Kɔ no mu nsɛm no do

Kɔ no mu nsɛm a wɔahyehyɛ no do

1923​—Mfe Ɔha Etwa Mu

1923​—Mfe Ɔha Etwa Mu

JANUARY 1, 1923 Ɔweɔn-Aban no kaa dɛ, “Yɛrohwɛ kwan dɛ afe 1923 bɛyɛ enyika. Yebenya hokwan kɛse dze aka akyerɛ . . . hɔn a wɔretseetsee wɔ dɛm wiadze yi mu no dɛ, mber pa bi reba.” Nokwasɛm nye dɛ, nsɛm a osisii wɔ Bible Esuafo no abakɔsɛm mu wɔ afe 1923 no hyɛ nkuran paa. Wɔyɛɛ nsesa wɔ hɔn asafo nhyiamu, ehyiadzi ahorow, nye hɔn asɛnka edwuma no mu. Nsesa ahorow a wɔyɛe no na aboa hɔn ma wɔdze koryɛ asom ebesi ndɛ.

ASAFO NHYIAMU BOAA ENUANOM NO MA WƆYƐƐ KOR

Kalenda a kyerɛwnsɛm nye ndwom a wɔbɔtow no nɔmba wɔ do

Ahyehyɛdze no yɛɛ nsesa wɔ asafo nhyiamu ahorow mu, na iyi boaa Bible Esuafo no ma wɔdze koryɛ somee wɔ dɛm afe no mu. Nna wɔwɔ nhyiamu bi a wɔfrɛ no Mpaabɔ, Nkamfo, Nye Dasedzi Nhyiamu. Wɔhyɛɛ ase tsintsiim nsɛm bi wɔ Ɔweɔn-Aban mu a ɔkyerɛkyerɛ kyerɛwnsɛm ahorow a wobosusu ho wɔ hɔn nhyiamu a ɔtse dɛm ase dapɛn biara no mu. Iyi da nkyɛn a, Bible Esuafo no yɛɛ kalenda bi a nna kyerɛwnsɛm ahorow bi a wobosusu ho dapɛn biara wɔ nhyiamu no ase wɔ do. Afei so, nna ndwom a wɔbɔtow wɔ hɔn ankorankor adzesua nye ebusua som ase so wɔ do.

Bible Esuafo no hɔn nhyiamu yi ase no, nna wɔwɔ ɔfa bi a wɔfrɛ no “dasedzi.” Nna sɛ dɛm ber no so a, hɔn a wɔwɔ suahu bi wɔ asɛnka mu no ka, na hɔn a wɔpɛ dɛ wɔda Jehovah ase wɔ biribi a ɔayɛ ama hɔn no so yɛ dɛm. Afei so, nna wɔtow ndwom na wɔbɔ mpaa. Wonumaa Eva Barney wɔ afe 1923 mu. Dɛm aber no nna oedzi mfe 15. Ɔkaa nhyiamu a nna wɔyɛ no dɛm aber no ho asɛm dɛ: “Sɛ nna obi wɔ dasedzi bi a, nna ɔsoɛr gyina hɔ na ɔka dɛ, ‘Mepɛ dɛ meda Ewuradze ase wɔ papa a ɔayɛ ama me no ho.’” Nna enuanom binom enyi gye ho dɛ wobedzi dase. Akyerɛbaa Barney toaa n’asɛm no do dɛ: “Nna hɛn nua dɔfo Godwin a ne mfe akɔ enyim no taa wɔ ndzɛmba pii a Ewuradze ayɛ ama no a ɔpɛ dɛ ɔda no ase wɔ ho. Ntsi sɛ nna ne yer hu dɛ obi a ɔrohwɛ adzesua no do no pɛ dɛ otwa n’ano a, nna ne yer atwe no kun no coat n’ano kakra dɛ ɔntsena hɔ.”

Asafo biara mu no, nna wɔyɛ Mpaabɔ, Nkamfo, Nye Dasedzi Nhyiamu pɛn kor bosoom biara. April 1, 1923 Ɔweɔn-Aban no kaa dɛm nhyiamu yi ho asɛm dɛ: “Ɔsɛ dɛ wɔdze ber a wɔdze yɛ nhyiamu no mu fa ka suahu ahorow a wonyae wɔ asɛnka mu no dze hyɛ hɔnho nkuran. . . . Yɛwɔ awerɛhyɛmu dɛ dɛm nhyiamu ahorow yi bɔboa enuanom no ma wɔaayɛ kor.”

Nna Charles Martin yɛ dawurbɔfo bi a oedzi mfe 19 a ofi Vancouver a ɔwɔ Canada. Nhyiamu a ɔtse dɛm no boaa no paa. Ekyir yi, ɔkaa dɛ: “Dɛm nhyiamu yi na ɔboaa me ma muhun mbrɛ mibesi edzi dase wɔ efiefi. Mpɛn pii no, nna enuanom binom ka suahu a wonyae wɔ efiefi asɛnka mu no. Nsɛm a ɔtsetse dɛm no boaa me ma muhun dza ɔsɛ dɛ meka wɔ asɛnka mu nye mbrɛ mibesi edzi hɔn a wɔdze nsɛm yiyi hɔnho ano no dase wɔ asɛnka mu.”

ASƐNKA EDWUMA NO BOAA ENUANOM NO MA WƆYƐƐ KOR

May 1, 1923 Bulletin

Nna Bible Esuafo no wɔ nhyehyɛɛ bi a wɔfrɛ no “asɛnka nda.” Dɛm nhyehyɛɛ yi boaa enuanom no ma wɔdze hɔnho hyɛɛ asɛnka edwuma no mu, na iyi boaa hɔn ma wɔdze koryɛ bɔɔ mu somee. April 1, 1923 Ɔweɔn-Aban no dze too gua dɛ: “Mbrɛ ɔbɛyɛ a hɛn nyina bɔbɔ mu dze koryɛ ayɛ edwuma ntsi . . . , yeeyi Benada, May 1, 1923 esi hɔ dɛ asɛnka da. Iyi da nkyɛn a, Benada a odzi kan wɔ bosoom biara mu no so bɛyɛ asɛnka da . . . Ɔsɛ dɛ asafo no munyi biara dze noho hyɛ dɛm edwuma yi mu bi.”

Bible Esuafo a nna wɔyɛ mbabun no mpo dze hɔnho hyɛɛ dɛm edwuma yi mu. Hazel Burford a nna oedzi mfe 16 pɛ no kaa dɛm aber no ho asɛm dɛ: “Nna wotsintsim nsɛm a yɛbɛka wɔ asɛnka mu no (ɔtse dɛ dza yebotum aka wɔ asɛnka mu ndɛ no) wɔ Bulletin no mu, na yɛkyer gu hɛn tsirmu. a Menye me nanabanyin yeer hɛnho dze hɛnho hyɛɛ dɛm dwumadzi yi nyina mu.” Naaso onua bi kasae tsiaa mbɔdzen a nna Akyerɛbaa Burford robɔ wɔ asɛnka edwuma no mu no, na iyi yɛɛ no nwanwa paa. Ɔkaa dɛ: “Onua bi a ne mfe akɔ enyim kaa kyerɛɛ me pen dɛ mma mennka asɛm no nnkyerɛ nkorɔfo. Dɛm aber no, nna Bible Esuafo no bi nntse ase dɛ ɔsɛ dɛ hɔn nyina a ‘mberantsɛ na mbabaawa’ ka ho no dze hɔnho hyɛ asɛnka edwuma no mu dze kamfo hɔn Bɔfo Kɛse” no. (Ndw. 148:​12, 13) Naaso Akyerɛbaa Burford ammpa abaw na ɔkɔr do yɛɛ asɛnka edwuma no. Ekyir yi, onyaa hokwan kɔr Gilead. Nna ɔka adzesua kuw a otsia ebien no ho, na ɔkɔsoom dɛ asɛmpatserɛwnyi wɔ Panama. Mber bi ekyir no, dɛm enuanom no sesaa adwen a nna wɔwɔ dɛ ɔnnsɛ dɛ mbabun dze hɔnho hyɛ asɛnka edwuma no mu no.

EHYIADZI AHOROW NO BOAA ENUANOM NO MA WƆYƐƐ KOR

Ehyiadzi akɛse nye nkakraba no so boaa enuanom no ma wɔyɛɛ kor. Nna wɔdze asɛnka nhyehyɛɛ ka dɛm ehyiadzi yi mu pii ho. Dɛ nhwɛdo no, wɔ ehyiadzi a wɔyɛe wɔ Winnipeg a ɔwɔ Canada no, hɔn a wɔbaa ehyiadzi no bi no nyina dze hɔnho hyɛɛ ɔsatu tsitsir a wɔyɛɛ no wɔ March 31 no mu. Wɔfrɛɛ dɛm dwumadzi no “Ɔsatu Tsitsir Wɔ Winnipeg.” Nyimpa pii na wɔkaa asɛmpa no kyerɛɛ hɔn wɔ dɛm ɔsatu tsitsir yi mu, na edwuma a enuanom no yɛe no soow aba pii. Abosoom kakraabi ekyir wɔ August 5 no, nyimpa bɛyɛ 7,000 na wɔkɔr ehyiadzi fofor bi a wɔsanee yɛe wɔ Winnipeg no. Dɛm aber no, nna wɔnnkɔr ehyiadzi ma wonnyaa nyimpa dodow a wɔtse dɛm da wɔ Canada.

Afe 1923 mu no, Jehovah Adasefo yɛɛ ehyiadzi tsitsir bi wɔ August 18-26 wɔ Los Angeles a ɔwɔ California. Aka adapɛn kakra ma wɔaayɛ ehyiadzi no, dawurbɔ nkrataa bɔɔ ehyiadzi no ho dawur na Bible Esuafo no so kyekyɛɛ nsato krataa bɔbor 500,000. Wɔdze nkrataa a wɔdze robɔ ehyiadzi no ho dawur femfaam bɔɔs ahorow nye ankorankor kaar ho.

Ehyiadzi a Bible Esuafo no yɛe wɔ afe 1923 wɔ Los Angeles

Onua Rutherford maa ɔkasa bi Memenda, August 25 wɔ ehyiadzi no ase. Nna ɔkasa no n’asɛntsir nye “Nguan Na Mpɔnkye.” Dɛm ɔkasa no mu no, ɔkyerɛkyerɛɛ mu dɛ “nguan” no gyina hɔ ma hɔn a wɔwɔ akoma pa a obotum ama wɔaatsena ase wɔ Paradise asaase do. Ɔsanee maa ɔkasa fofor bi na ɔdze mpaamuka bi a nna woetsintsim too gua. Nna wɔato dɛm krataaba no dzin “Kɔkɔbɔ.” Wɔdze dɛm mpaamuka no paa ator Christiansom ho tam na wɔhyɛɛ akomapafo nkuran dɛ womfi “Babylon Kɛse” no mu. (Nyi. 18:​2, 4) Ekyir yi, nna Bible Esuafo a wɔyɛ ndam no bɔbɔ mu akyekyɛ dɛm krataaba yi ɔpepem pii wɔ wiadze nyina.

“Dɛm nhyiamu ahorow yi bɔboa enuanom no ma wɔaayɛ kor”

Ehyiadzi no ne da a otwa tun no, Onua Rutherford maa ɔkasa bi a n’asɛntsir nye “Amanaman No Roto Santsen Akɔ Har–​Magedon, Naaso Nyimpa Ɔpepem Pii A Wɔtse Ase Ndɛ No Runnwu Da.” Nyimpa bɔbor 30,000 na wobetsiee ɔkasa no bi. Nna Bible Esuafo no rohwɛ nyimpadɔm kɛse bi kwan, ntsi wɔkɛhaa agoprama a nna woesi no fofor wɔ Los Angeles. Mbrɛ ɔbɛyɛ a hɔn a wɔwɔ ehyiadzi yi ase no bɛtse dwumadzi no, wɔdze akasamu a nna ɔwɔ agoprama no do no dzii dwuma. Nna akasamu a ɔtse dɛm no yɛ biribi fofor koraa a wɔaba do. Nyimpa pii so tsiee dwumadzi yi bi wɔ radio do.

ASƐNKA EDWUMA NO TSERƐWEE KƆR WIADZE NYINA

Afe 1923 mu no, asɛnka edwuma no tserɛwee wɔ Africa, Europe, India, nye South America. Sɛ ehwɛ India dɛm a, nna Onua A. J. Joseph hwɛ ne yer nye ne mba beesia na ber kor no ara so ɔhwɛ ma wotsintsim nwoma wɔ Hindi, Tamil, Telugu, nye Urdu kasa mu.

William R. Brown nye n’ebusua

Nna Alfred Joseph na Leonard Blackman yɛ Bible Esuafo a wɔwɔ Sierra Leone. Wɔkyerɛɛw krataa kɔr wiadze nyina edwumayɛbea tsir a ɔwɔ Brooklyn, New York no dɛ wohia mboa. Wodzii hɔn ebisadze no ho dwuma wɔ April 14, 1923. Alfred kaa dɛ, “Memenda anafua bi minyaa kɔɔl bi, nna monnhwɛ kwan koraa.” Obi a ɔfrɛɛ me no, nna ne ndze mu yɛ dur paa. Obisaa me dɛ, “Ɔwo na ekyerɛɛw krataa kɛmaa Watch Tower Society dɛ wohia asɛmpakafo no anaa?” Alfred yii no ano dɛ, “Nyew.” Nyimpa no kaa dɛ, “Ɔnodze, wɔasoma me dɛ mombɔboa hom.” Saana William R. Brown na ɔnye me rekasa no. Nna ɔnye ne yer Antonia nye ne mbabaa beenu, Louise na Lucy efi Caribbean ebodu hɔ dɛm da no ara. Nna ɔrennkyɛr koraa na enuanom no ebohu Onua Brown nye n’ebusua no yie.

Alfred toaa do kaa dɛ: “Adze kyee anapa no, nna menye Leonard rusua Bible no dɛ mbrɛ yɛyɛ no dapɛn biara no. Monkɔhwɛ a, ɔbarimba tsentsen gram bi na ogyina abow n’ano yi. Nna ɔyɛ Onua Brown. Nna nokwar no da n’akoma do araa ma da a obodurii n’adzekyee no, nna ɔpɛ dɛ ɔma ɔkasa.” Nwoma ahorow a Onua Brown dze bae no, enndu bosoom kor mpo na ɔkyɛɛ ne nyina. Annkyɛr koraa na wɔdze nwoma 5,000 so bɛkaa no ho, na ɔno so annka gua, ntsi nna ohia pii aka ho. Naaso nna wonnyim Onua Brown dɛ obi a ɔtɔn nwoma. Ber tsentsen a ɔdze nsi nye ahokeka soom Jehovah nyina, nna aber biara a ɔbɛma ɔkasa no, ɔtaa twe adwen si Bible no do. Iyi ntsi nkorɔfo too no dzin Bible Brown.

Magdeburg Bethel wɔ 1920 mfe no mu

Dɛm aber no, nna Bethel a ɔwɔ Barmen wɔ Germany no suar ma enuanom no. Afei so, nna enuanom no atse dɛ ɔrennkyɛr na France nsordaafo abɔto ahyɛ kurow no do. Ntsi Bible Esuafo no kenyaa dan kamakama bi wɔ Magdeburg a nna wobotum enya beebi etsintsim hɔn nwoma ahorow no wɔ hɔ. Odur June 19 no, nna enuanom no aboaboa hɔn mfir a wɔdze tsintsim nwoma nye hɔn ndzɛmba ahorow ano ewie, na wotui kɔr Bethel fofor a ɔwɔ Magdeburg no mu. Da a enuanom no kaa kyerɛɛ wiadze nyina edwumayɛbea tsir no dɛ woetu efi Bethel a ɔwɔ Barmen no, dɛm da no ara na dawurbɔ nkrataa dze too gua dɛ France nsordaafo no abɛgye kurow no abɔ do. Enuanom no hun dɛ tu a wotui no yɛ dase a ɔkyerɛ dɛ Jehovah ka hɔnho na ɔrobɔ hɔnho ban so.

George Young nye Sarah Ferguson (nyimfa) na no nua basia

Nna Onua George Young so etutu akwan akɛka asɛmpa no wɔ mbea pii, na aber a obodur Brazil no, ɔhwehwɛɛ beebi wɔ hɔ dze yɛɛ Bethel. Afei, ɔhyɛɛ ase tsintsiim Ɔweɔn-Aban no wɔ Portuguese kasa mu. Abosoom kakraabi ntamu no, ɔkyekyɛɛ nwoma bɔbor 7,000. Brazil a ɔkɔree no boaa Sarah Ferguson so paa. Nna ɔakenkan Ɔweɔn-Aban fi afe 1899, naaso nna onnhyiraa no nkwa do mmaa Jehovah na wonnumaa no. Enyigyesɛm nye dɛ, abosoom kakraabi ekyir no, Akyerɛbaa Ferguson nye ne mba baanan no hyiraa hɔnho do na wonumaa hɔn.

“YƐNKƆ DO MFA ENYIGYE NSOM JEHOVAH”

Aber a afe no reba n’ewiei no, December 15, 1923 Ɔweɔn-Aban no kaa koryɛ a Bible Esuafo no dze rosom no ho asɛm dɛ: “Ɔda edzi kofee dɛ asafo ahorow no . . . hɔn gyedzi ayɛ dzen . . . Dɛm ntsi hom mma yɛnhyɛ hɛn sapɔw mu nsu mfa nsi na ahokeka nkɔ do nyɛ asɛnka edwuma no wɔ afe a ɔda hɛn enyim no mu, na yɛnkɔ do mfa enyigye nsom Jehovah.”

Nna afe 1924 bɛyɛ afe tsitsir ama Bible Esuafo no. Nna enuanom a wɔwɔ Bethel no robɔ edwuma ma ɔnnyɛ agor koraa wɔ asaase bi a nna woenya wɔ Staten Island no do. Enuanom no dze abosoom pii yɛɛ edwuma. Nna dɛm bea no bɛn wiadze nyina edwumayɛbea tsir a ɔwɔ Brooklyn no. Afe 1924 n’ahyɛse no na wosisii adan ahorow a ɔwɔ hɔ no wiei. Iyi boaa enuanom no ma wɔdze koryɛ bɔɔ mu somee, na wɔkaa asɛmpa no kɔr ekyir sen afe biara a abɛsen kɔ.

Enuanom a wosii Staten Island adan no

a Ndɛ wɔfrɛ no Hɛn Asɛnka Nye Christianfo Asetsena—Nhyiamu Dwumadzi Nwoma.