Lendá lá ɔwɔmbɔ w'akambo

Lendá lá akambo lá yombasɛ́

DJAMBA DJƐ WEKELO 35

Kindjɛ ndjala la balentshitshi

Kindjɛ ndjala la balentshitshi

‘Nyɔlɔtɛ . . . balentshitshi.’​—KƆL. 3:12.

YEEMBO 114 ‘Toyale la balentshitshi’ (lá Otetela)

LÁ YOPASƐ a

1. Ladjikɛnge ɔkɔpakɛ anto walekɔ́ la balentshitshi?

 ISANKFUMƆ nkɔpaka anto walekɔ́ la balentshitshi. Ladjikɛnge nghɔsɔ? Iso mpɛyɛka anto wakoka nkonga nkambo mɔtshi ipa la ntshimba yimba dilɛmɛlɔ. Iso ndjalaka la djedjɛ winá wɔ anto ankina oyɛwɔ la balentshitshi teso winá wonanghaso evunga. Edjinge tolekɔ la djedjɛ efula lá wopo wɔ wetsha wɛso wɛ Bible iyayale la balentshitshi teso winá wɔ sakakasanaka djɛ ndjawola kana nkamba l’elakanyelo welá Bible. Nkambo deka nde, tolekɔ la djedjɛ efula lá wopo wɔ Yehova Ndjambe oyɛnde la balentshitshi teso!​—Ɔrɔ. 2:4.

2. Lá akambo wakɔnge w’okokaso ndjala l’okakasano wɔ ndjala la balentshitsh?

2 Kaanga ɔkɔpakaso djɛ anto ankina ndjala la balentshitshi teso, ape winá enkfumɔ ndeke oyalakawɔ wɔdju dj’iso sɔmɛlɛ ndjala la balentshitshi. Ndjɔmbɔmba, iso nkoka ndjala l’okakasano wɔ nama vu djɛso winá w’okongaso, kana wosungunelawɔ wato lá mbongo, pekapeka ntsha tombotshikala l’ɔkɔngɔ t’edjena kɛ sotatshu. Tokoka ntshutshɛ vu djɛso winá wɔ anto ankina otomadjɛwɔ. Edjinge tokoka ndjala l’okakasano djɛ nkindjɛ nkonga daka djɛ Yehova dj’andja wa bango. Ongɔkɔpake ndjala la balentshitshi? Lá djamba djɛnɛ, tɔngɛna kɛnɛ kɛ ndjala la balentshitshi osakisolawɔ edjinge lamo nkambo djɛsɔ oyɛwɔ djonyi. Tɔngɛna lonkina kɛnɛ kekoka ntokotshɛ́ dj’iso ndeka ndjala la balentshitshi.

KƐKƆNGE KESAKISOLA NDJALA LA BALENTSHITSHI?

3. Wopo wɔkɔnge onto wolekɔ́ la balentshitshi elolakande winá w’ohonawɔ lowo?

3 Tolende topo tɔnɛyi t’okokaso nyɛnyɛ balentshitshi. Ntondotondo, Onto wolekɔ́ la balentshitshi apomalaka lankeke. Nde nanghaka la wolo djɛ ntshikala vu winá w’anto osolawɔ kana winá w’otshimbande yimba. Itepela ‘apomalaka lankeke’ itanema mbala kɛ ntondo lá Bible winá wɔ Yehova ndatepela ante nde alekɔ ‘Ndjambe kɛ nkɛtshi la k’okanaka djandji, kepoke nkɛlɛ lankeke la kembolola kfu la ngandji kɛ nkɔmano edjinge la nsɔsɔlɔ.’​—Epo. 34:6.

4. Wopo wɔkɔnge onto wolekɔ́ la balentshitshi elolakande winá w’oyɛnde ladjɛ nkonga nkambo mɔtshi?

4 Y’ape, onto wolekɔ́ la balentshitshi angoyalake vu winá w’okongande. Ntsha nkambo mɔtshi mbiloyɛ ndeka winá wɔ ndakanelaka, onto wolekɔ́ la balentshitshi nanghaka la wolo dj’ipa ntshimba yimba kana nyomala. (Mat. 18:26, 27) Akambo walekɔ efula w’oyɛso ladjɛ nkonga la balentshitshi nkfumɔ. Ndjɔmbɔmba, iso ladjɛ ndjekameyɛ la balentshitshi nkfumɔ winá wɔ onto ɔmɔtshi otepelande, ipa la ndowopa otepela. (Djɔ. 36:2) Tokoka lonkina ndjala la djonyi djɛ balentshitshi winá w’okotshɛ́so ombeki wɔ Bible djɛ nsipisoyɛ olakanyelo ɔmɔtshi wɔ Bible kana djɛ nde ntshika enkfumbo kɛmɔtshi kɛ bindo.

5. Wopo ɔmɔtshi wɔkɔnge wɛnyɛso balentshitshi?

5 Y’asato, onto wolekɔ́ la balentshitshi apayalaka lopopa lopopa. Lá nsɔsɔlɔ, akambo amɔtshi ndɔmbamaka nangha lankeke. Koko, ntsha onto wolekɔ́ la balentshi ambowa odjito ɔmɔtshi wɔ nangha, nde apayalaka losadjɛ djɛ nangha kana djɛ nshiyɛ. L’edjena kɛ nangha nghɔsɔ, nde ndɔsaka winá djɛ nonghanyɛ wopo wɔ nangha olemo wɔkɔ. Masɔ nde ndɔsaka winá djɛ nangha olemo wɔkɔ lá yopo yɛ wɔlɔ.

6. Wopo wɔkɔnge onto wolekɔ́ la balentshitshi onanghakande winá w’opomanande l’ohemba kana l’okakasano ɔmɔtshi?

6 Y’anɛyi, onto wolekɔ́ la balentshitshi nanghaka la wolo djɛ nkfulumeyɛ ehemba ipa l’ekawo. Lá lɛdji lɔsɔ ndeke balentshitshi oyɛnde la djokanelo l’okfumedji. Lá nsɔsɔlɔ, lako nyɛtshi ndjipola ilongo yɛso yɛ ma ma oloko, edjinge ndoshimela wopo woyawokaso winá w’opomanaso l’ehemba. Kaanga oyɛwɔ nghɔsɔ, onto wolekɔ́ la balentshitshi nanghaka la wolo djɛ nama ikanyi yɛ wɔlɔ winá wokfulumeyɛnde ohemba. (Kɔl. 1:11) Etengo oyɛso Akristo, iso ladjɛ ndjala la topo tɔ balentshitshi tonkfumɔ tɔsɔ. Ladjikɛnge? Nyontshɔ tokoshishima donga mɔtshi.

LADJIKƐNGE BALENTSHITSHI OYƐNDE DJONYI EFULA?

Ngo ngete onkonyi okonga-kande la balentshitshi nkfumɔ, l’eshikikelo ante angovuka lá winá wɔ wɔlɔ, tokonga la balentshitshi nkfumɔ l’eshikikelo ente Yehova angokotshɛ alaka wande ankfumɔ lá winá wɔ ndashikikɛ (Lenda itenyi 7)

7. Lá nkilika Djakɔbɔ 5:7, 8, ladjikɛnge balentshitshi oyɛwɔ djonyi efula? (Lenda edjinge ntshango.)

7 Balentshitshi dekɔ djonyi djɛ mbikɛ mbiko yɛso. Ngo ngete enkambi wɛ Ndjambe wɛ nkɔmano wɛ l’etsho wɛ ntondo, iso ladjɛ nkonga alaka wa Ndjambe la nkɔmano nkfumɔ. (Heb. 6:11, 12) Bible ntɛdjɛka la onkonyi. (Wala Djakɔbɔ 5:7, 8.) Onkonyi nkambaka olemo wɔ wolo wɔ nkona la mvutela washi, koko nde apewaka winá kɔɔ wɔ nkete yongoposa. Djɛkondeke onkonyi nkongaka la balentshitshi nkfumɔ l’eshikikelo ante angovuka ngo nkete djɛnde. Wopo wɔk’ɔmɔ ndeke, iso nkindjɛka ndapɛyɛ l’elemo wɛso welá nyuma, kaanga ‘sopewe lofu lɔkɔnge longoyɛ Nkfumi’ kɛso. (Mat. 24:42) Iso nkongaka la balentshitshi nkfumɔ, l’eshikikelo ente, Yehova angokotshɛ kenkfumɔ kɛ ndalake, lá winá wɔ ndashikikɛ. Ntsha tombosamba balentshitshi, tokoka ndopekɔ nkonga la ndoyawangoyɛ otale m’akambo wa nsɔsɔlɔ. Tokoka ndowanga mpona nkete dj’okanelaso ente djengɔtɔpɛyɛ osasa má winá wɔsɔ. Koko ntsha tolekɔ la balentshitshi, tokoka nkfulumeyɛ tii l’ekomo edjinge ndowa ewiko.—Mika 7:7; Mat. 24:13.

8. Wopo wɔkɔnge balentshitshi okokawɔ ntokotshɛ́ lá djokanelo djɛso l’anto ankina? (Kɔlɔsɛ 3:12, 13)

8 Balentshitshi ntokotshɛ́ka lá djokanelo djɛso l’anto ankina. Djengokotokotshɛ́ke djɛ ndjekameyɛ la nkɔmɛ nkfumɔ winá wɔ anto ankina otepelawɔ. (Dja. 1:19) Balentshitshi ntokotshɛ́ka lonkina djɛ ndjala vu l’anto ankina. Djengotolamake dj’ipa nangha akambo lopopa lopopa la dj’ipa mposɛ itepela imɔtshi yɛ nyɛtshi winá w’otshimbaso yimba. Edjinge ntsha tolekɔ la balentshitshi, topangomala lankeke winá w’onto ɔmɔtshi otokiyanyɛnde. L’edjena kɛ nsɔmbɔla, ‘tongokindjɛ nkfulumeyaná la nyimeyaná l’oloko ɔmɔ.’—Wala Kɔlɔsɛ 3:12, 13.

9. Wopo wɔkɔnge balentshitshi otokotshɛwɔ winá woyɛso la djonyi djɛ ndɔsa akano? (Woongo 21:5)

9 Balentshitshi nkoka ntokotshɛ́ lonkina djɛ ndɔsa akano wa wɔlɔ. L’edjena kɛ nanghaka akambo lopopa lopopa ipa la nkanela, tɔngɔsaka winá djɛ nangha ehonelo la djɛ nsɔna nkano djɛ wɔlɔ dj’okokaso ndɔsa. (Wala Woongo 21:5.) Ndjɔmbɔmba, ntsha tohona olemo, tokoka ntshindama djɛ ndjawola olemo onkfumɔ wɛnaso, kaanga ntsha olemo wɔkɔ wopangɔtɔpɛyɛ mbamba kɛ ntɛmɔla Yehova wɔlɔ wɔlɔ. Koko, ntsha tolekɔ la balentshitshi, tɔngɔsa winá djɛ ntɔnɔla, ndjɔmbɔmba lá nkambo djɛ edjena k’olemo wɔkɔ, winá la eposelo wekoka ndjala la olemo wɔkɔ tá nkfumbo kɛso la lonyuma lɔso. Má ndjala la balentshitshi, tokoka ndjewɔ djɛ ndɔsa nkano djɛ nyɛtshi.

WOPO WƆ NDEKA NDJALA LA BALENTSHITSHI

10. Kɛkɔnge kɛ Okristo okokande nangha djɛ nde ndjala edjinge nkindjɛ ndjala la balentshitshi?

10 Lɔmbaka djɛ ndeka ndjala la balentshitshi. Balentshitshi alekɔ djekeka mɔtshi djɛ lowambo lɔ nyuma. (Nga. 5:22, 23) Djɛkondeke iso ladjɛ ndɔmbaka Yehova djɛ ntokotshɛ́ la nyuma kɛnde k’ekina la djɛ iso ndjala la lowambo lɔnde. Ntsha tombopomana l’akambo w’ilá balentshitshi djɛso l’ohemba, iso ‘nkindjɛka ndɔmba’ nyuma kɛnde k’ekina djɛ ntokotshɛ́ dj’iso ndjala la balentshitshi. (Luka 11:9, 13) Iso nkoka lonkina ndɔmba Yehova djɛ ntokotshɛ́ dj’iso nyɛnaka akambo etengo nde ɛnande. Masɔ mɔkɔngɔ w’iso ndɔmba, iso ladjɛ ndjilaka welo djɛ ndjalaka la balentshitshi mfu inkfumɔ. Winá wolekaso ndɔmba la wonanghaso la wolo djɛ ndjala la balentshitshi, ndeke djekeka djɛsɔ yongotalekaka mpika edjo l’oloko wɔso la ndokoma etenyi kɛ lonto lɔso.

11-12. Wopo wɔkɔnge Yehova ɛnyɛkande balentshitshi?

11 Tɔnɔlaka lá ndjɔmbɔmba yelá Bible. Bible dekɔ la ndjɔmbɔmba efula y’anto wayalaki la balentshitshi. Má ntɔnɔlaka l’ɛkɔndɔ wɛsɔ, tokoka ndjeka topo t’okokaso nyɛnyɛka balentshitshi djɛso. Lá ntondo k’iso nshishima ndjɔmbɔmba imɔtshi yɛsɔ, nyontshɔ tokoshishima ndjɔmbɔmba keleka wɔlɔ kɛ balentshitshi, ntepela ente ndjɔmbɔmba kɛ, Yehova.

12 Satana atonganyɛka djiina djɛ Yehova akambo lá bedji dj’Ɛdɛna, edjinge atshitaka lokumu lɔnde ante nde apalekɔ Owandji wɔ wɔlɔ la wɔ ngandji. L’edjena kɛ nde ndjaka kanga omamanyɛ ɔsɔ mbala kɛkɔ kɛmɔ, Yehova ayalaka la balentshitshi edjinge ayakotaka, ladjikɛnde ewaki ante alɔmbama ndambo kɛ winá djɛ nyɛnyɛ ente wopo wɔnde wɔ ndɔndjɛ ndeke loleka wɔlɔ. Edjinge winá w’okongande, nde ankfulumeyɛ akambo ankfumɔ wa nyɛtshi wotepelawɔ lá djiina djɛnde. Má djiko djɛ lasɔ, Yehova akonga la balentshitshi nkfumɔ djɛ anto efula mba mbamba kɛ ndowa lowiko l’etshinda. (2 Pɛ. 3:9, 15) Eposelo welekɔ́ la nkambo djɛsɔ nde, miliyɔ y’anto wambowewa. Ntsha iso mpika wiso lá eposelo wɛ wɔlɔ weyɛ má balentshitshi djɛ Yehova, akoka ndjala wɔdju leso djɛ nkonga winá wɔ ndashikikɛ djɛ ndjakala ekomo.

Balentshitshi ngotokotshɛ́ dj’ipa nyomala lankeke winá w’otosolawɔ (Lenda itenyi 13)

13. Wopo wɔkɔnge Yeso ndokolaka balentshitshi djɛ Papa kɛnde lá lɛdji lɔdjɔ? (Lenda edjinge ntshango.)

13 Yeso okolaka balentshitshi djɛ Papa kɛnde lá lɛdji lɔdjɔ, edjinge nde ɛnyɛka djekeka djɛsɔ má nanghedji djɛnde winá wɔ ndayalaka lá looko. Atayalaki winá enkfumɔ wɔdju lende djɛ ndjala la balentshitshi, pekapeka te Asaduka l’Afarisɛ wa dongi mpe. (Dj. 8:25-27) Koko ngo ngete Papa kɛnde, Yeso atayalaki entshupa djɛ nyomala. Nde atasɔmbɔlaki winá w’iyotolaka kana w’iyosolaka. (1 Pɛ. 2:23) Yeso ankfulumeyɛka ekakasano enkfumɔ ipa l’ekawo. Djɛkondeke Bible otoshimelande ante ‘tɔtɔnɔlɛ wɔlɔ lá nkambo djɛ kanga lonkfulumeyisá etepela wɛ yɛnyi wɛ nghɔsɔ me ananghi yɛ mpekanto’! (Heb. 12:2, 3) M’okotshɔ wɔ Yehova, edjinge iso tokoka nkfulumeyɛ ekakasano enkfumɔ wekoka ntokomela la balentshitshi nkfumɔ.

Ntsha iso ndjokola balentshitshi djɛ Abrahama, iso nkoka ndjala l’eshikikelo ente Yehova angotofuta má winá wɔsɔ edjinge lonkina efula l’andja wande wa bango wolakande (Lenda itenyi 14)

14. Olakanyelo wɔkɔnge w’okokaso mba má balentshitshi djɛ Abrahama? (Hebero 6:15) (Lenda edjinge ntshango.)

14 Okokaso nangha mo ntsha ekomo kepayisa lá winá wɔ sakanelaka? Mbala imɔtshi takanelaki ente ekomo kengoyɛ lako ilá. Koko winá wɔsɔ toyoka wɔma ente mbala imɔtshi tongovɔ lá ntondo kɛ ekomo ndjɛ. Kɛkɔnge kekoka ntokotshɛ́ dj’iso nkindjɛ nkonga la balentshitshi nkfumɔ? Tokolenda ndjɔmbɔmba kɛ Abrahama. Winá wɔ Abrahama ndayalaka ekokolo kɛ ɛnɔnyi 75, Yehova olakaka ante: ‘Lemi langokokomɛ owila w’ekekete.’ (Ewa. 12:1-4) Abrahama ɛnaka ekotshamelo kɛ daka djɛsɔ? Ape tshɛ. M’ɔkɔngɔ wɔ nde ntepɔ ndjale kɛ Efrata edjinge nkonga ɛnɔnyi 25, Abrahama ɛnaka botshɔ djɛ nsese djɛ wɔnande Izakɛ, edjinge m’ɔkɔngɔ w’ɛnɔnyi enkina 60, ankana wande Esawo nya Djakɔbɔ wawotshɔka. (Wala Hebero 6:15.) Koko Abrahama atɛná tonkanola tɔnde wambokoma owila w’ekekete edjinge wambokita Looko lɔ daka. Koko, mpame kɛ nkɔmano kɛsɔ ayalaki la djokanelo djɛ ma ma nya Ontongi wɔnde. (Dja. 2:23) Ɔsɔngo osasa wongoyala la Abrahama winá wɔ ndongokfundɔ ko amboyewa ante djawo la balentshitshi djɛnde djeyakalaka ewila enkfumɔ wapɔ! (Ewa. 22:18) Olakanyelo wɔkɔnge w’owaso? Mbala imɔtshi topangɛna ekotshamelo k’alaka ankfumɔ wa Yehova má winá wɔsɔ. Koko, ntsha iso ndjala la balentshitshi etengo Abrahama, tokoka ndjala l’eshikikelo ente Yehova angotofuta má winá wɔsɔ edjinge lonkina efula l’andja wande wa bango wotolakande.—Mar. 10:29, 30.

15. Kɛkɔnge k’okokaso ndjeka lá wekelo wɔso w’onto nyɔmɛlɛ?

15 Bible dekɔ la ndjɔmbɔmba inkina efula y’anto wayalisá la bale ntshitshi. (Dja. 5:10) Ladjikɛnge sopalonghanyɛ djɛ ndjeka ndjɔmbɔmba yɛsɔ lá wekelo wɔso? b Ndjɔmbɔmba, Kaanga Davidɛ ndakfutamá avuta ngo m’ɔlɛngɛ wɔnde djɛ ndjala nkfumi k’Isariyɛlɛ, nde akongaka ɛnɔnyi efula lá ntondo kɛ nde ndowa lotshungɔ lɔ ndɔndjɛ. Simɛɔna nya Ana wátɛmɔlaki Yehova la nkɔmano nkfumɔ winá wɔ yakongaka djɛ ndɛna Mesiya kelakemisá. (Luka 2:25, 36-38) Winá w’ekɛ ɛkɔndɔ etengo wɛsɔ, hona ekadjimwelo lá weepó wɛnɛ: Kɛkɔnge kekokisá nkotshɛ́ onto wɔsɔ djɛ ndjala la balentshitshi? Wapɔ wakɔnge wa ndawa má ndjala la balentshitshi? Wopo wɔkɔnge w’okokami ndjokola ndjɔmbɔmba kɛnde? Wɛ nkoka lonkina mba wapɔ má ndjeka akambo walendana l’anto watayala la balentshitshi. (1 Sa. 13:8-14) Okoka ndawopola ente: ‘Kɛkɔnge k’akomisá djɛ nsamba balentshitshi? Eposelo wɛkɔnge wɛ nyɛtshi wakomelisá má nsamba balentshitshi?’

16. Wapɔ wɛmɔtshi wɛkɔnge w’owakaso má ndjala la balentshitshi?

16 Kanela wapɔ weyɛká má ndjala la balentshitshi. Winá w’oyɛso la balentshitshi, iso ndjalaka l’osasa edjinge la vu. Balentshitshi nkoka ntokotshɛ́ djɛ ndjala la demba edjinge yimba yɛ wɔlɔ. Winá w’oyɛso la balentshitshi te anto ankina, iso ndjalaka la djokanelo djɛ wɔlɔ lawɔ. Otshumano wɔso wongoleka ndjala iwoke imɔ. Ntsha onto ɔmɔtshi ambotosola, nsamba nyomala lankeke nkoka ntokotshɛ́ dj’ipa ndeka ntɔla akambo tá nyɛtshi. (Yee. 37:8, nɔtɛ; Woo. 14:29) Koko nkambo djeleka djonyi nde, winá w’oyɛso la balentshitshi, iso ndjokolaka Papa kɛso kel’olongo la ndekaka ndasukanyɛ lande.

17. Nkano djɛkɔnge dj’oyɛso ladjɛ ndɔsa?

17 Balentshitshi alekɔ nsɔsɔlɔ djekeka djɛ wɔlɔ efula edjinge djetoyalaka wapɔ! Kaanga yopangoyalaka winá enkfumɔ wɔdju leso djɛ ndjala la balentshitshi, m’okotshɔ wɔ Yehova iso nkoka nkindjɛ ndjala la djekeka djɛsɔ. Edjinge winá w’okongaso andja wa bango la balentshitshi nkfumɔ, tokoka ndjala l’eshikikelo ente ‘wiso wa Yehova ndendaka wanɛ w’owoka wɔma, wanɛ wakonga ngandji kɛnde kɛ nkɔmano.’ (Yee. 33:18) Nyontshɔ isankfumɔ tokindjɛ ndɔta balentshitshi.

YEEMBO 41 Lambɔkɔwɔnda oka lɔlɔmbɔ lɔmi (lá Otetela)

a L’andja wa Satana wanɛ, osambo wɔ balentshitshi wolekɔ efula. Koko, Bible ntoshimelaka dj’iso ndɔta balentshitshi. Djamba djɛnɛ ngɔtɛnyɛ lamo djekeka djɛsɔ oyɛwɔ djonyi efula edjinge wopo w’okokaso ndeka ndjala la balentshitshi.

b Djɛ ndjisola ɛkɔndɔ welendana la balentshitshi, wɛ nkoka mpona itɛ yelekɔ́ l’ɔtɛ wɔ djoyi ante: ‘Balentshitshi’ lá Index des publications des Témoins de Jéhovah.