Pho kpẹ obo revun rọyen

Pho kpẹ ẹrhuẹrẹhọ robo rehẹ evun rọyen

UYONO 35

We Vwo Edirin Ọkieje

We Vwo Edirin Ọkieje

“Ovwan ku . . . edirin phiyọ.”​—KỌL 3:12.

UNE 114 “Vwo Edirin”

ỌDJẸKOKO a

1. Diesorọ oma rẹ ihwo ri vwo edirin vwọ vwerhen owẹ?

 OMARẸ ihwo ri vwo edirin vwerhen avwanre ihwo eje. Diesorọ ọ vwọ dia ọtiọyen? Avwanre muọghọ kẹ ihwo re sa nyoma hẹrhẹ orọnvwọn ọke grongron jẹ ophu muẹ aye-en. Emu da chọ avwanre obọ, oma vwerhen avwanre siẹrẹ ihwo efa de vwo edirin rẹ avwanre. Oma je vwerhen avwanre nẹ, ohwo rọ vwẹ Baibol yono avwanre vwo edirin rẹ avwanre ọke ra vwọ davwẹngba re vwo vwo ẹruọ rẹ uyono ri Baibol, rhiabọreyọ, yẹrẹ reyọ vwo ruiruo. Vwọ vrẹ enana eje, oma vwerhen avwanre mamọ nẹ Jihova vwo edirin rẹ avwanre ihwo eje!​—Ro 2:4.

2. Ẹdia sansan vọ yen ọ da bẹn kẹ avwanre re vwo vwo edirin?

2 Dede nẹ, omarẹ ihwo ri vwo edirin vwerhen avwanre, jẹ avwanre sa mrẹ bẹnbẹn ọkiọvo re vwo vwo edirin. Kerẹ udje, ọ sa dia bẹnbẹn re vwo vwo edirin siẹrẹ e de mudia urhiẹ ogrongron vwẹ asan ra da shẹ ipẹtro, marho ọ da dianẹ e brokpakpa kpo asan. Ophu se mu avwanre ọ da dianẹ ihwo efa ru obo re nẹrhẹ ivun miovwo avwanre. Ọkievo, ofu ji se dje avwanre ra vwọ hẹrhẹ akpọ kpokpọ ri Jihova ve kẹ avwanre na. Wọ guọnọ vwo edirin vrẹ obo ri jovwo? Vwẹ uyono nana, a cha ta ota kpahen obo ro mudiaphiyọ re vwo vwo edirin kugbe oboresorọ rọ vwọ ghanre. A je cha fuẹrẹn obo re sa cha avwanre uko vwo vwo edirin vrẹ obo ri jovwo.

DIE YEN O MUDIAPHIYỌ RE VWO VWO EDIRIN?

3. Die yen ohwo ro vwo edirin ruẹ siẹrẹ ohwo de ru obo re nẹrhẹ ivun miovwo?

3 Je roro kpahen idjerhe ẹne e se vwo djephia nẹ e vwo edirin. Ọrẹsosuọ, ohwo ro vwo edirin fobọ muophu-u. Ọ davwẹngba o vwo sun oma rọyen je kẹnoma kẹ orukeri ọ da dianẹ o hirharoku okeke yẹrẹ ihwo ruẹ obo re nẹrhẹ ivun miovwo. Ota na “ọ fobọ muophu-u” vwomaphia obọ rẹsosuọ vwẹ Baibol na ọke re vwo djisẹ rẹ Jihova kerẹ “Ọghẹnẹ rọ ria ehrọre vẹ arodọvwe, ọ fobọ muophu-u ọ vẹ ẹguọnọ vẹ uyota.”​—Ey 34:6.

4. Die yen ohwo ro vwo edirin che ru ọ da dianẹ obo ro rhẹro rọyen reyọ ọke?

4 Ọrivẹ, ohwo ro vwo edirin nyoma hẹrhẹ. Ọ da dianẹ orọnvwọn ghwọrọ ọke vrẹ obo ro rhẹro rọyen, ohwo ọtiọyen davwẹngba vwọ nyoma je kẹnoma kẹ ophu. (Mt 18:​26, 27) O vwo ẹdia sansan ro de fo nẹ a nyoma hẹrhẹ. Kerẹ udje, ofori nẹ e vwo edirin je nabọ kerhọ siẹrẹ ohwo da ta ota kẹ avwanre, e gbota phiyọ unu-u. (Job 36:2) A je guọnọ nẹ e vwo edirin siẹrẹ a da cha ohwo ra vwẹ Baibol yono uko ro vwo vwo ẹruọ rẹ uyono ri Baibol yẹrẹ dobọ rẹ uruemu ọchọchọ ro vwori ji.

5. Ọrhọ yen idjerhe ọfa e se vwo djephia nẹ e vwo edirin?

5 Ọrerha, ohwo ro vwo edirin roro emu te tavwen o ki ruẹ erọnvwọn. Vwọrẹ uyota, o vwo ẹdia evo ra da guọnọ nẹ e brokpakpa. Ẹkẹvuọvo, siẹrẹ ohwo ro vwo edirin de vwo owian ọghanghanre ro che ru, ọ davwẹngba vwo roro emu te tavwen; o brokpakpa ruo-o. Ukperẹ ọtiọyen, ọ nabọ ghwọrọ ọke vwo roro kpahen obo ro che ru na. Ọnana kọ nẹrhẹ o se ruo fiotọ.

6. Die yen ohwo ro vwo edirin ruẹ siẹrẹ o de hirharoku ebẹnbẹn?

6 Ọrẹne, ohwo ro vwo edirin davwẹngba vwo chirakon rẹ ebẹnbẹn ababọ rẹ enuebro. Vwo nene obo ra reyerọ vwo ruiruo vwẹ etinẹ, edirin vẹ akoechiro churobọ si ohwohwo. Vwọrẹ uyota, ọ ghwa chọ ra vwọ vuẹ ugbeyan rọ kẹrẹ ohwo oborẹ oma ruẹ ohwo kpahen ebẹnbẹn re hirharokuẹ-ẹ. Ẹkẹvuọvo, ohwo ro vwo edirin cha davwẹngba vwọ sẹro rẹ uruemu abavo ro rhere siẹrẹ o de chirakon rẹ ebẹnbẹn. (Kọl 1:11) Kerẹ Inenikristi, ofori nẹ e dje uruemu rẹ edirin phia vwẹ idjerhe nana eje re djunute re na. Diesorọ? E jẹ a ta ota kpahen erọnvwọn evo re sorọ.

OBORESORỌ EDIRIN VWỌ DIA OBO RE GHANRE

Kirobo rẹ ọghwẹrẹ vwẹ erhiorin hẹrhẹ vẹ imuẹro nẹ o che vun obo rọ kọnre ye, ọtiọyen avwanre je hẹrhẹ vẹ imuẹro nẹ Jihova che ru obo ro veri ejobi gba vwẹ ọke ro fori (Ni ẹkorota 7)

7. Vwo nene obo rehẹ Jems 5:​7, 8, diesorọ edirin vwọ dia obo re ghanre? (Ni uhoho na.)

7 A guọnọ edirin e se vwo sivwin rhọ. Kerẹ idibo rẹ Ọghẹnẹ re fuevun vwẹ ọke awanre, a guọnọ edirin a sa vwọ hẹrhẹ orugba rẹ ive rẹ Ọghẹnẹ. (Hib 6:​11, 12) Baibol na reyọ ẹdia rẹ avwanre vwo dje ọghwẹrẹ. (Se Jems 5:​7, 8.) Ọghwẹrẹ wian gangan rọ vwọ kọn ji ku ame ku ekankọn rọyen, jẹ ọ riẹn ẹdẹ rẹ ekankọn na cha vwọ djẹ-ẹ. Ọtiọyena, kọ vwẹ edirin hẹrhẹ vẹ imuẹro nẹ o che vun obo rọ kọnre na. Vwẹ idjerhe vuọvo na, avwanre wian gangan kerẹ Inenikristi, dede nẹ a “riẹn ẹdẹ rẹ Ọrovwori rẹ [avwanre] cha vwọ rhe-e.” (Mt 24:42) Avwanre vwẹ edirin hẹrhẹ, vẹ imuẹro nẹ vwẹ ọke ro fori Jihova che ru obo re veri eje gba. E rhe vwo ediri-in ofu se dje avwanre, ọnana me nẹrhẹ e vrẹn nẹ ukoko na e rhe nomaso-o. Ọ je sa nẹrhẹ a vwọ tua erọnvwọn re rorori nẹ e sa kẹ avwanre omavwerhovwẹn ugege yena. Ẹkẹvuọvo e de vwo edirin, avwanre se chirakon te oba ji sivwin rhọ.​—Mai 7:7; Mt 24:13.

8. Mavọ yen edirin sa vwọ nẹrhẹ e vwo uvi oyerinkugbe vẹ ihwo efa? (Kọlose 3:​12, 13)

8 E de vwo edirin ọ sa nẹrhẹ a vẹ ihwo efa vwo uvi rẹ oyerinkugbe. Ọ je cha avwanre uko vwọ nabọ kerhọ kẹ ihwo efa siẹrẹ ayen da ta ota kẹ avwanre. (Jem 1:19) Edirin ji toroba ufuoma. Ọ je cha cha avwanre uko vwọ kẹnoma kẹ uruemu re vwo bru okpakpa ta yẹrẹ ru obo ri je fo siẹrẹ a da hẹ ẹdia rẹ okeke. E de vwo edirin, a cha fobọ muophu siẹrẹ ohwo de ru obo ri nẹrhẹ ivun miovwin avwanre-e. Ukperẹ e vwo ru orukeri, avwanre che rhe “chirakon rẹ ohwohwo ji vwo ghovwo ohwohwo ọphẹ.”​—Se Kọlose 3:​12, 13.

9. Mavọ yen edirin sa vwọ cha avwanre uko siẹrẹ e de brorhiẹn? (Isẹ 21:5)

9 Edirin je sa cha avwanre uko vwo bru omamọ erhiẹn. Ukperẹ re vwo bru okpakpa brorhiẹn jẹ e ji roro te tavwe-en, edirin cha nẹrhẹ a ghwọrọ ọke ru ehiahiẹ je frẹkotọ roro kpahen orhiẹn na tavwen e ki bro. (Se Isẹ 21:5.) Kerẹ udje, a da guọnọ iruo re che ru, e se vwo ẹwẹn re vwo rhiabọreyọ ọrẹsosuọ ra mrẹre, ọ da tobọ dianẹ o che gbowọphiyọ ẹga ra vwọ kẹ Jihova. Ẹkẹvuọvo, e de vwo edirin, a cha ghwọrọ ọke vwo roro kpahen asan rẹ iruo na hepha, uchọke rọ cha reyọ, kugbe oborẹ oyerinkugbe avwanre vẹ orua avwanre ji te Jihova cha dia siẹrẹ e de rhiabọreyọ iruo na. E de vwo edirin, ka sa kẹnoma kẹ orhiẹn-ebro re chọre.

OBO RE SE VWO VWO EDIRIN PHIYỌ

10. Mavọ yen Onenikristi se vwo vwo edirin je sẹro rọyen?

10 Nẹrhovwo nẹ wo vwo edirin phiyọ. Edirin ọyen ẹbẹre ọvo rẹ omamọ rẹ ẹwẹn ọfuanfon na. (Ga 5:​22, 23) Ọtiọyena, avwanre sa nẹrhovwo rhe Jihova nẹ ọ kẹ avwanre ẹwẹn ọfuanfon na rere e se vwo vwo omamọ rẹ ẹwẹn na. Siẹrẹ e de hirharoku ẹdia rọ davwẹn edirin avwanre ni, e jẹ a “rha nọ” mie Jihova nẹ ọ kẹ avwanre ẹwẹn ọfuanfon na rere e se vwo vwo edirin. (Lu 11:​9, 13) Avwanre je sa rẹ Jihova nẹ ọ cha avwanre uko vwọ vwẹ ẹro ro vwo ni emu vwo no. A da nẹrhovwo nu, ofori nẹ a rha davwẹngba kẹdẹ kẹdẹ e vwo vwo edirin. Ra vwọ nẹrhovwo je davwẹngba re vwo vwo edirin phiyọ ye, ọnana kọ cha dia ẹkuruemu je tan awọ muotọ vwẹ ubiudu avwanre.

11-12. Idjerhe vọ yen Jihova vwo djephia nẹ o vwo edirin?

11 Roro kpahen idje ri Baibol. Baibol na vọnre vẹ idje rẹ ihwo ri vwo edirin. E de roro kpahen ikuegbe rayen, e se yono idjerhe sansan re se vwo vwo edirin. Tavwen a ke ta ota kpahen idje nana evo, e ja mrẹ udje rẹ ohwo ro me vwo edirin kparobọ, rọ dia Jihova.

12 Vwẹ ogba rẹ Idẹn, Eshu miovwo odẹ ri Jihova je vwọsuọ nẹ ọ dia Osun ro vwo ẹguọnọ-ọ. Ukperẹ ọ vwọ ghwọrọ Eshu ugege yena, Jihova de vwo edirin vẹ omaẹriẹnsuon, kidie ọ riẹnre nẹ ọ cha reyọ ọke o vwo djephia nẹ usuon rọyen yen me yovwin. Rọ vwọ hẹrhẹ na, o chirakon rẹ ekan buebun rẹ ọnana ghwa rhe odẹ rọyen. Vwọba, Jihova ji vwẹ erhiorin vwọ hẹrhẹ rere ihwo buebun se vwo vwo uphẹn rẹ arhọ ri bẹdẹ. (2Pi 3:​9, 15) Fikirẹ ọnana, iduduru rẹ ihwo rhe riẹn Jihova re. A da tẹnrovi erhuvwu rẹ edirin ri Jihova ghwa cha, kọ cha lọhọ a vwọ hẹrhẹ ọke ro vwo phioba phiyọ eyeren nana.

Siẹrẹ e de ru obo ri miovwo avwanre ivun, edirin cha cha avwanre uko ophu vwo jẹ avwanre ẹ fobọ muo (Ni ẹkorota 13)

13. Idjerhe vọ yen Jesu vwọ vwẹrokere edirin rẹ Ọsẹ rọyen gbagba? (Ni uhoho na.)

13 Jesu nabọ vwẹrokere edirin rẹ Ọsẹ rọyen gbagba, o ji dje uruemu nana phia ọke rọ vwọ hẹ otọrakpọ na. Ọ lọhọ vwọ kẹ ro vwo dje edirin phia-a, marho vwọ kẹ isiẹbe vẹ Farisi ri ruẹ omeru na. (Jọ 8:​25-27) Jẹ kerẹ Ọsẹ rọyen, Jesu fobọ mu ophu-u. Ọke rẹ ayen vwọ harhọn je kpare ophu rọyen, o ru orukeri-i. (1Pi 2:23) Jesu vwo edirin chirakon rẹ ebẹnbẹn ababọ rẹ enuebro. A gbe ta Baibol na vwọ vuẹ avwanre nẹ a “nabọ roro kpahen ohwo ro chirakon rẹ erharhe rẹ eta tiọyena rẹ irumwemwu ta kpahọn”! (Hib 12:​2, 3) Womarẹ ukẹcha ri Jihova, avwanre ji se vwo edirin chirakon rẹ ebẹnbẹn eje re hirharokuẹ.

A da vwẹrokere edirin ri Ebraham, e se vwo imuẹro nẹ Jihova cha hwosa kẹ avwanre enẹna ji ru vrẹ ọtiọyen vwẹ akpọ ọkpokpọ ro veri na (Ni ẹkorota 14)

14. Die yen edirin rẹ Ebraham se yono avwanre? (Hibru 6:15) (Ni uhoho na.)

14 Kẹ ọ da rha dianẹ obo re rhẹro rọyen kpahen oba na ji rhi rugba-a vwo? Ọ sa dianẹ e rhẹro nẹ oba na cha rhe ọke grongron re wanre. Oshọ se mu avwanre nẹ e che ghwu tavwen oba na ke rhe. Die yen sa cha avwanre uko vwọ vwẹ erhiorin hẹrhẹ ọkieje? Roro kpahen udje rẹ Ebraham. Ọke rẹ Ebraham vwọ hẹ ẹgbukpe 75 jẹ o ji vwo ọmọ-ọ, Jihova de ve kẹ nẹ: “Ki mi ru we vwọ dia ẹgborho buebun.” (Jẹ 12:​1-4) Kẹ Ebraham mrẹ orugba rẹ ive yena? Ọ dia eje-e. Rọ vwọ shariẹ Urhie ri Yufretis wanvrẹ je hẹrhẹ ẹgbukpe 25 nu, vwọrẹ igbevwunu Sera de vwiẹ ọmọ re se Aizik vwọ kẹ Ebraham, ẹgbukpe 60 vwọ wan nu, o de ji mu ivwrọmọ ivẹ Isọ kugbe Jekọp. (Se Hibru 6:15.) Ẹkẹvuọvo Ebraham mrẹ ọke rẹ uvwiẹ rọyen vwọ dia ẹgborho rode je reyọ Otọ rẹ Ive na vwọ riuku-u. Dedena, Ebraham vwo oyerinkugbe ọkpẹkpẹkpẹ vẹ Ọmemama rọyen. (Jem 2:23) Mavọ yen oma cha vwerhen Ebraham te, siẹrẹ o de vrẹnushi je mrẹvughe nẹ womarẹ edirin vẹ esegbuyota rọyen, ẹgborho rẹ akpọ na eje da rhe mrẹ ebruphiyọ! (Jẹ 22:18) Die yen e yono norhe? A cha sa mrẹ orugba rẹ ive ri Jihova ejobi enẹna-a. Ẹkẹvuọvo e de vwo edirin kerẹ Ebraham, e se vwo imuẹro nẹ Jihova cha hwosa kẹ avwanre enẹna ji ru vrẹ ọtiọyen vwẹ akpọ ọkpokpọ ro veri na.​—Mk 10:​29, 30.

15. Die yen a sa fuẹrẹn vwẹ uyono romobọ rẹ avwanre?

15 Baibol na vọnre vẹ idje rẹ ihwo efa buebun ri vwo edirin. (Jem 5:10) O che yovwin wọ da sa reyọ ayen vwo ru uyono romobọ. b Kerẹ udje, dede nẹ a jẹ Devid reyọ rọ vwọ dia ovie rẹ Izrẹl ọke rọ vwọ hẹ eghene, ọ hẹrhẹ re ikpe buebun tavwen usuon na ki rhi te obọ. Simiọn vẹ Anna fuevun ga Jihova ọke rẹ ayen vwọ hẹrhẹ ẹcha ri Mesaya na. (Lu 2:​25, 36-38) Wo vwo se ikuegbe rayen na, guọnọ ẹkpahọnphiyọ rẹ enọ nana: Die yen cha ohwo nana uko vwo vwo edirin? Erere vọ yen tere obọ fikirẹ edirin ro vwori? Idjerhe vọ yen me sa vwọ vwẹrokere? Wọ je sa mrẹ erere wo de yono kpahen idje rẹ ihwo ri vwo ediri-in. (1Sa 13:​8-14) Wọ sa nọ: ‘Die yen nẹrhẹ ayen jẹ edirin e vwo? Kẹ die yen nẹ obuko rọyen rhe?’

16. Erere vọ yen che norhe siẹrẹ a da dia ihwo ri vwo edirin?

16 Roro kpahen erere ro nocha siẹrẹ e de vwo edirin. E de vwo edirin, ẹwẹn avwanre che te otọ oma je cha vwerhen avwanre. Ọtiọyena edirin se toroba omakpokpọ je nẹrhẹ e vwo iroro abavo. A da vwẹ edirin nene ihwo efa yerin, avwanre vẹ ayen ki se vwo uvi oyerinkugbe. A vẹ iniọvo rẹ ukoko na ke je cha dia vwọrẹ okugbe. Siẹrẹ ohwo de ru obo ri miovwo avwanre ivun, a rha fobọ mu ophu-u, ka sa kẹnoma kẹ obo re cha nẹrhẹ ẹdia na miovwin phiyọ. (Un 37:8; Isẹ 14:29) Vwọ vrẹ enana eje, e de vwo edirin, kọyen a vwẹrokere Ọsẹ avwanre rọhẹ obo odjuvwu ke ji se sikẹrẹ vrẹ obo ri jovwo.

17. Die yen ofori nẹ avwanre ru?

17 Vwọrẹ uyota edirin omamọ uruemu rọ je vọn vẹ erere! Dede nẹ ọ ghwa lọhọ re vwo vwo ediri-in, womarẹ ukẹcha ri Jihova, e se vwo uruemu nana ọkieje. Ra vwọ vwẹ erhiorin hẹrhẹ akpọ ọkpokpọ na, e se vwo imuẹro nẹ “ẹro rẹ Ọrovwohwo ọ hẹ enu rẹ ayen otu re djẹ oshọ rọyen, ọ hẹ enu re ayen otu re vwẹ ẹro so ẹguọnọ rọye rọ rhẹriẹ-ẹ na.” (Un 33:18) E jẹ avwanre eje davwẹngba vwo ku edirin phiyọ ọkieje.

UNE 41 Biko Nyo Ẹrhovwo Mẹ

a Vwẹ akpọ rẹ Eshu nana, ihwo buebun vwo ediri-in. Ẹkẹvuọvo, Baibol na vuẹ avwanre nẹ e ku edirin phiyọ. Uyono nana che dje oboresorọ uruemu nana vwọ ghanre kugbe obo re se vwo vwo edirin vrẹ obo ri jovwo.

b Wọ da guọnọ ikuegbe ri Baibol ri shekpahen edirin, wo se ni uyovwinrota na “Patience” vwẹ Watch Tower Publications Index.