Skip to content

Skip to table of contents

MWAHA ONTHOKORORIWA 34

Muxuttereke ni iprofesiya sa mBiblyani

Muxuttereke ni iprofesiya sa mBiblyani

Asuweli anahala wiwa’mo.” — DAN. 12:10.

ETXIPO 98 Biibiliya ti Masu a Muluku

ELE NINKELA AHU OXUTTERA a

1. Eheeni enkela wookhaviherani osiveliwa osoma iprofesiya sa mBiblyani?

 MMIRAVO mmoha oniitthaniwa Ben ohimme ha: “Miyo onnakisivela oxuttera iprofesiya sa mBiblyani.” Nyuwo munnaakhulela eyo? Apaale nyuwo munoona weera oxuttera iprofesiya sa mBiblyani ti wooxupa? Pooti weeraka munoona weera itthu sene seiyo ti sooxupa vantxipale wiiwexexa, nto wakhala weera mohoonelela mwaha wa heeni Yehova aakhulenlaawe weera iprofesiya silempwe mBiblyani, nyuwo munookela otxentxa moonelo anyu.

2. Eheeni ninrowaahu woona mwa yoosoma ene yeela?

2 Mwa yoosoma ela, ninrowa woona mwaha wa heeni nintthuneyaahu oxuttera iprofesiya sa mBiblyani ni moota heeni nneeraahu nipakeke eyo mooreerela. Nave tho ninrowa woona iprofesiya piili sa eliivuru ya Daniyeli ni ninrowa woona tho mwaha wa heeni wiiwexexa iprofesiya iyo onkelaaya onikhavihera ovinyera viinaano.

MWAHA WA HEENI NNEERAAHU NIXUTTEREKE IPROFESIYA SA MBIBLYANI?

3. Weera niiwexexe iprofesiya sa mBiblya etthu heeni nintthuneyaahu opaka?

3 Naatthunaka weera niiwexexe iprofesiya sa mBiblya, ninnatthuneya weera nikhaviheriwe ni mutthu mukina. Nkuupuwelani ha, nyuwo munnapaka mukwaha woorakama mukelaka nipuro muhintalaanyu ophiyawo, menento nyuwo muri ni mukhwiinyu yoowo osuwenle nipuro nne, ni owo oosuwela nipuro muneettelaanyu ni iphiro sootheene sinkelaayawo. Moohihovela, opaka ekwaha ni mukhwiinyu owo onookhweihera ekwahaanyu! Emoha-moharu, Yehova ti mukhwiihu ni owo oosuwela etthu enkela weereya muhoolo. Natthuna wiiwexexa nnene iprofesiya sa mBiblya, ontthuneya okhala oowiiyeviha ni ovekela nikhavihero wa Yehova. — Dan. 2:28; 2 Ped. 1:19, 20.

Osoma iprofesiya sa mBiblyani pooti onikhavihera wiireherera woohima sooweereya sa muhoolo (Nwehe eparagrafu 4)

4. Mwaha wa heeni Yehova aakhulenlaawe weera iprofesiya silempwe mBiblyani? (Yeremiya 29:11) ( Nwehe efootu.)

4 Hiihaale ntoko asitiithi enaatthunelaaya itthu sooreera anamwane aya, Yehova tho ontthuna waavaha anamwane awe yooweherera yooreera ya muhoolo. (Mmusome Yeremiya 29:11.) Mene moovirikana ni asitiithi, Yehova oosuwela ele enkela weereya muhoolo ni owo ikwaha sootheene opaka itthu sooreera. Ti vaavo nto Yehova ohiñyaawe iprofesiya mBiblyani. Nto hiyo pooti osuwela varaatxiru itthu sootepa otthuneya seiyo sinkela weereya muhoolo. (Yes. 46:10) Mweekhaikhai iprofesiya iya ti yoovaha ya Yehova wa hiyo. Mene moota heeni ninkelaahu ororomela weera iprofesiya siri mBiblyani sinoorowa okwanela?

5. Amiravo akina Anamoona a Yehova enkela oxuttera heeni ni yooweereya ya Max?

5 Oxikola amiravo Anamoona a Yehova erukurerinwe ni atthu yaawo ehimmuttittimiha naari omuroromela Biblya. Itthu enuulumaaya naari empakaaya atthu awo, enneeriha weera amiravo Anamoona a Yehova epatxereke ohovela. Moone etthu yeereñye ni munna mmoha oniitthaniwa Max. Owo ohimme ha: “Miyo kaaraaka mmiravo, kaapatxera ohovela waari weera asitiithi aka yaakixuttiha ettini yeekhaikhai, nave tho kaapatxera ohovela waari weera Biblya uupuxerinwe ni Muluku.” Asitiithi a Max yaapanke eheeni? Owo onnathaliha: “Awosa yaakhala oomaaleleya, mene miyo kaasuwela weera aari ooxupeya mmurimani mwaya.” Asitiithi awe Max yaamwaakhula makoho ootheene aaraaweno woohima sa Biblya, ni Max aapaka eparte awe. Owo ohimme ha: “Miyo kaapaka ipesquisa woohima sa iprofesiya sa mBiblyani ni moottharelana kaatthekula woohima sa iprofesiya iyo ni amiravo akina.” Yookhumelelaaya yaari eheeni? Max onnathaliha: “Ovinyera vaavale, miyo nkaahovenle tho waari weera Biblya uupuxerinwe ni Muluku!”

6. Etthu heeni muntthuneyaanyu opaka mwaahovelaka, ni mwaha wa heeni?

6 Nyuwo mwaapatxenreene ohovela itthu Biblya onhimaawe hiihaale ntoko Max, muhiisoone okhala oohiwera. Mene nyuwo muntthuneya opakavo etthu, mwaha wooweera ohovela ori ntoko murawa, naahiikosoopa murawa pooti onanariha etthu yooreera. Weera nivenxe “murawa” owo, naari neere, weera nihiye ohovela weiwo onrowa otteettheiha nroromelo nahu, nyuwo mwiikoheke ha: ‘Miyo kinnaakhulela ele Biblya onhimaawe woohima sa muhoolo?’ Wakhala weera ni vano nyuwo khamunroromela, onnatthuneya weera musomeke vantxipale woohima sa iprofesiya sa mBiblyani seiye sikwanenle. Nto moota heeni munrowaanyu opaka eyo?

MOOTA HEENI NINKELAAHU OSOMA IPROFESIYA SA MBIBLYANI

Hiihaale ntoko Daniyeli, weera nivirelele omuroromela Yehova, nintthuneya osoma iprofesiya sa mBiblyani mowiiyeviha, moomaaleleya, ni nimathowa ooreera (Nwehe eparagrafu 7)

7. Ntakihero heeni Daniyeli onihiyenraawe sa moota woosoma iprofesiya? (Daniyeli 12:10) (Nwehe efootu.)

7 Daniyeli oohiya ntakihero nooreera woohima sa moota woosoma iprofesiya. Owo annasoma iprofesiya ni mathowa ooreera, mwaha wooweera aatthuna osuwela ekhaikhai. Daniyeli aari oowiiyeviha, owo aasuwela weera Yehovaru paahi ti aarowa omukhavihera wiiwexexa iprofesiya iye wakhala weera owo onnavirelela omwaattamela ni omwiiwelela Yehova. (Dan. 2:27, 28; mmusome Daniyeli 12:10.) Ni Daniyeli aahoonihera weera aari oowiiyeviha mwaha wooweera annaroromela nikhavihero na Yehova. (Dan. 2:18) Opwaha mwa yeeyo, Daniyeli annasoma iprofesiya moomaaleleya. Ni owo tho annapaka ipesquisa moomaaleleya iparte sa mBiblyani seiyo saakhanle mwa etempu ene yeele. (Yer. 25:11, 12; Dan. 9:2) Moota heeni ninkelaahu omutakiha Daniyeli?

8. Mwaha wa heeni atthu akina enkhoottaaya ororomela iprofesiya sa mBiblya, ni hiyo nintthuneya opaka eheeni?

8 Nwehexexeke yootthunaanyu. Musomeke ni mathowa ooreera. Neereke nyuwo munsoma iprofesiya sa mBiblyani mwaha wooweera muntthuna osuwela ekhaikhai? Nto Yehova onimookhaviherani. (Yoh. 4:23, 24; 14:16, 17) Atthu akina emmusoma Biblya ni mathowa makina. Atthu awo emmusoma Biblya mwaha wooweera entthuna weera yoonihere weera Biblya khuupuxerinwe ni Muluku. Wakhala weera atthu ala anuupuwela weera Biblya khaiyene a Muluku, awo khenttuneya otthara ele Biblya onhimaawe, ni pooti wiithanlela meekhaaya ele eri yooreera ni yoonanara. Tivawonto nintthuneyaahu omusoma Biblya ni mathowa ooreera. Opwaha mwa yeeyo, weera nisome iprofesiya sa mBiblyani, mukhalelo heeni onkela onikhavihera?

9. Mukhalelo heeni ontthuneya weera hiyo niiwexexe iprofesiya sa mBiblyani? Muthalihe.

9 Mukhaleke oowiiyeviha. Yehova onnaakhavihera ale eri oowiiyeviha. (Yak. 4:6) Ontthuneya nivekeke nikhavihero wa Yehova naatthunaka weera niiwexexe soohima sa iprofesiya sa mBiblyani. Mene tho ontthuneya okhala oowiiyeviha weera naakhulele nikhavihero na kaporo oororomeleya, yoowo ori ephiro emoha Yehova onvarelaawe muteko weera onivahe yootxa yoomunepani mwa etempu yooreerela. (Luka 12:42) Yehova Muluku ooreherereya, ni nto tiyeeyo opankaawe paahi ephiro emoha weera onikhavihereke wiiwexexa ikhaikhai sa mBiblyani. — 1 Akor. 14:33; Aef. 4:4-6.

10. Munxuttera eheeni ni yooweereya ya Estheri?

10 Musomeke moomaaleleya. Muthanle eprofesiya emoha enoovarani murima ni mpake ipesquisa woohima sa eprofesiya eyo. Ti yeeyo aapankaawe murokora mmoha oniitthaniwa Estheri. Owo aatthuna osuwela woohima sa iprofesiya saahima orwa wa Mesiya. Estheri ohimme ha: “Emaara kaaraakano iyaakha 15, miyo kaatthuna wiiwexexa iprofesiya woohima sa Yesu seiyo saalempwale ahinaaye oyariwa, nto miyo kaapatxera opaka ipesquisa. Kisomakaru woohima sa iroolu sa oMar Morto, miyo kaahoonelela weera ikina sa iroolu iye saalempwale ehinaaye ophiya etempu ya Yesu. Nto iprofesiya iya, sinnoonihera weera suupuxerinwe ni Muluku. Ekhaikhai weera kaasoma etthu emoha-moharu ikwaha sintxipale weera kiiwexexe mwaha ole, mene vano kinnaroromela weera ele Biblya onhimaawe ti ekhaikhai.” Noomala osoma iprofesiya sintxipale sa mBiblyani, Estheri aahakalala vantxipale woona weera wiilipihera wawe khovinre vasiiyonvene.

11. Mwaha wa heeni oraaya wootthuneya woonelela meekhiihu weera Biblya ti eekhaikhai?

11 Vaavo nnoonaahu moota iprofesiya sikina sikwanenlaaya, hiyo ninnavirelela omuroromela vantxipale Yehova ni miruku onnivahaawe. Opwaha mwa yeeyo, iprofesiya sa mBiblyani sinnanikhavihera owehexexa yoowehereraahu ya muhoolo, nnaamweera nivirihaka maxupo. Ninrowa woona moohipisa iprofesiya piili Daniyeli olempaawe seiyo sinkwanela viinaano. Wiiwexexa iprofesiya iya onrowa onikhavihera opaka soothanla sooreera.

MWAHA WA HEENI NYUWO MUNTTHUNEYAANYU OSUWELA WOOHIMA SA MANANI A OLOKO NI EYUMA?

12. Enthonyera eheeni manaani a ‘eyuma ootakanserana ni oloko’? (Daniyeli 2:41-43)

12 Mmusome Daniyeli 2:41-43. Aamutaphulela mwene Nabukhodonosori manaani a eneneero yeeyo yaapakinwe ni “eyuma etakanseranaka ni oloko.” Naalikanxeraka eprofesiya ela ni iprofesiya sikina sa eliivuru ya Apokalise, ninnoona weera manaani a eneneero ele enthoonyera os Estados unidos ni Grã-Bretanha. Ilapo iya piili, sinvara muteko vamoha nipuro nri poothe ni eri ntoko potência mundial. Woohima sa potência mundial ola Daniyeli aahimme weera “omwene ole onokhale okina woolipa ni okina wolosowa.” Mwaha wa heeni Daniyeli aahimmaawe weera okina waarowa okhala woolosowa? Mwaha wooweera atthu a omwene ole ‘khiyaarowa wiiwananaka mukina ni mukhwaawe.’ b

13. Ikhaikhai heeni sootthuneya ninxutteraahu wa eprofesiya ela?

13 Hiyo pooti oxuttera ikhaikhai sootthuneyaxa ni eneneero aahimmaawe Daniyeli, otepaxa wene woohima sa manaani a eneneero ele. Mwa ntakihero, nooxuttera weera Potência Mundial, Anglo-Americana, yohoonihera ikuru sawe mwa mikhalelo sintxipale. Mwa ntakihero, Estados Unidos ni Grã-Bretanha ilapo iya saahiwina Ekhotto Yoopatxera ya Elapo Yootheene ni Ekhotto Yanaaveeli ya Elapo Yootheene. Menento epotencia ela ennakhala yoolosowa, ni eyo enoovirelela mwaha wooweera atthu enkhala ookawanyeya ni henaaroromela anamalamulela. Ekhaikhai ekina ninxutteraahu ti yooweera, epotencia ela enrowa okhala yoomalihera olamulela Omwene wa Muluku ohinaaye waatoloxa anamalamulela ootheene. Ilapo sikina sinneerera ovenxa nipuro naya ipotencia iya, menento awo khenkela owera, mwaha wooweera epotencia ela enrowa onyanyiwa ni Omwene wa Muluku paahi yoowo onthonyera “nluku” ninkela otoloxa manaani a eneneero ele, manaani yaaawo enthoonyera Potência Mundial Anglo-Americana. — Dan. 2:34, 35, 44, 45.

14. Eprofesiya ya manaani ootakanseriwa ni eyuuma ni oloko, ennikhavihera moota heeni opaka soothanla sooreera?

14 Nyuwo munnaroromela weera eprofesiya ya Daniyeli woohima sa manaani a eyuuma ni oloko ennakwanela? Nyuwo mwaaroromelaka enimookhaviherani moota munkuxaanyu ekumi anyu. Nyuwo khamunrowa ottharatthara itthu sa weerutthuni naari otthuna okhalano mihakhu sintxipale, mwaha wooweera moosuwela weera elapo ela moohipisa enkela onyaanyiwa. (Luka 12:16-21; 1 Yoh. 2:15-17) Wiiwexexa eprofesiya ela, enrowa wookhaviherani woona moota oraaya wootthuneya muteko woolaleera ni wooxuttiha. (Math. 6:33; 28:18-20) Noomala oxuttera eprofesiya ela, mwiikoheke ha, ‘Soothanla kimpakaaka mweekumini mwaka sinnoonihera weera miyo kinnaroromela weera moohipisa va Omwene wa Muluku onrowa waanyaanya anamalamulela ootheene a elapo ela?

MWAHA WA HEENI NYUWO MUNTTHUNEYAANYU OSUWELA WOOHIMA SA MWENE A ELAPO YOTÁ NI MWENE A ELAPO YOHITTÓ?

15. Taani ori “mwene a elapo yotá” ni taani ori “mwene a elapo yohittó” olelo va?

15 Mmusome Daniyeli 11:40. Ekapiitulu 11 ya Daniyeli ennahima woohima sa mamwene meeli yaawo enankanela olamulela. Nilikanxeraka eprofesiya ela ni sikina sa mBiblyani, ninnawera woona weera “mwene a elapo yotá” ti Rússia ni ale emmukhavihera, ni “mwene a elapo yohittó” ti Potência Mundial Anglo-Americana. c

Osuwela weera okakhana okhanle variyari va “mwene a elapo yotá” ni “mwene a elapo yohittó” okwanihera iprofesiya sa mBiblyani, onnalipiha nroromelo nahu ni onnanikhavihera okhala oomaaleleya (Nwehe eparagrafu 16-18)

16. “Mwene a elapo yotá” onaahasula moota heeni arumeyi a Muluku?

16 Arumeyi a Yehova yaawo enkhala mpuwa mwa olamulelo wa “mwene a elapo yotá” ennaviriha ottharatthariwa. Asinna ni asirokorihu akina yaamaniwa ni otthukiwa mukadeya mwaha wa nroromelo naya, mene, ottharatthariwa iwo khonttettheiha nroromelo naya, opwaha mwa yeeyo, onimweera olipiha nroromelo naasinna awo. Mwaha wa heeni? Asinnihu yaasuwela weera ottharatthariwa iwe, onkwanihera iprofesiya sintxipale sa eliivuru ya Daniyeli. d (Dan. 11:41) Osuwela eyo tho, pooti onikhavihera hiyo olipiha yoowehereraahu ya muhoolo ni ovirelela okhala oororomeleya wa Yehova.

17. Maxupo heeni evirinhaaya atthu a Muluku yaalamuleliwa ni “mwene a elapo yohittó”?

17 Khalayi “mwene a elapo yohittó” annaattharatthara tho atthu a Yehova. Mwa ntakihero, eyaakha ya 1990 mpaka eyaakha ya 1950, asinna antxipale yaatthukiwa ni akina mwa yaawo anamwane aya yaahoomoliwa oxikola mwaha wooweera khiyeerela eparte epoliitika. Menento olelo va moota “mwene a elapo yohittó” aneereraawe nroromelo naatthu a Muluku ti woohooneya. Mwa ntakihero, emaara ompakiwaawe kampaanya amwaathanle, mukristu pooti weereriwa mmurimani mwawe opatxera othanla epartidu mmurimani mwawe. Ekhaikhai weera owo khanrowa ovotari, menento owo pooti okhalano muupuwelelo wa epartidu mmurimani mwawe, naari weerela eparte epartidu emoha. Weera nikhale oolikaneene, naari oheerela eparte epartidu emoha, onnatthuneya okhala oowiikosoopa mmuupuwelo mwahu! — Yoh. 15:18, 19; 18:36.

18. Nnoonela hayi okakhana okhanle variyari va “mwene a elapo yotá” ni “mwene a elapo yohittó?” (Nwehe efootu.)

18 Atthu ale ehinroromela iprofesiya sa mBiblyani pooti okhala ooxupeya vaavo enoonaaya “mwene a elapo yohittó” ‘avolowaka mukhottoni’ ni “mwene a elapo yotá.” (Dan. 11:40, enoota.) Mamwene ala eeli yaakhalano armas nucleares (ikaruma sa ikhotto) sookwanela weera emalihe ikumi saatthu elapo yootheene. Mene hiyo noosuwela weera Yehova khankela waakhulela eyo weereya. (Yes. 45:18) Nto hiyo khaninkhala ooxupeya woohima sa muhoolo, mweekhaikhai, okakhana okhanle variyari va “mwene a elapo yotá” ni “mwene a elapo yohittó” onnalipiha nroromelo nahu. Ni sooweeraya iyo, sinnoonihera weera ninkhala okhwipi wa mamalihero a elapo ela ya Satana.

NVIRELELE OSOMA WOOHIMA SA IPROFESIYA

19. Nuupuweleleke eheeni woohima sa iprofesiya sa mBiblyani?

19 Hiyo khaninsuwela moota iprofesiya ikina sinkelaaya okwanela. Naari mprofeti Daniyeli khaasuwenle nnene itthu saataphulelaaya iprofesiya sikina aalempaawe. (Dan. 12:8,9) Khaiyene mwaha wooweera khanisuwenle moota sinrowaaya okwanela iprofesiya ikina, eyo enthonyera weera khasikwanela. hooye, menento niroromeleke weera mwa etempu yooreera Yehova onoonikhavihera wiiwexexa itthu iye nintthunaahu wiiwexexa, ntoko hiihaale aapankaawe khalayi. — Am. 3:7.

20. Iprofesiya heeni soohakalaliha sinkela okwanela woohipisa va, ni hiyo nintthuneya ovirelela opaka eheeni?

20 Olaleiwa wa “Murettele ni witthala” onkela weereya. (1 Ates. 5:3) Avinyaka iguvernu sa elapo sinrowa orukunuwela ni otoloxa ittini soowootha. (Apok. 17:16, 17) Avinyaka iguvernu iyo, sinkela waatuphela atthu a Muluku. (Ez. 38:18, 19) Ekhotto enrowa waakuxera wa ekhotto yoomalihera yeeyo eniitthaniwa Harmagedoni. (Apok. 16:14, 16) Nroromeleke weera sootheene iya sinkela okwanela woohipisa va. Nto ehinaaye weereya eyo, ninkela ovirelela omweerela asantte Tiithi ahu ansivelo a wiirimu nivirelelaka osoma moomaaleleya iprofesiya sa mBiblyani ni naakhaviheraka akina opaka etthu emoha-moharu.

ETXIPO 95 Ekeekhai Ennitepa Waarya

a Elapo ela itthu sinimweera ovirelela onanara, menento hiyo pooti okhalano nroromelo weera moohipisa itthu sinooreheriwa. Nookhalano nroromelo nna mwaha wooweera ninnasoma iprofesiya sa mBiblyani. Mpuwa mwa yoosoma ela, ninrowa woona mathowa ootthuneya yaawo enrowa oneeriha weera nivireleleke osoma iprofesiya sa mBiblyani. Opwaha mwa yeeyo, ninrowa woona vakhaani iprofesiya piili silepinwe ni Daniyeli ni tho nnimoona moota wiiwexexa iprofesiya iyo onrowaaya onikhavihera.

b Nwehe mwaha oneera “Jeová revela o que ‘tem de ocorrer em breve,’” va A Sentinela a 15 a Junho a 2012, eparag. 7-9.

c Nwehe mwaha oneera “Tani Ori ‘Mwene a oNorte’ Mahiku Ala Ookiserya?,” va Owehaweha a Maio a 2020, epax. 2-3 eparag. 3-4.

d Nwehe mwaha oneera “Tani Ori ‘Mwene a oNorte’ Mahiku Ala Ookiserya?,” va Owehaweha a Maio a 2020, epax. 4-5 eparag. 7-9.