Hagnente ty agnate’ao

Hizilike amy ty lohahevetse

LAHATSORATSE FIANARAGNE 35

Manàgna Faharetagne Avao

Manàgna Faharetagne Avao

“Misikina ... faharetagne.”​—KOL. 3:12.

HIRA 114 Miezaha Hanam-paharetana

INO TY HOTREA’O ATO? a

1. Nagnino ro tea’o ty ndaty manam-paharetagne?

 TEANTIKA ty ndaty manam-paharetagne. Fa nagnino? Mahalin-draha reke sady tsy boseke amy ireke mandigney. Fale ka tika naho fa manam-paharetagne amantika ty hafa naho fa itika manao fahadisoagne. Tena ankasitrahantika ty ndaty nampianatse Baiboly antika satria nanam-paharetagne tamantika reke naho fa itika tsy nazoto nianatse naho tsy le avy le nagneke ndra nampihatse ze raha nianarantika. Ambone izay ka le tena mankasitrake i Jehovah tika noho ireke manam-paharetagne amantikagne!​—Rom. 2:4.

2. Naho fa ombia ro va’e ho sarotse amantika ty hanam-paharetagne?

2 Ndra tie teantika aza ty ndaty manam-paharetagne, le va’e tsy ho mora amantika avao ty hanam-paharetagne. Va’e tsy hahaligne ohatse tika naho fa tratse ty embouteillage lohotsie naho fa misy raha horombahentika. Va’e tsy hahafehe tegna ka tika naho fa misy ndaty manao raha mahaboseke antika. Kindraike aza, le va’e tsy ho mora amantika ka ty handigne ty hiavia i tontolo vaovao ampitamae i Jehovah-y. Faie, tea’o vao ty hanam-paharetagne? Hodinehentika amy ty lahatsoratse toy tie, ino ty dika tihoe manam-paharetagne, le nagnino zay ro tena ilaegne, sady ino ty hagnampe antika hanam-paharetagne avao.

INO TY DIKA TIHOE MANAM-PAHARETAGNE?

3. Ino ty atao ty ndaty manam-paharetagne naho fa misy ndaty manao raha mahaboseke aze?

3 Dineho ty raha efatse azontika anoroagne faharetagne retoa. Voaloha’e, tsy tsiela boseke ty ndaty manam-paharetagne. Mikezake ho tony avao reke sady mifehe tegna mba tsy hamale fate naho fa misy manao raha mahaboseke ndra mampivali-doha aze. Rehafe ty Baiboly tie “Andrianagnahare mamindra fo naho mitretré, tsy tsiela vignetse, bey hatea sady tsy mivalike vaho tea hamarenagne” ty Jehovah. (Eks. 34:6) Eo ty ahatreavagne voaloha’e ty rehake tihoe “tsy tsiela boseke” amy Baiboly ao.

4. Akore ty atao ty ndaty manam-paharetagne naho fa misy raha tsy maintsy lignisa’e?

4 Faharoe, tsy taitaitse fa mandigne avao ty ndaty manam-paharetagne. Mandigne avao sady tsy boseke ty ndaty manam-paharetagne ndra tie tsy arake ty nieretsereta’e aze aza ty fotoagne lany nandignisagne ty raha raike. (Mat. 18:26, 27) Maro ty raha ilaentika faharetagne. Ohatse, mila manam-paharetagne tika naho fa misy ndaty mirehake amantika fa tsy manapatapake i reha’ey. (Joba 36:2) Va’e ilaentika ty hanam-paharetagne naho fa magnampe ty mpianantika Baiboly mba hahatakatse ty raha ianara’e sady hiala amy ty fahazaran-draty.

5. Akore ty fomba hafa azontika anoroagne faharetagne?

5 Fahatelo, tsy memeke ty ndaty manam-paharetagne. Maregne fa kindraike tika mila manao raha malaky. Faie naho fa misy raha lahibey mila vitae ty ndaty raike, le trea tie manam-paharetagne reke naho tsy atao’e zara fa vita avao i rahay mba hivita’e tsiela. Fa ty atao’e, le ty manokagne fotoagne ampe soa mba hamitagne i asay naho hanoagne aze soa.

6. Akore ty atao ty ndaty manam-paharetagne naho fa miatreke fitsapagne ndra raha sarotse?

6 Fahaefatse, tsy migneogneogne reke naho fa miatreke fitsapagne. Amy ze lafi’e zay, le mifandrambe ty faharetagne naho ty fiaretagne. Maregne fa tsy raty ty mirehake ze raha tsapantika amy ty ragnentika miomba ty olagne atrehentika. Faie ty ndaty manam-paharetagne le manao ze azo’e atao mba hanompoagne i Jehovah am-pifaleagne avao sady mifantoke amy ty lafesoan-draha. (Kol. 1:11) Amy ty maha Kristiana antika, le mila manam-paharetagne tika amy i raha nirehafegne tambone teo iaby rey. Fa nagnino? Misy anto’e tsiampeampe retoa.

NAGNINO RO TENA ILAEGNE TY MANAM-PAHARETAGNE?

Manam-paharetagne o mpamboleo, le mandigne ty hitiria i vole’ey sady matoky fa tsy maintsy hahavokatse naho fa amy ty fotoa’e. Mandigne ka tika sady matoky fa hotanterahe i Jehovah iaby ze raha nampitamae’e amy ty fotoagne fa tinondro’e (Fehentsoratse 7)

7. Arake ty Jakoba 5:7, 8, nagnino ro tena ilaegne ty manam-paharetagne? (Henteo i sarey.)

7 Tena ilaegne ty faharetagne mba hahavoavonje antika. Manahake i mpanompo i Jehovah tsy nivalike taloha rey, le mila mandigne ty hagnatanteraha’e ty fampitama’e tika. (Heb. 6:11, 12) Ampitovie ty Baiboly amo o mpamboleo tika. (Vakio Jakoba 5:7, 8.) Miasa mafe o mpamboleo naho fa mambole ndra manondrake i vole’ey, ndra tie tsy hai’e aza ty fotoagne hitiria’e. Manam-paharetagne reke, le mandigne ty hitiria i vole’ey sady matoky fa tsy maintsy hahavokatse. Hoe izay ka fa mikezake ho maro raha atao amy ty lafi’e ara-pagnahy tika, ndra tie ‘tsy fantantika aza i andro hiavia i Tompoy.’ (Mat. 24:42) Mandigne am-paharetagne tika sady matoky fa hotanterahe i Jehovah iaby ze raha nampitamae’e amy ty fotoagne fa tinondro’e. Naho itika tsy manam-paharetagne, le va’e ho rokake ty handigne sady hanomboke hiala amy ty hamarenagne. Va’e hanomboke hifantoke amy ze raha hahazoagne fahafinaretagne amy izao avao tika. Faie naho manam-paharetagne tika, le hahavita hiaretse hatrake ampara’e sady ho voavonje.​—Mika 7:7; Mat. 24:13.

8. Nagnino ty faharetagne ro magnampe antika hifandrambe amy ty hafa? (Kolosianina 3:12, 13)

8 Magnampe antika hifandrambe soa amy ty hafa ty faharetagne. Manjare vognogne hitsanogne iareo ohatse tika. (Jak. 1:19) Mampisy filongoagne ka io. Magnampe antika tsy le avy le hivoalatse ndra hirehake tsy aman-kasoa fagnahy io naho fa misy raha mampivali-doha antika. Naho manam-paharetagne tika, le tsy ho tsiela boseke naho fa misy ndaty manao raha mampalahelo antika. Mikezake ‘hifankatante lognandro sady hamela heloke amy ty fo’ tika, fa tsy hamale fate.​—Vakio ty Kolosianina 3:12, 13.

9. Nagnino ty faharetagne ro magnampe antika naho fa misy fanapahan-kevetse mila rambesentika? (Ohabolana 21:5)

9 Magnampe antika handrambe fanapahan-kevetse soa ty faharetagne. Mila manokagne fotoagne tika mba hanoagne fikarohagne naho handinehagne ze fanapahan-kevetse horambesentika, fa tsy memeke hanapa-kevetse ndra tsy misaigne soa. (Vakio ty Ohabolana 21:5.) Naho mipay asa ohatse tika, le va’e le avy le hagneke ze asa treantika voaloha’e, ndra tie hagnelengelegne ty fanompoantika i Jehovah aza zay. Faie, naho manam-paharetagne tika, le manokagne fotoagne heike mba handinehegne ty toeragne misy i asay, ty lera ho lany ama’e, naho ty ho voka’e amy ty keleiantika naho ty ara-pagnahintika. Tsy handrambe fanapahan-kevetse raty tika naho manam-paharetagne.

INO TY AZONTIKA ATAO MBA HANAM-PAHARETAGNE AVAO?

10. Ino ty hagnampe ty Kristiana raike hanam-paharetagne sady hampitombo izay avao?

10 Mivavaha mba hanam-paharetagne avao. Agnisa ty vokatse ty fagnahy ty faharetagne. (Gal. 5:22, 23) Azontika atao ty mangatake fagnahy masigne amy i Jehovah mba hanagnantika o toetse iohoe. Naho fa misy raha mitsapa ty faharetantikagne, le mila ‘mangatake fagnahy masigne avao’ tika mba hagnampe antika hanam-paharetagne. (Lioka 11:9, 13) Azontika atao ka ty mangatake ty fagnampea i Jehovah mba hitovy fomba fihevetse ama’e. Afara izay tika, le mila mikezake manao ze azontika atao mba hanam-paharetagne avao isan’andro. Arakarake ty ivavahantika mba hanam-paharetagne naho ty ikezahantika manao izay, ro hahavy o toetse iohoe hamahatse am-pontikagne ao le hanjare ho agnisa ty maha ie antikagne.

11-12. Akore ty nampisehoa i Jehovah fa manam-paharetagne reke?

11 Saintsaigno ty ndaty ohatse soa amy Baiboly ao. Maro ty ndaty tantarae ty Baiboly tie nanam-paharetagne. Naho misaintsaigne i tantara rey tika, le hahatrea fomba azo anoroagne faharetagne. Aloha ty handinehantika ty ila’e amy irey, le andao hey hodinehentika ty fitsikombe soa nimey i Jehovah miomba ty faharetagne.

12 Nagnaratiraty ty tahina i Jehovah sady nanimba ty laza’e ty Satana tamy i tonda i Edenay tao. Nao zao manao ty tsy rare’e reke hatasa’e sady tsy mahay mitondra. Faie, nanam-paharetagne ty Jehovah sady nifehe tegna fa tsy le avy le vinono’e i mpanao kitombokey. Oni’e tie mitake fotoagne ty hagnaporofoagne fa ty fomba fitondra’e ro tena soa. Agnate ze fotoagne zay, le miaretse ze fandratiratiagne ty tahina’e reke. Ankoatse izay, le mbe mandigne ka ty Jehovah mba ho maro ty ndaty ho afake hiaigne nainai’e. (2 Pet. 3:9, 15) Ndaty an-tapetrisa’e ro nanjare nahafantatse aze voka izay. Naho itika mifantoke amy ty soa azo boake amy ty fiareta i Jehovah, le ho mora amantika ty handigne ty hiavia i fara’ey.

Hagnampe antika tsy ho tsiela boseke ty fanagnagne faharetagne naho fa misy ndaty manao raha mahaboseke antika (Fehentsoratse 13)

13. Akore ty ahatreavagne fa tena nanam-paharetagne manahake an-dRae’e ty Jesosy? (Henteo i sarey.)

13 Nitsikombe ty ohatse soa i Baba’e miomba ty faharetagne ty Jesosy. Natoro’e zay tamy ireke tan-tane etoỳ. Tsy tihoe lava nimora tama’e avao ty naneho faharetagne, lohotsie tamo o mpanora-dalàna naho o Fariseo nanao soa miatrekeo. (Jaona 8:25-27) Nanahake an-dRae’e reke, le tsy nitsiela boseke. Tsy namale reke naho fa nisy niteratera ndra nanao raha nahaboseke aze. (1 Pet. 2:23) Nanam-paharetagne reke sady niaretse faie tsy nigneogneogne naho fa niatreke raha sarotse. Tsy mahalatsa naho mirehake amantika ty Baiboly tie: “Dineho soa ka i niaretse ty fagnaratiratiagne natao ty mpanotay.” (Heb. 12:2, 3) Hovitantika ka ty hiaretse ze raha sarotse manjò antika, noho ty fagnampea i Jehovah.

Naho itika manam-paharetagne manahake i Abrahama, le afake matoky fa hamale soa antika manomboke amy izao ty Jehovah sady mbe ambone izay naho fa amy i tontolo vaovao nampitamae’ey ao (Fehentsoratse 14)

14. Ino ty ianarantika boake amy ty faharetagne nanagna i Abrahama? (Hebreo 6:15) (Henteo i sarey.)

14 Akore naho mbe tsy avy avao i fara’e lignisantikagney? Va’e fa ela ty nandignisantika ty hiavia ty fara’e. Matahotse ka tika kera ho mate aloha, le tsy hahatrea izay. Ino ty hagnampe antika hanam-paharetagne avao? Dineho moa ty Abrahama. Amy ireke fa 75 taogne sady mbe tsy nanagn’anakey ro nampitamà aze ty Jehovah tie: “Hataoko misy firenena lahibey ty boake ama’o.” (Gen. 12:1-4) Nahatrea ty fahatanteraha izay vao reke? Ie, fa tsy ie iaby. Nahatrea ty niterahagne Isaka ana-dahi’ey ohatse reke, 25 taogne tafara ty nitsaha iareo i Renerano i Eofratay. Ie 60 taogne tafara izay, le mbe nihita’e ka ty nahateraha ty zafe’e, le i Esao naho i Jakoba. (Vakio ty Hebreo 6:15.) Faie tsy nitrea’e ty nahavy i tarana’ey ho firenena lahibey naho handova i Tane Nampitamaegney. Ndra tie teo zay, le nankamamy ty firagneta’e tamy i Mpamorogney o lahilahy nanam-pinoagne iohoe. (Jak. 2:23) Naho fa hovelomegne reke, le mba saintsaigno ty ho hafalea’e naho fa hahay tie, ninday fitahiagne hoahy ty firenena iaby ty finoa’e naho ty fahareta’e! (Gen. 22:18) Ino ty ianarantika? Va’e tsy le avy le hotreantika ty fahatanteraha ty fampitamà i Jehovah iaby. Faie naho itika manam-paharetagne manahake i Abrahama, le afake matoky fa hamale soa antika manomboke amy izao ty Jehovah sady mbe ambone izay aza naho fa amy i tontolo vaovao nampitamae’ey ao.​—Mar. 10:29, 30.

15. Ino ty azontika dinehegne naho fa itika mianatse raike?

15 Misy tantara o ndaty tsiefa nanam-paharetagne ty amy Baiboly ao. (Jak. 5:10) Nagnino naho ianara’o ty miomba i ndaty rey? b Ty ahy i Davida zao ohatse, mbe niajaja le fa nivoahosotse ho mpanjaka o Israelio. Faie, nila nandigne an-tao’e maro reke vaho izay nanjare mpanjaka. Le i Simeona naho i Ana indraike zao, nanompo i Jehovah sady tsy nivalike naho fa nandigne ty hiavia i Mesia nampitamaegney. (Lioka 2:25, 36-38) Naho fa mandineke i tantara rey rehe, le paliao ty vale ty fagnonteneagne retoa: Ino ty nagnampe i ndatỳ hanam-paharetagne? Ino ty soa nirambese’e naho fa nanam-paharetagne reke? Akore ty azoko anahafagne aze? Mbe handrambe soa ka rehe naho mianatse miomba o ndaty tsy nanam-paharetagneo. (1 Sam. 13:8-14) Azo eretseretegne ohatse tie: ‘Ino ty va’e ho nahavy iareo tsy hanam-paharetagne? Le ino ty nivoka izay tamy iareo?’

16. Ino ty soa horambesentikagne naho manam-paharetagne tika?

16 Dineho ty soa ho azo boake amy ty fanagnagne faharetagne. Ho sambatse naho ho tony tika naho manam-paharetagne. Misy voka’e soa amy ty saintikagne naho ty fahasalamantika ty fanagnagne faharetagne. Naho manam-paharetagne amy ty hafa tika, le ho soa fifandrambesagne amy iareo. Hiharo saigne o fiangonagneo. Naho tsy tsiela boseke tika naho fa misy ndaty mitsovotsovoke antika, le izay ty hikalagne antika tsy hanao raha hanegnenantika. (Sal. 37:8, f.a.p; Ohab. 14:29) Faie ambone izay, naho manam-paharetagne tika, le hanahake i Raentika an-dagnitse agney sady hifandrambe maifitse ama’e.

17. Toko’e ho tapa-kevetse ty hanao ino tikagne?

17 Toetse tena fanjaka sady handrambesantika soa ty faharetagne. Naho tsapantika tie tsy mora amantika ty manam-paharetagne kindraike, le matokia fa afake ty hanagne o toetse iohoe tika naho fa ampea i Jehovah. Amy itika mandigne ty hiavia i tontolo vaovaoy, le afake matoky fa ‘ty fihaino i Jehovah, le mijilo ze ndaty matahotse aze sady mandigne ty hanehoa’e hatea tsy miovaova.’ (Sal. 33:18) Lonike areke tika ho tapa-kevetse ty hisikigne faharetagne avao.

HIRA 41 Mba Henoy ny Vavaka Ataoko

a Tsy manam-paharetagne ty ankamaroa ty ndaty amy ty tontolo i Satana toy eto. Faie risihe ty Baiboly tika mba hanam-paharetagne. Hotreantika amy ty lahatsoratse toy ato tie nagnino o toetse iohoe ro tena ilaegne, le akore ty hahavy antika hanagne aze avao.

b Naho tea’o ty hahatrea ty tantara o ndaty nanam-paharetagne amy Baiboly ao, le henteo tihoe “Faharetana” amy ty Fanondroana Bokin’ny Vavolombelon’i Jehovah ao.