Skip to content

Skip to table of contents

5 EKOBEE UE ENƆ

“ Wereloo Kraist Zū I”

“ Wereloo Kraist Zū I”

“Nyɔnɛbee wereloo Kraist zū i . . . lokwa pya a tɔɔ̄dum naa sinakɛ̄ tɔɔ̄ loo alaba loo.”—2 KƆR 5:14, 15.

YƆƆ 13 Kraist Lu I Nɛɛ Zaāsī

DASĪ TƐƐ̄NYƆƆ a

1-2. (a) Etɔɔ̄ i loo doodoo wa sɔ̄ i kɛɛrɛbu nu akiiloo dum Jizɔs le ye esiatam? (b) Ena i nɔ bu ekobee ue ama a?

 SƆ̄ NƐƐ i u loo, i wee peere lo nɛɛ kaāna! Tua sɔ̄, a wee i ziloo kaāna sɔ̄ i kɛɛrɛbu loo dee a bee u, eetɔɔ̄ na lo alu kɔ a bee tɔga gbɛnɛ lɛɛ a gae u. Kerewo, sɔ̄ sɔ̄ aa kiisī i wee bɔātɛ̄ e’ɛrɛ i loo kinakina sɔ̄ i kɛɛrɛ pio nu a bee i tɔgɛ ale nu a bee doo, ale nu a bee kɔ lo eyere i mɛm loo ale doo kɔ i kɛgɛ.

2 Bu aba lo sīdee, a wee i kiɛ̄ sɔ̄ i buū nu akiiloo kɛ̄ Jizɔs bee tɔga sa u doo. Bu sɔ̄ Doonu Nyɛŋiabu Loo Luh Jizɔs, i wee su sɔ̄ ɛā ekɛɛrɛ nyɔɔ waara zɔɔ a’agara ama. (1 Kɔr 11:24, 25) Kerewo, bu i wee ɛɛ kaāna sɔ̄ i ɛrɛ ekɛɛrɛ nyɔɔ dɛ̄dɛɛ̄ nu Jizɔs bee kɔ sa doo sɔ̄ a bee le a kɛnɛkɛ̄. Bu i wee ɛɛnage sɔ̄ i kɛɛrɛ nu akiiloo nu a gaa doo anyaawo le nu edoo li deesī. Ɛ’ɛrɛ ekɛɛrɛ nyɔɔ pya nu ama le kɛ̄ a i wereloo doo, dap i zū kɔ i tɔgɛ ye nialoo bu keekee sīdee, dookɛ̄ i muɛ bu ekobee ue ama doo.

TƆGƐ NIA LOO NU JIZƆS I DOO NƐ ZŪ I KƆ I NYƆƆNƐ YE DUMƐ

3. Pya ena anua i tɔgɛ nia loo waara zɔɔ a’agara a?

3 Bu i ɛɛ sɔ̄ i ɛrɛ ekɛɛrɛ nyɔɔ dum Jizɔs le nu anua a bee u. Sɔ̄ Jizɔs gaa bee si tam a kɛnɛkɛ̄, a bee tɔgɛ pya leelee Buɛ̄-mɛnɛ Bari edoo kɔ pya nɛɛ a ɛrɛ. I tɔgɛ nialoo pya kaka ue akiiloo Buɛ̄-mɛnɛ ama kaāna. Bu i ɛɛ loo waara zɔɔ a’agara nyɔnɛbee a kpaāna dee i nɛ kɔ i dap tɔɔ̄ waɛloo Jɛhova le Jizɔs. Pya a ɛrɛ yira bu Jizɔs ɛrɛ bɛābu lo etɔɔ̄dum mmɛ deedee, e ba esikɛ̄ muɛ pya wa nɛɛ ebee u. (Jɔn 5:28, 29; Rom 6:23) Ii doo lɔgɔ nu lo ebee doo kɔ i ɛrɛ pya leelee ama, e ii le edap obara kpɛ Bari le Kraist loo nu ba edoora i nɛ. (Rom 5:8, 20, 21) Kerewo, i dap tɔgɛ kɛ̄ nu ba doo i nia kaāna doo. Bu mɛ sīdee?

Bu mɛ sīdee na ɛrɛ ekɛɛrɛ nyɔɔ edoba Meri Magdalin a zū kɔ o tɔgɛ nia a? (Ɛp 4-5 barakpaɛ̄)

4. Bu mɛ sīdee na Meri Magdalin bee tɔgɛ nia loo nu Jizɔs bee ye doo nɛ a? (Ɛp foto.)

4 Naa kɛɛrɛbu edoba ziī wa Juu a kura Meri Magdalin. A bee le bu kaāna e’aga kɛ̄tɔɔ̄, nyɔɔbee a bee tɔga kɛ̄bah ɛrɛba ka pɔrɔ-edɔɔ̄. E bee dap kɛɛrɛ kɔ lɔgɔ nu edap doo lo e’aa wa kɛ̄bah naale. Naa kɛɛrɛ kɛ̄ bu ye bee ɛɛ doo sɔ̄ Jizɔs bee ye agara lɛɛkɛ̄bah gbo-yɔ ama a! Nia a bee tɔgɛ loo nu a ye doo nɛ ama bee ye zū kɔ a nyɔɔnɛ dumɛ Jizɔs, e a bee su ye sɔ̄, ye ekpo, le pya nu a ɛrɛ ye yeākpotɛ̄ bu ye tam zue ue. (Luk 8:1-3) Kere Meri bee tɔgɛ nialoo nu Jizɔs bee ye doo nɛ, pio sɔ̄ a sii bee suā kɔ a gaa le doo nu a eewo sɔ̄ esaa. Lo a le kɔ enɛ ye dum bee miɔŋɔ nɛɛ, “lokwa ɛrɛgeba nɛɛ a ye yira nɛ” dap ɛrɛ dum a naatah. (Jɔn 3:16) Kerewo, Meri bee tɔgɛ nialoo nu Jizɔs ye doo nɛ tɛ̄maloo etɔɔ̄ agara ye nɛ. Sɔ̄ Jizɔs bee le bu ezialoo nyɔɔ te-tɔga, Meri bee le eyira ye kpaɛ̄, ye gbɔ̄nyiɛ sa gbɔ̄nage nyiɛ pya dɔɔ̄na. (Jɔn 19:25) Sɔ̄ Jizɔs e’ua sah, Meri le baɛ dɔɔ̄na nɛɛwa bee su nu a wee sī lele nuloo nua loo kpoli Jizɔs. (Maak 16:1, 2) Bee lu enɛ leelee Meri nyɔɔ ye tɔɔ̄ agara ama. A bee ɛrɛ dee lo ezɔ̄ŋia Jizɔs sa ye nyɔɔnɛ kɔnia ue bu ɛɛbu sɔ̄ a bee aakɛ̄ bu luh, lo alu dee a naa bee kpaānɛ gbɛnɛ-edo pya a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ.—Jɔn 20:11-18.

5. Bu mɛ sīdee na i dap tɔgɛ nialoo dɛ̄dɛɛ̄ nu Jɛhova le Jizɔs edoora i nɛ a?

5 Ili dapnage tɔgɛ nia loo dɛ̄dɛɛ̄ nu Jɛhova le Jizɔs edoora i nɛ, tɛ̄maloo esu i sɔ̄, i ekpo, le i kpugi yeākpotɛ̄ tam Buɛ̄-mɛnɛ. Bu edoba, i dap su i loo nɛ lo ewu sa kwaloo pya tɔ i tɔɔ̄ ɛrɛ logaloga taāŋabah.

WERELOO I ƐRƐ LOO JƐHOVA LE JIZƆS ZŪ I KƆ I WERELOO PYA DƆƆ̄NA

6. Ena anua i dap kɔ waara zɔɔ a’agara lu dɔɔ̄nu alu enɛ ziī ziī ii a?

6 Sɔ̄ i kɛɛrɛbu kɛ̄ Jɛhova le Jizɔs i wereloo gbɛnɛ doo, zū i kɔ i werenage wa loo. (1 Jɔn 4:10, 19) I agɛrɛba wa wereloo sɔ̄ i suā kɔ Jizɔs bee u bee ziī ziī ii. Nɛɛ lɛɛratam Pɔɔl bee suā doo wo, sa tɔgɛ kɛ̄ a ɛrɛ nia doo sɔ̄ a bee ɛm kpa ma Pya Galetia kɔ: “Nwiīnɛɛdam Bari . . . bee wereloo, sa su ye loo mɛ nɛ nyɔɔ mda.” (Gal 2:20) Tɛ̄maloo waara zɔɔ a’agara, Jɛhova ezuura a waɛmaloo Jizɔs lokwa o dap lu ye gbo. (Jɔn 6:44) Ekɔ a naa ɛɛrɛ a bu lo esuā kɔ a ɛrɛ lenu Jɛhova a muɛ bu, le kɔ a kpɛ gbɛnɛ muɛ̄ du ama lokwa o lu ye gbo ni? Ekɔ lo ama naa doo kɔ wereloo o ɛrɛ loo Jɛhova le Jizɔs a’agatɛ̄ ni? A lee kɔ i bip i loo kɔ: ‘Ena wereloo ama ezū mɛ kɔ m doo ani?’

Wereloo i ɛrɛ kumaloo Bari le Kraist zū i kɔ i zue ue nɛ dɛ̄dɛɛ̄ eku nɛɛ (Ɛp 7 barakpaɛ̄)

7. Dookɛ̄ i muɛ bu foto doo, mɛ sīdee na dɛ̄dɛɛ̄ ii dap tɔgɛ wereloo i ɛrɛ kumaloo Jɛhova le Jizɔs a? (2 Pya Kɔrint 5:14, 15; 6:1, 2)

7 Wereloo i ɛrɛ kumaloo Bari le Kraist zū i kɔ i tɔgɛ wereloo kumaloo pya dɔɔ̄na. (Buū 2 Pya Kɔrint 5:14, 15; 6:1, 2.) Ziī sīdee i dap tɔgɛ wereloo i wa ɛrɛ loo na tɛ̄maloo esu mɛm siātam zue ue. I zue ue nɛ dɛ̄dɛɛ̄ nɛɛ i zɔ̄ŋia. Ii wee ɛp pya nɛɛ kumakɛ̄ nyɔɔ barasī ale edonyɔɔ ba aa, kɛ̄ kpugi wa le bah doo, ale dɔ ba ɛrɛ. Sɔ̄ i doo wo, i gaa doo nu a gbaaloo ekɛɛrɛ Jɛhova lo a gbī kɔ “dɛ̄dɛɛ̄ nɛɛ a ɛrɛ kpɔā sa lu loo suānu kaka.”—1 Tim 2:4.

8. Bu mɛ sīdee na i dap tɔgɛ wereloo kumaloo pya i wuga nɛɛdam le nɛɛwa a?

8 I tɔgɛnage kɔ i wereeloo Bari le Kraist, tɛ̄maloo ewereloo pya i wuga nɛɛdam le nɛɛwa. (1 Jɔn 4:21) I tɔgɛ nia bu ziī ziī aba sa wa yerekpotɛ̄ sɔ̄ ba kpesī doā-ɛp. I gbɔ̄ wa nyiɛ sɔ̄ ziī nɛɛ ba wereloo u, wa inaloo sɔ̄ loo wa dumɛ sa doo kumakɛ̄ i dap doo lo eyere wa mɛm loo sɔ̄ loo wa ɔ. (2 Kɔr 1:3-7; 1 Tɛs 5:11, 14) I kiisī lo eyere wa kara bee, tɛ̄maloo enyɛŋiabu kɔ “bara nɛɛ kaāna dogo ɛrɛ ekpo bu ye tam.”—Jem 5:16.

9. Dɔɔ̄na amunu sīdee na i dap tɔgɛ wereloo kumaloo pya i wuga nɛɛdam le nɛɛwa a?

9 I tɔgɛnage wereloo kumaloo pya i wuga nɛɛdam le nɛɛwa, tɛ̄maloo epiiga lo enyɔɔnɛ wa tɔɔ̄bu efɛɛloo. I piiga lo enɔ kɛ̄ Jɛhova aaloo pɔrɔ i nɛ doo. Lo Jɛhova bee lɛɛbaloo kɔ ye Nwiīnɛɛdam a u bee i pɔrɔ, ekɔ a naa lee kɔ i aaloo nɛ pya i wuga nɛɛdam le nɛɛwa sɔ̄ ba i si pɔrɔ loo ni? Ii gbī ebee pɔrɔ zooro alu ekɔ nu akiiloo bu kam Jizɔs. Kere ye tɛtɔ bee lɛɛbaloo gbɛnɛ kɔm a bee de ye nɛ, lo zooro naa bee yiga elɛɛbaloo nwīgbagbara kɔm alɛ bee ɛrɛ bee nɛɛ le ɛɛ lu zooro. (Mat 18:23-35) Lo ziī nɛɛ a le bu bɔŋanaloo le ɔɔ bee ɛrɛ taāŋa, o dapge su zaasī lo enyɔɔnɛ ye sere efɛɛloo lɛɛ o gae si Doonu Nyɛŋiabu Loo Luh Jizɔs ni? (Mat 5:23, 24) Dodoo wo etɔgɛ kɛ̄ o wereloo Jɛhova le Jizɔs doo.

10-11. Bu mɛ sīdee na pya kanɛɛ dap tɔgɛ kɔ ba wereeloo Jɛhova le Jizɔs a? (1 Pita 5:1, 2)

10 Bu mɛ sīdee na pya kanɛɛ dap tɔgɛ kɔ ba wereeloo Jɛhova le Jizɔs a? Ziī gbɛnɛ sīdee ba dap doo wo na kuūdɛɛ̄loo nu alu ebɛɛ̄ pya naana pee Jizɔs. (Buū 1 Pita 5:1, 2.) Jizɔs bee doo kɔ nɛɛ lɛɛratam Pita a dābeeloo lo ama leere. Sɔ̄ Pita e’anna Jizɔs taa sɔ̄ sah, a bee gbī kɛ̄ edoodoo tɔgɛ kɔ a wereeloo Jizɔs kaāna. Sɔ̄ Jizɔs e’aarakɛ̄ bu luh, a bee bip Pita kɔ: “Simon nwiī Jɔn, o were mɛ ge loo ni?” I suā leere kɔ Pita bee doo ɛrɛgeba nu a dap doo lo etɔgɛ kɔ a wereeloo ye Tɛtɔ. Jizɔs bee kɔ nɛ Pita kɔ: “Ɛp na gbo naana pee.” (Jɔn 21:15-17) Aā lo sɔ̄, Pita bee kuūdɛɛ̄loo pya naana pee Nɛɛ-a-i-ɛrɛ bu fɛgɛ sa tɔgɛ kɔ a wereeloo Jizɔs.

11 Pya kanɛɛ, mɛ sīdee na bui dap tɔgɛ kɔ pya ue Jizɔs bee kɔ nɛ Pita kuī i loo bu sɔ̄ Doonu Nyɛŋiabu Loo Luh Jizɔs a? Bui dap tɔgɛ kɛ̄ bui wereloo Jɛhova le Jizɔs doo, tɛ̄maloo ewee si wee yere mɛm loo pya wuga sa piiga lo eyerebah nɛ pya a ɔloo kɔ ba obia lu loo Jɛhova. (Ezek 34:11, 12) Bui dapnage tɔgɛ taɛ bu pya a gaa nɔ Baibol le pya aā nɛɛ a si Doonu Nyɛŋiabu Loo Luh Jizɔs, sa doo dɛ̄dɛɛ̄ nu bui dap lokwa loo wa sukɛ̄ sɔ̄ ba lu lo doonu.

WERELOO I ƐRƐ LOO KRAIST DOO KƆ I ƐRƐ E’AGALOO

12. Ena anua kɛkɛɛrɛbu pya ue Jizɔs bee kɔ uunɛ lɛɛ a gae u nɛ i e’agaloo a? (Jɔn 16:32, 33)

12 Uunɛ lɛɛ a gae u, Jizɔs bee kɔ nɛ pya a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ kɔ: “Bu nyɔuwe bui ɛrɛ etɛɛrɛloo, mɛ ɛrɛaa e’aga nyiɛ, mda ebea nyɔuwe eebah.” (Buū Jɔn 16:32, 33.) Ena a bee yerebah nɛ Jizɔs kɔ a ɛrɛ e’agaloo sɔ̄ a bee kpesī pya ye nɛɛ baa, sa bee bia bu bɔ ture nyiɛ loo mmɛ loo luh a? A bee dɛɛa nyɔɔ Jɛhova. Nyɔɔbee Jizɔs bee suā kɔ ba ekpesī dua doā-ɛp ama a, a bee bara Jɛhova kɔ a kuū wa dɛɛ̄ loo. (Jɔn 17:11) Ena anua lo ama nɛ i e’agaloo a? Nu anua na bee Jɛhova ɛrɛ ekpo ee ɛrɛgeba i nɛɛ baa. (1 Jɔn 4:4) Lɔgɔ nu naa gɔā ye loo. I suā leere kɔ lo a le i dɛɛa nyɔɔ Jɛhova, i dap lɛa bɔɔ bu sa ɛrɛ e’agaloo.

13. Bu mɛ sīdee na Josɛf nɛɛ Arimatia bee tɔgɛ e’agaloo a?

13 Naa kɛɛrɛbu edoba Josɛf nɛɛ Arimatia. Pya Juu wee ye yere ka loo gbɛnɛ. A bee lu nɛɛ a wee le gbɛnɛ tɔbiaɛ pya Juu a kura Sanhedrin. Kerewo, sɔ̄ Jizɔs gaa bee zue ue a kɛnɛkɛ̄, Josɛf naa bee tɔgɛ kɔ a ɛrɛe e’agaloo. Jɔn bee kɔ “a wee nyɔɔnɛ dumɛ Jizɔs, mɛ bu gɔā nyɔɔbee aabɔɔ pya Juu.” (Jɔn 19:38) Kere Josɛf bee ɛrɛ nia bu yereue Buɛ̄-mɛnɛ, a naa bee gbī edoo kɔ pya dɔɔ̄na a suā kɔ a ɛrɛe yira bu Jizɔs. Lɔgɔ baɛbaɛ beenyiɛ naale loo kɔ a bee ɛrɛ bɔɔ kɔ epeeree ye gbɛnɛ dɔ ka bu buɛ̄. Ɛrɛgeba kɛ̄ a bee mɛā doo, Baibol kɔ i nɛ kɔ sɔ̄ Jizɔs e’ua sah, bu kpɛdumɛ Josɛf bee “ɛrɛ e’aga nyiɛ sa si loo Pailat, sa bara ekpaloo Jizɔs.” (Maak 15:42, 43) Nyaawo, naa gɔāna kɔ Josɛf aa yerekpotɛ̄ Jizɔs.

14. Ena a bɔloo kɔ o doo lo o gaa ɛrɛ bɔɔ loo nɛɛ a?

14 O dapge muɛ nu anua Josɛf bee ɛrɛ bɔɔ ni? Bie tɔkpa ale kɛ̄tam kɛɛ wee a bɔpge pio sɔ̄ lo esiāloo a kɔ ɔɔ ziī yɛɛ Pya Ekeebee Jɛhova ni? Ekɔ o gaa dasī pee sɔ̄ lo elu nɛɛ zue ue ale lo eliamaā nyɔɔbee bɔɔ loo nu pya dɔɔ̄na ekɛɛrɛ a kumaloo ni? O aa lɛɛbaloo dua ekɛɛrɛ ama kɔ a kpaɛ̄ a lɛɛloo edoo nu o muɛ̄ kɔ a lee. Yere kara nɛ Jɛhova kumaloo. Bara ye kɔ a nɛ a e’agaloo lo edaā nu a ye nia. E kuma sɔ̄ o muɛ kɛ̄ Jɛhova agara o kara doo, o ɛrɛ gbɛnɛ mɛm le e’agaloo.—Ais 41:10, 13.

ƐƐBU ZŪ I KƆ I KIISĪ LO ESITAM NƐ JƐHOVA

15. Sɔ̄ Jizɔs esiraloo pya a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ sah, ɛɛbu ba bee ɛrɛ bee wa zū kɔ ba a doo wa? (Luk 24:52, 53)

15 Bu pya a wee nyɔɔnɛ dumɛ Jizɔs bee biira kaāna sɔ̄ Jizɔs bee u. Naa su kɔ olo bee wa le yɛɛ lo sɔ̄. Naale aba bee ba bee peere wa gbo ba wereloo kaāna, mɛ a bee wa tɔɔ̄nage loo kɔ ba naa ɛrɛnae lɔgɔ bɛābu. (Luk 24:17-21) Kerewo, sɔ̄ Jizɔs wa siraloo, a bee su sɔ̄ wa yeābah nɛ kɔ ba a dābeeloo kɛ̄ a mmɛnɛ mɔmanudɛɛ̄ Baibol doo. A bee wa nɛnage ziī gbɛnɛ tam kɔ ba a si. (Luk 24:26, 27, 45-48) Lɛɛ a gae lu sɔ̄ Jizɔs kii bunyɔɔ sɔ̄ 40 biradee etɛ̄na, ekiɛ̄nu pya a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ bee ɛrɛ bee kiiya lu gbɛnɛ ɛɛbu. Susuā kɔ wa Tɛtɔ le dum sa kpɛ̄naloo lo eyerebah wa nɛ kɔ ba a dap si wa tam mmɛɛ bee doo kɔ bu wa a ɛɛ. Ɛɛbu ba bee ɛrɛ bee wa zū kɔ ba a kiisī lo eleera Jɛhova.—Buū Luk 24:52, 53; Doonu 5:42.

16. Bu mɛ sīdee na i dap nɔ pya a wee nyɔɔnɛ dumɛ Jizɔs a?

16 Bu mɛ sīdee na i dap nɔ pya a wee nyɔɔnɛ dumɛ Jizɔs a? I dap ɛrɛ ɛɛbu bu taāŋabah Jɛhova, naale aba sɔ̄ Doonu Nyiɛŋiabu Loo Luh Jizɔs mɛ dɛ̄dɛɛ̄ sɔ̄ bu zua. Lo ama gbī kɔ i su Buɛ̄-mɛnɛ Bari nua tuatua bu i dum. Bu edoba, gbɛnɛ-edo nɛɛ ekwaa baloo kɛ̄ ba si tam doo lokwa ba dap zue ue, sa ɛrɛ enɔānu butɔ eree sɔ̄ loo. Pio nɛɛ epeere nage zɔ lo pya dɔɔ̄na ɛmadɛɛ̄ nua gbɛnɛ lokwa ba dap si tam bu bɔŋanaloo yereloo ale lokwa ba dap kii wee si tam kɛ̄ pya zue ue Buɛ̄-mɛnɛ lu ebɛɛ̄. Kereadoo alu ebɛɛ̄ kɔ i ɛrɛ egerebu lokwa i dap kiisī lo esitam, Jɛhova yira yii kɔ enɛe i gbɛnɛ-kpo leelee lo i su esiatam Buɛ̄-mɛnɛ nua tuatua bu i dum.—Kam 10:22; Mat 6:32, 33.

Bu sɔ̄ Doonu Nyɛŋiabu Loo Luh Jizɔs, su sɔ̄ ɛā ekɛɛrɛ nyɔɔ nu Jɛhova le Jizɔs edoora nɛ taɛ olo (Ɛp 17 barakpaɛ̄)

17. Ena olo biaɛfii kɔ o dooe bu sɔ̄ Doonu Nyɛŋiabu Loo Luh Jizɔs ama a? (Ɛp foto.)

17 I gaa ɛmadɛɛ̄ lo edoo Doonu Nyiɛŋiabu Loo Luh Jizɔs nyɔɔ Baɛ Deelookaɛ 4 biradee bu Nia Enɔɔ̄. Kerewo, o aa baɛ lo dee lɛɛ o bɔātɛ̄ kɛɛrɛ nu akiiloo tɔɔ̄dum Jizɔs le ye luh, le wereloo alɛ le Jɛhova bee i tɔgɛ kumaloo. Su ɛrɛgeba dee a a kpaānɛ bu yube sɔ̄ aa lu edoo Doonu Nyiɛŋia Bu Loo Luh Jizɔs ama daā wo. Bu edoba, sere sɔ̄ o su nɔā sa ɛā ekɛɛrɛ nyɔɔ pya nu alu e’ɛm bu ekpo a kura “The Final Week of Jesus’ Life on Earth” a le bu Appendix B12 bu New World Translation. Kuma sɔ̄ o gaa doo wo. Ɛp pya dɔ Kpa Kaɛ a dap doo kɔ o ɛrɛ nia, wereloo, e’agaloo le ɛɛbu. Lɛɛ o ɛp pya sīdee o dap su tɔŋɛ nia o ɛrɛ aābu o beenyiɛ. Suā leere kɔ Jizɔs tɔgɛ nialoo dɛ̄dɛɛ̄ nu o doo lo enyɛŋia ye bu bu sɔ̄ Doonu Nyɛŋiabu Loo Luh Jizɔs ama.—Mum 2:19.

YƆƆ 17 “M Gbī”

a Bu sɔ̄ Doonu Nyɛŋiabu Loo Luh Jizɔs, wee lu eyere i mɛm loo kɔ i ɛrɛ ekɛɛrɛ nyɔɔ dum Jizɔs le ye luh, le wereloo alɛ le ye Tɛ i ɛrɛ loo. Dodoo wo ezū i kɔ i doo nu etɔgɛ kɔ i tɔgɛ nialoo nu ba i doo nɛ. Ekobee ue ama ekɔ pya sīdee lo i dap tɔgɛ nialoo waara zɔɔ a’agara le wereloo i ɛrɛ loo Jɛhova le Jizɔs. I nɔnage nu ezū i kɔ i wereloo pya i wuga nɛɛdam le nɛɛwa, tɔgɛ e’agaloo, sa ɛrɛ ɛɛbu bu i esiatam.