Yi enu ci yí le mɛ ji

Yi yi mɛnyɔwo tɔxu

1923—Ewa Xwe Sanŋdi Ðeka Yɛ

1923—Ewa Xwe Sanŋdi Ðeka Yɛ

WONU do Jutakpɔxɔ 1er janvier 1923 tɔ mɛ mɔ: “Mìkpɔkɔ emɔ mɔ exwe 1923 anyi exwe dojijɔnamɛ ɖeka. Emɔ nywi ɖeka enyi yí hun nɔ mì mɔ mìaɖe kunu nɔ mɛ ciwo yí le ŋshishi mɛ mɔ hwenu nywiwo gbɔgbɔ.” Exwe 1923 nyi exwe doŋsɛn-amɛ ɖeka nɔ Bibla nukplaviwo, ɖo le xwe lɔ mɛɔ, wowa trɔtrɔwo so lé wowanɔ bɔbɔwo, takpekpewo koɖo kunuɖeɖedɔ lɔ do nu. Ecɛ dɔ yí ejunɔnɔ gbevanɔ wo mɛ sɔwu.

BƆBƆ LƆWO NA WOGBENƆ JU DOJI

Exwewema ɖeka ci ji yí mawunyɔkpukpui koɖo ehajijiwo le

Le xwe lɔ mɛɔ, habɔbɔ lɔ wa trɔtrɔ ɖewo ciwo yí kpedo Bibla nukplaviwo nu wogbevasɛn Yehowa doju sɔwu. Wotɔ mawunyɔkpukpuiwo mɛ ɖeɖe do Jutakpɔxɔ mɛ, yí wokplanɔ wo le bɔbɔ ci wowanɔ le kwɛshila lɔ mɛ ci mɛ wodonɔ gbe ɖaɖa, kannɔfu Mawu yí gbenunɔ enu ciwo yí jɔ do wo ji. Gbesɔ kpe niɔ, Bibla nukplaviwo wa exwewema ɖeka ci ji woŋwlɛ kpukpuiwo do nɔ kwɛshila ɖeshiaɖe bɔbɔ koɖo eha ci woaji le amɛɖekɛnukplakpla koɖo sɛnsɛn xomumɛtɔ hwenu.

Le bɔbɔ lɔwoɔ, Bibla nukplavi lɔwo nunɔ enu ciwo yí jɔ do wo ji le kunuɖegbe, donɔ akpe nɔ Yehowa, jinɔ ha yí gbedonɔ gbe ɖaɖa. Eva Barney ci yí wa ʒinʒindoshimɛ le xwe 1923 mɛ hwenu eɖo xwe 15 ɖo ŋwi mɔ: “Nɔ èji mɔ yeanu ŋɖe ci yí jɔ do ye jiɔ, èɖo aci te yí anu mɔ, ‘Ŋji mɔ nado akpe nɔ Axwetɔ nɔ enunywi ciwo pleŋ ewa nɔŋ.’” Ejɔnɔ ji nɔ nɔvi ɖewo mɔ yewoanu enu ciwo yí jɔ do yewo ji. Nɔvinyɔnu Barney nu kpi mɔ: “Enu sugbɔ le nɔviŋsu shinshin vevi Godwin shi ciwo ŋci ejinɔ mɔ yeado akpe nɔ Axwetɔ do. Nɔ ele nuxu lɔ xokɔ keke yí ashiɛ do jeshi mɔ mɛ ci yí kpɔkɔ bɔbɔ lɔ ji tɔ dɔmɛzi wawaɔ, édɔnnɔ kocu ni yí abɔ nu keŋ anɔ anyinɔnɔ.”

Zeɖeka le wleci ɖeka mɛɔ, hamɛ ɖekaɖeka wanɔ bɔbɔ vevi ɖeka ci mɛ wodonɔ gbe ɖaɖa le, kannɔfu Mawu yí gbenunɔ enu ciwo yí jɔ do wo ji. Jutakpɔxɔ 1er avril 1923 tɔ nu so bɔbɔ cɛ nu mɔ: “Woɖo asɔ akpaxwe ɖeka nɔ bɔbɔ lɔ yí asɔ xonɔ nuxu so enu ciwo yí jɔ do wo ji le kunuɖeɖedɔ lɔ mɛ yí agbedo ŋsɛn kunuɖetɔ lɔwo. . . . Mìxɔɛ se mɔ bɔbɔ doŋsɛn-amɛ cɛwo adɔ yí exlɔwo agbete gogo nɔnɔ doji.”

Charles Martin ci yí ɖo exwe 19 yí nyi eŋɛnywidratɔ le hamɛ lɔ mɛ so Vancouver le Canada. Éɖu le sugbɔ nɔ bɔbɔ cɛwo. Énu mɔ: “Bɔbɔ cɛ yí nyi texwe ŋkɔtɔ ci ŋkpla enyɔ ci nanu nɔ ŋwakɔ so axomɛ yi axomɛ. Blaŋblaŋ ɔ, amɛwo nunɔ enu ciwo mɛ woto hwenu wole so axomɛ yi axomɛ dɔ lɔ wakɔ. Ecɛ naŋ susu kuso enyɔ ci nanu koɖo lé nana ɖoŋci amɛwo do nɔ wogbe mɔ yewodakan seŋ koɖoŋ o.”

ÐEKAWAWA LE KUNUÐEÐEDƆ LƆ MƐ

Bulletin 1er mai 1923 tɔ

Ðekawawa nɔvi lɔwo tɔ gbevasɛnŋ doji ci wozannɔ ŋkeke ɖewo yí sɔ ɖenɔ kunu doju. Jutakpɔxɔ 1er avril 1923 tɔ nu mɔ: “Mì pleŋ le ju yí wakɔ edɔ ɖekɛŋmɛ lɔ . . . , wosɔ mardi 1er mai 1923 mɔ yɛnyi ŋkeke ci ji mɛshiamɛ ɖo ayi kunuɖegbe le. Le yi goduɔ, tanatagbe ŋkɔtɔ nɔ wleci ɖeka duu vanyi kunuɖeɖezangbe hɛnnɛ. . . Mɛshiamɛ ci yí nyi hamɛ lɔ mɛ tɔ ɖo awa ɖe le kunuɖeɖedɔ lɔ mɛ duu.”

Bibla nukplavi jajɛwo can wanɔ ɖe le dɔ lɔ mɛ. Hazel Burford ci yí ɖo xwe 16 kpaŋ hwenɔnu ɖo ŋwi mɔ: “Woŋwlɛnɔ kpɔwɛ seŋkannyɔ lɔwo do wema ci woyɔnɔ mɔ Bulletin ji nɔ mì yí mìlenɔ nyɔ lɔwo do susu mɛ. a Nyɛ koɖo tɔgbuinyɛ sɔ ezolelanmɛ yí sɔ wa edɔ cɛwo pleŋ.” Vɔ ekpaca nɔvinyɔnu Burford ci nɔviŋsu ɖeka desɔ ŋkuvi nywi yí sɔ kpɔ yi kunuɖeɖedɔ lɔ o. Énu mɔ: “Nɔviŋsu shinshin ɖeka gbe nɔŋ sɛnŋsɛnŋɖe mɔ nyɛŋdeɖo aɖe kunu nɔ amɛwo o. Hwenɔnuɔ, mɛɖewo demɔŋje mɛ mɔ Bibla nukplaviwo pleŋ, ‘ɖajɛviwo koɖo nyɔnuwo’ can ɖo akanfu mìwo Watɔ Gangantɔ lɔ o.” (Eha. 148:​12, 13) Vɔ nɔvinyɔnu Burford yi kunuɖeɖedɔ lɔ ji. Éyi Gileadi suklu amɛvetɔ yí wosɔɛ ɖaɖa Panama fini eyi wa ejugoduŋɛnywidradradɔ lɔ le. Le yiyimɛɔ, nɔvi lɔwo vatrɔ wowo susu kudo jajɛwo koɖo kunuɖeɖedɔ lɔ nu.

ÐEKAWAWA LE TAKPEKPEWO MƐ

Takpekpewo can na yí nɔviwo wa ɖeka. Le takpekpe sugbɔ mɛɔ, woɖonɔ azan ɖewo ɖɛ yí sɔ ɖenɔ kunu, shigbe takpekpe ci wowa le Winnipeg, le Canada nɛ. Le 31 mars ɔ, wodo ŋsɛn mɛ ciwo pleŋ yí va takpekpe lɔ mɔ wo le yi ɖe kunu yí woyɔ azan ŋtɔ́ lɔ mɔ “Spécial Bombardement de Winnipeg.” Kunuɖeɖezan vevi ŋtɔ́wo dɔ yí wotɛnŋ kpɔ amɛ sugbɔ yí ɖe kunu nɔ. Le 5 août ɔ, amɛ 7000 han yi takpekpe bu le Winnipeg. Hwenɔnuɔ, eyi nyi takpekpe ci yí amɛwo va sugbɔ wu le Canada.

Takpekpe gangantɔ ci Yehowa mɛwo wa le 1923 mɛ yí nyi ci wowa le Los Angeles, Californie le 18-26 août. Le kwɛshila ciwo yí doŋkɔ nɔ takpekpe lɔ mɛɔ, enyɔdrawemawo xo nuxu so wana lɔ nu yí Bibla nukplaviwo ma amɛyɔwemavi ciwo yí wu 500000. Wotre enuwo do ehunwo nu hɛnnɛ keŋ yí sɔ yɔkɔ amɛwo nɔ takpekpe lɔ.

Takpekpegan ci Bibla nukplaviwo wa le Los Angeles le 1923 mɛ

Le Samedi 25 août ɔ, nɔviŋsu Rutherford xo nuxu ɖeka ci nyɔta yí nyi “Lɛngbɔwo koɖo Gbɔgbɔɛwo,” ci mɛ yí ewa ɖaŋ dre le mɔ “lɛngbɔwo” nyi amɛ jɔjɔɛ ciwo yí avanɔ agbe le paradiso mɛ. Égbehlɛn gbetasɔsɔ ɖeka ci woyɔ mɔ “Amɛkanxlenyɔ.” Gbetasɔsɔ cɛ xo nuxu so ŋciwo yí mɛ ciwo mɔ yewonyi Kristotɔwo wanɔ nu yí do ŋsɛn mɛ ciwo shi eji nywi le mɔ wo le to le “Babiloni gangan lɔ” mɛ. (Enyɔ. 18:​2, 4) Bibla nukplavi ciwo mɛ ezo le le xexeɛ mɛ pleŋ wa ɖeka yí ma gbetasɔsɔ cɛ miliɔn nɛniɖe nɔ amɛwo.

“Bɔbɔ doŋsɛn-amɛ cɛwo adɔ yí exlɔwo agbete gogo nɔnɔ doji”

Le ŋkeke kpɛtɛkpɛtɛtɔ ji nɔ takpekpe lɔɔ, mɛ ciwo yí wu 30000 yí va se nuxu ci yí nɔviŋsu Rutherford xo. Nuxu lɔ nyɔta yí nyi “Jukɔnwo pleŋ zɔn yikɔ Harmagedɔn mɛ, vɔ amɛ miliɔn nɛniɖe le agbe gbɛ yí wodaku gbeɖe o.” Bibla nukplavi lɔwo haya sinimaxɔ yoyu ci wocu do Los Angeles keŋ nɔ amɛ sugbɔ ciwo yí ava takpekpe lɔ atɛnŋ akpɔ texwe. Nɔ amɛwo pleŋ atɛnŋ ase enyɔ lɔɔ, wozan bafu gangan ciwo yí le nɔtɔxu lɔ yí enyi enu yoyu gahunnɔmɛ. Amɛ sugbɔ buwo se wana lɔ to hladio ji.

EDƆ LƆ KEKE TA YI EJU BUWO MƐ

Le exwe 1923 mɛɔ, kunuɖeɖedɔ lɔ keke ta haan le Afrique, Europe, Inde koɖo Amérique du Sud. Le Inde ɔ, ci A. J. Joseph kpɔkɔ ashiɛ koɖo eviɛ amadɛn ji can ɔ, étɛnŋ do alɔ wemawo wawa dɔ lɔ do Hindi, Tamoul, Télougou koɖo Ourdou-gbe mɛ.

William R. Brown koɖo yi xomu

Le Sierra Leone ɔ, Bibla nukplavi ciwo yí nyi Alfred Joseph koɖo Leonard Blackman ŋwlɛ nu ɖaɖa dɔwaxu gangan lɔ ci yí le Brooklyn, New York mɔ yewoʒan kpekpedonu. Woɖo nyɔ lɔ ŋci nɔ wo le 14 avril 1923. Alfred nu mɔ: “Le zan shinshin mɛ zozangbe ɖekaɔ, mɛɖeka yɔŋ maɖoŋdonutɔ.” Amɛ lɔ biɛ se mɔ, “Míwo yí ŋwlɛ nu ɖaɖa Watch Tower Society yí mɔ yewojikɔ eŋɛnywidratɔwoa?” Alfred ɖo ŋci ni mɔ: “Ɛɛ,” eyi amɛ lɔ nu ni mɔ, “Wodɔŋ ɖaɖa.” Nɔviŋsu Brown yí yɔɛ. Gbenɔgbe lɔ yí yi koɖo ashiɛ Antonia koɖo wowo vi nyɔnuvihwɛ amɛve Louise koɖo Lucy so Caraïbes yí va nɛ. Dejinjin gbɔxwe yí wowo koɖo nɔviwo do go o. 

Alfred nu kpi mɔ: “Le yi ŋkegbuɔ, nyɛ koɖo Leonard wakɔ mìwo Bibla nukplakpla kwɛshila lɔ mɛ tɔ, eyi ŋsu kɔkɔ ɖeka va ehɔn lɔ ji. William R. Brown yɔ. Ezo le mɛ do nyɔnɔnwi lɔ nu keke eji mɔ yeaxo Bibla mɛ nuxu ɖeka le ŋkeke ci yí akplɔɛdo ji.” Dewa wleci ɖeka kpetii gbɔxwe yí nɔviŋsu Brown ma wema ciwo pleŋ ehɛn vɛ o. Dejinjin o, éxɔ wema 5000 han kpi, vɔ égbevaʒan nɔ wema buwo kpi. Ele ahan gan, wodejeshi nɔviŋsu Brown ɖɛ mɔ yɛnyi wemasatɔ o. Le sɛnsɛndɔ yitɔ pleŋ ci ewa koɖo ezo mɛɔ, lé ezannɔ Enuŋwlɛŋwlɛwo blaŋblaŋ le yi nuxuwo mɛ do na yí wovayɔɛni mɔ Brown la Bible.

Betɛli Magdeburg tɔ le xwe 1920-wo mɛ

Hwenɔnuɔ, amɛwo wugan alɔjedɔwaxu ci yí le Barmen le Allemangne yí wogbesekɔ hɛnnɛ mɔ dajinjin o, France sɔjawo avaje jugan lɔ ji. Bibla nukplaviwo vayi haya exɔ ɖeka le Magdeburg yí ewa mɔ nɔtɔxu nyɔ nywiɖe nɔ wemawo tata hannɛ. Le 19 juin jiɔ, nɔviwo lɔ mashinni ciwo yí wosɔ wanɔ wema koɖo nubuwo hɛn yi Betɛli yoyu ci yí le Magdeburg. Ci wonu ɖaɖa dɔwaxu gangan lɔ gbenɔgbe lɔ mɔ woɖe gbɔ agban lɔlɔ lɔɔ, dejinjin o, enyɔdrawemawo nu mɔ France vaje Barmen jugan lɔ ji. Nɔvi lɔwo kpɔɛ mɔ Yehowa yí le godu nɔ yewo yí gbeglɔnkɔ eta nɔ yewo, eyi na yí yewopotɛ nuwo yí so le nɔ.

George Young koɖo Sarah Ferguson (le ɖushimɛ) koɖo fofoɔ nyɔnushi

Le Brésil ɔ, George Young, mɛ ci yí zɔn mɔ sugbɔ yí sɔ dra eŋɛnywi lɔ ɖo alɔjedɔwaxu yoyu ɖeka yí tɔ Jutakpɔxɔ wawa do Portugais-gbe mɛ. Le wleci kankin ɖewo kpoŋ gblamɛɔ, éma wema ciwo yí wu 7000. Brésil ci eyi lɔ jɔ ji nɔ Sarah Ferguson haan. Éhlɛnnɔ Jutakpɔxɔ so keke exwe 1899 mɛ, gan desun ji yí wa ʒinʒindoshimɛ o. Le wleci kankin ɖewo goduɔ, nɔvinyɔnu Ferguson koɖo eviɛ amɛnɛ sun ji yí wa ʒinʒindoshimɛ.

“WOSƐNKƆ MAWU LE JIJƆ MƐ”

Le vɔvɔnu nɔ exwe lɔɔ, Jutakpɔxɔ 15 décembre 1923 tɔ nu lé trɔtrɔ ciwo yí wowa le bɔbɔ, kunuɖeɖe koɖo takpekpewo nu na yí Bibla nukplaviwo gbevawa ɖeka doji yí mɔ: “Ele fafɛɖe mɔ woakpɔɛ do jeshi mɔ amɛwo vaɖo xɔse sɛnŋ le hamɛ lɔwo mɛ . . . Mína nɔ mìagbewa edɔ sugbɔ doji yí akpɔtɔ asɛnkɔ Mawu koɖo zolelanmɛ koɖo jijɔ le xwe 1924 mɛ.”

Exwe 1924 can nyi exwe vevi ɖeka nɔ Bibla nukplaviwo. Nɔvi ciwo yí le Betɛli cukɔ exɔ do Île de Staten, nɔtɔxu lɔ dejinjin do dɔwaxu gangan lɔ ci yí le Brooklyn gbɔ o. Woɖe gbɔ nɔ xɔ lɔwo le tɔtɔmɛ nɔ exwe 1924; ecɛ gbena yí nɔviwo gbevawa ɖeka doji yí wogbedra ŋɛnywi lɔ le emɔ bu ciwo ji datɛnŋ anya wa le sa o.

Exɔcutɔwo le Île de Staten

a Eyi nyi Kristotɔwo gbenɔnɔ koɖo sumɔsumɔdɔ—Bɔbɔ nukplawema le egbɛ mɛ.