Ocuphela mwaha

Ocuphela sampuwa

1923​—⁠Iyaakha Nsana Muculi

1923​—⁠Iyaakha Nsana Muculi

MULIPELELI a 1 a Yaneru a 1923 ooloca: “Yeeyo nnaweheryaahu ntakhara eyaakha ya 1923 ti yoolipiha. Ekari etokweene nryaahuno, wa ovaha onamoona wa achu oohooxiwa, owooniherya wi mahiku aphaama ahaacamela.” Ela chiryene yaari eyaakha yaahaala wooneya olipiheya wa Oohuserya a Piipiliya, nthowa nawi malapelo aya ni muteko woolaleerya waahaala opacerya wooneiha wiiwanana yoowo onasuwanyeiha malapelo eeparipari olelo.

WIIWANANA MMALAPELO

Kalentaariyu orino soorepa ni manuumeru a macipo

Variyari va eyaakha, marehereryo aapaka matorokelo yaawo akhavihenrye wiiwanana, variyari va Oohuserya a Piipiliya. Mulipeleli aapacerya ovahererya maakhulo ni othariha soorepa seiyo saakhaviherya isumana soothene Mmithukumano sa Ovekela, Omvuwiha ni Ovaha Onaamoona. Ohiya yeeyoru, Oohuserya a Piipiliya yaahimpaka kalentaariyu erepelakamo soorepa sa esumana ti esumana, hiiha ntoko ncipo nenlo naahaala wiipiwaka variyari va yoohuserya ya muchu mukhateiye ni malapelo a echoko.

Mmithukumano saya, Oohuserya a Piipiliya yaanavaha “onamoona” yoowo waavolowela yaweereya ya mmuteko woolaleerya, ni wooniherya othamalela wa Yehova moorweela wa macipo, ophiyerya tho mavekelo. Eva Barney, yoowo opatisiwe mu 1923 arino iyaakha 15 sa oyariwa, onnuupuwela: “Wakhala wi nyuwaano munnachuna ovaha onamoona, nyuwaano mwaahaala wiiveleela ni opacerya oloca echu ntoko: ‘Kinachuna othamalela wa Apwiya ntakhara osivela waya woothene wa miyo.’” Anna akina yaanasiveliwa ovaha onamoona. Murokora Barney ooloca: “Oosiveliwa munna awunnuwelavo Godwin aahikhalano ichu sincipale wi aathamalele Apwiya. Nave awo yaathanliwa, yeemela nave enaloca, nyenya vaavaa amwaaraya yoonnaaya wi munna yoowo aahoolela mithukumano ahipacerya onyeenyeya, yaamucucha kasako a aiyaya nave awo emaala oloca, ekiraathi.”

Ekwaha emoha vamweerini, muloko ori woothene waanapaka muthukumano wavameekhaaya wa Ovekela, Ovuwiha, ni Ovaha Onamoona. Alocaka sa muthukumano, Mulipeleli a 1 a Apirili a 1923 ooloca: “Nikupa na muthukumano naaphwanela ophariheliwa wi evahereryiwe maakhulo ni oloca saweereya sa mmuteko woolaleerya ni waalipiha anna. . . . Ninnaroromela wi wiiwanana yoola mu saweera onahaala owaacamaniha asinthamwene.”

Chareles Martin, namuteko a iyaakha 19 (sekretariyu a muloko) o Vancouver, o Kanata oophura vancipale ni mithukumano seiya. Voocharela owo onnuupuwela: “Waari vaavaa kaahusenryaaka mu ekwaha yoopacerya yeeyo kaahaalaaka oloca vaate. Wiiliwiili, mukina aanarepela yaweereya ya muteko wa empa ni empa. Eyo yaahikivaha miruku vooloca sa yeeyo kaahaalaaka oloca ni mukhalelo wa waakhula waakaaha woohiyanahiyana.”

AWIIWANANA MMALAPELO

Yoolokoha ya 1 a Maiyu a 1923

“Mahiku a muteko” yaanakhaviherya tho wiiwanana mmarehereryo. Mwaha wa Mulipeleli, 1 a Apirili a 1923 waahiloca: “Wi okhalevo wiiwanana . . . Nanaawiili, 1 a Maiyu a 1923, naahithanliwa ntoko nihiku ntokweene na muteko. Ovinyerya hiihaano oya vahoolo, Anaawiili oopacerya a mweeri ti mweeri anahaala okhala mahiku a muteko . . . Mmoha ti mmoha mmuloko onaphwanela okhaviherya muteko woolaleerya mmahiku yaawo.”

Ophiyerya tho amiravo yaamuhuserya Piipiliya yaanalaleya. Hazel Burford, yoowo aarino pahiru iyaakha 16 mu elukuluku yeeyo, onnuupuwela: “Yoolokoha yaahivahererya miyaha (ntoko sa ochekula wa ntakiheryo) wi niikhoveleliheno. a Miyaano ni avovo, naanalaleerya vancipale.” Nyenya, murokora Burford aahihoolela waakaaha mu nipuro ahaawehereryeiye. Owo ooloca: “Munna mmoha awunnuwelavo heemererya wi miyaano kilaleeryeke. Mu elukuluku yeele, akina hiyiiwexexa wi Oohuserya a Piipiliya oothene, ophitaanyerya amiravo ni asimwali yaaphwanela opaka makupa mu omucicimiha Mpatuxa ahu Mutokweene.” (Sal. 148:12, 13) Nyenya, murokora Burford aahititelela. Owo aahivolowa mu ekalaasi Yanaawiili ya Exikola ya Kiliyati, nave arumeelaka ntoko misiyonaariya o Panama. Moovira wa elukuluku, anna yaala yaahirehererya moonelo aya vooloca sa amiravo olapa mmuteko woolaleerya.

WIIWANANA MMITHUKUMANO MITOKWEENE

Mithukumano sa miceche saanawiiwananiha anna. Mincipale sa mithukumano seiha saanavolowela mmahiku a miteko mancipale, ntoko yoowo weeren’ye o Winnipeg, Kanata. Mu 31 a Marsu, muthukumano yoola waahisuweliwa ntoko “Waaca Wavameekhaaya wo Winnipeg,” mwa yaawo oothene yaaya woona muthukumano wa muceche yaahiwompwa wi epake makupa. Mmahiku a muteko ntoko yaala, yaahitikitherya mathipelo ntakhara omwaahiyu. Mu 5 a Akostu, achu awaakhwana 7.000 yaahipaka makupa mmuthukumano mukina o Winnipeg. Mu ekwaha yeela, yaapanke makupa yaatepa waaca, opwaha mithukumano soothene seeren’ye o Kanata.

Muthukumano yoowo waarino yootaphulela yookhweleyaxa wa Anamoona a Yehova mu 1923, waapakiwe mu 18-26 a Akostu o Los Angeles, Kaliforniya. Mu isumana waacamela muthukumano wa muceche, iyornali saahivuwiha vooloca sa muthukumano yoowo nave Oohuserya a Piipiliya yaahivahererya ifolyeto sawaakhwana 500.000. Miwopelo ntakhara muthukumano saahiphateiwa mu akarera ni ekaaro ya muchu ti muchu.

Muthukumano wa muceche wa Oohuserya a Piipiliya wa 1923 o Los Angeles

Nawoorowa, 25 a Akostu munna Rutherford aahipaka mwaha “Ipucepuche ni Ipuri,” yoowo aatharinheiye mookwakwaleya wi “Ipucepuche” saahaala okhala achu awookololowa yaawo anahaala okhala mparataiso. Voocharela aahipaka mwaha nave aahaalakhanya yoolokoha yiichaniwa “Olopola.” Yoolokoha yeela yaanawuupulula Akristu atheru nave yaanaalopola achu eekhaikhai wi ekhume mu “Papulu Mutokotoko.” (Wup. 18:2, 4) Oohuserya a Piipiliya amvai ohoolo waya yaahikhala awiiwanana mu okawa macikhwi a ikoopiya sa yoolokoha yeela.

“Wiiwanana yoola mu saweera onahaala owaacamaniha asinthamwene”

Nihiku nookuchula na muthukumano wa muceche, achu opwaha 30.000, yaahinwiriyana munna Rutherford aperekhaka mwaha wa vanlakani “Maloko Oothene Yeecaka Ntakhara Armaketo, Nyenya Macikhwi Anakhala Hiihaano Herwa Ekhwa.” Yaaleelaka woosiilo ene achu awaaca, Oohuserya a Piipiliya yaahipoleya nipuro mvyaani naatekiwe o Los Angeles. Wi yeerihe wi oothene ewerye owiriyana, anna yaahaapharihela akuluna oovuwaxa yaari mu nipuro nenle yaawo yaari avyaani mu elukuluku yeele. Ancipale yaahiwerya owiriyana orweela mu raatiyu.

WUNNUWA MU ELAPO YOOTHENE

Mu eyaakha ya 1923, waahooneya wunnuwa mmuteko woolaleerya o Afrika, Europa, Intiya ni o Amerika Oohico. O Intiya, vaavaa aakhapeleleiye amwaariye vamoha ni anaawe, Joseph aanakhaviherya tho opakiwa wa soolaleeryiwa o Hindi, Tamil, Telugu ni Urdu.

William R. Brown ni echoko awe

O Sera Leyowa, Oohuserya a Piipiliya Alfredo Joseph ni Leonardo Blackman yaahirepela o nipuro ntokweene no Brooklyn, Nova York, evekaka nikhaviheryo. Mu 14 a Apirili a 1923, yoovekaaya yaahaakhuliwa. Alfredo ooloca: “Ohiyu eriyari wa Nawoorowa mmoha, moohiwehereryeya telefoni aka aahiichana.” Owo aahiiwa nsu noolipa nimukohaka: “Ti nyuwo murepenle o Nipuro Ntokweene mwaavekaka alaleeryi?” Alfredo aahaakhula: “Aa, ti yoomi.” Muchu mukina aahi: “Awo aakirumihela wenno.” Nsu nenle naari na William R. Brown. Owo aaphin’ye nihiku nene nenle arwaaka o Karipi vamoha ni mwaariye, Antonia ni anamwane aya eeli aasithiyana akhaani, Louise ni Lucy. Anna hiyi eweherye vancipale wi yaasuwele achu avyaani yaaphin’ye.

Alfredo onnatitelela oloca: “Mmeeloni mwaya wooxiixelo, Leonardo ni miyaano naapaka yoohuserya ahu ya Piipiliya, vaavaa muchu oohiyana aaphin’yeiye vamulako. Owo, aari Munna Brown. Owo aatepa okhalano mvai ntakhara eparipari nave aanachuna operekha mwaha wa achu oothene nihiku noocharela.” Mweeri ohaakumve omala, munna Brown aahivaha soolaleeryiwa soothene aaruuhaleiye. Moohilekela owo aahiwaakhela aliivuru akina awaakhwana 5.000 nave evinrevo elukuluku vakhaani naanaachuna aliivuru akina. Nyenya munna Brown haasuweliwe ntoko mulipa awaakuliha aliivuru. Variyari va muteko aya mutokweene ntoko mulapeli amvai a Yehova awo wiiliwiili yaanapharihela soorepa mmiyaha saya ophiyerya wiichaniwa ntoko Piipiliya a Brown.

Epeteli yo Magdeburg mu eyaakha ya 1920

Veelukuluku aya, efiliyale yo Bermen, o Alemanya, yaahivoloweliwa ni woopopihiwa wookhumela mu elapo yawaacamela o Fransa. Oohuserya a Piipiliya yaahiphwanya empa etokotoko o Magdeburg yooneya ntoko yoophwanelela ntakhara muteko aya wa wimpirimira. Mu 19 a Yunyu, anna yaahikwaaxa omakanya ikhankoonya sawimpirimira ni ikhankoonya ikina nave yaahithaamela Epeteli evyaani o Magdeburg. Nihiku nene nenle Nipuro Ntokweene nimanle oleeliwa wi yaahikwaaxa othaama, iyornali saapacerya ovuwiha wi Fransa aahikusa epooma yo Barmen. Anna yaahoona wi othaama yoole yaari yawooniherya ya okhapelela ni mareeliho a Yehova.

George Young ni Sara Ferguson (moono woolopwana) ni murokora awe

O Prasili, George Young, yoowo aapanke mikwaha mincipale alaleyaka michaka saphaama, aahitikitherya efiliyale evyaani nave aapacerya omukawa Mulipeleli a ekunya. Mu miyeeri vakhaani, aahikawa soolaleeryiwa opwaha 7.000. Ophiya wawe o Prasili waahimvaha Sara Ferguson ekari etokweene. Owo aanamwaalakhanya Mulipeleli ovinyerya eyaakha ya 1899, nyenya owo hantonko wiiveleela wi apatisiwe. Miyeeri vakhaani ohoolo waya, murokora Fergurson, ni anaawe axexe yaahipaka yeeyo yaari yoochuneya.

“NIMURUMEELAKA YEHOVA MWAMVAI NI MOOHAKALALA”

Wookuchulani wa eyaakha yeele, Mulipeleli 15 a Tesempuru a 1923 aahiloca wi matorokelo mmithukumano, muteko woolaleerya ni mmithukumano sa miceche saahikumiherya miphurelo wa Oohuserya a Piipiliya. Owo ooloca: “Ti wookhweya woona wi miloko soothene . . .saari soolipa omunepani . . . Hankooni niware sawiisaakihano sahu, ni orehererya mvai ahu ni yoolakelela ya otitelela variyari va eyaakha yoocharela, nihakalalaka vaavaa nnayaahu vahoolo.”

Mu eyaakha yoocharela yaahaala okhala eyaakha yoochuneyaxa wa Oohuserya a Piipiliya. Anna o Peteli yaahilapa mu miyeeri sa vakhaani mu ekulucu ya evilivili yo Staten, waacamela o Nipuro Ntokweene o Brooklyn. Ipa ivyaani saatekiwe mu nipuro nenle saakwaaxiwe omapacereryo wa eyaakha ya 1924, nave yaahikhaviherya wiiwanana wa onnaahu wa elapo yoothene ni omwaramwaxa michaka saphaama mmukhalelo waahintonkaaya weereya khalai.

Nikhuuru na oteka o evilivili yo Staten

a Vano Okumi ni Muteko Ahu Weekristu—Yoochariha ya Mithukumano.