Rhie riẹ irhomẹmro re havwiẹ

Rhie riẹ eghwẹmro re havwiẹ

URHOMU-ẸMRO UYONO 12

Yono Kpahen Jehova Rhọ Nyoma Ekwakwa rọ Maren

Yono Kpahen Jehova Rhọ Nyoma Ekwakwa rọ Maren

“A dabu mẹrẹn iruemru enẹyen re vwe rhiẹromẹrẹn na fiotọre nẹ ọke ra ma otọrakpọ na rhe, fọkime e vwẹruọ aye nyoma ekwakwa ra maren.”​—ROM. 1:20.

IJORO 6 Idjuwu Eghwoghwo Udidi Jehova

ẸZẸKOKO a

1. Me yẹ izede owu ri Job o ru rhe i Jehova rhọ?

 USUẸN ọsoso ẹmro ri Job ọ tare uvuẹn ọsoso akpenyerẹn yen, owu yọ mai ghanren riẹn​—ẹmro ro leli Jehova ta kugbe. Nẹ imwẹro ri Job o vwo kpahen ẹghwanren Jehova ọrhẹ omẹgbanhon rọ nọ hẹrote idibo yi nọ gbanhonrhọ, Jehova nọ ta kpahen emama igbevwunu ezẹko. Jerẹ udje, Jehova nọ karorhọ i Job taghene ọye ọ hẹrote eranmo na, omarana ọnọ ji sabu hẹrote yi. (Job 38:39-41; 39:1, 5, 13-16) Nyoma ro roro kpahen idje emama sansan, Job no yono ekwakwa buebun kpahen iruemru i Jehova.

2. Mesoriẹ ọnọ bẹn na dabu yono kpahen emama i Jehova rhọ?

2 Ọwan ina ji sabu yono ekwakwa buebun kpahen Jehova ọke ra dabu ni emama yen sua. Ọrẹn, ọ vwọ phẹrẹ ọke ephian re ne ruẹ ọrana-a. Orhianẹ ọwan e rhirhiẹ amwa ọduado, orhiẹ ọke ephian ya na mẹrẹn emama i Jehova-a. Arha tobọ rhirhiẹ ọko dede, ana sabu roro taghene e vwo ọke re ne yono kpahen emama-a. Omarana, jene yono kpahen oborẹ ọsoriẹ ọghanren ne fiẹ ọke rhotọre, ji damoma dabu ni ekwakwa ra maren so. Ene ji yono kpahen oborẹ i Jehova ọrhẹ Jesu i ru ha emama yono, ọrhẹ oborẹ ene ruo na sabu yono kpahen emama rhọ.

MESORIẸ O FO NA DABU NI EMAMA SO?

Jehova ọ guọlọre nẹ Adam ọ riamerhen emama yen, ji mwu edẹ rẹn eranmo na (Ni udjoghwẹ 3)

3. Me yo djerie phia taghene Jehova ọ guọlọre nẹ Adam ọ riamerhen emama?

3 Jehova ọ guọlọre nẹ ituakpọ erukaro i riamerhen emama Enẹyen. Ọke Osolobrugwẹ ọ ma Adam, ọ yẹriẹ paradais rọ dabu gba no nyerẹn, ji yẹ ye owian rọ nọ hẹrote yi no kerabọ lele otọrakpọ na. (Gen. 2:8, 9, 15) Gbe roro kpahen omamerhomẹ rẹ Adam o vwori ọke ro ni ikeri na ra họ, ji vwo idodo. Ghini uphẹn ọduado Adam o vwori rọ nọ hẹrote ogba Eden! Jehova ọ ji ta rẹn Adam no mwu odẹ rẹn eranmo na sansan. (Gen. 2:19, 20) Manẹ i Jehova ọvo ọ sabu djẹ odẹ ro no se aye; ọrẹn, nọ ha owian na rẹn Adam. O vwo ẹfro-o, bọmọke Adam ọ ki djẹ aruẹ odẹ ro no se owuowu, ọ dabu yono kpahen aranmo na, ni irueruo yi kirighwo ọrhẹ iruemruie so. O mwẹro taghene Adam ọ riamerhen owian ọrana. Ọ ghini yẹ ye uphẹn ro no vwo ọdaremẹro kpahen ẹghwanren, ona emama ọrhẹ ekwakwa irhorhomu ri Jehova ọ maren.

4. (a) Me yẹ emru owu rọ nọ lẹrhẹ ọwan ni emama so? (b) Emama ego ya mai jo?

4 Emru owu rọ soriẹ ọghanren ne ni emama so yẹ, Jehova ọ guọlọre ne ruẹ omaran. Nọ ta rẹn ọwan: “Kpare ughwaro ọnọ rierun ne wu ni odjuwu na. Ọrọmo yọ ma ekwakwa enana?” Ẹkpahenrhọ ye o fiotọre. (Isa. 40:26) Jehova yọ ma idjuwu na, otọrakpọ na, urhie eduado na ọrhẹ ekwakwa igbevwunu buebun ri havwiẹ ra na sabu yono kpahen. (Ps. 104:24, 25) Ji roro kpahen izede ri Jehova ọ maren ọwan lele. Ọ maren ọwan rhẹ uruemru re ne vwo ọdaremẹro kpahen emama irhorhomu. O ji ruie na sabu riamerhen aruẹ emama sansan rọ maren nyoma ukẹro ọwan, erhọ ọwan, irhuen, ẹrẹnmo ọrhẹ ugboma ọwan.

5. Lele oborẹ ọ ha Romans 1:20, marhẹ e ru mẹrẹn erere ọke re yono kpahen emama i Jehova?

5 Baibol na o dje kpahen iroro ọghoghanren ọrọrọ, rọ nọ lẹrhe ọwan ni emama so. Aye yono ọwan kpahen iruemru i Jehova. (Se Romans 1:20.) Jerẹ udje, roro kpahen ona sansan ri ha uvuẹn ekwakwa ri Jehova ọ maren. Aye i vwe dje ẹghwanren i Jehova phia? Ji roro kpahen aruẹ emaren sansan ra riamerhiẹn. Ọrana ọ dabu dje ẹguọlọ ro vwo kpahen ituakpọ phia. Erhe vwẹruọ iruemru i Jehova nẹ ekwakwa rọ maren, ne rhe yi rhọ, ọrana no ji mwu ọwan tikẹriẹ rhọ. Vwana, jene yono kpahen izede ezẹko ri Jehova o ru ha emama yono ituakpọ iyono eghoghanren.

JEHOVA Ọ HA EMAMA YONO ỌWAN KPAHEN OMAYEN

6. Me ya na sabu yono ọke ra dabu ni efen ra dan nẹ ekete owu riẹ ọrọrọ?

6 Jehova o vwo ọke rọ kwaphiẹrhọ. Kẹgbukpe kẹgbukpe uvwre ehion February ye fiẹ erhẹrhẹ ubiamo i May, emọ Israel a mẹrẹn ilebe ra dan kwa riẹ obọrẹ o rierun ẹkwotọre na. Jehova nọ ta rẹn emọ Israel na: “Ilebe ri ha ivwrevwrede na i rhe kpahen orhọ sansan.” (Jer. 8:7) Jerẹ oborẹ i Jehova ọ kwaphiẹ ọke rhọ rẹn efen erana, ọ ji kwaphiẹ ọke rhotọre rọ nọ ha ẹzeguon yi phia. Inyenana, ọke re ni efen ra dan nẹ ekete owu riẹ ọrọrọ, nọ karorhọ ọwan taghene ana sabu hẹroso i Jehova, fọkime o vwo ‘ọke rọ kwaphiẹrhọ’ rọ nọ ha akpọ ọkon ọnana toba.​—Hab. 2:3.

7. Imwẹro ọgo ya na sabu vwo ọke re ni afen rọ dan? (Isaiah 40:31)

7 Jehova yọ yẹ idibo yi omẹgbanhon. Nyoma ọmẹraro Isaiah, Jehova no veri taghene ono ruẹ ihworho Enẹyen gbanhon nẹ aye i “dan jerẹ ugo,” ọke aye i rha vwiẹlẹ yanghene ẹhẹn aye orho seriotọre. (Se Isaiah 40:31.) Ọke ephian yẹ emọ Israel a mẹrẹn ugo rọ nyoma aphẹrẹ ro zuẹ dan rierun, ọrẹn aye i vwa ha ọsoso omẹgbanhon aye ruiruo-o. Ọrana obọdẹn okarorhọ rẹn ọwan taghene jerẹ oborẹ i Jehova ọ ha omẹgbanhon rẹn efen erana, ọnọ ji sabu ha omẹgbanhon rẹn idibo yi! Wu rha mẹrẹn afen ọduado rọ dan rierun omamọ uvuẹn ivwrevwrede na, ọrẹn ọ vwọ ha ibekpe yi ruiruo-o, karorhọ taghene Jehova ọnọ ji sabu yọ omẹgbanhon wu ne nyerẹn ghele ebẹnbẹn enọ.

8. Me yi Job o yonorin ọke ro roro kpahen emama i Jehova, me yẹ ọwan ina sabu yono?

8 Jehova o mwuovwan ẹruẹhaso ọwan. Jehova ọ ha userhumu rẹn Job hẹrosuiẹ kodorhọ. (Job 32:2; 40:6-8) Uvuẹn ẹmro ri Jehova o leli Job ta kugbe, nọ rionbọrhọ eghọn buebun uvuẹn emama; ikereti na, ivwrevwrede na ọrhẹ ukpẹ agbranran. Jehova ọ ji ta kpahen eranmo jerẹ erhuẹn rọ djoma, ọrhẹ esi na. (Job 38:32-35; 39:9, 19, 20) Emama enana ephian i djephia taghene Jehova o vwo omẹgbanhon, ẹguọlọ ọrhẹ ẹghwanren okokodo. Fọkiẹ ikuegbe ọrana, Job nọ hẹroso i Jehova rhọ ghwẹ ọke bi. (Job 42:1-6) Omaran ọ ji havwọ, ọke re yono kpahen emama, na karorhọ oma ọwan taghene Jehova yọ mai ghwanren ji vwo omẹgbanhon kparobọ. Ọye ọnọ ji sabu fiobarhọ edamuni ọwan ephian. Urhomẹmro ọrana ọnọ sabu ruẹ ẹruẹhaso ọwan kpahiẹn gbanhonrhọ.

JESU Ọ HA EMAMA YONO IHWORHO KPAHEN JEHOVA

9-10. Me yẹ uvo ọrhẹ oso na e yono ọwan kpahen Jehova?

9 Jesu o rhe ekwakwa buebun kpahen emama. Fọkime ọye “ọwena owian,” o vwo uphẹn ro lele Ọsẹ ye ma ọsoso otọrakpọ ọrhẹ idjuwu na. (Prov. 8:30) Ọke oru, ọke i Jesu ọ ha otọrakpọ na, nọ ha emama yono idibo yi kpahen Jehova. Roro kpahen ekwakwa ezẹko ro yonorin.

10 Jehova o dje ẹguọlọ rẹn ihworho ephian. Uvuẹn ẹmro ri Jesu ọ tare oberun Ugbenu na, nọ kpọ iroro idibo yi riẹ eghọn emama eva rẹ ihworho buebun i vwa kiki djokarhọ: uvo ọrhẹ oso. Ekwakwa eva erana i ghanren na sabu nyerẹn. Manẹ i Jehova ọ sabu rhe tiobọnie rẹn ihworho ra ga ye ọvo. Ọrẹn, o tiobọnie ghwologhwolo rẹn aruẹ ihworho ephian. (Matt. 5:43-45) Jesu ọ ha uvo ọrhẹ oso na yono idibo yi taghene Jehova ọ guọlọre ne vwo ẹguọlọ kpahen ihworho ephian. Omarana, ọke ra riamerhen uvo yanghene oso na, o fori na karorhọ ẹguọlọ i Jehova o dje rẹn ihworho ephian. Udje yi ọnọ sabu mwu ọwan dje aruẹ ẹguọlọ ọrana phia nyoma re ne ghwoghwo rẹn ihworho ephian.

11. Urhebro ọgo ya na sabu mẹrẹn ọke re ni efen ra dan uvuẹn ivwrevwrede na?

11 Jehova ọ hẹrote edamẹ ugboma ọwan. Usuẹn ẹmro ri Jesu ọ ji ta oberun Ugbenu na, yẹ: “Dabu ni efen ra dan oberun na; aye i vwa wọ ewawọ-ọ, aye i vwe vuẹ-ẹn, aye vwo oghwa rẹ aye e koko emaren rhọ-ọ, ọrẹn Ọsẹ are rọ ha obẹ odjuwu ọ ghẹrẹ aye.” Ọkezẹko i Jesu ọ mẹrẹn otu na re ni efen ra dan oberun, ọke rọ nọ aye: “Are a ghanren ghwẹ aye?” (Matt. 6:26) Ọrana ghini obọdẹn izede re ne vwo imwẹro taghene Jehova ọnọ hẹrote edamẹ ugboma ọwan! (Matt. 6:31, 32) Ekwakwa re yono nẹ emama, a yẹ ọwan uduẹharhaghwẹ. Ẹhẹn omizu ibiẹ ọgbọtọ owu ro rhiẹ ọkobaro ọbe Spain no seriotọre, fọkime ọ sabu mẹrẹn omamọ oghwa ro no rhirhiẹ-ẹ. Ọrẹn, ọke rọ mẹrẹn efen ra riẹ ikeri ọrhẹ ibiẹ emamọ, no vwo ẹhẹn ro te otọre. Nọ tare: “Efen erana a karorhọ mẹ taghene Jehova ọ hẹrote aye, omarana ọnọ ji hẹrote mẹ.” O jiri-i, omizu ọgbọtọ na nọ mẹrẹn oghwa.

12. Lele oborẹ ọ ha Matthew 10:29-31, me yẹ efen ighwe i yonirin ọwan kpahen Jehova?

12 Jehova ọ ha ukẹro ọghoghanren ni owuowọnwan. Bọmọke i Jesu o ki dje inyikọ yen ye ghwoghwo, nọ ha userhumu rẹn aye fiẹ ofẹn ẹkparehaso kparobọ. (Se Matthew 10:29-31.) O ruẹ ọrana nyoma rọ ta kpahen owu usuẹn afen ra mai mẹrẹn ọke ọrana uvuẹn Israel: nọyẹ ighwe. Efen erana a ghanren uvuẹn ọke i Jesu-u. Ọrẹn, nọ ta rẹn idibo yi: “O vwo ọrẹ ono se totọre rẹ Ọsẹ are o vwo rhe kpahe-en.” Nọ ji habaye: “Are i ghanren ghwẹ ighwe buebun.” Omarana, Jesu nọ yẹ idibo yi imwẹro taghene Jehova ọ ha ukẹro ọghoghanren ni aye owuowọnwan, omarana o vwo oborẹ ọnọ lẹrhẹ aye zofẹn ẹkparehaso-o. Idibo na i ghini karorhọ ẹmro i Jesu ọke aye a mẹrẹn ighwe uvuẹn owian aghwoghwo aye. Kọke kọke wu rha mẹrẹn ibiẹ afen, karorhọ taghene Jehova ọ ha ukẹro ọghoghanren ni owẹwẹ, fọkime wu “ghanren ghwẹ ighwe buebun.” Nyoma obẹhatua ọnẹyen, wu rha zofẹn ẹkparehaso-o.​—Ps. 118:6.

MARHẸ ENE RU YONO KPAHEN JEHOVA RHỌ NYOMA EMAMA?

13. Me yọ nọ ha userhumu rẹn ọwan yono nẹ emama?

13 Ana sabu yono ekwakwa buebun erọrọ kpahen Jehova nẹ emama. Izede ọgo? Ọrukaro, ofori ne fiẹ ọke rhotọre ni emama so. Ọrọ ha kpahiẹn, ofori ne roro kpahen oborẹ o yonirin ọwan kpahen Jehova. Ọ phẹrẹ ọke ephian ra na kpare idjaghwẹ erana-a. Géraldine, omizu ọmase ro rhirhiẹ Cameroon, ọrhọ ta, “Mi ghwanranren uvuẹn amwa ọduado, omarana mi rheri taghene mi na dabu fiẹ ọke rhotọre yono kpahen emama.” Ọkpako ukoko owu re se Alfonso, ọrhọ ta, “Mi yonorin taghene o fori mi ruẹ ẹkwaphiẹrhotọre mi ne riẹ ekete kologho, ji dabu ni emama i Jehova so, jeghwai roro kodo kpahen oborẹ o yonirin mẹ kpahiẹn.”

Ọke i David ọ dabu djokarhọ emama ri kinhariẹ ye, no roro kodo kpahen oborẹ aye i yonirien kpahen Jehova (Ni udjoghwẹ 14)

14. Me yi David o yonorin ọke ro roro kodo kpahen emama i Jehova?

14 David ọ dabu roro kodo kpahen emama i Jehova. Nọ ta rẹn Jehova: “Ọke mia mẹrẹn idjuwu na, ewian irhianbọ enọ, ubiamo na ọrhẹ ikereti wu kwaphiẹrhọ na, nẹ ọrọmo yẹ onyakpọ we fiẹ rhẹ ẹhẹn?” (Ps. 8:3, 4) Itiọrurhomẹmro, ọke i David ọ dabu ni odjuwu uvuẹn ason, ọ vwọ ghwai ni ikereti na ọvo-o. O ji roro kodo kpahen oborẹ aye i yonirien kpahen Jehova. O yono kpahen oborẹ i Jehova ọ do te. Uvuẹn erhirhiẹ erọrọ, David o roro kpahen oborẹ ugboma yen, ọ do lele uvuẹn oghwuvwiẹ izie. Ọke ro roro kodo kpahen ekwakwa igbevwunu enana, ọdaremẹro ro vwo kpahen ẹghwanren Jehova no kodorhọ.​—Ps. 139:14-17.

15. Dje idje oborẹ wu ru mẹrẹn iruemru i Jehova vwrurhe nẹ emama. (Psalm 148:7-10)

15 Jerẹ i David, wu riẹ ekete oseseri vwẹre wu ki mẹrẹn emama i Jehova wu ne roro kodo kpahe-en. Wu rhe ni ekete we rhirhiẹ, wu na sabu mẹrẹn iruemru i Jehova vwrurhe. Jerẹ udje, wu na sabu mẹrẹn omẹgbanhon i Jehova vwrurhe ọke uvo na ọ djẹrẹ mwuo. (Jer. 31:35) Roro kpahen ẹghwanren i Jehova ọke wu rha mẹrẹn afen rọ bọn oghwa ye. Roro kpahen oborẹ oma ọ merhen i Jehova, ọke wu rha mẹrẹn arimwamwa ro le urhurhomie. Ji kpẹmẹ i Jehova fọkiẹ ẹguọlọ ye, ọke wu rha mẹrẹn izu ro lele ọmọyen ruiruẹn. E vwo uphẹn buebun re ne yono kpahen Jehova, fọkime emama yen ephian​—te eduado ọrhẹ ekokamu, eri kẹrerẹ ọwan ọrhẹ eri serabọ​—e jirie.​—Se Psalm 148:7-10.

16. Me yo fori ne brorhiẹn yen re ne ruo?

16 Osolobrugwẹ ọwan yọ mai vwo ẹghwanren, ẹguọlọ, ọrhẹ omẹgbanhon, ekwakwa rọ maren ephian i dabu vwo erhumu. Ana sabu yono kpahen iruemru erana ọrhẹ erọrọ, arha dabu ni emama ri kẹrerẹ ọwan so. Jene rhe fi ọke rhotọre riamerhen ekwakwa ra maren, ji rhe roro kodo kpahen oborẹ aye i yonirin ọwan kpahen Jehova. Erhe ruẹ omaran, ene tikẹrẹ Ọmemama ọwan rhọ. (Jas. 4:8) Uvuẹn urhomu-ẹmro rọ ha kpahen ọnana, ene yono oborẹ emiemọ ine ru sabu ha emama ha userhumu rẹn emọ aye tikẹrẹ i Jehova rhọ.

IJORO 5 Jehova Igbevwunu

a Emama i Jehova igbevwunu. Ewian yen ephian e gbe ọwan unu, nẹ uvo ro vwo omẹgbanhon rọ maren ye te idodo irhorhomu na. Oborẹ e yono nẹ emama ina ji sabu ha userhumu rẹn ọwan vwẹruọ iruemru i Jehova. Uvuẹn urhomu-ẹmro ọnana, ene yono kpahen oborẹ ọsoriẹ o fo ne fiẹ ọke rhotọre ni emama so, ọrhẹ oborẹ ono ru ha userhumu rẹn ọwan tikẹrẹ i Jehova rhọ.