ. Enɛ ɔ ha nɛ níhi a mi ba hi kɛ ha Potifar wawɛɛ.

6. Eko ɔ, kɛ Yosef nu he ha kɛɛ ngɛ e si fɔfɔɛ ɔ he?

6 Mo susu bɔ nɛ eko ɔ, Yosef nu he ha a he nɛ o hyɛ. Mɛni ji nɔ́ nɛ he hia lɛ wawɛɛ? Anɛ e suɔ nɛ Potifar bua nɛ jɔ e he nɛ e wo e hɛ mi nyami lo? Eko ɔ, nɔ́ nɛ he hia Yosef wawɛɛ ji kaa a maa ngmɛɛ e he konɛ e kpale kɛ ho e papaa ngɔ ya ekohu. E ngɛ mi kaa Yosef ná he blɔhi ngɛ Potifar we ɔ mi mohu lɛɛ, se loloolo ɔ, e ji nyɔguɛ kɛ ha nɔ ko nɛ e sɔmɔ we Yehowa. Se Yehowa ha we nɛ Potifar nɛ ngmɛɛ Yosef he, nɛ kpaako níhi a mi ma ba wa wawɛɛ kɛ ha Yosef.

KE NÍHI A MI NGƐ WAE

7. Mɛni blɔ nɔ nɛ Yosef si fɔfɔɛ ɔ mi ba wa wawɛɛ? (1 Mose 39:14, 15)

7 Kaa bɔ nɛ Baiblo ɔ de ngɛ Mose kekleekle womi ɔ yi 39 ɔ mi ɔ, Potifar yo ɔ ná Yosef he akɔnɔ, nɛ e ka si abɔ kaa e kɛ Yosef ma ná bɔmi. Be fɛɛ be ɔ, Yosef deɔ lɛ ke dɛbi. Nyagbenyagbe ɔ, Potifar yo ɔ mi mi fu Yosef wawɛɛ nɛ e po Yosef nya kaa e ngɛ hlae nɛ e tua lɛ abonua. (Kane 1 Mose 39:14, 15.) Benɛ Potifar nu sane ɔ he ɔ, e wo Yosef tsu, nɛ e hi tsu womi he ɔ jehahi babauu. (1 Mose 39:19, 20) Kɛ tsu womi he ɔ ngɛ ha kɛɛ? Hebri munyungu nɛ Yosef kɛ tsu ní nɛ a tsɔɔ sisi ke “tsu womi he” ɔ ma nyɛ maa pee kaa “vu” loo “muɔ.” Enɛ ɔ tsɔɔ kaa lejɛ ɔ maa wo diblii, nɛ Yosef maa nu he kaa e be hɛ nɔ kami ko. (1 Mose 40:15) Jehanɛ hu ɔ, Baiblo ɔ tsɔɔ kaa a wo e nane kɔsɔkɔsɔ nɛ a kɛ e kuɛ wo dade pã mi kɛ ya si be ko. (La 105:17, 18) Yosef si fɔfɔɛ ɔ mi ba wa wawɛɛ. Yosef nɛ e ji nyɔguɛ nɛ́ a heɔ lɛ yeɔ ɔ ba plɛ pee nɔ ko nɛ e ní ngɛ mɔbɔ ngɛ tsu womi he.

8. Ke haomi ko nɛ waa kɛ ngɛ kpee ɔ mi ngɛ wae ɔ, mɛni nɔ mi mami nɛ wa ma nyɛ ma ná?

8 Anɛ o kɛ si fɔfɔɛ ko nɛ mi wa kpe hyɛ nɛ o sɔle wawɛɛ ngɛ he, se kɛ̃ ɔ, níhi yɛ nya lo? E ma nyɛ maa ba jã. Ejakaa ngɛ je yaya nɛ ɔ nɛ Satan ngɛ nɔ yee ɔ mi ɔ, ke haomi ko maa ba wa nɔ ɔ, Yehowa tsi we nya. (1 Yoh. 5:19) Se o ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa Yehowa le haomi nɛ o ngɛ mi gblee ɔ saminya nɛ e susuɔ o he wawɛɛ. (Mat. 10:29-31; 1 Pet. 5:6, 7) Jehanɛ hu ɔ, e wo si ke: “I be mo sie gblegbleegble, nɛ i be mo kuae gblegbleegble hulɔ.” (Heb. 13:5) Ke o si fɔfɔɛ ɔ mi wa nɛ o hɛ nɔ kami ta a, mo ná nɔ mi mami kaa Yehowa maa ye bua mo konɛ o fĩ si. Nyɛ ha nɛ waa hyɛ bɔ nɛ enɛ ɔ ba mi ha ngɛ Yosef blɔ fa mi.

Benɛ a wo Yosef tsu po ɔ, Yehowa kɛ lɛ ngɛ, nɛ enɛ ɔ ha nɛ e ná he blɔ kaa e hyɛ nihi tsuo nɛ a wo mɛ tsu ɔ a nɔ (Hyɛ kuku 9)

9. Mɛni lɛ tsɔɔ kaa benɛ a wo Yosef tsu ɔ, Yehowa piɛɛ e he? (1 Mose 39:21-23)

9 Kane 1 Mose 39:21-23. Benɛ a wo Yosef tsu nɛ níhi a mi wa ha lɛ po ɔ, Yehowa ye bua lɛ nɛ e ye manye. Ngɛ mɛni blɔ nɔ? Pamitsɛmɛ ɔmɛ a nɔ hyɛlɔ ɔ ná Yosef mi hemi kɛ yemi, nɛ e ná bumi kɛ ha lɛ hulɔ kaa bɔ nɛ Potifar hu pee be ko nɛ be ɔ. Nyagbenyagbe ɔ, pamitsɛmɛ ɔmɛ a nɔ hyɛlɔ ɔ ha Yosef he blɔ kaa e hyɛ nihi nɛ a wo mɛ tsu ɔ tsuo a nɔ. Baiblo ɔ tsɔɔ kaa “pamitsɛmɛ ɔmɛ a nɔ hyɛlɔ ɔ pa gba we e he nya hu kaa nɔ́ ko nɛ e to kɛ wo Yosef dɛ mi ɔ, lɛ nitsɛ e ma pa hyɛ nɔ.” Amlɔ nɛ ɔ lɛɛ, a ngɔ ní tsumi kɛ wo Yosef dɛ. Enɛ ɔ ji tsakemi ko nɛ e hyɛ we blɔ! Kɛ e ba kɛɛ nɛ nɔ ko nɛ a po e nya kaa e ngɛ hlae nɛ e tua Potifar yo ɔ abonua a plɛ kɛ ná blɔ nya kaa kikɛ nɛ ɔ? Baiblo ɔ pɛ nɛ e ma nyɛ maa tsɔɔ nɔ́ he je, kaa bɔ nɛ 1 Mose 39:23 ɔ tsɔɔ ɔ, ‘Yehowa kɛ Yosef ngɛ, nɛ nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ e peeɔ ɔ, e yeɔ manye.’

10. Moo tsɔɔ nɔ́ he je nɛ eko ɔ, Yosef be susue kaa e ye manye ngɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́ mi ɔ.

10 Mo susu bɔ nɛ Yosef nu he ekohu ha a he nɛ o hyɛ. Benɛ a po Yosef nya nɛ a wo lɛ tsu ɔ, anɛ o susu kaa e maa nu he kaa e ye manye ngɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́ mi lo? Mɛni nɛ e he hia Yosef pe kulaa? Anɛ e suɔ nɛ pamitsɛmɛ ɔmɛ a nɔ hyɛlɔ ɔ bua nɛ jɔ e he lo? Eko ɔ, Yosef suɔ nɛ a ngmɛɛ e he. Be ko ɔ, benɛ a ngɛ nihi nɛ a wo mɛ tsu ɔ a kpɛti nɔ kake jee kɛ je tsu womi he ɔ, Yosef de lɛ kaa e tu e he munyu kɛ tsɔɔ Farao konɛ e ba je lɛ kɛ je tsu womi he ɔ. (1 Mose 40:14) Se nyumu nɛ ɔ tu we Yosef he munyu kɛ tsɔɔ Farao benɛ a je lɛ pɛ ɔ. Enɛ ɔ he ɔ, Yosef ya nɔ hi tsu womi he ɔ jeha enyɔ sɔuu. (1 Mose 40:23; 41:1, 14) Se kɛ̃ ɔ, Yehowa ya nɔ nɛ e ha nɛ Yosef ye manye. Ngɛ mɛni blɔ nɔ?

11. Mɛni Yehowa ye bua Yosef nɛ e pee, nɛ mɛni blɔ nɔ nɛ lɔ ɔ ha nɛ Yehowa yi tomi ba mi?

11 Benɛ Yosef ngɛ tsu womi mi ɔ, Yehowa ha nɛ Egipt matsɛ ɔ nla nlami enyɔ komɛ nɛ hao lɛ wawɛɛ. Farao suɔ wawɛɛ kaa e maa le nɔ́ nɛ nlami nɛ ɔmɛ tsɔɔ. Benɛ matsɛ ɔ ba ná le kaa Yosef nyɛɔ nɛ e tsɔɔ nlami sisi ɔ, e tsɔ nɛ a ya tsɛ lɛ kɛ ba. Ngɛ Yehowa yemi kɛ buami nya a, Yosef tsɔɔ Farao nlami ɔmɛ a sisi, nɛ e tsɔɔ lɛ nɔ́ nɛ e sa kaa e pee hulɔ. Enɛ ɔ ha nɛ Farao bua jɔ wawɛɛ. Benɛ Farao na kaa Yehowa kɛ Yosef ngɛ ɔ, e hla Yosef kaa e hyɛ niye ní nɔ ngɛ Egipt tsuo. (1 Mose 41:38, 41-44) Pee se ɔ, hwɔ ko nɛ nya wa ba Egipt, nɛ e sa Yosef weku li nɛ a ngɛ Kanaan po ɔ a he. Amlɔ nɛ ɔ, Yosef ná he blɔ kɛ he e weku li ɔmɛ a yi wami, nɛ enɛ ɔ ha nɛ a baa weku kpa nɛ Mesia a maa je mi kɛ ba a yi.

12. Mɛni Yehowa pee kɛ ye bua Yosef nɛ e ye manye?

12 Mo susu ní pɔtɛɛ komɛ nɛ ya nɔ ngɛ Yosef si himi mi ɔ he nɛ o hyɛ. Mɛnɔ lɛ ha nɛ Potifar hɛ ba Yosef nɛ e ji nyɔguɛ ɔ nɔ ɔ? Mɛnɔ lɛ ha nɛ pamitsɛmɛ ɔmɛ a nɔ hyɛlɔ ɔ bua ba jɔ Yosef he ɔ? Mɛnɔ lɛ ha nɛ Farao nla nlamihi nɛ ngɛ gbeye ɔ, nɛ mɛnɔ lɛ ye bua Yosef nɛ e nyɛ nɛ e tsɔɔ nlami ɔmɛ sisi ɔ? Mɛnɔ lɛ ha nɛ a hla Yosef kaa e hyɛ niye ní nɔ ngɛ Egipt ɔ? (1 Mose 45:5) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Yehowa lɛ ha nɛ Yosef ye manye ngɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́ mi ɔ nɛ. E ngɛ mi kaa Yosef nyɛminyumu ɔmɛ suɔ nɛ a gbe lɛ mohu lɛɛ, se Yehowa tsake si fɔfɔɛ ɔ konɛ e kɛ tsu e yi mi tomi he ní.

BƆ NƐ YEHOWA YEƆ BUA MO NƐ O YEƆ MANYE HA

13. Anɛ Yehowa kudɔɔ nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ yaa nɔ ngɛ wa si himi mi ɔ lo? Moo tsɔɔ nya.

13 Mɛni wa ma nyɛ maa kase ngɛ Yosef sane ɔ mi? Anɛ Yehowa jeɔ wɔ ngɛ haomi fɛɛ haomi nɛ waa kɛ kpeɔ ɔ mi lo? Anɛ e kudɔɔ nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ yaa nɔ ngɛ wa si himi mi bɔ nɛ pee nɛ e da ní yayahi tsuo nɛ baa wa nɔ ɔ nɔ kɛ pee nɔ́ kpakpa ko ha wɔ lo? Dɛbi, Baiblo ɔ tsɔɔ we jã. (Fiɛlɔ 8:9; 9:11) Se kɛ̃ ɔ, wa le kaa ke waa kɛ haomi ko ngɛ kpee ɔ, Yehowa le, nɛ ke wa sɔle ha lɛ ɔ, e buɔ wɔ tue. (La 34:15; 55:22; Yes. 59:1) Nɔ́ nɛ pe kulaa a, Yehowa ma nyɛ maa ye bua wɔ nɛ wa fĩ si ngɛ wa haomi ɔmɛ a mi. Ngɛ mɛni blɔ?

14. Mɛni blɔ nɔ nɛ Yehowa yeɔ bua wɔ ngɛ haomi behi a mi?

14 Blɔ kake nɛ Yehowa guɔ nɔ kɛ yeɔ bua wɔ ji kaa e woɔ wa bua, nɛ e woɔ wɔ he wami ngɛ be nɛ sa mi. (2 Kor. 1:3, 4) Jã nɛ e ji ngɛ nyɛminyumu ko nɛ e ngɛ Turkmenistan nɛ a tsɛɛ lɛ ke Eziz ɔ blɔ fa mi. A wo lɛ tsu jeha enyɔ ngɛ e hemi kɛ yemi ɔ he je. E de ke: “Mɔtu ɔ nɛ wa ya kojomi he ɔ loko a maa ye ye sane ɔ, nyɛminyumu ko kane Yesaya 30:15 ɔ kɛ ha mi. Lejɛ ɔ de ke: ‘Nyɛɛ ngɔ nyɛ hɛ ngɔ fɔ ye nɔ kpoo. Ja jã loko nyɛ he maa wa.’ Ngmami nɛ ɔ ye bua mi nɛ i pee kpoo, nɛ i ngɔ ye hɛ kɛ fɔ Yehowa nɔ ngɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́ mi. Ngmami nɛ ɔ nɛ i pue ye yi mi tɛ ngɛ he ɔ ye bua mi wawɛɛ be mi nɛ a wo mi tsu ɔ.” Anɛ o kai be ko nɛ Yehowa wo o bua nɛ e wo mo he wami ngɛ be nɛ sa mi lo?

15-16. Mɛni o kase ngɛ Tori níhi a si kpami ɔ mi?

15 Behi fuu ɔ, ja haomi ko nɛ waa kɛ ngɛ kpee ɔ se po loko wa naa bɔ nɛ Yehowa ye bua wɔ ha. Nyɛmiyo ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Tori ɔ na kaa munyu nɛ ɔ ji anɔkuale. Kansa nu e binyumu nɛ a tsɛɛ lɛ ke Mason ɔ jeha ekpa nɛ e gbo. Tori ye aywilɛho wawɛɛ. E de ke, “Kaa binyɛ ɔ, i nu he kaa haomi nɛ ɔ nɛ i kɛ kpe ɔ nya wa wawɛɛ. Ke o na kaa o bi ngɛ nɔ́ nae ɔ, e dɔɔ mo wawɛɛ. I he ye kaa fɔli kpahi kɛ mi ma kpa gbi ngɛ enɛ ɔ he.”

16 E ngɛ mi kaa Tori ye aywilɛho be mi nɛ e binyumu ɔ ngɛ nɔ́ nae wawɛɛ ɔ mohu lɛɛ, se pee se ɔ, e susu bɔ nɛ Yehowa ye bua lɛ ha nɛ́ e nyɛ fĩ si ɔ he. E de ke, “Ke i susu he ɔ, i naa kaa benɛ ye binyumu ɔ ngɛ hiɔ sa nɔ ɔ, Yehowa ye bua mi wawɛɛ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, benɛ Mason hiɔ ɔ mi wa nɛ́ e sɛ nɛ nɔ ko nɛ ba slaa lɛ po ɔ, nyɛmimɛ ɔmɛ hiaa blɔ ngmlɛfia enyɔ sɔuu kɛ baa hiɔ tsami he ɔ. Be fɛɛ be nɛ ɔ, nyɛmi ko ngɛ hiɔ tsami he ɔ nɛ e pee klaalo kaa e maa je e tsui mi kɛ ye bua wɔ. Jehanɛ hu ɔ, nyɛmimɛ ɔmɛ ha wɔ wa he lo nya hiami níhi, nɛ ke si fɔfɔɛ ɔ mi wa kaa mɛni po ɔ, wa nine suɔ níhi nɛ wa hia a nɔ daa ligbi.” Yehowa ha Tori e hiami níhi konɛ e nyɛ nɛ e fĩ si, nɛ e pee jã nɔuu kɛ ha Mason hulɔ.​—Hyɛ daka nɛ ji, “ Yehowa Ha Wɔ Nɔ́ Tutuutu Nɛ Wa Hia a.”

O HƐ NƐ HI NÍHI NƐ YEHOWA PEE HA MO Ɔ NƆ

17-18. Mɛni maa ye bua wɔ nɛ wa yɔse kaa Yehowa yeɔ bua wɔ ngɛ haomi behi a mi nɛ́ wa je hɛsa kpo? (La 40:5)

17 Kane La 40:5. Ke nɔ ko ngɛ yoku kuɔe ɔ, oti nɛ e kɛ maa e hɛ mi ji kaa e maa kuɔ kɛ ya su yoku ɔ yi mi. Se ke e ngɛ yoku ɔ kuɔe ɔ, hehi fuu ngɛ nɛ e ma nyɛ maa da si ngɛ nɛ e hyɛ afɛu níhi nɛ bɔle lɛ ɔ. Jã nɔuu kɛ̃ nɛ ke o kɛ haomi ko ngɛ kpee po ɔ, e sa nɛ o he be kɛ susu bɔ nɛ Yehowa yeɔ bua mo ha nɛ o yeɔ manye ɔ he. Daa ligbi loko o maa hwɔ si ɔ, mo bi o he ke: ‘Mɛni blɔ nɔ nɛ Yehowa gu kɛ ye bua mi mwɔnɛ ɔ? E ngɛ mi kaa loloolo ɔ, haomi ɔ ngɛ mohu lɛɛ, se mɛni blɔ nɔ nɛ Yehowa ngɛ mi ye buae konɛ ma nyɛ nɛ ma fĩ si?’ Moo hyɛ kaa o maa na nɔ́ kake ko nɛ ke e hí kulaa a, Yehowa pee ha mo lo.

18 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, eko ɔ, o sɔleɔ konɛ o nyagba a se nɛ po. Tɔmi ko be he kulaa kaa o peeɔ jã. (Filip. 4:6) Se e sa nɛ wa hɛ nɛ hi jɔɔmihi nɛ wa ngɛ náe amlɔ nɛ ɔ hu nɔ. Yehowa wo si kaa e maa wo wɔ he wami nɛ e maa ye bua wɔ konɛ wa nyɛ nɛ wa fĩ si. Enɛ ɔ he ɔ, o bua nɛ jɔ yemi kɛ buami nɛ Yehowa kɛ ngɛ mo hae be fɛɛ be ɔ he. Lɔ ɔ ma ha nɛ o na bɔ nɛ Yehowa ngɛ mo ye buae ha konɛ o ye manye kaa bɔ nɛ e pee ha Yosef be mi nɛ e kɛ haomihi kpe po ɔ.​—1 Mose 41:51, 52.

LA 32 Mo Fĩ Yehowa Se!

a Ke waa kɛ haomi ko nɛ nya wa ngɛ kpee ɔ, eko ɔ, wa ma susu kaa Yehowa yí bua wɔ. Eko ɔ, wa ma susu kaa ja haomi ɔ se po loko wa maa na kaa Yehowa ye bua wɔ. Níhi nɛ ya nɔ ngɛ Yosef si himi mi ɔ ha nɛ wa kase nɔ́ ko nɛ he hia wawɛɛ. Lɔ ɔ ji kaa Yehowa ma nyɛ maa ye bua wɔ konɛ waa ye manye ke waa kɛ haomi ko ngɛ kpee po. Ní kasemi nɛ ɔ maa tsɔɔ wɔ bɔ nɛ Yehowa yeɔ bua wɔ ha.

b Baiblo ɔ tu tsakemi nɛ ɔmɛ nɛ ya nɔ ngɛ Yosef si himi mi benɛ e ya je nyɔguɛ tso mi ɔ he munyu bɔɔ pɛ, se e ma nyɛ maa ba kaa ní nɛ ɔmɛ ya nɔ jehahi babauu.