Gadé sa ki adan

Ay adan lis a sé sijè-la

AWTIK POU ÉTIDYÉ 3

Jéova ka édé-w andiré èvè onlo kouraj

Jéova ka édé-w andiré èvè onlo kouraj

« Jéova té èvè Jozèf […] [é i] té ka fè ansòt pou tousa Jozèf té ka fè maché » (JÉN. 39:2, 3).

KANTIK 30 Mon Ami, mon Dieu, mon Père

ON TI LIDÉ ASI SA NOU KAY VWÈ a

1-2. a) Lèwvwè nou ka jwenn éprèv, poukwa sa pa ka siwprann-nou ? b) Ka nou ké vwè adan awtik-lasa ?

 KONM nou ka sèvi Jéova, lè nou ka jwenn éprèv, sa pa ka étoné-nou. Labib té ja avèti-nou. Alò nou sav byen kè « avan nou rantré adan wayòm a Bondyé, fò-nou ké pasé anba onlo éprèv » (Akt 14:22). Anplisdisa, nou sav byen kè sé yenki adan nouvo mond-la kè sèwten pwoblèm nou ka jwenn ké réglé poudèbon pas a moman-lasa « lanmò pé ké la ankò ; pé ké tini ni dèy, ni kri, ni doulè ankò » (Rév. 21:4).

2 Jéova pa’a fè pon mirak pou anpéché-nou jwenn éprèv. Men i ka édé-nou andiré. Gadé sa lapòt Pòl di sé krétyen-la ki té ka rété Wòm la. I komansé pa palé-yo dè on séri éprèv kè li é sé frè é sè la jwenn é aprésa mi sa i maké : « Adan tout sé biten-lasa, viktwa an nou total grasa sila ki enmé-nou la » (Wom. 8:35-37). Sa vé di kè grasa Jéova ou pé ni laviktwa toupannan ou anba on éprèv. Pou nou konprann sa pibyen, an-nou vwè kijan Jéova édé Jozèf é an-nou vwè kijan i pé édé-w osi.

LÈWVWÈ SITIYASYON AN NOU KA CHANJÉ ONSÈL KOU

3. Sitiyasyon a Jozèf chanjé adan on batzyé. Kijansa ?

3 Jakòb té enmé tigason a-y Jozèf toubònman. É Jakòb pa té ka kaché sa (Jén. 37:3, 4). Akòz dè sa, granfrè a Jozèf touvé-yo jalou. On jou, yo pwofité dè on lokazyon yo té ni pou vann Jozèf ba déotwa machann madyanit. Sé machann-lasa menné-y an Éjipt é koté-lasa pa té toupré kaz a-y menm menm menm. Aprésa, yo wouvann-li ankò men kou-lasa sé té pou Pitifa. Misyé-lasa té ka travay pou Faraon é sé-y ki té chèf a sé gad-la. Sitiyasyon a Jozèf enn chanjé adan on batzyé ! I té gason préféré a pap’a-y, é mi alèla i té èsklav a on Éjipsyen (Jén. 39:1).

4. Ki éprèv nou pé rivé a jwenn ?

4 Mi sa Labib ka di : « Malè ka rivé-yotout » (Ékl. 9:11, Bib Parole de vie). Délè nou ka jwenn difikilté kè toutmoun ka jwenn (1 Kor. 10:13). Oben dòt fwa nou ka soufè pas nou sé disip a Kris. Pa ègzanp, yo pé fè jé èvè nou, yo pé kont nou oben yo pé pèwsékité-nou pas nou ni fwa an Jéova (2 Tim. 3:12). Men kèlkèswa éprèv-la nou ka jwenn la, Jéova pé édé-nou andiré. Sé sa i fè pou Jozèf. An-nou vwè kijan i fè sa.

Yo vann Jozèf pou i vin èsklav a Pitifa an Éjipt men sa pa anpéché Jéova fè zafè a Jozèf maché (gadé paragraf 5 la).

5. Ka Pitifa fin pa konprann anrapò èvè Jozèf ? (Jénèz 39:2-6).

5 (Li Jénèz 39:2-6.) Jozèf sé té on jennboug ki té ni onlo kapasité é i té ka travay rèd toubònman. Pitifa vwè sa é i konprann kimoun ki té dèyè do a sa. I rann-li kont kè « Jéova té ka fè ansòt pou tousa Jozèf té ka fè maché b ». Sé pousa i pran Jozèf pou i pé sa travay ba-y. Anplisdisa, i mandé-y okipé-y dè tousa i té ni. Ki rézilta sa bay ? Zafè a Pitifa té ka maché.

6. Ka Jozèf dwèt té ka rèsanti ?

6 Ou ka imajiné sa Jozèf dwèt té ka rèsanti ? Ka Jozèf té pi anvi ? Ès i té anvi kè Pitifa vwè sé éfò-la i té ka fè la é kè i rékonpansé-y ? Awa ! Sèten sa i té pi anvi sé kè yo libéré-y é kè i viré aka pap’a-y. Sé vré, yo té ba-y onlo rèsponsabilité men i té èsklav toujou é mèt a-y té ka adoré fo-dyé. Jéova pa fè ansòt pou Pitifa libéré Jozèf. É, sitiyasyon a Jozèf té kay vin pi mové.

SI SITIYASYON A-W KA VIN PI MOVÉ

7. a) Poukwa sitiyasyon a Jozèf vin pi mové ? (Jénèz 39:14, 15). b) Ka ki rivé Jozèf ?

7 Kon nou ka vwè-y adan Jénèz chapit 39, madanm a Pitifa té ka touvé Jozèf agou a-y é i éséyé fè bas èvè-y a plizyè rèpriz. Men chakfwa i té ka fè sa, Jozèf té ka di-y non. Kifè i pa té kontan. Alò i ay di kè Jozèf éséyé vyolé-y (li Jénèz 39:14, 15). Lèwvwè Pitifa aprann sa, i pa fè ni yonn ni dé é i enn fè-yo mèt Jozèf lajòl. Jozèf rété la pannan plizyè lanné (Jén. 39:19, 20). Men kijan lajòl-lasa té yé ? An Jénèz 40:15, mo-la yo sèvi èvè-y la é ki bay « lajòl » pé vlé di on « sitenn » oben on « tou », kifè, nou pé sipozé kè koté-lasa té ka fè nwè é kè Jozèf té dézèspéré (gadé nòt-la ki k’ay èvè vèwsé-lasa an fransé). Anplisdisa, Labib ka di-nou kè yo maré kou a-y é kè yo maré 2 pyé a-y èvè chenn (Sòm 105:17, 18). Sitiyasyon a Jozèf vin pi mové menm. I té on èsklav ki té ni onlo valè pou mèt a-y piskè mèt-la té pé fè-y konfyans men konnyéla la, i té on prizonyé ki pa té ni pon valè.

8. Siwvwè sitiyasyon an nou ka vin pi mové, dè kibiten nou pé sèten ?

8 Ès ou ja touvé-w adan on sitiyasyon kè ou ni dimal a sipòté toubònman é magré ou ka priyé bon priyé la, sitiyasyon-la ka vin pi mové ? Sa pé rivé. Mond-lasa anba dominasyon a Satan, alò antoutjan nou ké jwenn éprèv é Jéova pa ka fè mirak pou anpéché sa fèt (1 Jan 5:19). Men ou pé sèten dè on biten : Jéova sav ègzaktèman pa ki difikilté ou ka pasé é i ka sousyé-y dè-w (Mat. 10:29-31 ; 1 Pyè 5:6, 7). Anplisdisa, mi sa i ka pwomèt-vou : « An pé’é jen kité-w, é an pé’é jen lagé-w » (Ébr. 13:5). Menmsi ou ni lenprésyon kè ou pé’é jen rivé about a éprèv-la ou ka jwenn la, Jéova pé édé-w. Sé sa i fè pou Jozèf. An-nou vwè kijan i fè sa.

Jozèf té lajòl men yo ba-y okipé dè tout sé prizonyé-la. Sa ka montré kè Jéova té èvè-y (gadé paragraf 9 la).

9. Lèwvwè Jozèf té lajòl, ka ki ka montré kè Jéova té èvè-y ? (Jénèz 39:21-23).

9 (Li Jénèz 39:21-23.) Lèwvwè Jozèf té lajòl, Jéova té èvè-y menm pannan sé moman-la ki té pi difisil la pou-y. Kijan Jéova soutyenn-li ? Piti-a-piti, chèf a lajòl-la mété-y ka rèspèkté Jozèf menmjan Pitifa té fè. Adan on ti moman, chèf a lajòl-la mété-y rèsponsab a sélézòt prizonyé-la. Labib jous ka di kè « chèf a lajòl-la pa té ka kontwolé ayen adan sa Jozèf té ka jéré ». Alèla, Jozèf té pé konsantré-y asi on biten. I té ni on travay itil a fè. Kimoun ki té’é pé imajiné kè biten-la té’é chanjé konsa ? Yo té mèt Jozèf lajòl pas yo té di kè i té éséyé vyolé madanm a on fonksyonnè ki té ka travay ba wa-la é mi alèla yo ka fè Jozèf konfyans é yo ka ba-y on bèl rèsponsabilité. Onsèl biten ki pé èspliké sa : kon Jénèz 39:23 ka di : « Jéova té èvè Jozèf é […] tousa Jozèf té ka fè, Jéova té ka fè-y réyisi ».

10. Pétèt Jozèf pa té ni lenprésyon kè Jéova té ka fè toutbiten a-y maché. Poukwa nou ka di sa ? Bay on ti èsplikasyon.

10 An-nou éséyé imajiné ankò sa Jozèf dwèt rèsanti. Yo akizé-y é yo mété-y lajòl alòskè i pa té pé pi inosan ki sa. Ès ou ka di kè i té ni lenprésyon kè Jéova té ka fè toutbiten a-y maché ? Ka Jozèf té pi anvi ? Ès sé té kè chèf a lajòl-la té kontan-y ? Sèten i té’é préféré kè yo rann-yo kont kè i pa té fè ayen é kè yo libéré-y. Dayè, i jous mandé on prizonyé yo té kay libéré palé Faraon dè-y pou Faraon té pé sa ba-y on favè. I té ka èspéré kè Faraon té’é fè-y sòti vyé koté-lasa (Jén. 40:14). Men misyé-la pa palé Faraon dè Jozèf tousuit. Kifè, Jozèf rété lajòl 2 an ankò (Jén. 40:23 ; 41:1, 14). Men Jéova té ka fè biten a Jozèf maché. Kijansa ?

11. Jéova ba Jozèf on kapasité èstraòwdinè. Ki kapasité ésa é kijan sa édé pwojé a Jéova réyalizé ?

11 Lèwvwè Jozèf té lajòl, Jéova fè ansòt pou wa a Léjipt fè 2 rèv é sé rèv-lasa té ka malmenné-y toubònman. A pa ti anvi i té anvi sav ka sé rèv-lasa té vé di. Alò lè i vin sav kè Jozèf té kapab di-y sa sé rèv-lasa té vé di, i voyé moun chèché-y. Grasa Jéova, Jozèf èspliké-y sé rèv-la i fè la é i ba-y déotwa konsèy ki té’é itil ba-y. Lè wa-la tann sé konsèy-lasa, i té èstèbèkwè. I rann-li kont kè sé Jéova ki té édé Jozèf. Alò i nonmé-y fonksyonnè é i ba-y okipé dè tout nouriti ki té an Éjipt (Jén. 41:38, 41-44). Kèlkètan apré, manjé vin ra an Éjipt. I vin ra osi an Kanaan, koté-la fanmi a Jozèf té ka rété la. Men aprézan, Jozèf té kapab sové fanmi a-y é konsa sa té’é pwotéjé tout sé désandan-la ki té’é fèt yonn apré lòt pou rivé jiska Mési-la.

12. Tousa Jozèf té ka fè té ka maché. Poukwa nou pé di kè sé Jéova ki té dèyè do a sa ?

12 Sonjé tousa ki rivé Jozèf. Sé dé biten ponmoun pa té’é jen imajiné. Kimoun ki fè Pitifa rèmawké Jozèf alòskè sé té on ti èsklav ? Jozèf sé té on prizonyé ki pa té ni pon valè. Alò kimoun ki pousé chèf a lajòl-la ba-y tout sé rèsponsabilité-la i té ni la ? Kimoun ki fè Faraon fè rèv ki té ka tèwbolizé lèspri a-y ? Kimoun ki fè si Jozèf té kapab èspliké Faraon sé rèv-la i té fè la ? É kimoun ki fè Faraon chwazi Jozèf pou i té vin fonksyonnè a-y pou i té pé sa jéré tout nouriti a Léjipt ? (Jén. 45:5). Nou ka tou konprann kè sé Jéova ki té dèyè do a sa. I té ka fè toutbiten a Jozèf maché. Frè a Jozèf té monté konplo pou yo té tchouyé-y men Jéova fè sitiyasyon-la chalviré pou volonté a-y té pé sa fèt.

KIJAN JÉOVA KA ÉDÉ-W POU-W PÉ SA ANDIRÉ ÈVÈ KOURAJ ?

13. Ès Jéova ka mèt men a-y adan tousa ki ka rivé-nou ? Bay on ti èsplikasyon.

13 Ka istwa a Jozèf ka aprann-nou ? Dépi on biten ka rivé-nou, ès Jéova ka mèt men a-y ? Ès sé Bondyé ki dèyè chak ti biten ki ka rivé-nou adan lavi, kifè lè on malè ka rivé-nou sé pou on bon rézon ? A pa sa Labib ka aprann-nou (Ékl. 8:9 ; 9:11). Pawkont nou sav kè lèwvwè nou ka jwenn éprèv, Jéova okouran a tousa ki ka rivé-nou é i ka kouté lè nou ka mandé-y édé-nou (Sòm 34:15 ; 55:22 ; Iz. 59:1). É i pa’a fè yenki sa. I ka édé-nou andiré èvè onlo kouraj. Kijan i ka fè sa ?

14. Lèwvwè nou anba éprèv, kijan Jéova ka édé-nou ?

14 Jéova ka édé-nou plizyè mannyè diféran. Pa ègzanp, i pé fè sa lèwvwè i ka ankourajé-nou oben lèwvwè i ka konsolé-nou. É souvantfwa i ka fè sa o bon moman (2 Kor. 1:3, 4). Sé sa ki rivé on frè, non a-y sé Eziz. I té ka viv o Turkménistan. Yo ba-y 2 an lajòl pas i té ni fwa an Jéova. Mi sa i ka rakonté : « Jou a jijman an mwen, lèmaten-la, on frè li Izayi 30:15 ban mwen. Mi sa i ka di : “Si zò rété kalm é si zò ni konfyans, sé sa ki ké fòs a zòt.” Vèwsé-lasa édé-mwen rété kalm é i édé-mwen fè fon asi Jéova adan toutbiten. Tout tan-la an rété lajòl-la, an rété ka réfléchi asi vèwsé-lasa é sa édé-mwen onlo toubònman. » Ès ou ka sonjé jan ou vwè Jéova ankourajé-w oben soutyenn-vou é jou-la sa fèt la sé té ègzaktèman sa ou té bizwen ?

15-16. Ka ègzanp a Tori ka aprann-vou ?

15 Souvantfwa, sé lèwvwè éprèv-la ja pasé nou ka rann-nou kont dè tousa Jéova fè pou édé-nou. Sé sa on sè non a-y sé Tori konstaté. Gason a-y, Mason, goumé èvè on kansè pannan 6 lanné é aprésa, i mò. Nou ka tou konprann jan sa fann tchè a Tori. Mi sa i di : « An pa’a pansé ni on biten ki ka fè on manman soufè plis ki sa ». I ka di osi : « An sèten ni dé fanmi ki ké dakò pou di kè lèwvwè ou ka vwè timoun a-w ka soufè, ou ka soufè plis ki lè sé voumenm ki ka soufè. »

16 Lèwvwè Tori jwenn éprèv-lasa ki té rèd toubònman, sa chouboulé-y. Men kèlkètan apré, i pran on ti tan pou réfléchi pou vwè kijan Jéova édé-y andiré. Mi sa i ka di : « Lè an ka sonjé tousa ki pasé, an ka vwè jan Jéova édé-nou pannan tout tan-la gason an mwen té malad la. Pa ègzanp, menm lèwvwè Mason té two malad pou moun té vin vwè-y, sé frè é sè la té ka woulé pannan dézèdtan pou vin an lopital-la. Ni on koté adan lopital-la yo ka mèt moun pou yo pé sa atann lèwvwè yo ka vin vizité malad é ti sal-lasa toujou té plen èvè frè é sè ki té vin pou soutyenn-nou. Anplisdisa, frè é sè an nou toujou fè ansòt pou nou té ni sa nou té bizwen. Menm lèwvwè sitiyasyon-la té rèd menm pa jen manké-nou ayen. » Jéova ba Tori kouraj pou i té pé sa andiré é i fè menm biten pou Mason (gadé ti karé-la : «  Jéova ban-nou ègzaktèman sa ki té fo-nou »).

PA OUBLIYÉ TOUSA JÉOVA FÈ POU ÉDÉ-W

17-18. Lèwvwè nou anba éprèv, ka ki ké édé-nou vwè kijan Jéova ka soutyenn-nou é ki ké édé-nou ni rèkonésans pou-y ? (Sòm 40:5).

17 (Li Sòm 40:5.) Òbjèktif a on moun ki ka monté montangn sé rivé an tèt a montangn-la. Men asi chimen a-y, ni onlo ti koté i ké pé arété-y pou i pé sa pran tan gadé jan alantou a-y bèl. Menmjan-la, pran on ti tan pou réfléchi asi jan Jéova ka soutyenn-vou lèwvwè ou anba on éprèv. Fò sa vin on labitid ba-w. Touléjou, lèwvwè jouné-la fin, mandé-w : « Kijan Jéova béni-mwen jòdila ? Menmsi éprèv an mwen pa disparèt, kijan Jéova ka édé-mwen andiré ? ». Éséyé sonjé omwen on biten Jéova fè pou édé-w andiré èvè kouraj.

18 Pétèt ou ka priyé Jéova pou woté-w anba éprèv-la ou ka jwenn la. Sa toutafè nòwmal é pa ni pon pwoblèm adan sa (Filip. 4:6). Men on biten pou-w fè osi, sé sonjé tousa Jéova ka fè pou édé-w konnyéla la. Pa jen oubliyé kè i ka pwomèt-vou kè i ké ba-w fòs é kè i ké édé-w andiré. Jéova ka soutyenn-vou, alò toujou sonjé di-y mèsi pou sa. A moman-lasa, ou ké rann-vou kont kè menm lèwvwè ou anba éprèv, Jéova ka édé-w andiré èvè kouraj kon i fè-y pou Jozèf (Jén. 41:51, 52).

KANTIK 32 Prends le parti de Jéhovah !

a Lèwvwè nou ka pasé anba éprèv, nou pé ni lenprésyon kè Jéova pa ka édé-nou. É nou pé mèt-nou ka pansé kè sé yenki lèwvwè éprèv-la ké fin, toutbiten ké ay byen pou nou. Men sèwten biten ki pasé adan vi a Jozèf ka aprann-nou on lèson ki enpòwtan toubònman : menm lèwvwè nou ka pasé anba on gwo éprèv, Jéova pé édé-nou andiré. Awtik-lasa ké èspliké-nou kijan i pé fè sa.

b Sé enki adan déotwa vèwsé kè Labib ka rakonté jan vi a Jozèf chanjé lèwvwè i té èsklav. Men an réyalité, sèten sa ki rivé-y la pran plizyè lanné.