Hagnente ty agnate’ao

Hizilike amy ty lohahevetse

1923: Zato Taogne Lasa Zay

1923: Zato Taogne Lasa Zay

HOE ty Fitalakesan-davitse 1 Janvie 1923 (angilé): “Taogne fara’e izay ty nahafale ty taogne 1923. Tombotsoa lahibey ty nirehake tamo o ndaty nijaleo tie fa ho avy i andro tena fanjakay.” Tamo o taogne 1923 iohoe, le nisy fagnovàgne fanjaka natao o Mpianatse ty Baibolio, mifandrambe amy ty fivoriagne naho ty havoriambey vaho ty asa fitoriagne nanoe iareo. Vao mainke niharo saigne iareo voka izay.

NAMPIHARO SAIGNE O RAHALAHIO O FIVORIAGNEO

Kalandrie misy andinin-teny naho laharan-kira

Tamo o taogne iohoe, le nisy fagnovàgne ila’e nanoe i fandaminagne, nagnampe o Mpianatse ty Baibolio mba hiharo saigne. Nanomboke naboake tamo o Fitalakesan-davitseo ty fagnazavagne ty andinin-teny hodinehegne amy ty fivoriagne isan-keregnandro atao tihoe “Vavake Naho Fideragne i Jehovah. Nanao pirinty kalandrie misy ty andinin-teny hodinehegne isan-keregnandro amo o fivoriagne iohoe ka o Mpianatse ty Baibolio, sady nisy ty hira azo iareo hiraegne amy ty andro anoa iareo fianaragne raike ndra fianara ty keleiagne ty tao.

Tamy i fivoriagne natao iareoy o Mpianatse ty Baibolio, le nagnomey toin-drehake miomba ty raha nihita iareo tamy i fanompoagney ey naho ty anto’e mahavy iareo hankasitrake i Jehovah. Nihira ka iareo sady nivavake. Izao ohatse ty raha nitadidy i rahavave Barney, natao badisa tamy 1923 tamy tie reke ni-15 taogney: “Naho te hagnomey toin-drehake rehe, le nitsangagne sady nirehake hoe izao: ‘Te hisaotse i Tompo raho noho ty raha soa iaby natao’e ho ahy.’” Nitea o rahalahio ty nagnomey toin-drehake. Hoe indraike reke: “Nanagne raha maro nisaoragne i Tompo ty rahalahy raike fa antetse atao tihoe Godwin. Faie naho fa nihita i vali’e tie fa nanomboke hafahafa i rahalahy nitarike i fivoriagneỳ, le nisintone’e kedekede ty palitò i rahalahy Godwin, le tsy nisaontsy sasa reke sady niambesatse.”

Isam-bolagne, le manao i fivoriagne atao tihoe Vavake naho Fideragne i Jehovah-y amy ty fomba miambake o fiangonagneo tsikiraidraike. Rehafe ty Fitalakesan-davitse 1 Avrily 1923 (angilé) tie: “Toko’e hatokagne hagnomeagne toin-drehake miomba ty asa fanompoagne naho handrisihagne o mpitorio ty antsasa i fivoriagney. ... Mino zahay fa hagnampe iareo hifandrambe maifitse i fivoriagne mampahery rey.”

Tena nandrambe soa tamo o fivoriagne rehoe ty Charles Martin boake a Vancouver ta Kanada agne. Ni-19 taogne reke tamy izay sady mpitory tamo o fiangonagneo eo. Hoe reke naho fa tafara tatoy: “Tamy io ty voaloha’e nianarako tie ino ty raha horehafegne naho fa mitory isan-tragno. Mateteke ro misy mitantara ty raha nihita’e tamy ty fitoriagne isan-tragno nanoe’e naho fa amo o fivoriagne iohoe. Nagnampe ahy hahatrea hevetse miomba ty raha toko’e horehafegne naho hamaleagne fanoheragne sambe karaza’e zay.”

NAMPIHARO SAIGNE O RAHALAHIO O ASA FITORIAGNEO

Taratasy misy i hevetse azo rehafegney, tamy 1 Mey 1923

Vao mainke niharo saigne ka o Mpianatse ty Baibolio noho ty fisia ty “andro fanompoagne.” Hoe ty fitaliliagne tamy ty Fitalakesan-davitse 1 Avrily 1923 (angilé): “Mba hahavy antika hiharo saigne amy ty asa ataontikagne, ... le nijobognegne ty Talata 1 Mey 1923 mba hiarahantika iaby manompo. Afara izay le hanao izay avao tika, isake Talata voaloha ty volagne. ... Toko’e hiboake iaby ty mpitory tsikiraidraike isake fiangonagne amo o fotoagne iohoe mba handrambe anjara amy i asay.”

Ndra ty tanora agnisa o Mpianatse ty Baibolio aza le nandrambe anjara amy i asay iaby. Izao ty nitsiaro i Hazel Burford, vaho ni-16 taogne reke tamy izay: “Nisy taratasy misy fomba fitory (mitovy amy i hevetse azo rehafegne amy izaoy) zay nimeagne anay mba hotadidiegne. a Niasa mafe zahay amy i razakoy naho fa nandrambe anjara tamy i asa rey iaby.” Faie nisy nanohetse ka ty rahavave Burford. Hoe reke: “Nisy rahalahy raike fa bey zay nandrara ahy tsy hirehake amo o ndatio. Tsy nitaka ty ila’e tamy izay tie ze agnisa o Mpianatse ty Baibolio, ndra ‘lahilahy ndra ampela tanora’, le toko’e handrambe anjara amy ty fideragne i Mpamorogney.” (Sal. 148:12, 13) Faie nanohy nitory avao ty rahavave Burford. Nagnatreke ty Sekoly Gileada kilasy faharoe reke naho fa tafara tatoy, le voatendre ho misionera ta Panama agne tafara izay. Ze rahalahy nihevetse tie tsy toko’e handrambe anjara amo o fanompoagneo o tanorao, le nagnova ty fomba fisaigna’e naho fa tafara tatoy.

VAO MAINKE NAMPIHARO SAIGNE O RAHALAHIO O HAVORIAMBEIO

Vao mainke nampiharo saigne o rahalahio ka o havoriambeio. Nisy andro natokagne mba hiarahagne manompo tamy ty ankamaroa i havoriambey rey. Agnisa izay i ta Winnipeg ta Kanada agney. Nasaegne handrambe anjara amy ty kezake manokagne mba hitoriagne tamo o tanàgne iohoe ao, ty mpagnatreke i havoriambeỳ tamy 31 Marsa. Maro ty ndaty nitoriagne tamy izay sady nisoa ty voka’e. Tamy 5 Aogositra ka, le ndaty 7 000 ty nagnatreke ty havoriambey hafa natao ta Winnipeg tao. Io ty mpagnatreke havoriambey fara’e izay ty nimaro ta Kanada agne tamy ze fotoagne zay.

Ino ty havoriambey tena niambake natao ty vahoa i Jehovah tamy 1923? I aze natao ta Los Angeles, a Kalifornia agney tamy 18-26 Aogositra. Nitalily ty miomba i fandaharagney o gazeteo, heregnandro maromaro taloha i havoriambeỳ. Fa mahery ty 500 000 ka ty fanasagne zinara o Mpianatse ty Baibolio. Nisy afisy ka napetake amy ty toeragne fijanogna o bisio ey naho tamo o parkinio ey.

Havoriambey natao ty Mpianatse ty Baiboly ta Los Angeles agne tamy 1923

Nanao ty lahajaka manao tihoe “Agnondry Naho Ose” ty Rahalahy Rutherford tamy Sabotsy 25 Aogositra. Nihazavae’e mazava soa fa ndaty managne toe-po soa mba hahazoagne i havelogne nainai’e ambone tane etoỳ o “agnondrio.” Nisy fanapahan-kevetse atao tihoe “Fampitaoagne” zay ka vinaki’e. Nambara tamy i fanapahan-kevetsey ao tie voaheloke o Fivavahagne Mirehake ty Vata’e ho Kristianao, sady toko’e hiala boake amy i “Babilona Lahibeỳ” ao ze ndaty soa fo. (Apok. 18:2, 4) Tafara izay o Mpianatse ty Baiboly magneneke ty tane toio, le nizara taratasy milimpy misy o fanapahan-kevetse iohoe. An-tapetrisa’e ty nivita iareo zara tamy izay.

“Hagnampe iareo hifandrambe maifitse i fivoriagne mampahery rey”

Tamy ty andro fara’e nanoagne o havoriambey iohoe, le ndaty losotse ty 30 000 ty naharey ty lahajaka hoahy ty ndaty maro natao i Rahalahy Rutherford manao tihoe “Mandroso Mbamy i Aramagedonay Mbeo o Firenenao Iaby, Faie Ndaty An-tapetrisa’e Velogne amy Hinane zao ro le Lia’e Tsy ho Mate.” Nagnofa i kolizioma vaho namboaregne ta Los Angeles aoy areke o Mpianatse ty Baibolio satria maro ty ndaty nitamaegne hoavy. Mba hahareiza ty ndaty tsikiraidraike i fandaharagney, le i parilera tamy i kolizioma taoy avao ty nampiasaegne. Teknolojia vaovao i rahay tamy izay. Maro ty naharey i fandaharagney tamy ty radio.

FITOMBOAGNE MAGNERAN-TANE

Niambake ty nifandrosoa i asa fitoriagney ta Afrika, ta Eropa, ta Inde naho ta Amerika Atimo agne tamy taogne 1923. Nagnampe amy ty famokaragne boke aman-gazete amy ty firehake malaialam, hindia, tamòly, télogò vaho ordò zao ty A. J. Joseph, mitoboke a Inde agne. Ie amy izao reke mbe mikarakara ty vali’e naho ty ana’e miiake enegne.

I William R. Brown naho ty keleia’e

Nanoratse tamy i foibey a Bròkliny New York agne ty Alfred Joseph naho i Leonard Blackman, agnisa ty Mpianatse ty Baiboly ta Sierra Leone agne, mba hangatake fagnampeagne. Nivale i fangataha iareoy tamy 14 Avrily 1923. Hoe ty Alfred: “Nisy niantso raho tamy ze Sabotsy halegne zay. Tsy nampoizeko i rahay.” Hoe i ndaty tamy i telefonỳ tao: “Ihe vao o nanoratse tamy ty Fikambanagne agne mba hangatake mpitorio?” “Eka”, hatasa i Alfred. “Izaho ty nalefa iareo ho mbeo”, hoe i ndaty tamy telefony taoy. I William R. Brown i ndaty taoy. Vaho niavy tamy i andro igne boake a Karaiba agne reke reketse ty vali’e naho i anak’ampela iareo rey. I Antonia ty agnara i vali’e, le i Louise naho i Lucy ty agnara i ana iareo rey. Tsy nila nandigne ela o rahalahio vaho hahatrea ry Brown keleian-draike.

Hoe ka ty Alfred: “Maraindray igne, le niara-nandineke o Baibolio manahake ty fatao’ay isan-keregnandro zahay amy i Leonard. Ie tampoke teo le nahatrea ndaty abo tan-dalagne eo raho. Kay i Rahalahy Brown i ndatỳ. Tena nafana fo tamy ty hamarenagne reke, le nagniry hanao lahajaka hoahy ty ndaty maro ty maray igne.” Tsy ampe vola’e raike le fa nilany ty boke naho gazete iaby nindese’e. Tsiela tafara izay, le nahazo boke losotse ty 5 000 reke faie mbe maro mandikoatse izay ty nipaliae’e tafara izay. Ndra tie teo zay, le tsy tihoe mpivarotse boke ty nahafantaragne i Rahalahy Brown. Mpanompo i Jehovah nafana fo reke. Tagnate ze fotoagne nanompoa’e zay, le nampiasa ty Soratse Masigne avao reke tamy ty lahajaka nanoe’e. Nanjare nitokave o ndatio tihoe Baiboly Brown areke reke.

Ty Betela i Magdeburg tamy 1923 tagne ho agne

Nanapa-kevetse ty rahalahy tan’Alemaigne tagne tie ndra aleo hafindra i birò ty sampagne ta Barmen taoy satria nikedekede loatse. Nirey iareo ka tie tsy ho ela le hotafihe i Fransa i tanàgney. Nahatrea tragno bey ta Magdeburg tao areke iareo, le nitrea tie nimete soa hanoagne pirinty o boke naho o gazetentikagneo i tragnoy. Nivita o rahalahy reo ty nifitaonagne i fitaovagne fanoagne pirinty rey naho ty fitaovagne hafa tamy 19 Jona, le nifindra tamy i Betela vaovao ta Magdeburg tagney iareo. Ie maray i andro nahatreava iareo amy ty foibeintika magneran-taneo agne tie nivita tanterake i fifindragney iaby le nisy fitaliliagne ty tamo o gazeteo ao tie nalae i Fransa ho fanagna’e ty tanà i Barmen. Nisaotse i Jehovah o rahalahio satria nitrea iareo boake amy igne tie nitahy sady niaro iareo reke.

I George Young naho i Sarah Ferguson (havana) naho i rahavave’ey

Ta Brezily agne, le nanao lia lavitse ty George Young mba hitoriagne i talily soay. Nandamigne ty hisia ty birò ty sampagne tagne reke, le nanomboke nampiboake ty gazete Fitalakesan-davitse amy ty firehake portigey. Tagnate ty volagne tsiampeampe avao le fa nahavita nametrake gazete naho bokekele losotse ty 7 000 reke. Tena nifale ty Sarah Ferguson naho fa nitilike ty keleia’e ty Rahalahy Young. Fa namaky ty gazete Fitalakesan-davitse reke nanomboke tamy 1899, faie mbe tsy afake natao badisa mba hampisehoagne tie nanokan-tegna hoahy i Jehovah. Volagne tsiampeampe tafara izay, le natao badisa ty Rahavave Ferguson naho ty ana’e miiake efatse.

MIKEZAHA HAFANA FO SADY HAHATREA HAFALEAGNE AMY TY FANOMPOAGNE AN’AGNAHARE

Naho fa ho nifaragne i taogney, le nirehafegne tamy ty Fitalakesan-davitse 15 Desambra 1923 (angilé) ty voka ty firaisan-tsay o Mpianatse ty Baibolio tamy ty fanompoagne. Hoe ty nivoarehake tao: “Nibaribary tie nanagne finoagne matanjake o fiangonagneo ... Lonike tika mba ho vognogne hiasa mafe, hafana fo avao sady ho fale hanao ty fanompoagne an’Agnahare, amy ty taogne 1924.”

Taogne tena nahafale ka ty taogne nagnarake hoahy o Mpianatse ty Baibolio. Niasa tan-teteke, ta Staten Island tagne tagnate ty volagne maromaro o rahalahy ta Betela taò. Narine i Bròkliny ty nisy aze. Nivita oregne tamy ty fanomboha ty taogne 1924 i tragno vaovao namboaregne tamo o toeragne iohoe tagne. Nagnampe mba hampiharo saigne o rahalahy magneran-taneo ze raha zay sady nampiparitake i talily soay. Tena niambake ty fomba nahatanteraha izay!

Ekipa nanao fagnoregnagne ta Staten Island tagne

a Fanompoagne Naho ty Fiaignantika Kristiana: Tari-dalagne Hoahy ty Fivoriagne, ty fitokavagne aze tie amy izao.