Gadé sa ki adan

Ay adan lis a sé sijè-la

AWTIK POU ÉTIDYÉ 5

« Lanmou-la Kris ni la ka fè kè nou oblijé fè sa »

« Lanmou-la Kris ni la ka fè kè nou oblijé fè sa »

« Lanmou-la Kris ni la ka fè kè nou oblijé fè sa, pas mi sa nou fin pa konprann : […] i mò ba toutmoun, pou moun ki ka viv pa kontinyé viv pou yomenm » (2 KOR. 5:14, 15).

KANTIK 13 Christ, notre modèle

ON TI LIDÉ ASI SA NOU KAY VWÈ a

1-2. a) Lè nou ka réfléchi asi vi a Jézi é asi prédikasyon a-y, ka nou pé rèsanti ? b) Ka nou ké vwè adan awtik-lasa ?

 ÈS OU ja pèd on moun ou té enmé onlo ? Sèten moun-lasa ka manké-w toubònman menm. Odépa, lè ou té ka viré sonjé tousa ki pasé déotwa jou avan i té mò, sa dwèt té ka fè-w lapenn, siwtou si moun-lasa té ka soufè. Men piti-a-piti, lèwvwè ou ka viré sonjé on biten kè moun-lasa anségné-w, on biten kè i di-w, on biten kè i fè pou ankourajé-w oben pou fè-w ri, sèten sa ka mèt tibwen jwa an tchè a-w.

2 Menmjan-la, lè nou ka li Labib é kè nou ka vwè jan Jézi soufè é jan i mò, pa ni mwayen nou pa santi-nou tris. Pannan péryòd a Mémoryal-la, nou ka pran tan réfléchi plis ankò asi valè a sakrifis a Jézi (1 Kor. 11:24, 25). Men, lè nou ka pran tan médité asi tousa i di é asi tousa i fè lè i té si latè, nou ka kontan toubònman. Anplisdisa, lè nou ka réfléchi asi sa i ka fè pou nou jòdila é asi sa i ké fè ban nou dèmen, sa ka ankourajé-nou. Adan awtik-lasa, nou ké vwè kè lè nou ka pran tan médité asi sé biten-lasa é asi lanmou-la i ni pou nou la, sa ka ban-nou anvi di-y mèsi é sa ka pousé-nou montré-y rèkonésans an nou plizyè mannyè diféran.

RÈKONÉSANS-LA NOU NI LA KA POUSÉ-NOU SUIV JÉZI ALATRAS

3. Lèwvwè nou ka pran tan réfléchi asi ranson-la, poukwa sa ka pousé-nou ni rèkonésans pou Jéova é Jézi ?

3 Lè nou ka pran on tan pou réfléchi asi tousa Jézi viv é asi jan i mò, sa ka pousé-nou ni rèkonésans pou-y. Pannan tout péryòd-la i préché la, Jézi té ka fè toutmoun sav ki byenfé wayòm a Bondyé ké pòté. Sé vérité-lasa ni onlo valè pou nou. Nou ni onlo rèkonésans osi pou ranson-la pas grasa sa nou pé vin bon zanmi èvè Jéova é Jézi. Anplisdisa, konm nou ni fwa an Jézi, nou ni lèspwa kè nou ké viv pou touttan é kè nou ké wouvwè moun nou té enmé é ki mò (Jan 5:28, 29 ; Wom. 6:23). Nou pa mérité sé bénédisyon-lasa é nou pé’é jen pé ranbousé Jéova é Jézi tousa yo fè pou nou (Wom. 5:8, 20, 21). Men nou pé montré-yo jan nou ni rèkonésans pou yo. Kijan nou pé fè sa ?

Si nou ka médité asi ègzanp a Mari, Magdaléèn-la, sa ké ban-nou anvi montré rèkonésans an nou nou osi (gadé sé paragraf 4 é 5 la).

4. Kijan Mari montré jan i té ni rèkonésans pou sa Jézi fè ba-y ? (gadé imaj-la).

4 An-nou pran ègzanp a on madanm juif non a-y sé Mari. Yo té ka kriyé-y Magdaléèn-la. I té ni 7 démon anlè-y é a pa ti soufè i té ka soufè akòz dè sa. I dwèt té ka pansé kè ponmoun pa té’é jen pé fè ayen ba-y. Alò imajiné jan i dwèt té ni rèkonésans pou Jézi lèwvwè i woté-y anba men a sé démon-la ! Tèlman i té ni rèkonésans, i vin disip a Jézi é i soutyenn travay a prédikasyon-la Jézi té ka fè la. I té ka sèvi èvè tan a-y, èvè fòs a-y é èvè tout byen a-y pou édé Jézi adan travay a prédikasyon-la (Lik 8:1-3). Sé vré, Mari té ni onlo rèkonésans pou sa Jézi té fè ba-y, men sèten i pa té ka imajiné kè dèmen Jézi té’é fè plis biten ba-y ankò. Jézi té kay bay vi a-y pou limanité. I té kay fè sa « pou tout moun ki ka montré yo ni lafwa adan-y […] ni lavi étèwnèl » (Jan 3:16). Pétèt Mari poto’o konprann sa, men i montré Jézi jan i té ni rèkonésans pou-y lè i suiv-li fidèlman. Lè Jézi té ka soufè asi poto-siplis-la, Mari té la, i soutyenn-li, é i soutyenn dòt moun osi (Jan 19:25). Apré Jézi mò, Mari é dézòt madanm pati pou ay asi tonm a-y èvè diféran biten pou yo té fin préparé kò a-y (Mawk 16:1, 2). Jéova ba Mari on bèl rékonpans pou fidélité a-y : i pèwmèt-li vwè Jézi apré rézirèksyon a-y é i pèwmèt-li palé èvè-y. A pa ti kontan i té kontan ! Bondyé pa ba toutmoun ki té disip a Jézi privilèj-lasa (Jan 20:11-18).

5. Kijan nou pé montré Jéova é Jézi kè nou ni rèkonésans pou tousa yo fè pou nou ?

5 Nou osi, an-nou montré Jéova é Jézi kè nou ni rèkonésans pou tousa yo fè pou nou. Nou pé sèvi èvè tan an nou, èvè fòs an nou é èvè lajan an nou pou sèvi Jéova. Pa ègzanp, pétèt kè nou té’é pé òwganizé-nou pou nou pé sa pawtisipé adan konstriksyon a batiman ki fèt pou adoré Jéova é pou nou pé sa pran swen a sé batiman-lasa.

LANMOU-LA NOU NI LA POU JÉOVA É POU JÉZI KA POUSÉ-NOU ENMÉ LÉZÒT

6. Poukwa nou pé di kè ranson-la sé pli bèl kado Jéova ka fè-nouchak pèwsonèlman ?

6 Lè nou ka rété ka sonjé jan Jéova é Jézi enmé-nou, pa ni mwayen nou pa enmé-yo nou osi (1 Jan 4:10, 19). É nou ka vin enmé-yo pli fò ankò lè nou ka rann-nou kont kè Jézi mò pou nouchak pèwsonèlman. Lapòt Pòl limenm rèkonnèt sa, é i montré rèkonésans a-y adan on lèt i maké ba sé moun Galat la. Mi sa i maké : « Gason a Bondyé, [...] enmé-mwen é [i] bay vi a-y pou mwen » (Gal. 2:20). Grasa ranson-la, Jéova atiré-w owa a-y pou ou pé sa vin zanmi a-y (Jan 6:44). Jéova vwè on bon biten adan-w, é pou-w pé sa vin zanmi a-y, i bay sa ki té ni plis valè pou-y. Lè ou ka sonjé sa, ès sa pa’a touché tchè a-w ? Ès sa pa’a fè-w enmé Jéova é Jézi pi fò ? Alò mi sa nouchak dwètèt mandé-nou : « Ka lanmou-lasa ka oblijé-mwen fè » ?

Lanmou-la nou ni la pou Jéova é pou Jézi ka pousé-nou préché mésaj a Wayòm-la ba tout kalté moun b (gadé paragraf 7 la).

7. Kon nou ka vwè-y asi imaj-la, kijan nou pé montré Jéova é Jézi kè nou enmé-yo ? (2 Korentyen 5:14, 15 ; 6:1, 2).

7 Konm nou enmé Jéova é Jézi, sa ka pousé-nou aji èvè lanmou épi lézòt (li 2 Korentyen 5:14, 15 ; 6:1, 2). Pa ègzanp, nou ka montré lézòt kè nou enmé-yo lè nou ka pòté bon mannèv pou nou préché ba yo. Lè nou ka préché, nou ka palé ba tout kalté moun, nou pa ka fè préférans. Nou pa’a rété gadé koulè a po a on moun oben adan ki tribi i sòti pou nou préché ba-y. Nou ka préché ba moun ki yo ni lajan ki yo pa ni lajan, ki yo fè gran lékòl, ki yo pa fè gran lékòl. Lèwvwè nou ka palé ba toutmoun nou ka jwenn, nou ka fè volonté a Jéova pas i anvi kè « tout kalté moun sové é kè yotout rivé ni on konésans ègzak a lavérité » (1 Tim. 2:4).

8. Kijan nou pé montré frè é sè an nou kè nou enmé-yo ?

8 Ondòt mannyè nou pé montré kè nou enmé Jéova é Jézi, sé lè nou ka montré frè é sè an nou kè nou enmé-yo (1 Jan 4:21). Nou ka sousyé-nou dè frè é sè an nou èvè tout tchè an nou é nou ka soutyenn-yo lèwvwè yo ka jwenn éprèv. Nou ka konsolé-yo lè yo pèd on moun yo té enmé, nou k’ay vwè-yo akaz a yo lèwvwè yo malad, é nou ka fè tousa nou pé pou ankourajé-yo lè moral a yo a zéro (2 Kor. 1:3-7 ; 1 Tés. 5:11, 14). Nou ka priyé ba yo akontinyé pas nou sav kè « lè on nonm ki jis ka sipliyé Bondyé, sa ni on éfé ki fò toubònman » (Jak 5:16).

9. Ki dòt jan nou pé montré frè é sè an nou kè nou enmé-yo ?

9 Ondòt biten nou pé fè pou nou montré frè é sè an nou kè nou enmé-yo, sé lèwvwè nou ka fè ansòt pou nou kontinyé antann-nou byen èvè yo. Nou ka éséyé imité Jéova ki toujou paré a padonné lézòt. Si Jéova té dakò pou voyé Gason a-y mò pou sové-nou, poukwa nou nou pa té’é dakò pou padonné frè é sè an nou lèwvwè yo péché kont nou ? Nou pa té’é vé sanm èsklav méchan la ki adan ègzanp a Jézi la. I té ka doué mèt a-y on koko lajan men mèt-la désidé woté dèt-lasa anlè do a-y. Men li aprézan, ondòt èsklav té ka doué-y on ti lajan é i pa té dakò pou ba-y on favè (Mat. 18:23-35). Si ou trapé on ti bab èvè on moun adan lasanblé-la, olyé ou atann kè i vin owa a-w, ès ou pa té’é pé ay vwè-y pou zò wouvin byen avan Mémoryal-la ? (Mat. 5:23, 24). Si ou ka fè sa, ou ka montré Jéova é Jézi kè ou enmé-yo toubònman.

10-11. Kijan sé ansyen-la pé montré kè yo enmé Jéova é Jézi ? (1 Pyè 5:1, 2).

10 Kijan sé ansyen-la pé montré kè yo enmé Jéova é Jézi ? Yo pé fè sa lèwvwè yo ka pran swen a timouton a Jézi pa ègzanp. Sé on rèsponsabilité enpòwtan kè Jézi ba-yo (li 1 Pyè 5:1, 2). Sé sa Jézi èspliké lapòt Pyè é i édé-y konprann sa byen. Pyè té trayi Mèt a-y a 3 rèpriz, men aprésa, sèten i té présé montré Jézi kè i té enmé-y é pétèt i té ka atann on lokazyon pou montré-y sa. Lèwvwè Jézi résisité, mi sa i mandé Pyè : « Simon gason a Jan, ès ou enmé-mwen ? » Nou pé sèten kè Pyè té paré a fè nenpòt ki biten pou pwouvé Mèt a-y kè i té enmé-y. Alò, Jézi di-y : « Pran swen a timouton an mwen » (Jan 21:15-17). É pannan tout rèstan a vi a-y, Pyè pran swen a timouton a Ségnè-la èvè onlo lanmou é sé konsa i montré Jézi kè i té enmé-y.

11 Sé pawòl-la Jézi di Pyè la té enpòwtan toubònman. Alò sé ansyen-la, pannan péryòd a Mémoryal-la, kijan zò pé montré kè zò byen konprann sé pawòl-lasa ? Zò pé montré Jéova é Jézi kè zò enmé-yo lèwvwè zò ka ankourajé frè é sè a lasanblé-la é lè zò ka pòté bon mannèv pou édé frè é sè ki inaktif wouvin an 2 bra a Jéova (Ézék. 34:11, 12). Zò pé pran on ti tan pou ankourajé sé étidyan-la é sélézòt moun-la ki ka vin an Mémoryal-la é kè lavérité ka entérésé. Nou vé akéyi-yo bra gran wouvè pas nou ka èspéré kè yo osi yo ké vin disip a Jézi.

LANMOU-LA NOU NI LA POU JÉZI KA POUSÉ-NOU AJI ÈVÈ KOURAJ

12. Poukwa sa ka ban-nou kouraj lè nou ka réfléchi asi sé pawòl-la Jézi di disip a-y lannuit-la avan i té mò la ? (Jan 16:32, 33).

12 Lannuit-la avan i mò la, Jézi di disip a-y : « Adan mond-la, zò ké ni éprèv men pran kouraj ! An gangné mond-la » (li Jan 16:32, 33). Jézi rété doubout douvan lènmi a-y èvè onlo kouraj é i rété fidèl jistan i mò. Ka ki ba-y fòs fè sa ? I té ka fè Pap’a-y konfyans. Konm Jézi té sav kè disip a-y té’é pasé pa menm éprèv ki-y, i mandé Jéova voyé on zyé asi yo (Jan 17:11). Poukwa sa ka ban-nou kouraj ? Paskè Jéova pi fò ki tout lènmi an nou (1 Jan 4:4). Jéova pa’a pèd fil a-y, i ka vwè toutbiten. Nou sèten kè si nou ka fè Jéova konfyans, nou ké pé rivé about a tousa ki ka fè-nou pè é nou ké pé aji èvè kouraj.

13. Kijan Jozèf montré kè i té ni kouraj ?

13 An-nou vwè ègzanp a Jozèf, on moun ki sòti Arimati. Pawmi sé Juif-la, i té on boug yo té ka rèspèkté onlo. I té ka fè pawti a Sannédren-la, pi gran tribinal a sé Juif-la. Men pannan tout péryòd-la Jézi préché asi latè la, Jozèf pa montré kè i té ni kouraj. Jan ka di kè i té « on disip a Jézi, men ki té ka kaché sa pas i té pè sé Juif-la » (Jan 19:38). Mésaj a Wayòm la té ka entérésé Jozèf é i té ni fwa adan Jézi men i té ka suiv-li anbistankwen. Pétèt kè i té pè pèd bèl pozisyon-la i té ni la. Men, Labib ka di kè apré Jézi mò, Jozèf « pran kouraj a-y a dé men pou ay vwè Pilat, pou mandé-y kò a Jézi » (Mawk 15:42, 43). Lè i fè sa, i montré toutmoun kè i té ni fwa adan Jézi.

14. Ka ou pé fè siwvwè ou ka tranblé douvan moun ?

14 Ès sa ka rivé-w dè tranblé douvan moun menmjan sa rivé Jozèf ? Lè ou lékòl oben lè ou adan travay a-w, ès délè ou pè di lézòt kè ou Témwen a Jéova ? Ès ou ka ézité vin pwoklamatè oben pran lèbatèm pas ou pè sa lézòt ké pansé dè-w ? Ou konnèt sa ki byen, alò, menmsi ou pè, pa lésé sa anpéché-w fè sa ki byen. Priyé Jéova èvè tout fòs a-w. Mandé-y ba-w kouraj pou ou pé sa fè volonté a-y. Lè ou ké vwè jan Jéova ka réponn a priyè a-w, sa ké ba-w plis kouraj ankò (Iz. 41:10, 13).

JWA-LA NOU NI LA KA POUSÉ-NOU SÈVI JÉOVA AKONTINYÉ

15. Sé disip-la té kontan toubònman lèwvwè Jézi parèt douvan yo. Ka jwa-la yo té ni la pousé-yo fè ? (Lik 24:52, 53).

15 Lèwvwè Jézi mò, sé disip-la té tris toubònman. Éséyé mété-w an plas a yo. Non sèlman yo pèd on zanmi kè yo té enmé onlo, men anplisdisa yo té ni lenprésyon kè pa té ni pon èspwa ankò (Lik 24:17-21). Men lèwvwè Jézi résisité, i parèt douvan yo, é i pran tan a-y pou édé-yo konprann ki wòl i té ka jouwé adan sé pwofési-la ki an Bib-la. Anplisdisa, i ba-yo fè on travay ki té enpòwtan toubònman (Lik 24:26, 27, 45-48). 40 jou apré rézirèksyon a-y, lèwvwè lè-la rivé pou Jézi té viré an syèl-la, sé disip-la pa té tris ankò men a pa ti kontan yo té kontan. Yo té kontan pas yo té sav kè Mèt a yo té vivan é kè i té’é la pou édé-yo fè travay-la i té ba-yo fè la. Jwa-la yo té ni la pousé-yo sèvi Jéova akontinyé (li Lik 24:52, 53 ; Akt 5:42).

16. Kijan nou pé imité disip a Jézi ?

16 Kijan nou pé imité disip a Jézi ? Nou pé adoré Jéova èvè onlo jwa non sèlman pannan péryòd a Mémoryal-la men osi toutolon a lanné-la. Pou sa, fò-nou mèt wayòm a Bondyé prèmyé douvan adan vi an nou. Pa ègzanp, ni onlo pwoklamatè ki chanjé lè a travay a yo pou yo té préché plis, pou yo té pran tout réinyon a yo é pou yo té fè étid familyal a yo chak simenn. Ni dòt ki désidé kè yo pé ké achté sèwten biten kon vwati, kaz oben dòt biten alòskè pou onlo moun sé dé biten ki nésésè. Yo désidé fè sa pou yo té pé sa fè plis adan lasanblé a yo oben pou yo té pé sa ay édé dé koté té ka manké pwoklamatè. Sé vré, pou nou kontinyé sèvi Jéova, nou bizwen andirans, men i ka pwomèt kè i ké vidé onpakèt bénédisyon asi nou si nou ka mèt Wayòm-la prèmyé douvan adan vi an nou (Pwov. 10:22 ; Mat. 6:32, 33).

Pannan péryòd a Mémoryal-la, pran tan réfléchi asi sa Jéova é Jézi fè ba-w pèwsonèlman (gadé paragraf 17 la).

17. Ka ou byen désidé a fè pannan péryòd a Mémoryal-la ? (gadé imaj-la).

17 Nou ja présé sélébré Mémoryal-la ki ké fèt lè mawdi 4 avril. Men ou pa oblijé atann jou-lasa pou ou pé sa médité asi vi a Jézi é asi mò a-y é pou ou pé sa médité osi asi lanmou-la Jézi é Jéova ni pou nou la. Dépi ou ni lokazyon, pran tan réfléchi asi sa avan Mémoryal-la oben apré. Pa ègzanp, pran on ti tan pou ou gadé tablo-la « La dernière semaine de Jésus sur la terre » ki adan appendice B12 a Bib-la Traduction du monde nouveau. Li sé vèwsé-la yo ka ba-w la é pran tan réfléchi asi sé évènman-la yo ka palé la. Toupannan ou ka li déotwa biten ki fèt adan vi a Jézi, gadé pou vwè ki vèwsé ki ké édé-w ni plis rèkonésans, plis lanmou, plis kouraj é plis jwa. Chèché a vwè ka ou pé fè pou montré tout rèkonésans-la ou ni la. On biten ou pé sèten, sé kè Jézi ké kontan vwè tout sé éfò-la ou ké fè la pannan péryòd a Mémoryal-la pou ou pé sa sonjé-y (Rév. 2:19).

KANTIK 17 « Je le veux »

a Pannan péryòd a Mémoryal-la, yo ka ankourajé-nou médité asi vi a Jézi, asi jan i mò é asi jan li é Pap’a-y montré-nou kè yo enmé-nou. Lèwvwè nou ka médité asi sé biten-lasa, sa pé pousé-nou a fè sèwten biten. Adan awtik-lasa, nou ké vwè déotwa mannyè nou pé di Jéova é Jézi mèsi pou ranson-la é déotwa mannyè nou pé montré-yo kè nou enmé-yo. Nou ké vwè osi ka ki pé édé-nou enmé frè é sè an nou pli fò, ban-nou plis kouraj é plis jwa adan tousa nou ka fè pou Bondyé.

[Nòt]

b Adan sèwten péyi, lwa-la ka entèwdi moun palé dè kwayans a yo adan sé lékòl-la ki piblik la. Sé vré krétyen-la ka rèspèkté sé lwa-la (Matyé 22:21). Fò chakmoun désidé kijan i ké aji adan sèwten sitiyasyon kon lèwvwè on pwofésè oben on zélèv ka pozé-y on kèsyon pa ègzanp.