Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

ARTÍKULO OJESTUDIÁVA 3

Jehová siémpre oĩta nde ykére ijetuʼu jave nendive

Jehová siémpre oĩta nde ykére ijetuʼu jave nendive

‘Jehová oĩ José ndive, ha oipytyvõ chupe osẽ porã hag̃ua entéro mbaʼe ojapóva’ (GÉN. 39:2, 3).

PURAHÉI 30 Che Jára, che Túa ha che Amigoite

¿MBAʼE REHEPA ÑAÑEʼẼTA? a

1, 2. a) ¿Mbaʼérepa ndajahecharamói jareko haguére provléma? b) ¿Mbaʼépa jahecháta ko artíkulope?

 ÑANDE kristianokuéra ningo jaikuaa porã jarekotanteha voi heta provléma ko múndo añáme, pórke heʼiháicha la Biblia “heta jahasa asy vaʼerã jaike hag̃ua Ñandejára Rréinope” (Hech. 14:22). Jaikuaa avei heta umi provléma jarekóva koʼág̃a, oñesolusionataha pe múndo pyahúpe añoite, pórke upépe “ndaiporimoʼãvéima omanóva, oñelamentáva, hasẽva ni hasýva” (Apoc. 21:4).

2 Jehová ningo nañandeprotehemoʼãi ani hag̃uáicha ñanderupyty mbaʼeveichagua provléma, péro si ñanepytyvõta ñaaguanta hag̃ua. Apóstol Pablo omombeʼu vaʼekue heta provléma ombohovái vaʼekue haʼe voi ha umi ermanokuéra, ha upéi heʼi vaʼekue chupekuéra: “Entéro koʼã mbaʼégui ñasẽ porã jey, pórke upe ñanderayhuetéva ñanepytyvõ” (Rom. 8:35-37). Upéva ñanepytyvõ ñantende hag̃ua en rrealida jarekoha Jehová vendisión oiméramo jepe ndopáiti hína la ñane provléma. Jahechamína mbaʼéichapa Jehová ojapo vaʼekue upéva José kásope, ha mbaʼéichapa avei ikatu ñanepytyvõ ñandéve.

ÑANE SITUASIÓN OKAMBIÁRAMO DERREPENTETE

3. ¿Mbaʼérepa ikatu jaʼe José situasión okambia hague peteĩ tesapirĩme?

3 Entéronte ningo ohechakuaa vaʼekue Jacob ohayhuetereiha itaʼýra Josépe (Gén. 37:3, 4). Ha upéicha rupi ndochaʼeiete vaʼekue Josére umi iñermáno majór. Ha orekórõ guare hikuái la oportunida, ovende chupe de esklávo unos kuánto madianítape. Haʼekuéra ogueraha Josépe mombyryeterei hógagui. Oho hikuái Egíptope, ha upépe ovende jey chupe ótro karaípe, hérava Potifar. Ajépa pyaʼete okambia kuri la José situasión. Haʼe ningo oiko porãhágui hógape, oiko chugui derrepentete peteĩ esklávo Egíptope (Gén. 39:1).

4. ¿Mbaʼépa ikatu hína oiko ñanderehe oiko haguéicha Josére?

4 La Biblia ningo heʼi porã enterovévape ikatuha ñanderupyty ‘umi desgrásia ñahaʼarõʼỹve jave’ (Ecl. 9:11). Ñande kristianokuéra jarekónte avei provléma enterove orekoháicha (1 Cor. 10:13). Péro upéva ári jahasa avei heta situasión ijetuʼúva jaservi haguére Jehovápe. Por ehémplo oĩ jepi oñembohorýva ñanderehe, oñemoĩva ñane kóntrape, térã ñandepersegíva (2 Tim. 3:12). Péro tahaʼe haʼéva la jahasáva, Jehová siémpre oĩta ñande ykére ha katuete ñanevendesíta. Jahechamína mbaʼéichapa haʼe ojapo kuri upéva José kásope.

Jehová oipytyvõ vaʼekue Josépe osẽ porã hag̃ua chupe entéro mbaʼe ojapóva oĩrõ guare de esklávo Egíptope (Ehecha párrafo 5)

5. ¿Mbaʼépa Potifar ohechakuaa vaʼekue Josére? (Génesis 39:2-6).

5 (Elee Génesis 39:2-6). Potifar opilla vaʼekue José ivale, iguapoiterei “ha Jehová oipytyvõ rupi chupe osẽ porãha entéro mbaʼe ojapóva”. b Upéicha rupi haʼe onombra Josépe omoakã hag̃ua entéro umi hénte ombaʼapóvape hógape. Ha upe guive Potifárpe oho porãiterei vaʼekue.

6. ¿Mbaʼépa José oipotáne raʼe oiko oĩrõ guare de esklávo?

6 Ñañehaʼãmína koʼág̃a ñañemoĩ José lugárpe. ¿Mbaʼépa la haʼe oipotavéne vaʼekue upe moméntope? ¿Serápa oipota raʼe Potifar ohecharamo chupe ha omeʼẽ chupe peteĩ puésto iñimportantevéva pe hógape? Nahániri. Posívlemente la haʼe oipotave vaʼekue ojelivera chupe ha oho jey hógape itúa rendápe. Pórke ñapensa porãramo, haʼe oñenkargáramo jepe heta mbaʼere Potifar rógape, haʼe lomímonte kuri peteĩ esklavomínte. Jehová ningo ndojapói kuri peteĩ milágro ojepoi hag̃ua Joségui, ha hiʼarive la isituasión ivaivétantema kuri.

OÚRAMO IVAIVE LA ÑANE SITUASIÓN

7. ¿Mbaʼérepa ikatu jaʼe José situasión ivaivéntema hague? (Génesis 39:14, 15).

7 Upe rire, Génesis kapítulo 39 omombeʼu ñandéve Potifar rembireko oñepyrũ hague onovillea Josére, ha heta vése voi heʼi chupe oñeno hag̃ua hendive. Péro José orrechasa chupe. Upéicha rupi pe kuñakarai ipochyeterei ha omboja reiete Josére oviolase hague chupe (elee Génesis 39:14, 15). Potifar oikuaárõ guare upéva ipochyeterei ha omondo Josépe kárselpe. Ha José opyta jepe vaʼekue upépe heta áñore (Gén. 39:19, 20). ¿Mbaʼeichagua kárselpepa oĩ vaʼekue José? Pe palávra hebrea koʼápe ojetradusíva “kársel” ojepuru jepi oñeñeʼẽ hag̃ua peteĩ “yvykuáre”, térã peteĩ “alhívere”. Upéva ohechauka ñandéve pe lugár José oĩ hague iñypytũ hague, ha ñamañávo hese ñande pyʼa hoʼa voi yvýre (Gén. 40:15). Avei la Biblia omombeʼu ñandéve oĩ hague moménto Josépe oñeenkadena hague, ha oñeñapytĩ chupe ipy ha ijajúragui (Sal. 105:17, 18). Jahechaháicha, José situasión amás día ivaive kuri ohóvo. Oĩhágui de esklávo, koʼág̃a oikéma katu peteĩ kársel ndevaipa jepévape.

8. ¿Mbaʼéguipa ikatu ñaime segúro ivaietereíramo jepe pe situasión jahasáva?

8 ¿Erekómavapa raʼe peteĩ provléma ijetuʼuetereíva, ha eñemboʼéramo jepe Jehovápe nomehorái la situasión? Oimérõ upéicha, jareko vaʼerã enkuénta Jehová nañandeprotehemoʼãiha ani hag̃uáicha ñanderupyty ni peteĩ provléma, pórke ko múndo ningo oĩ hína Satanás poguýpe (1 Juan 5:19). Péro si ñanemanduʼa vaʼerã, Jehová oikuaaha entéro mbaʼe jahasáva ha ojepyʼapyeterei ñanderehe jajecha vai jave (Mat. 10:29-31; 1 Ped. 5:6, 7). Haʼe opromete voi ñandéve: “Núnka ndorohejamoʼãi ha núnka nderepytamoʼãi neaño” (Heb. 13:5). Haʼetéramo jepe la ñane provléma ndorekoveimaha solusión ha ñañandúramo jepe nañameʼẽveimaha, ikatu ñaĩ segúro Jehová siémpre oĩtaha ñande ykére. Jahechamína por ehémplo mbaʼéichapa haʼe osegi kuri oipytyvõ Josépe.

Jehová oipytyvõ vaʼekue Josépe oĩrõ guare kárselpe ha ojehejárõ guare ikárgope entéro umi ótro prisionéro (Ehecha párrafo 9)

9. ¿Mbaʼérepa ikatu jaʼe Jehová ndohejareíri hague Josépe oĩrõ guare pe kárselpe? (Gén. 39:21-23).

9 (Elee Génesis 39:21-23). José oĩramo jepe kárselpe, Jehová lomímonte oipytyvõ vaʼekue chupe osẽ porã hag̃ua entéro mbaʼe haʼe ojapóva. Por ehémplo, pe guardiakársel pyaʼeterei oñepyrũ kuri ojerovia hese, pórke ohecha José haʼeha peteĩ persóna de konfiánsa ha iguápova. Upévare peteĩ tiémpo haguépe haʼe ohejapaitéma José kárgope enteroite umi ótro prisionéro. Ha la Biblia heʼi voi haʼe ndojepyʼapyvéima hague “mbaʼevete oĩvare José kárgope”. Upéicha José ikatúma kuri hembiapo ha orekóma álgo ojedistrae hag̃ua. Ajépa jahecharamoite mbaʼéichapa sapyʼaitérõ g̃uarã okambiaite jeýma la José situasión. Chupe ningo ojeakusa kuri oviolase hague Potifar rembirekópe, hiʼarive Potifar haʼe kuri peteĩ karai orekóva peteĩ puésto iñimportánteva. Upéicharõ jepe, pe guardiakársel ensegída ojerovia kuri hese. Ha upéva ohechauka ñandéve siertoiteha la heʼíva Génesis 39:23: “Jehová oĩ José ndive ha Jehová oipytyvõ chupe osẽ porãmba hag̃ua opa mbaʼe ojapóva”.

10. ¿Mbaʼérepa haʼetévaicha Josépe nosẽporãi vaʼekue entéro mbaʼe ojapóva primerorã?

10 Ñañemoĩmi jeýna koʼág̃a José lugárpe. Hese ningo oñemboja reiete vaʼekue oviolase hague peteĩ kuñakaraípe, ha reiete oho kárselpe. ¿Ikatúnepa jaʼe hese osẽ porãmba hague chupe entéro mbaʼe ojapóva? Haʼetévaicha la nahániriva, ¿ajépa? ¿Mbaʼépa oiméne la José oipotave vaʼekue upérõ guare? ¿Serápa haʼe oñehaʼãnte raʼe opyta porã hag̃ua pe guardiakársel ndive? Nahániri. Haʼéko oime vaʼerã katuete osẽseterei raʼe pe kárselgui. Upévare inklusíve ojerure vaʼekue peteĩ karaípe oñeʼẽ porã hag̃ua hese faraónpe, ikatu hag̃uáicha oñenohẽ chupe pe kárselgui (Gén. 40:14). Upéicharõ jepe upe karai ndojapopyaʼéi vaʼekue upéva, pórke 2 áño haguépe imanduʼa Josére ha upépe ae ikatu kuri osẽ pe kárselgui (Gén. 40:23; 41:1, 14). Péro lomímonte upe tiémpope Jehová oĩ vaʼekue ijykére ha oipytyvõ chupe osẽ porã hag̃ua la ojapóva. ¿Mbaʼérepa ikatu jaʼe upéva?

11. ¿Mbaʼe avilidápa Jehová omeʼẽ vaʼekue Josépe, ha mbaʼéichapa haʼe oipuru upéva okumpli hag̃ua Jehová volunta?

11 José oĩ aja pe kárselpe, Jehová ohechauka vaʼekue pe faraónpe iképe mokõi mbaʼe okevrantaitereíva chupe. Upéicha rupi pe faraón itarovaite vaʼekue oikuaase mbaʼépa heʼise umi suéño. Ha oikuaárõ guare José ikatuha oexplika upéva, pyaʼe ohenoika chupe. Ha oñeʼẽmba rire hendive, pe faraón opyta ohecharamoiterei mbaʼéichapa Jehová oipytyvõ Josépe ontende ha oexplikakuaa hag̃ua umi suéño. Ha ohecharamoiterei avei pe konsého José omeʼẽ vaʼekue chupe. Upéicha rupi onkarga vaʼekue chupe odirihi hag̃ua pe traváho ombyaty hag̃ua tembiʼu Egipto tuichakuére (Gén. 41:38, 41-44). Ha tiémpo rire oñekumpli la José heʼi vaʼekue, pórke ou peteĩ ñembyahýi guasu oafektáva Egíptope. Péro ohupyty vaʼekue avei Canaánpe, pe lugár oikohápe José hentekuéra. Upéicha, José oreko kuri la oportunida osalva hag̃ua ihentekuérape, ha tiémpo rire ifamiliarégui ikatúta kuri ou pe Mesías.

12. ¿Mbaʼérepa ikatu jaʼe Jehová oipytyvõ hague Josépe osẽ porãmba hag̃ua chupe la ojapóva guive?

12 Jahecha rire entéro umi mbaʼe José ohasa vaʼekue, ¿mávapa ikatu jaʼe oipytyvõ hague chupe koʼã situasiónpe? Por ehémplo, jahecháma haguéicha Potifar ohayhueterei vaʼekue chupe ha oheja voi ikárgope hóga kompletoite. Avei ojerahárõ guare chupe kárselpe, pe guardiakársel pyaʼeterei ojerovia vaʼekue hese ha onkarga voi chupe entéro umi ótro prisionéro. Avei tiémpo rire, José ikatu vaʼekue oexplika faraónpe umi mbaʼe haʼe osoña vaʼekue, ha upe haguére faraón omeʼẽ vaʼekue chupe peteĩ puésto iñimportantetereíva (Gén. 45:5). ¿Mávapa rreálmente oipytyvõ raʼe Josépe ohupyty hag̃ua entéro koʼã mbaʼe? Ni michĩmi ningo ndajadudái Jehová hague la oipytyvõ vaʼekue Josépe ohupyty hag̃ua koʼã mbaʼe. Amo ipahápe, José ermanokuéra operhudikaséramo jepe chupe Jehová omaneha la situasión ikatu hag̃uáicha oñekumpli ivolunta.

JEHOVÁ IKATU AVEI NEPYTYVÕ RESẼ PORÃ HAG̃UA

13. ¿Ikatúnepa jaʼe Jehová oñentremeteha entéro umi situasión jahasávape?

13 ¿Mbaʼépa ikatu ñaaprende José ohasa vaʼekuégui? ¿Serápa Jehová oñentremete entéro umi pruéva jahasávape? ¿Serápa Jehová omaneha entéro mbaʼe vai ojehúva ñandéve orekógui álgo planeádo ñandéve g̃uarã? Nahániri, la Biblia ndeʼíri upéva (Ecl. 8:9; 9:11). Péro si ikatu ñaĩ segúro Jehová oikuaapaiteha entéro mbaʼe jahasáva ha ohenduha avei jajerure asy jave chupe ajúda (Sal. 34:15; 55:22; Is. 59:1). Ha la iporãveha haʼe ikatu ñanepytyvõ ñaaguanta hag̃ua oimeraẽ situasión ijetuʼúva jahasáva hína. Jahechamína mbaʼéichapa haʼe ojapo upéva.

14. ¿Mbaʼéichapa Jehová ñanepytyvõ jepi ijetuʼu jave la situasión?

14 Por ehémplo, Jehová ñanepytyvõ ñanekonsola ha ñañemokyreʼỹ jave itiempoitépe (2 Cor. 1:3, 4). Ha upéva jahechakuaa ermáno Eziz ehémplope, haʼe ningo oiko Turkmenistánpe, ha osẽ vaʼekue chupe 2 áño de kársel oservi haguére Jehovápe, péro haʼe omombeʼu ñandéve mbaʼépa oipytyvõ chupe upe moméntope, “pe día osẽrõ guare la che senténsia peteĩ ermáno ohechauka chéve la heʼíva Isaías 30:15, upépe heʼi: ‘Tuicha penembaretevéta pepytáramo pyʼaguapýpente ha pejerovia’, ha haʼetépe haʼe ohechauka kuri chéve ko téxto, pórke upéva chepytyvõ kuri aime aja entéro pe kárselpe, ikatu hag̃uáicha aĩ trankílo ha ajerovia Jehováre”. ¿Ha mbaʼépa ikatu jaʼe ñandejehe? ¿Ñanemanduʼápa Jehová ñanepytyvõ, ñanekonsola ha ñañemokyreʼỹ hague ñaikotevẽve jave?

15, 16. ¿Mbaʼépa ñanemboʼe Tori experiénsia?

15 Pyʼỹinte opa rire ae peteĩ situasión ijetuʼúva japilla mbaʼéichapa Jehová oĩ kuri ñande ykére tódo el tiémpo. Ha upéva oñekumpli vaʼekue ermána Tori kásope. Haʼe ningo la imemby oreko kuri kánser, ha 6 áñore olucha ko mbaʼasy kóntrape omano meve. Tori memby ningo héra vaʼekue Mason ha omanórõ guare, haʼe opyta vaieterei kuri. Haʼe heʼi: “Ndaiporichéne ótra kósa nembosufrivéva upévagui, ekapáde ningo ndéve ndénte ehasa asy ehecha rangue la ne memby péicha osufri”.

16 Mason omano rire, Tori opyta kuri yvýre. Upéicharõ jepe haʼe oñemoĩ opensa mbaʼéichapa Jehová oipytyvõ kuri chupe la imemby hasyetérõ guare. Haʼe omombeʼu: “Ku ivaietérõ guare la ore situasión, ore siémpre rohecha kuri mbaʼéichapa Jehová mborayhúpe okuida orerehe. La che memby ningo sapyʼánte oĩ vaieterei jepi ha upévare ni visíta anga ndaikatúi orresivi. Péro umi ermáno oviahámi vaʼekue 2 óra oĩ hag̃ua orendive. Siémpre oĩ vaʼekue chendive peteĩ ermáno pe sála de espérape, chemoirũva upe moméntope. Avei Jehová siémpre ohupytyka vaʼekue oréve enteroite mbaʼe roikotevẽva”. Jahechaháicha, Jehová ndohejareíri vaʼekue Tori ha Másonpe, haʼe siémpre oĩ vaʼekue ijykerekuéra ha oipytyvõ chupekuéra oaguanta hag̃ua upe situasión (ehecha pe rrekuádro “ Jehová siémpre omeʼẽ kuri oréve enteroite mbaʼe roikotevẽva”).

SIÉMPREKENA NEMANDUʼA MBAʼÉICHAPA JEHOVÁ HETA VÉSEMA NEPYTYVÕ

17, 18. ¿Mbaʼépa ñanepytyvõta jahechakuaa hag̃ua Jehová oĩha ñande ykére ijetuʼu jave ñanendive? (Salmo 40:5).

17 (Elee Salmo 40:5). Jajupi jave peteĩ sérro ningo ñande ñag̃uahẽsetereíma jepi pe yvate, pe huʼãitépe. Péro lomímonte pe tapére ikatu japyta mimi ha ñamaña jepi pe paisáhere. Upéicha avei jahasa jave peteĩ situasión ijetuʼúva pyʼỹinte jaipota opa. Péro opa mboyve ikatu avei japyta mimi ha ñapensa mbaʼéichapa Jehová ñanepytyvõ hína ñaaguanta hag̃ua upe situasión. Por ehémplo, káda pyhare ikatu ñapensa: ¿Mbaʼéichapa Jehová chepytyvõ raʼe koestedía aaguanta hag̃ua ko provléma? Ñakontesta hag̃ua ko pregúnta, ikatu ñapensa una o dos kósa ojapo vaʼekuére ñanderehehápe upe díape.

18 Ijetuʼu jave la ñane situasión, pyʼỹinte ñañemboʼe Jehovápe ha jajerure chupe opamíntema hag̃ua pe provléma, ha upéva ningo ndaivaíri (Filip. 4:6). Péro upe provléma ndopáitiramo jepe ikatu ñapensa mbaʼéichapa Jehová ñanemombarete ha ñanepytyvõma hína ñaaguanta hag̃ua upe situasión ijetuʼúva. Siémprekena jaagradese chupe upe haguére. Jahecha haguéicha ko artíkulope, Jehová núnka ndohejái kuri Josépe ha siémpre ovendesi chupe. Ñande jajapóramo entéro koʼã mbaʼe, jahecháta avei mbaʼeichaitépa Jehová ñanepytyvõ ha oĩ ñande ykére (Gén. 41:51, 52).

PURAHÉI 32 ¡Ñandejára ykére ejepytaso!

a Jareko jave peteĩ provléma ijetuʼuetereíva, ikatu ñapensa ndajarekoiha Jehová vendisión, pórke upéicharire si o si opátama kuri pe provléma. Péro ndahaʼéi upéicha. Ko artíkulope ñaanalisáta José ehémplo, ha upéva ohechaukáta ñandéve jareko aja entéro umi provléma Jehová ñanevendesiha hína.

b La Biblia ningo omombeʼu unos kuánto versíkulopente umi mbaʼe José ohasa vaʼekue Potifar rógape. Péro en rrealida ikatu jaʼe José are oiko hague upéicha, heta áñore voi.