Alé annan ròt enformasyon

Alé annan somèr-a

1923 : I gen san lannen

1923 : I gen san lannen

LA TOUR DE GARDE 1é janvyé 1923 té ka di : « Roun patché bèl bagaj ka antann nou pou lannen 1923 ». I té ka di ankò : « Nou gen lònò bay roun témwanyaj […] pou tout moun asou latè-a ki ka soufri, é montré tout moun ki a pa ti bèl bagaj yé ké gen dimen ». Tousa ki fèt pannan lannen 1923 ankourajé Étidyan Labib-ya : yé fè plizyèr chanjman annan fason yé té ka fè yé réinyon, yé gran asanblé é annan fason yé té ka préché, pou yé tout fè menm bagaj-a.

RÉINYON-YAN KA IDÉ FRÈ-YA RÉTÉ ANSANM ANSANM

Kalandriyé koté i gen vèrsé ké niméro kantik.

Pannan lannen 1923, òrganizasyon Jéova-a fè plizyèr chanjman pou pèrmèt tout Étidyan Labib-ya fè menm bagaj-ya pou adoré Jéova. Annan Tourdégard-a, yé koumansé èspliké vèrsé yé té ka étidyé pannan réinyon yé té ka fè chak simenn. Yé té ka aplé sa réinyon-yan « réinyon pou priyè ké louwé Jéova ». Anplis di sa, yé fè roun kalandriyé koté yé té mété ki vèrsé yé té ké étidyé chak simenn pannan réinyon-yan. Chak jou, i té gen osi roun chanté yé té pouvé chanté lò yé té ka étidyé yé rounso ouben ké yé fanmi.

Pannan yé réinyon, Étidyan Labib-ya té ka bay « témwanyaj ». Yé té pouvé di sa ki té rivé yé lò yé té ka préché. Yé té pouvé louwé Jéova, chanté, ouben fè roun lapriyè. Eva Barney, ki batizé an 1923 lò i té gen 15 lannen, èspliké : « An jénéral, sa-la ki té lé di roun bagaj té ka lévé, épi pou koumansé, i té ka di roun bagaj konsa : “Mo té ké lé di Sényèr-a mèrsi pou tout bon bagaj i fè pou mo” ». Roun ran té kontan bay témwanyaj. Men sa sò Barney rakonté asou roun frè ki té ja gen so ti laj : « Nou chè frè Godwin té lé di Sényèr-a mèrsi pou tèlman bagaj ! Mé lò so madanm té ka wè ki frè-a ki té ka dirijé réinyon-an té koumansé gen asé, i té ka rédi so latcho palto épi frè-a té ka asiz. »

Chak mwa, chak asanblé té ka fè roun « réinyon pou priyè ké louwé Jéova » ki té èspésyal. Men sa La Tour de Garde 1é avril 1923 an anglé di asou sa réinyon-an : « Lanmotché sa réinyon-an divèt fèt […] pou bay témwanyaj parapòrta kòlpòrtaj-a [sa lé di ministèr-a], pou ankourajé ouvriyé-ya [sa lé di proklamatèr-ya]. […] Nou ka pansé ki sa réinyon-an, ki ké ankourajé frè ké sò-ya, ké fè yé vin pi pròch di yé konpanyen di tout koté. »

Charles Martin, « roun ouvriyé di kongrégasyon » ki té gen 19 lannen é ki lévé Vankouvèr o Kanada, byen profité di sa réinyon-yan. Men sa i di : « A la mo anprann sa mo té divèt di lò mo té k’alé préché. Souvan, roun moun té ka rakonté kozé i té pran lò i té ka préché di kaz an kaz. É sa té ka idé mo : sa té ka pèrmèt mo savé sa pou mo té di, épi sa pou mo té réponn lò roun moun té ka di mo roun bagaj pou tchwé kozé-a. »

PRÉDIKASYON-AN KA IDÉ FRÈ-YA RÉTÉ ANSANM ANSANM

Bulletin 1é mé 1923

Sa yé té ka aplé « jou pou sèrvis-a », sa lé di jou yé té ka ankourajé chak moun préché, pèrmèt frè-ya vin pi pròch osi. La Tour de Garde 1é avril 1923 an anglé anonsé sa nouvo dispozisyon-an : « Pou nou tout rivé travay ansanm ansanm, […] nou désidé ki mardi 1é mé 1923, a ké roun jou pou sèrvis-a pou tout moun. A sa ki ké fèt osi chak prémyé mardi di chak mwa […]. Sa jou-ya, chak moun annan chak asanblé divèt pran roun tan pou préché. »

Menm Étidyan Labib-ya ki té jenn té ka partisipé annan sa travay-a. Hazel Burford, ki té gen 16 lannen sèlman a sa lépòk-a, èspliké : « Annan Bulletin-an, yé té ka bay nou lidé pou koumansé roun kozé é nou té divèt anprann yé a. Mo té ka partisipé annan sa travay-a souvan ké mo granpapa. » Mé sò Burford té étoné lò i wè kouman roun frè réyaji paské i té ka préché. Sò-a di : « Roun frè ki té ja gen so laj, é ki té janti, pa té lé mo té palé pou moun-yan menm ! A sa lépòk-a, roun ran frè pa té konprann ki tout Étidyan Labib-ya, menm “jenn wonm” ké “jenn tifi”, té divèt louwé nou Gran Kréyatèr » (Ps. 148:12, 13). Mé sò Burford kontinyé préché. Pita, i fè dézyèm klas Lékòl Galaad é i divini misyonèr o Panama. Piti piti, sa frè-ya chanjé sa yé té ka pansé di zafè jennjan-yan ki ka préché.

GRAN ASANBLÉ-YA KA IDÉ FRÈ-YA RÉTÉ ANSANM ANSANM

Asanblé réjyonal-ya ké pi piti asanblé-ya pèrmèt Étidyan Labib-ya vin pi pròch osi. Souvan, lò i té gen roun gran asanblé, yé té ka òrganizé jou pou sèrvis-a, kou parèkzanp sa-la yé aplé « Bombardement spécial de Winnipeg ». Annan sa asanblé-a ki fèt Winnipeg o Kanada, sanmdi 31 mars, yé envité tout sa-ya ki té la pou préché annan sa vil-a. Pannan sa jou-ya pou sèrvis-a, Étidyan Labib-ya té ka rivé palé ké bokou moun é yé té ka trapé bon rézilta. Annan rounòt asanblé ki fèt Winnipeg, dimanch 5 out, 7 000 moun vini. A té prémyé fwa i té gen sa kantité moun annan roun asanblé o Kanada.

Yé fè roun gran asanblé enpòrtan an Kalifòrni, Los Angeles, dipi 18 out jik 26 out 1923. Plizyèr simenn anvan asanblé-a, plizyèr journal palé di sa asanblé-a é Étidyan Labib-ya bay pasé 500 000 envitasyon. Yé té mété afich asou tramway ké asou loto pou fè moun-yan savé ki i té ké gen roun gran asanblé.

Gran asanblé Étidyan Labib-ya, Los Angeles, 1923.

Sanmdi 25 out, frè Rutherford fè roun diskour. So tit a té : « Brébi-ya ké kabrit-ya ». I byen èspliké ki « brébi-ya », a sa-ya yé tchò paré pou asèpté lavérité-a é ki ké viv annan paradi-a asou latè-a. I prézanté osi sa yé k’aplé roun résolution. So tit a té : « Roun avèrtisman ». I té ka dénonsé sa roun patché légliz ki té ka di ki yé té krétyen té ka fè é i té ka ankourajé moun-yan ki té sensèr, soti di « Gran Babilòn-an » (Rév. 18:2, 4). Pita, a ké balan Étidyan Labib-ya asou tout latè-a distribiyé milyon résolutions konsa.

« Sa réinyon-an, ki ké ankourajé frè ké sò-ya, ké fè yé vin pi pròch di yé konpanyen di tout koté. »

Dèrnyé jou gran asanblé-a, pasé 30 000 moun kouté diskour frè Rutherford fè. So tit a té : « Tout nasyon-yan ka maché asou chimen Armagédon, mé milyon moun ki ka viv jòdla pa ké janmen mouri ». Kou Étidyan Labib-ya té savé ki i té ké gen roun patché moun, yé té louwé Colisée Los Angeles-a ki té fin fèt. Pou chak moun té pouvé byen tandé, yé sèrvi ké haut-parleur èstad-a. A sa lépòk-a, a té roun nouvo bagaj. Roun patché ròt moun swiv program-an laradyo.

YÉ KA PRÉCHÉ ANNAN PLIS PÉYI ANKÒ

An 1923, yé préché ankò plis an Afrik, an Éròp, an End ké an Amérik di Sid. An End, toupannan i té ka pran swen di so madanm ké so sis pitit, frè Adavimannathu Joseph idé pou fè piblikasyon-yan annan lang indi, tamoul télougou ké ourdou.

William Brown ké so fanmi.

An Syéra Léonn, frè Alfred Jospeh ké frè Leonard Blakman ékri syèj mondyal-a ki té Brouklin, Nouyòrk, pou doumandé yé voyé moun pou idé yé. 14 avril 1923, sa yé té doumandé rivé. Alfred ka rakonté : « Roun sanmdi aswè, i té ja ta, mo rousouvwè roun kout téléfonn mo pa té ka antann. Roun moun ké roun gro vwa di mo— Ès a to ki ékri sosyété Tourdégard-a pou yé voyé proklamatèr ? Mo réponn— Wi. Moun-an di mo— Enben men mo, mo la. » Sa vwa-a, a té vwa William Brown. I té rivé sa jou-a ké so madanm Antonia ké yé dé tifi, Louise ké Lucy. Frè-ya pa antann lontan anvan yé rankontré yé.

Alfred èspliké : « Landimen bonmanten, mo ké Léonard nou té ka étidyé Labib-a kou nou té gen labitid fè l’ chak simenn, épi rounsèl kou nou wè roun mouché douvan lapòt-a, i té rot. A té frè Brown. Tèlman i té gen balan pou lavérité, i té paré pou fè roun diskour biblik landimen-an menm. » Frè Brown pa menm fè roun mwa ké tout piblikasyon i té mennen ké li. Roun tibi tan apré sa, yé voyé 5 000 ròt piblikasyon pou li, mé roun tibi tan ankò apré sa, i té bézwen ròt ankò ! Lò moun té ka palé di li, yé pa té ka di ki a té roun moun ki té ka vandé liv. Pannan patché lannen i sèrvi Jéova ké balan, i té ka sèrvi Labib-a toulong lò i té ka fè diskour. A pou sa yé bay li roun ti non : « Brown Labib ».

Bétèl Magdebourg bò d’ lannen 1923.

An menm tan, Bétèl Almagn ki té annan vil Barmen té vin tro piti, é a nenpòrt ki moman, Lafrans té pouvé vini ataké sa vil-a. Donk, Étidyan Labib-ya trouvé plizyèr batiman annan vil Magdebourg. A roun koté konsa yé té ka chaché pou sa yé té bézwen fè é koté yé té ké pouvé enprimé nou piblikasyon. Mardi 19 jwen, bétélit-ya fini mété tousa yé té bézwen pou enprimé ké ròt bagaj ankò annan karton, épi yé déménajé annan nouvo Bétèl-a, annan vil Magdebourg. Jou syèj mondyal-a anonsé ki déménajman-an té fini, landimen-an, journal-ya té ka di ki Lafrans té pran vil Barmen. Pou frè-ya annan Bétèl-a, sa té klè : Jéova té béni yé é i té protéjé yé.

George Young ké Sarah Ferguson (a drèt) ké so sò.

O Brézil, George Young, roun frè ki vwayajé bokou pou mennen bon nouvèl-a, louvri roun filyal é i koumansé pibliyé Tourdégard-a an pòrtigè. I pran déztrwa mwa sèlman pou distribiyé pasé 7 000 piblikasyon. Lò frè George Young rivé Brézil, Sarah Ferguson té kontan toubonnman. I té ka li Tourdégard-a dipi 1899, mé i pa té janmen gen lokazyon batizé alòr ki i té ja bay Jéova so lavi. Plizyèr mwa pita, sò Ferguson ké so kat timoun rivé batizé.

« ANNOU VANSÉ KÉ TCHÒ KONTAN »

Lò lannen-an té près bout, La Tour de Garde 15 désanm 1923 an anglé palé di kouman chanjman Étidyan Labib-ya fè annan fason yé té ka fè yé réinyon, yé gran asanblé é annan fason yé té ka préché, aji asou yé. I té ka di : « Nou ka byen wè ki asanblé-ya […] gen roun lafwa ki fò. Annou mété nou ékipman èspirityèl épi annou paré pou travay ankò plis pannan lannen 1924 ké toujou plis balan. Annou vansé ké tchò kontan ! »

Lannen 1924 té ké èspésyal osi pou Étidyan Labib-ya. Sa té ka fè plizyèr mwa frè Bétèl-a té ka travay asou roun chantyé konstriksyon annan vil Staten Island, pa lwen di Brouklin koté syèj mondyal-a té fika. Yé fini fè sa batiman-yan an 1924. Sa pèrmèt Étidyan Labib-ya rété ansanm ansanm épi di bon nouvèl-a kou yé pa té janmen fè l’ anvan.

Roun ékip konstriksyon Staten Island.

a Jòdla yé ka aplé l’ Cahier pou la réunion vie Chrétienne et ministère.