Kɔ no mu nsɛm no do

Kɔ no mu nsɛm a wɔahyehyɛ no do

ADZESUA ASƐM 12

Yebotum Esua Jehovah Ho Adze Pii Efi Ndzɛmba A Ɔabɔ Mu

Yebotum Esua Jehovah Ho Adze Pii Efi Ndzɛmba A Ɔabɔ Mu

“Nyankopɔn ho adze a wonnhu no, ofitsi ber a wɔbɔɔ wiadze no ɔnam ndzɛmba a wɔayɛ do ada no edzi pefee, ma wɔdze adwen hu mu.”​—ROM. 1:20.

NDWOM 6 Abɔdze Ka Nyankopɔn N’enyimnyam Kyerɛ

DZA YERUBOSUSU HO a

1. Adze kor a ɔboaa Job ma ohun Jehovah yie nye dɛn?

 NKƆMBƆ a Job bɔe wɔ n’asetsena mu nyina, obotum aba dɛ dza no werɛ nnkefir da nye nkɔmbɔ a ɔnye Jehovah Nyankopɔn bɔe no. Dɛm nkɔmbɔ no mu no, Jehovah kaa kyerɛɛ Job dɛ ɔnhwɛ ndzɛmba a ɔyɛ nwanwa a ɔabɔ no. Nna iyi bɔboa no ma oeehu dɛ, Jehovah nyim nyansa paa. Afei so, nna ɔbɛma ɔdze no werɛ ahyɛ Jehovah mu dɛ obotum dze dza n’asomfo hia nyina ama hɔn. Dɛ nhwɛdo no, Nyankopɔn maa Job hun dɛ, ɔhwɛ mbowa a ɔabɔ hɔn no, dɛm ntsi obotum ahwɛ Job noara so. (Job 38:39-41; 39:1, 5, 13-16) Aber a Job hwɛɛ ndzɛmba a Jehovah abɔ no, ɔmaa osuaa Jehovah no su ahorow ho adze pii.

2. Ebɛnadze ntsi na obotum ayɛ dzen ama hɛn dɛ yɛbɛgye ber adwendwen ndzɛmba a Jehovah abɔ no ho?

2 Hɛn so, sɛ yɛdwendwen ndzɛmba a Nyankopɔn abɔ no ho a, obotum aboa hɛn ma yeesua Jehovah ho adze pii. Naaso, ɔtɔ da a ɔyɛ dzen ma hɛn dɛ yɛbɛyɛ dɛm. Sɛ yɛtse kurow kɛse mu mpo dze a, bi a ɔnnyɛ da biara na yebotum ehu ndzɛmba a Jehovah abɔ no mu pii. Sɛ yɛtse ekuraase so a, bi a yɛbɛtse nka dɛ yennyi adagyer a yɛdze bɔhwɛ ndzɛmba a Jehovah abɔ no na yaadwendwen ho. Dɛm ntsi, hom mma yɛnhwɛ siantsir a mfaso wɔ do dɛ yɛbɛgye ber dze ahwɛ ndzɛmba a Jehovah abɔ na yaadwendwen ho. Yɛbɔhwɛ mbrɛ Jehovah nye Jesus nam abɔdze do kyerɛkyerɛɛ nkorɔfo. Afei so, yɛbɔhwɛ ndzɛmba afofor a yebotum esua efi Jehovah n’abɔdze mu.

EBƐNADZE NTSI NA ƆSƐ DƐ YƐGYE BER HWƐ NDZƐMBA A JEHOVAH ABƆ?

Nna Jehovah pɛ dɛ ndzɛmba a ɔabɔ no ma Adam n’enyi gye. Afei so, nna ɔpɛ dɛ Adam toto mbowa no dzin (Hwɛ nkyekyɛmu 3)

3. Ebɛnadze na ɔma yehu dɛ nna Jehovah pɛ dɛ ndzɛmba a ɔabɔ no ma Adam n’enyi gye?

3 Nna Jehovah pɛ dɛ ndzɛmba a ɔabɔ no ma Adam n’enyi gye. Aber a Nyankopɔn bɔɔ Adam no, ɔdze no kɔtoo paradise fɛɛfɛw bi mu, na ɔkaa kyerɛɛ no dɛ onsiesie hɔ na ɔntserɛw mu. (Gen. 2:8, 9, 15) Sɛ nna Adam hu dɛ nduaba rififir na nhyiren so apaa ma wɔayɛ fɛfɛɛfɛw a, ɔma n’enyi gye paa. Nna ɔyɛ hokwan kɛse paa dɛ Adam bɔhwɛ Eden ture mu hɔ na oeesiesie hɔ! Afei so, Jehovah kaa kyerɛɛ Adam dɛ ɔntoto mbowa ahorow no dzin. (Gen. 2:19, 20) Nna nkyɛ Jehovah nankasa botum atoto mbowa no dzin, naaso ɔannyɛ dɛm. Mbom ɔdze hyɛɛ Adam ne nsa dɛ ɔntoto hɔn dzin. Ɔda edzi dɛ, ansaana Adam rototo mbowa no dzin no, odzii kan hwɛɛ mbrɛ wosi yɛ hɔn adze, su pɔtsee a wɔda no edzi nye mbrɛ wosi tse. Ɔbɛyɛ dɛ Adam n’enyi gyee edwuma a Jehovah dze hyɛɛ ne nsa no ho paa. Ekyingye biara nnyi ho dɛ, iyi boaa Adam maa ohun dɛ n’Egya Jehovah nyim nyansa paa, na ndzɛmba a ɔabɔ no so yɛ fɛw na ɔyɛ enyika.

4. (a) Siantsir a ɔsɛ dɛ yɛhwɛ ndzɛmba a Jehovah abɔ no, no mu kor nye dɛn? (b) Ndzɛmba a Nyankopɔn abɔ no, no mu hendze na w’enyi gye ho paa?

4 Siantsir a ɔsɛ dɛ yɛhwɛ ndzɛmba a Jehovah abɔ no, no mu kor nye dɛ, Jehovah nankasa pɛ dɛ yɛyɛ dɛm. Ɔka kyerɛ hɛn dɛ: “Hom mma hom enyi do wɔ sor na hom nhwɛ.” Afei so, obisa hɛn dɛ, ‘Woana na ɔbɔɔ iyinom’? Asɛmbisa yi ho mbuae no da edzi pefee. (Isa. 40:26) Jehovah n’abɔdze ahorow a ɔyɛ nwanwa ahyɛ ɔsor, asaase nye po mu ma. Na yebotum esua Jehovah ho adze pii efi ndzɛmba a ɔabɔ no mu. (Ndw. 104:24, 25) Ɔwodze, susu mbrɛ Jehovah sii bɔɔ hɛn no ho hwɛ. Ɔbɔɔ hɛn wɔ kwan bi do a ɔbɛma hɛn enyi agye ndzɛmba a ɔyɛ fɛw a ɔabɔ no ho. Jehovah ama yetum hu adze, yɛtse asɛm, yesuo biribi mu, yɛtse adze ne dɛw, na yɛtse biribi ne nka. Iyinom boa hɛn ma hɛn enyi gye ndzɛmba ahorow a ɔabɔ no ho.

5. Dɛ mbrɛ Romefo 1:20 ma yehu no, sɛ yesua Jehovah n’abɔdze ho adze a, ebɛn mfaso na yenya fi mu?

5 Bible no ma yehu adze fofor ntsi a ɔsɛ dɛ yɛhwɛ ndzɛmba a Nyankopɔn abɔ na yɛdwendwen ho. Ɔno nye dɛ ndzɛmba a Jehovah abɔ no ma yehu no su ahorow. (Kenkan Romefo 1:20.) Dɛ nhwɛdo no, ɔwodze, hwɛ ndzɛmba a Jehovah abɔ no na ibohu dɛ mbrɛ osii yɛe no yɛ nwanwa paa. Ana dɛm ndzɛmba yi nnkyerɛ dɛ Nyankopɔn nyim nyansa? Afei, hwɛ edziban asorɔtow a ɔma hɛn enyi gye no. Iyi ma yehu pefee dɛ Jehovah dɔ adasamba. Sɛ yɛhwɛ mbrɛ ndzɛmba a Jehovah abɔ no da no su ahorow no edzi no a, ɔma yehu no yie na yɛtwe bɛn no kɛse. Jehovah nam abɔdze do akyerɛkyerɛ nyimpa esuadze etsitsir bi. Dze besi ha yi, hom mma yɛnhwɛ akwan ahorow a ɔfaa do yɛɛ dɛm no mu bi.

NYANKOPƆN NAM ABƆDZE DO KYERƐKYERƐ HƐN MA YEHU BIRIBI FA NOHO

6. Sɛ yɛhwɛ nnoma a wotwa kwan kɔ mbea afofor no a, ebɛnadze na yebotum esua efi mu?

6 Jehovah wɔ ber a ɔdze yɛ n’adze. Afe biara, sɛ nna odu February n’ewiei dze kesi May ne finimfin a, nna Israelfo no hu dɛ ɔkompɛtɛ nnoma nam wimu rutwa kwan akɔ etsifi afamu. Nyankopɔn kaa kyerɛɛ Israelfo no dɛ: ‘Ɔkompɛtɛ a ɔwɔ wimu mpo nyim ne ber.’ (Jer. 8:7) Dɛ mbrɛ Jehovah ama nnoma yi ehu ber a ɔsɛ dɛ wɔdze twa kwan kɔ mbea afofor no, dɛmara so na ɔahyɛ ber a ɔdze bɛsɛɛ wiadze yi. Ndɛ, sɛ yɛhwɛ nnoma a wotwa kwan kɔ mbea afofor no a, ɔma yenya awerɛhyɛmu dɛ, Jehovah ahyɛ ber a ɔdze bɛsɛɛ dɛm wiadze bɔn yi.​—Hab. 2:3.

7. Sɛ yɛhwɛ mbrɛ anoma bi tum tu fa wimu no a, ebɛn awerɛhyɛmu na ɔma yenya? (Isaiah 40:31)

7 Jehovah ma n’asomfo ahoɔdzen. Jehovah nam Isaiah do hyɛɛ no nkorɔfo bɔ dɛ, sɛ wɔyɛ mberɛw anaa hɔn abaw mu bu a, ɔbɛma hɔn ahoɔdzen ma ‘wɔdze ntsaban etu afow sor dɛ nkɔr.’ (Kenkan Isaiah 40:31.) Nna Israelfo no taa hu dɛ nkɔr tu kɔ sorsor a wɔmmbɔ hɔn ntsaban mu pii. Mframa no na ɔboa hɔn ma wotum yɛ dɛm. Iyi ma yenya esuadze tsitsir bi. Ɔno nye dɛ, sɛ Jehovah ma dɛm nnoma yi ahoɔdzen ma wotum tu dze a, nna ɔno obotum so ama n’asomfo ahoɔdzen a wohia no! Sɛ ihu anoma kɛse bi dɛ oetu nam sorsor aber a ɔmmbɔ n’atsaban mu pii a, kaa dɛ Jehovah botum ama wo ahoɔdzen ma eetum egyina wo haw ahorow ano.

8. Aber a Job dwendween ndzɛmba a Jehovah abɔ ho no, ebɛnadze na osuae fii mu, na ebɛnadze na hɛn so yebotum esua efi mu?

8 Ɔfata paa dɛ yɛdze hɛn werɛ hyɛ Jehovah mu. Jehovah boaa Job ma onyaa awerɛhyɛmu kɛse wɔ no mu. (Job 32:2; 40:6-8) Aber a Jehovah nye Job robɔ nkɔmbɔ no, ɔtwee adwen sii ndzɛmba ahorow bi a ɔabɔ do. Bi nye nworaba, mununkum, nye asenaman. Afei so, Jehovah kaa mbowa bi tse dɛ wura mu nantwi nye pɔnkɔ so ho asɛm. (Job 38:32-35; 39:9, 19, 20) Iyinom nyina ma yehu dɛ Nyankopɔn wɔ tum kɛse, ɔyɛ ɔdɔ na onyim nyansa paa. Nkɔmbɔ a Jehovah nye Job bɔe no maa awerɛhyɛmu a nna Job wɔ wɔ Jehovah mu no yɛɛ kɛse paa. (Job 42:1-6) Dɛmara na hɛn so sɛ yɛgye ber sua ndzɛmba a Jehovah abɔ ho adze a, yebohu dɛ onyim nyansa paa na ɔwɔ tum kɛse kyɛn hɛn koraa. Afei so, obotum ama ɔhaw a yerihyia nyina aba ewiei na ɔbɛyɛ so. Dɛm nokwasɛm yi botum aboa hɛn ma yeenya awerɛhyɛmu kɛse wɔ Jehovah mu.

JESUS NAM ABƆDZE DO KYERƐKYERƐƐ N’EGYA HO ADZE

9-10. Ebɛnadze na ewia a ɔbɔ nye nsu a ɔtɔ no ma yehu fa Jehovah ho?

9 Nna Jesus nyim ndzɛmba a Jehovah abɔ ho nsɛm pii. Bible no ka dɛ Jesus yɛ odwumayɛnyi a onyim edwuma paa, ntsi ɔboaa n’Egya ma wɔbɔɔ ndzɛmba a ɔwɔ sor na asaase do no. (Mbɛ. 8:30) Ekyir yi, aber a Jesus baa asaase do no, ɔnam abɔdze do kyerɛkyerɛɛ n’esuafo no biribi faa n’Egya Jehovah ho. Ndzɛmba ahorow a ɔkyerɛkyerɛe faa Jehovah ho no, hom mma yensusu no mu kakra ho nhwɛ.

10 Jehovah dɔ obiara. Jesus ne Bepɔw Do Asɛnka no mu no, ɔkaa ewia a ɔbɔ na nsu a ɔtɔ ho asɛm kyerɛɛ n’esuafo no. Nkorɔfo pii nnsusu dɛm ndzɛmba ebien yi ho nnkɔ ekyir. Naaso, dɛm ndzɛmba yi ho hia ama yeetum akɔ do atsena nkwa mu. Nkyɛ Jehovah botum aka dɛ, sɛ obi nnsom no a, ɔremma no ewia anaa nsu. Naaso, osiandɛ Jehovah dɔ hɛn ntsi, ɔma ewia bɔ na nsu tɔ ma nyimpa nyina. (Matt. 5:43-45) Jesus nam dɛm asɛm yi do maa n’esuafo no hun dɛ, Jehovah pɛ dɛ yɛdɔ obiara. Sɛ yɛhwɛ mbrɛ ewia rokɔtɔ a ɔyɛ fɛw anaa sɛ nsu rotɔ a ɔyɛ ahomka no a, ɔsɛ dɛ yɛma ɔkaa hɛn dɛ Jehovah dɔ obiara. Ɔsɛ dɛ dza Jehovah yɛ no kenyan hɛn ma hɛn so yɛka asɛmpa no kyerɛ obiara dze suasua Nyankopɔn no dɔ no.

11. Sɛ yɛhwɛ nnoma a, ebɛn kwan do na obotum ahyɛ hɛn nkuran?

11 Jehovah dze dza yehia wɔ asetsena mu no ma hɛn. Jesus sanee kae wɔ ne Bepɔw Do Asɛnka no mu dɛ: “Hom nhwɛ wimu nnoma dɛ wonndua na wommbu, eso wɔmmboaboa ano nnhyɛ san do; naaso hom sor Egya nyɛn hɔn.” Obotum aba dɛ, aber a Jesus bisaa hɔn a nna ɔrekasa akyerɛ hɔn no dɛ: “Ana hom nnsom bo pii nkyɛn hɔn” no, nna sɛ wɔto hɔn enyi a wohu dɛ nnoma nam wimu. (Matt. 6:26) Asɛm a Jesus kae yi ma yehu dɛ, Jehovah bɛma hɛn nsa aka dza yehia wɔ hɛn asetsena mu! (Matt. 6:31, 32) Dɛm esuadze a yenya fi abɔdze mu no kɔ do ara hyɛ Jehovah n’asomfo anokwafo nkuran. Nna akyerɛbaa kwampaafo bi a ɔwɔ Spain no n’abaw mu ebu osiandɛ nna onnya beebi papa nntsena. Naaso da bi, ohun dɛ nnoma bi ridzidzi, na iyi hyɛɛ no nkuran paa. Ɔkaa dɛ: “Nnoma no maa muhun dɛ, sɛ Jehovah hwɛ hɔn a, nna ɔno ɔbɔhwɛ mo so.” Ampaara so, annkyɛr na akyerɛbaa no nyaa beebi kɛtsenae.

12. Dɛ mbrɛ Matthew 10:29-31 kyerɛ no, ebɛnadze na nsorɔm ma yehu fa Jehovah ho?

12 Jehovah bu hɛn mu biara dɛ ɔsom bo. Ansaana Jesus rosoma n’esuafo no dɛ wɔnkɛka asɛmpa no, ɔboaa hɔn ma wohun dɛ ɔnnsɛ dɛ wosuro hɔn a wɔsoɛr tsia hɔn. (Kenkan Matthew 10:29-31.) Jesus nye hɔn rekasa no, ɔkaa nnoma bi a nna wɔnnyɛ na wɔ Israel a wɔfrɛ hɔn nsorɔm ho asɛm. Jesus n’aber do no, nna dɛm nnoma no nnsom bo ahen biara. Naaso Jesus kaa kyerɛɛ n’esuafo no dɛ: ‘Hɔn mu kor mpo nntɔ famu a hom Egya runnhu.’ Afei ɔdze kaa ho dɛ: “Hom som bo kyɛn nsorɔm pii.” Jesus nam dɛm kwan yi do boaa hɔn ma wohun dɛ Jehovah bu hɔn mu biara dɛ ɔsom bo, ntsi ɔnnsɛ dɛ wosuro ɔsoɛrtsia a wobehyia no. Ɔda edzi pefee dɛ, sɛ nna esuafo no hu dɛm nnoma yi aber a wɔreka asɛmpa no wɔ nkurow nye nkuraase mu no a, nna wɔbɛkaa Jesus n’asɛm yi paa. Aber biara a ibohu anoma ketseketse bi no, kaa dɛ Jehovah bu wo dɛ esom bo, osiandɛ woara so ‘esom bo kyɛn nsorɔm pii.’ Jehovah botum aboa wo ma edze akokodur egyina ɔsoɛrtsia ano.​—Ndw. 118:6.

YEBOTUM ESUA NYANKOPƆN HO ADZE PII EFI NDZƐMBA A ƆABƆ MU

13. Ebɛnadze na ɔbɔboa hɛn ma yeetum esua biribi efi abɔdze mu?

13 Yebotum esua Jehovah ho adze pii efi n’abɔdze mu. Yebesi dɛn ayɛ dɛm? Odzi kan, ɔsɛ dɛ yɛgye ber na yɛhwɛ ndzɛmba ahorow a Jehovah abɔ no. Afei so, ɔsɛ dɛ yɛdwendwen dza dɛm ndzɛmba no ma yehu fa Jehovah ho no ho. Nokwasɛm nye dɛ, ɔnnyɛ aber nyina na ɔyɛ mberɛw dɛ yɛbɛyɛ dɛm. Dɛ nhwɛdo no, akyerɛbaa bi a wɔfrɛ no Géraldine a ofi Cameroon kaa dɛ, “Wɔtsetsee me wɔ kurow mu. Ntsi mubohun dɛ ɔsɛ dɛ mobɔ moho mbɔdzen paa ana meetum agye ber ahwɛ ndzɛmba a Jehovah abɔ no.” Asafo mu panyin bi so a wɔfrɛ no Alfonso kaa dɛ, “Mubohun dɛ, ɔsɛ dɛ mankotsee megye ber hwɛ ndzɛmba ahorow a Jehovah abɔ na modwendwen dza ɔma muhu fa Jehovah ho no ho.”

David hwɛɛ abɔdze ahorow a nna etwa noho ehyia no, na ɔdwendween dza dɛm ndzɛmba no ma ohu fa Jehovah ho no ho (Hwɛ nkyekyɛmu 14)

14. Aber a David dwendween ndzɛmba a Nyankopɔn abɔ ho no, ebɛnadze na osuae?

14 David dwendween ndzɛmba ahorow a Nyankopɔn abɔ ho kɔr ekyir. Ɔkaa kyerɛɛ Jehovah dɛ: “Sɛ mohwɛ wo sor, wo nsatseaba ano edwuma, bosoom na nworaba a ahyehyɛ a; dasanyi nye woana, na ɔwo ekaa no?” (Ndw. 8:3, 4) Nokwasɛm nye dɛ, aber a David hun nworaba a ɔwɔ wimu anafua no, ɔnnyɛ dɛ nna ɔyɛ no fɛw ara dɛ ɔbɔhwɛ nworaba no ara kɛkɛ. Mbom ɔdwendween dza nworaba no maa osuae faa Nyankopɔn ho no ho. David hun dɛ Jehovah yɛ kɛse. Mber afofor mu so, ɔdwendween mbrɛ ne nyimpadua no sii nyinii aber a nna ɔhyɛ ne maame ne yamu no ho. Aber a ɔdwendween mbrɛ iyi si yɛ nwanwa ho no, obohun dɛ Jehovah nyim nyansa paa, na enyisɔ a ɔwɔ ma no no yɛɛ kɛse.​—Ndw. 139:14-17.

15. Ebɛn kwan do na abɔdze ama ehu Jehovah no su ahorow? Ma ho nhwɛdo. (Ndwom 148:7-10)

15 Dɛ mbrɛ nna ɔtse wɔ David n’afamu no, bi a woara so ɔnnyɛ dzen dɛ ibohu ndzɛmba ahorow bi a Nyankopɔn abɔ na aadwendwen ho. Sɛ ehwɛ ndzɛmba a Jehovah abɔ a etwa woho ehyia no a, ibotum ehu Jehovah no su ahorow pii. Dɛ nhwɛdo no, sɛ enam ewia mu na ihu mbrɛ ewia no si bɔ no a, ɔno botum ama eehu dɛ Jehovah wɔ tum paa. (Jer. 31:35) Sɛ ihu dɛ anoma bi reyɛ no buw a, dwendwen mbrɛ ɔno ma yehu dɛ Nyankopɔn nyim nyansa no ho. Afei so, sɛ ihu dɛ bɔdɔmba bi rutwa no ho dɛ ɔbɛkyer no dua a, dwendwen mbrɛ Jehovah noho si yɛ enyika no ho. Bio so, aber biara a ibohu dɛ maame bi nye ne ba ridzi agor no, da Jehovah ase dɛ ɔdɔ wo. Ndzɛmba a Jehovah abɔ nyina yi no ayɛw, dɛ ɔyɛ kɛse anaa osuar, ɔbɛn hɛn anaa ɔmmbɛn hɛn. Ntsi yɛwɔ hokwan pii a yebotum dze esua Jehovah ho adze.​—Kenkan Ndwom 148:7-10.

16. Ebɛnadze na ɔsɛ dɛ yesi hɛn bo dɛ yɛbɛyɛ?

16 Hɛn Nyankopɔn no dze, onyim nyansa paa, ɔdwen hɛnho, ɔwɔ ahoɔdzen na ndzɛmba a ɔabɔ so yɛ fɛw. Sɛ yɛgye ber hwɛ abɔdze a woetwa hɛnho ehyia no yie a, obotum aboa hɛn ma yeesua dɛm su ahorow yi nye pii ho adze. Hom mma hɛn nyina ngye ber mfa nhwɛ ndzɛmba a Jehovah abɔ da biara, na yɛndwendwen dza ɔma yehu fa Jehovah ho no ho. Sɛ yɛyɛ dɛm a, ɔbɛma yɛabɛn hɛn Bɔfo no paa. (Jas. 4:8) Adzesua a odzi hɔ no mu no, yɛbɔhwɛ kwan a awofo botum afa do dze ndzɛmba a Jehovah abɔ no aboa hɔn mba ma wɔaabɛn no.

NDWOM 5 Nyankopɔn N’anwanwa Ndwuma

a Jehovah n’abɔdze yɛ nwanwa. Ofitsi tum kɛse a ewia wɔ dze besi nhyiren a ɔyɛ mberɛw do no, yetum hu dɛ ampa Jehovah n’abɔdze yɛ nwanwa. Ndzɛmba a Jehovah abɔ so botum aboa hɛn ma yeesua no su ahorow ho adze. Adzesua yi mu no, yɛbɔhwɛ siantsir a ɔsɛ dɛ yɛgye ber dwendwen abɔdze ho nye mbrɛ dɛm a yɛbɛyɛ no botum aboa hɛn ma yaatwe abɛn Nyankopɔn.