Tɛla kɔ ndwokɔ mɔɔ ɩwɔ zʋ

Tɛla kɔ Ndwokɔ mɔɔ bɛhyɩhyɛ

DƖYƐZUMANLƐ ODWOKƆ 12

Duwa Gyehova Yɩ Abɔdɩ Zʋ Suma Yɩ Nwʋ Dɩyɛ Sʋ̃maa

Duwa Gyehova Yɩ Abɔdɩ Zʋ Suma Yɩ Nwʋ Dɩyɛ Sʋ̃maa

“Ɔzʋmɩ kɛɛ Nyamɩnlɩ ɩwɔlɩ oyuwadɩ nɩ, yɛ ɩwɔlɩ yɩ tʋ kɛɛ ɩyɩɩ yɩ subanɩ nɩ mɔɔ bɛánwʋ yɩ nɩ ali ikehile mmenii a.”WUL. 1:20.

NDWOMI 6 Abɔdɩ Ma Yɛnwʋ Nyamɩnlɩ Animinyiamɩ

MƆƆ YƐBAZUMA a

1. Mɩnla ɔhʋanɩ ɔkʋ̃ zʋ yɛ Dwoobu ɣa nwʋnlɩ Gyehova bʋwɔ a?

 DWOOBU nɩɩ mmenii sʋ̃maa wɔlɩ nkɔmmɔ wɔ yɩ ɛbɩlawɔlɛ nu, naasʋ̃ mɔɔ nɩ ɩdɩ sʋnʋnkʋ̃ kʋlaa yɛ lɛ nkɔmmɔ mɔɔ ɩ nɩɩ Gyehova Nyamɩnlɩ wɔlɩ nɩ. Gyehova hileli Dwoobu yɩ abɔdɩ nu nninyeni azʋlɔtʋ mɔɔ ɩyɛ nnwʋánlɩ nɩ na ama anwʋlazʋ mɔɔ Dwoobu lɛ wɔ yɩ nɣɛlɛbɛ nu nɩ ɩayɛ kezi na ɩanwʋ kɛɛ ɩdwɩnɩ yɩ azʋ̃mɩvʋlɔ nwʋ. Kɛ ndianwʋ nɩ, Nyamɩnlɩ hakɛlɩ Dwoobu kɛɛ mɛyɩ yɛ ɩma nnamɩ alɩyɛ a, meti ɩkɔhʋla ikehila Dwoobu sʋ̃. (Dwb. 38:39-41; 39:1, 5, 13-16) Abɔdɩ nu nninyeni azʋlɔtʋ mɔɔ Dwoobu ɩdwɩnɩndwɩnlɩ nwʋmɔ nɩ, ɩmanlɩ izumanlɩ nninyeni sʋ̃maa ɩvalɩ Nyamɩnlɩ yɩ subanɩ azʋlɔtʋ nwʋ.

2. Mɩnla ti mɔɔ ebiye a, ɩkɔhʋla ɩkɛyɛ sɩ kɛɛ yekozunzu Gyehova yɩ abɔdɩ nwʋ a?

2 Amɩyɛ sʋ̃, sɛ yekila nninyeni mɔɔ Nyamɩnlɩ wɔ nɩ a, yɛkɔhʋla yekozuma nninyeni sʋ̃maa yɛkɛvalɩ yɩ nwʋ. Naasʋ̃ kɛ mmɩlɩ munwala yɛ ɩyɛ mɛlɛkɛ kɛɛ yɛkɛyɛ zɔ a. Sɛ yɛda twonwa kezile nu a, ebiye a yɛlɛ́hyɛda yɛkɔnwʋ abɔdɩ nu nninyeni sʋ̃maa. Na sɛ yɛda dɩka mɔɔ abɔdɩ nu nninyeni dua yɛ nwʋ iyiyia po a, yɛtɩ nɣanlɩ kɛɛ yéni alagyɩ mɔɔ yɛkɛva yekehila na yɛazuma debe wɔ nu. Meti, bɛmá yezunzu sianti mɔɔ mfasʋ kezile wɔ zʋlɔ kɛɛ yekele mmɩlɩ yekehila abɔdɩ nu nninyeni nɩ nwʋ. Yekozunzu kezimɔ Gyehova nɩɩ Gyisɛsɩ boluwalɩ abɔdɩ zʋ behilehileli nɩɩ mɔɔ yɛkɔhʋla yɛkɛyɛ na yɛazuma nninyeni sʋ̃maa wɔ abɔdɩ nu nɩ nwʋ.

MƖNLA TI MƆƆ ƖSƐ KƐƐ YESUNZU ABƆDƖ NWƲ A?

Nɩ Gyehova pɛ kɛɛ yɩ abɔdɩ ma Adamɩ yɩ anyɩ de na ɩtɩ̃ nnamɩ yɩ bɛ anlima (Kila nkyɩkyɛmi 3)

3. Mɩnla yɛ ikile kɛɛ nɩ Gyehova pɛ kɛɛ Adamɩ yɩ anyɩ deli nninyeni mɔɔ ɩwɔ nɩ nwʋ a?

3 Mmɩlɩ mɔ Gyehova wɔlɩ enii mɔɔ ili bɔmʋnlɩ nɩ, nɩ ɩpɛ kɛɛ yɩ anyɩ deli nninyeni mɔɔ ɩwɔ yɩ nwʋ. Nyamɩnlɩ wɔlɩ Adamɩ nɩ, ɩ nɩɩ yɩ hɔ wʋwalɩ paladayɩsɩ kɩnlɩma be nu kɛɛ, ihilá kɛ na ɩdɛlɛ paladayɩsɩ yi nu. (Gyn. 2:8, 9, 15) Mɔwʋ kila kezimɔ Adamɩ yɩ anyɩ leli mmɩlɩ mɔ ɩnwʋnlɩ kɛɛ nnuwalɩba ifivii na fɩlawɛsɩ ipukopukoo nɩ. Nɩ ɩdɩ animinyiamɩ kezile paa ɩma Adamɩ kɛɛ ikehila Ɛdɩnɩ Toolo yɩ zʋ! Akʋ̃ sʋ̃ Gyehova hanlɩ hileli Adamɩ kɛɛ ɩdɩ̃ nnamɩ azʋlɔtʋ nɩ bɛ anlima. (Gyn. 2:19, 20) Ankɩ Gyehova yɩzayɩ ɩkʋla ɩtɩ̃ nnamɩ yɩ bɛ anlima; naasʋ̃ ɩva iwulalɩ Adamɩ yɩ sa. Pɩlazunɛ bela íni nwʋmɔ kɛɛ Adamɩ leli mmɩlɩ izumanlɩ nnamɩ yɩ bɔ nwʋ dɩyɛ, ihilalɩ bo subanɩ nɩɩ bɛ nyɛlɩyɛ ansaana ɩbama dima bɛ. Ɩkɛyɛ kɛɛ Adamɩ ɩyɛɛ zɔ nɩ, yɩ anyɩ leli baaba. Eyi manlɩ anyɩnlɩzɔlɛ mɔɔ nɩ Adamɩ wɔ ma yɩ Zɩ nɣɛlɛbɛ nɩɩ nninyeni ngɩnlɩma mɔɔ ɩwɔ nɩ yɛlɩ kezi.

4. (a) Sianti ɔkʋ̃ ti mɔɔ ɩsɛ kɛɛ yesunzu abɔdɩ nwʋ yɛ lɛ mɩnla a? (b) Nninyeni mɔɔ Nyamɩnlɩ ɩwɔ nɩ, numɔ ɛhɩnla dɩyɛ yɛ wʋ anyɩ deli nwʋmɔ paa a?

4 Sianti ɔkʋ̃ ti mɔɔ ɩsɛ kɛɛ yesunzu abɔdɩ nwʋ yɛ lɛ kɛɛ, Gyehova pɛ kɛɛ yɛyɛ zɔ. Ɩkã ikile yɛ kɛɛ: “Bebigyiá bɛ anyɩ sʋlɔ na behila.” Akʋ̃ iɣizialɩ kɛɛ: “Aninyia yɛɛ ɩwɔlɩ eyimmɔ munwala a?” Yezi munwalɩyɛ yɩ petee. (Ayɩ. 40:26) Kɛ sʋlɔ nkʋ̃ la yɛ Gyehova yɩ abɔdɩ mɔɔ ɩyɛ nnwʋánlɩ nɩ hyɛ kɛnɩ manlɩ a, mfomi iwuli zʋlɔ wɔ azɩlɛ yɩ nɩɩ ngyemvile nu sʋ̃ na yɛkɔhʋla yekozuma nninyeni sʋ̃maa wɔ nu. (Ndw. 104:24, 25) Mɔwʋ sunzu kezimɔ Nyamɩnlɩ wɔlɩ yɛ nɩ nwʋ kila. Ɩwɔlɩ yɛ wɔ ɔhʋanɩ be zʋ mɔɔ yɛ anyɩ kʋla deli abɔdɩ nu nninyeni mɔɔ ɩyɛ pɩkɛ nwʋ. Akʋ̃ sʋ̃, ɩma anyɩnlɩ, azʋnlɩ, salɛ, tavɩlɩma nɩɩ anwʋnlɩ yɛ na ama yɛahʋla yɛava nninyeni mɔɔ ɩwɔ nɩ yɛale yɛ anyɩ.

5. Kɛmɔ Wulomimaa 1:20 kile nɩ sɛ yesuma Gyehova yɩ abɔdɩ nwʋ dɩyɛ a, mɩnla mfasʋ yɛ yenyia wɔ zʋ a?

5 Bayɩbʋlʋ yɩ ma yɛnwʋ sianti fʋlɔ ti mɔɔ ɩsɛ kɛɛ yesunzu abɔdɩ nwʋ. Mɛyɩ yɛ lɛ kɛɛ ikile nninyeni sʋ̃maa yɛ ɩfalɩ Gyehova yɩ subanɩ azʋlɔtʋ nwʋ. (Kɩnga Wulomimaa 1:20.) Kɛ ndianwʋ nɩ, sɛ ekila nninyeni mɔɔ Nyamɩnlɩ wɔ nɩɩ kezimɔ ɩhyɩhyɛ yɩ wɔ nnwʋánlɩ ɔhʋanɩ zʋ nɩ a, ɩáma ɔnwʋ kɛɛ Nyamɩnlɩ dɩ nɣɛlɛbɛvʋlɔ a? Akʋ̃ sʋ̃ dwɩnɩ alɩyɛ azʋlɔtʋ mɔɔ yedi nɩ nwʋ kila. Asʋ̃ ɩáma ɔnwʋ kɛɛ ɩdɔ adasamaa a? Sɛ yɛnwʋ kezimɔ abɔdɩ da Gyehova yɩ subanɩ azʋlɔtʋ ali a, ɩma yɛba yɛnwʋ yɩ bʋwɔ na yɛtwɩ̃ yebike yi. Kakɩ yɩ, bɛma yehila kezimɔ Gyehova luwa abɔdɩ zʋ ihile adasamaa nninyeni be mɔɔ nwʋmɔ hyinyia.

NYAMƖNLƖ IDUWA ABƆDƖ ZƲ IKILEHILE YƐ YƖZAYƖ NWƲ DƖYƐ

6. Mɩnla yɛ yesuma wɔ nnʋma mɔɔ botu bɔkɔ nnɩka mvʋlɔ nɩ bɛ kɛ a?

6 Gyehova wɔ mmɩlɩ nhyɩhyɛlɩyɛ. Ɔlʋbɔ bela wɔ February yɩ awielɩyɛ nɩɩ May yɩ avinli nɩ, nɩ Yizilayamaa nɩ nwʋ belebele kɛɛ botuu bɔkɔ manlɩ yi ti sʋlɔ. Nyamɩnlɩ hanlɩ hileli Yizilayamaa nɩ kɛɛ “Belebele mɔɔ bɔwɔ oyumi po bezi bɛ mmɩlɩ.” (Gyɛ. 8:7) Kɛmɔ Gyehova hyɩhyɛ mmɩlɩ pɔkyɩɩ mɔɔ nnʋma eyi bɛfa botu bɔkɔ dɩka fʋlɔ nɩ, ɔzɔ la yɛ ɩhyɛ mmɩlɩ pɔkyɩɩ mɔɔ ɩkɛva yɩ ndɛnɩwuwalɛ ɩkɛɣa a. Nnɛ, sɛ yekila nnʋma mɔɔ botu bɔkɔ nnɩka mvʋlɔ nɩ a, ɩkakɛ yɛ kɛɛ sa yɛkʋla yenyia anwʋlazʋ kɛɛ Gyehova wɔ “yɩ mmɩlɩ” mɔ ɩkɛva oyuwadɩ tanɩ eyi ɩkɛɣa yɩ awielɩyɛ.—Hab. 2:3.

7. Kezimɔ nnʋma tu nɩ, mɩnla yɛ yɛkɔhʋla yekozuma wɔ nu a? (Ayɩzaya 40:31)

7 Gyehova ɩma yɩ azʋ̃mɩvʋlɔ anwʋzɩzɩbɛ. Gyehova luwa Ayɩzaya zʋ wɔlɩ anʋhʋba kɛɛ, ɩkɛhyɛ ɩ mmenii ɛzɩzɩbɛ ma “bɛkɛva andɛba bokodu dɩkɛɛ ɔhɔlɩyɛ” wɔ mmɩlɩ mɔ bɛyɛ mɛlɛkɛ anzɛnyɩɩ be padi golɔ nɩ. (Kɩnga Ayɩzaya 40:31.) Nɩ Yizilayamaa nɩ ta nwʋ ɔhɔlɩyɛ mɔɔ bodu boluwa oyumi nɩ kɛɛ bɛáva bɛzabɛ bɛ anwʋzɩzɩbɛ sʋ̃maa botu, mfomi tumi mɔɔ ɩwɔ anwʋma yɩ nu nɩ yɛ ipinyia bɛ a. Eyi kakɛ yɛ kɛɛ Gyehova kɔhʋla kɛma yɛ anwʋzɩzɩbɛ mɔɔ yehyinyia, kɛmɔ ɩma nnʋma eyimmɔ anwʋzɩzɩbɛ nɩ la! Meti sɛ ɔnwʋ kɛɛ nnʋma nɣezile bodu boluwa oyumi sʋlɔ dɛba na bɛáda bɔbɔ bɛ andɛba nu a, kakɛ kɛɛ Gyehova kɔhʋla kɛma wʋ anwʋzɩzɩbɛ mɔɔ ehyinyia na wʋava wʋagyina wʋ ɔhawʋ munwa.

8. Mɩnla yɛ Dwoobu zumanlɩ mmɩlɩ mɔ izunzunli Nyamɩnlɩ yɩ abɔdɩ nwʋ nɩ a, na mɩnla yɛ yɛkɔhʋla yekozuma wɔ nu a?

8 Ɩfata kɛɛ yɛfa yɛ nwʋ yetiã Gyehova zʋ. (Dwb. 32:2; 40:6-8) Gyehova wʋwalɩ Dwoobu ma anwʋlazʋ mɔɔ ɩlɛ wɔ yɩ nu nɩ yɛlɩ kezi. Wɔ nkɔmmɔ mɔɔ ɩ nɩɩ Dwoobu wɔlɩ yɩ nu nɩ, Gyehova hwɩnlɩ adwɩnɩ ziyeli abɔdɩ azʋlɔtʋ dɩkɛɛ ahɔnlɔnwa, mununkumi yɛɛ sɛlɛmanɩ zʋ. Gyehova zia hanlɩ nnamɩ be dɩkɛɛ ɔwʋlɔtʋ nantwi nɩɩ pɔnkɔ nwʋ odwokɔ. (Dwb. 38:32-35; 39:9, 19, 20) Nninyeni eyimmɔ ɩála Nyamɩnlɩ yɩ tumi mɔɔ ɩyɛ nnwʋánlɩ nɩ ali kɛkɛ, mfomi isia ɩma yɛnwʋ yɩ ɔlɔlɛ nɩɩ yɩ nɣɛlɛbɛ. Iluwa nkɔmmɔ eyi zʋ nɩ, Dwoobu yɩ anwʋlazʋ mɔɔ ɩlɛ wɔ Gyehova nu nɩ ɣa yɛlɩ kezi. (Dwb. 42:1-6) Ɔzɔ la yɛ sɛ yesuma abɔdɩ nwʋ dɩyɛ a, ɩkakɛ yɛ kɛɛ Gyehova yɩ anwʋzɩzɩbɛ nɩɩ yɩ nɣɛlɛbɛ dɩ kezi kʋlaa tɛla yɛ dɩyɛ yɩ. Ɩkɔhʋla ɩkɛyɩ yɛ ɔhawʋ munwatĩĩ wɔ kɛnɩ na ɩkɛyɛ sʋ̃. Nɔhʋanlɛ odwokɔ eyi kɔhʋla kɛhyɛ anwʋlazʋ mɔɔ yɛwɔ wɔ yɩ nu nɩ ɛzɩzɩbɛ.

GYISƐSƖ ILUWALƖ ABƆDƖ ZƲ IHILEHILELI YƖ ZƖ NWƲ DƖYƐ

9-10. Mɩnla yɛ oyuwa nɩɩ nzulo kilehile yɛ falɩ Gyehova nwʋ a?

9 Nɩ Gyisɛsɩ zi abɔdɩ nwʋ nninyeni sʋ̃maa. Kɛ “egyimayɛlɛnii mɔɔ yɩ nwʋ ɩwʋkwa” nɩ, ɩ nɩɩ yɩ Zɩ wɔlɩ numɔ yɛlɩ egyima mmɩlɩ mɔ nɩ ɩbɔɔ amansɔnɩ yɩ nɩ. (Ɛɣɛ. 8:30) Aɣinzi yi mɔɔ nɩ Gyisɛsɩ wɔ azɩlɛ yɩ zʋ nɩ, iluwalɩ abɔdɩ zʋ ihilehileli yɩ adʋwavʋlɔ nɩ yɩ Zɩ nwʋ dɩyɛ. Mɔwʋ ma yezunzu numɔ ɛgyɩkɩ̃ɩ̃ be nwʋ.

10 Gyehova da yɩ ɔlɔlɛ ali kile mmenii munwala. Wɔ Gyisɛsɩ yɩ File Zʋ Ehilehilelɛ nu nɩ, ɩhwɩnlɩ yɩ adʋwavʋlɔ yɩ bɛ adwɩnɩ iziyeli abɔdɩ nu nninyeni anwɩ̃ mɔɔ mmenii sʋ̃maa bu bɛ anyɩ kua zʋlɔ zʋ. Mɛyɩ yɛ lɛ oyuwa nɩɩ nzulo. Yehyinyia nninyeni anwɩ̃ eyi paa na yɛahʋla yɛawʋwa nnwʋanlɩ nu. Ankɩ sa Gyehova kʋla fa nninyeni anwɩ̃ eyimmɔ siye bɛzabɛ mɔɔ bɛázʋ̃mɩ yɩ nɩ, naasʋ̃ ɩzʋ̃ ɔlɔlɛ nu ɩma oyuwa ifi na ɩma nzulo itwu ma ye munwala. (Mt. 5:43-45) Gyisɛsɩ valɩ eyi wʋwalɩ yɩ adʋwavʋlɔ yɩ ma bɔnwʋnlɩ kɛɛ, Gyehova pɛ kɛɛ yɛda ɔlɔlɛ ali yekile abiyela. Sɛ yɛnwʋ kezimɔ oyuwa mɔɔ ɩkɔdɔɔ yɩ yɛ pɩkɛ anzɛnyɩɩ yɛnwʋ kɛɛ nzulo ɩpɩmbɩ̃ɩ̃ a, yɛmá ɩhakɛ yɛ kɛɛ Gyehova dɔ mmenii munwala. Yɩ ndianwʋ yɩ kɛhã yɛ ma yɛkɛla ɔlɔlɛ ɔkʋ̃ yɩ la ali, na yɛahã odwokɔba yɩ yɛahile abiyela.

11. Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ oyumi nnʋma mɔɔ yekehila bɛ nɩ kɔhʋla kɛhyɛ yɛ ɛzɩzɩbɛ a?

11 Gyehova fa yɛ nnwʋnlamɩ ɔfʋã nu ahyinyiadɩ ma yɛ. Gyisɛsɩ hanlɩ wɔ File Zʋ Ehilehilelɛ ɔkʋ̃ yɩ la nu kɛɛ: “Bɛvá bɛ anyɩ bediã azɩ behila oyumi nnʋma, bɛáluwa mma na bɛáwu anzɛnyɩɩ bɛáhunwahunwa yi munwa bokua apa zʋ, naasʋ̃ bɛ Zɩ mɔɔ ɩwɔ sʋlɔ nɩ ma alɩyɛ bɛ.” Gyisɛsɩ ɣizialɩ yɩ ediyelɛmaa yɩ kɛɛ: “Asʋ̃ mʋnlʋmmɔ bɔ nwʋ iáhyinyia sʋ̃maa tɛla bɛ a?” Ɩkɛyɛ kɛɛ mmɩlɩ mɔ iɣizialɩ zɔ nɩ, nɩ bɔnwʋ kɛɛ nnʋma yɩ bodu boluwaa be ti sʋlɔ wɔ oyumi. (Mt. 6:26) Gyisɛsɩ luwa ɔzɔ ɔlɔlɛ ɔhʋanɩ yɩ zʋ ma yɛnwʋ kɛɛ, Gyehova kɛva yɛ nnwʋnlamɩ ɔfʋã nu ahyinyiadɩ kɛma yɛ! (Mt. 6:31, 32) Ozumalɛdɩyɛ eyi mɔɔ yenyia wɔ abɔdɩ nu nɩ, ɩkɔ zʋlɔ ɩhyɛ nɔhʋanlɛ azʋ̃mɩvʋlɔ ɛzɩzɩbɛ. Eliyema baalɛ be mɔɔ ɩwɔ Spain yi padi golɔlɩ iluwakɛɛ nɩ iányia dɩka baaba ɩbʋwa nɩ ti. Naasʋ̃ mmɩlɩ mɔ ɩnwʋnlɩ nnʋma kɛɛ botwidwee alɩyɛ wɔ azɩ nɩ, ɩhanlɩ yɩ ahʋnlɩnɩ idianlɩ yi kunlu. Ɩhanlɩ kɛɛ, “Ɔzɔ nnʋma yɩ hakɛlɩ mɩ kɛɛ Gyehova kila bɛ na ikehila mɩzamɩ sʋ̃.” Ɩákyɛ bela eliyema baalɛ yɩ nyianlɩ dɩka wʋwalɩ.

12. Kɛmɔ Matiyu 10:29-31 kile nɩ, mɩnla yɛ nzɩlɩka ɩma yesuma yɛfalɩ Gyehova nwʋ a?

12 Ye nu bela tʋ bʋlɔ ma Gyehova. Ansaana Gyisɛsɩ kɔzʋma yɩ asʋ̃mavʋlɔ yɩ ma bɛkɛhã odwokɔba yɩ nɩ, ɩwʋwalɩ bɛ ma belili odwodwudiyialɛ nwʋ bɔlɔ mɔɔ bɔwɔ nɩ zʋ. (Kɩnga Matiyu 10:29-31.) Ɩhanlɩ nzɩlɩka mɔɔ nɩ bɛáyɛ nna wɔ Yizilaya nwʋ odwokɔ. Nɩ ɔzɔ nnʋma yɩ bɛádʋ bʋlɔ ana wɔ Gyisɛsɩ yɩ mmɩlɩ zʋ. Naasʋ̃ ɩhã ihileli yɩ adʋwavʋlɔ yɩ kɛɛ: “Bo nu ɔkʋ̃ po ɩlɔ́tɔ azɩ mɔɔ bɛ Zɩ mɔɔ ɩwɔ sʋlɔ nɩ ízi nwʋmɔ dɩyɛ bela.” Na ɩva ɩzɔlɩ zʋlɔ kɛɛ: “Bɔsʋ̃mɩ bʋlɔ bɛtɛla nzɩlɩka sʋ̃maa.” Gyisɛsɩ luwalɩ eyi zʋ hyɛlɩ yɩ adʋwavʋlɔ yɩ ɛzɩzɩbɛ kɛɛ, bo nu ɔkʋ̃ bela tʋ bʋlɔ ma Gyehova meti íni kɛɛ bɛma bo kunlu tuli odwodwudiyialɛ bela nwʋ. Meti sɛ nɩ Gyisɛsɩ yɩ adʋwavʋlɔ yɩ bɛkãã odwokɔba yɩ wɔ twonwa nɣezile nɩɩ nzuwalɩyɛ nɩ mmɔ nu na bɛ anyɩ bɔ nzɩlɩka zʋ a, ɩkɛma bɛkɛhakɛ Gyisɛsɩ yɩ ndwokɔ yɩ. Meti wʋzawʋ sʋ̃, eɣile bela mɔɔ wʋ anyɩ kɔwɔ anlʋma ɛgyɩkɩ̃ɩ̃ be zʋ nɩ, ma ɩhakɛ wʋ kɛɛ ɔtʋ bʋlɔ wɔ Gyehova anyɩ zʋ. Iluwakɛɛ ɔtʋ “bʋlɔ kʋlaa ɛtɛla nzɩlɩka sʋ̃maa.” Iluwa yɩ mmʋwalɩyɛ zʋ nɩ, ɔkɔhʋla kenyia akɛnɣazɩzɩbɛ kɛva kegyina odwodwudiyialɛ munwa.—Ndw. 118:6.

KƐ YƐKƐYƐ NA YƐALUWA ABƆDƖ ZƲ YƐAZUMA SƲ̃MAA YƐAVALƖ NYAMƖNLƖ NWƲ A?

13. Mɩnla yɛ ɩkɔwʋwa yɛ ma yekozuma sʋ̃maa wɔ abɔdɩ nu a?

13 Sa yɛkʋla yesuma nninyeni sʋ̃maa yɛfalɩ Gyehova nwʋ wɔ abɔdɩ nu. Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ a? Mɔɔ ili bɔmʋnlɩ, ɩsɛ kɛɛ yede mmɩlɩ yekila abɔdɩ. Akʋ̃ sʋ̃ ɩsɛ kɛɛ yɛdwɩnɩndwɩnɩ mɔɔ ikilehile yɛ ɩfalɩ Gyehova nwʋ nɩ nwʋ. Kɛ mmɩlɩ munwatĩĩ yɛ eyi ɩyɛlɛ kɛyɛ mɛlɛkɛ a. Eliyema baalɛ be mɔɔ ɩzʋ̃ Cameroon mɔɔ bɔfʋlɔ yɩ Géraldine nɩ hanlɩ kɛɛ, “Minyinli wɔ twonwa kezile nu, na mɩɣa mʋnwʋnlɩ kɛɛ ide mmɔdɩnɩwɔlɛ baaba ansaana mɩahʋla miahila abɔdɩ nu nninyeni.” Asafʋ nu ebani be mɔɔ bɔfʋlɔ yɩ Alfonso hanlɩ kɛɛ, “Mɩɣa mʋnwʋ yɩ kɛɛ, ihyinyia kɛɛ mɩyɛ nhyɩhyɛlɩyɛ mɔɔ mɩkɛva mikehila abɔdɩ nu nninyeni na mʋdwɩnɩndwɩnɩ nwʋmɔ mikila mɔɔ ikilehile mɩ ɩfalɩ Gyehova nwʋ.”

Devidi hilalɩ abɔdɩ nu nninyeni mɔɔ idua yɩ nwʋ iyiyia nɩ na ɩdwɩnɩndwɩnlɩ mɔɔ ikilehile yi ɩfalɩ Gyehova nwʋ nɩ nwʋ (Kila nkyɩkyɛmi 14)

14. Mmɩlɩ mɔ Devidi dwɩnɩndwɩnlɩ Nyamɩnlɩ yɩ abɔdɩ nwʋ nɩ, mɩnla yɛ izumanlɩ a?

14 Devidi dwɩnɩndwɩnlɩ Gyehova yɩ abɔdɩ nwʋ hɔlɩ aɣinzi. Ɩhã ihileli Gyehova kɛɛ: “Sɛ mikila sʋlɔ, wʋ sa ti egyima, eziyianɩ nɩɩ ahɔnlɔnwa mɔɔ ɔwɔ nɩ a, desanii yɛ lɛ aninyia mɔɔ ɛkakɛ yɩ a?” (Ndw. 8:3, 4) Amba, mmɩlɩ mɔ Devidi hilalɩ oyumi wɔ nunuma nɩ, kɛ ahɔnlɔnwa yɩ nkʋ̃ la yɛ yɩ anyɩ leli nwʋ a, mfomi ɩdwɩnɩndwɩnlɩ mɔɔ ahɔnlɔnwa yɩ kilehile yi falɩ Nyamɩnlɩ nwʋ nɩ nwʋ. Ɩnwʋnlɩ kezimɔ Gyehova yi tumi dɩ kezi. Wɔ mmɩlɩ fʋlɔ sʋ̃, Devidi dwɩnɩndwɩnlɩ kezimɔ bɛhyɩhyɛlɩ yi eniiwudo yɩ wɔ yɩ maamɩ yɩ awʋdɩ nu nɩ nwʋ. Mmɩlɩ mɔ ɩdwɩnɩndwɩnɩɩ kezimɔ bɛhyɩhyɛlɩ yɩ eniiwudo yɩ wɔ nnwʋánlɩ ɔhʋanɩ zʋ nwʋ nɩ, anyɩnlɩzɔlɛ mɔɔ nɩ ɩwɔ ɩma Gyehova yɩ nɣɛlɛbɛ nɩ yɛlɩ kezi.—Ndw. 139:14-17.

15. Ma ndianwʋ fa kile kezimɔ ɔnwʋ Gyehova yɩ subanɩ wɔ abɔdɩ nu. (Ndwomi 148:7-10)

15 Dɩkɛɛ Devidi nɩ, iáhyinyia kɛɛ yɛkɔ aɣinzi aɣinzi ansaana yɛanwʋ abɔdɩ nu nninyeni be mɔɔ yɛkɔdwɩnɩndwɩnɩ nwʋmɔ. Sɛ yekila nninyeni sʋ̃maa mɔɔ idua yɛ nwʋ iyiyia nɩ a, sa ɩkʋla ɩbʋwa yɛ ma yɛnwʋ Gyehova yɩ subanɩ bʋwɔ. Kɛ ndianwʋ nɩ, sɛ oyuwa yɩ ɛhyɩmɛ tɔ wʋ nnwʋnlamɩ zʋ a, ma ɩhakɛ wʋ tumi kezile mɔɔ Gyehova wɔ nɩ. (Gyɛ. 31:35) Sɛ ɔnwʋ kɛɛ anlʋma be ɩyɛɛ yɩ obuwu a, ma ɩhã wʋ ma ɔnwʋ kezimɔ Gyehova yɩ nɣɛlɛbɛ nu dɔ. Sɛ ɔnwʋ kɛɛ ɔhyʋwa ɛɣalɛ be idii ɛɣɛlɛ a, ma ɩhã wʋ ma ɔnwʋ kezimɔ Gyehova dɩ anyɩnlɩlelɛ Nyamɩnlɩ. Sɛ ɔnwʋ enlilɛ be kɛɛ ɩ nɩɩ yɩ ɣa bedii ɛɣɛlɛ a, ma ɩhã wʋ ma ɛla Gyehova asɩ wɔ yɩ ɔlɔlɛ nwʋ. Yɛwɔ ɔnwʋmɔ ɔhʋanɩ sʋ̃maa mɔɔ yɛkɔhʋla yɛkɛva yekozuma Gyehova nwʋ dɩyɛ, iluwakɛɛ yɩ abɔdɩ nu nninyeni nɣezile nɩɩ mmalɛ, mɔɔ bebike yɛ nɩɩ mɔɔ bɛáɣike yɛ munwala bɛyɩ yɩ ayɛlɛ.—Kɩnga Ndwomi 148:7-10.

16. Mɩnla yɛ ɩsɛ kɛɛ yesi yɛ kɛnɣa kɛɛ yɛkɛyɛ a?

16 Yɛ Nyamɩnlɩ nɩ zi nɣɛlɛbɛ, ɩwɔ tumi, ɩdwɩnɩ yɛ nwʋ na dɩyɛ bela mɔɔ ɩwɔ nɩ yɛ pɩkɛ. Sɛ yɛbɔ mmɔdɩnɩ yede mmɩlɩ yekila abɔdɩ nu nninyeni mɔɔ idua yɛ nwʋ iyiyia nɩ a, yɛkɔnwʋ subanɩ eyimmɔ nɩɩ mvʋlɔ. Bɛmá ye munwala yɛhɔ zʋlɔ yele mmɩlɩ yɛva yehila abɔdɩ na yɛdwɩnɩndwɩnɩ mɔɔ ikilehile yɛ ɩfalɩ Gyehova nwʋ nɩ nwʋ. Sɛ yɛyɛ zɔ a, yɛkɔhwɩ̃ yekeɣike yɛ Wɔlɛvʋlɔ nɩ baaba. (Gye. 4:8) Wɔ dɩyɛzumanlɛ mɔɔ ili kɛnɩ yɩ nu nɩ, yekehila kezimɔ awʋvʋlɔ kɔhʋla koluwa abɔdɩ zʋ kɔwʋwa bo nnwuakula ma bɔkɔhwɩ̃ bekeɣike Gyehova.

NDWOMI 5 Nyamɩnlɩ Yɩ Nnwʋánlɩ Egyima

a Gyehova yɩ abɔdɩ yɛ nnwʋánlɩ baaba. Sɛ yekila tumi mɔɔ ɩwɔ oyuwa yɩ nu, fɩlawɛsɩ ngɩnlɩma ngɩnlɩma nɩɩ mɔɔ ɩkɩnlahɩnla nwʋmɔ yɩ nɩ a, ɩyɛ yɛ nnwʋánlɩ baaba. Nninyeni mɔɔ Gyehova ɩwɔ nɩ kɔhʋla kɔwʋwa yɛ ma yɛkɔnwʋ Nyamɩnlɩ kʋ̃ mɔɔ ɩdɩ. Wɔ dɩyɛzumanlɛ eyi nu nɩ, yɛkɔnwʋ sianti mɔɔ ihyinyia kɛɛ yede mmɩlɩ yekila abɔdɩ nɩɩ kezimɔ ɔzɔ mɔɔ yɛkɛyɛ nɩ kɔwʋwa yɛ ma yɛkɔhwɩ̃ yekeɣike yɛ Nyamɩnlɩ nɩ.