Tshɔka lɛnɛ ele awui

Tshɔka lo ɛtɛ w'awui

1923​—⁠Ɛnɔnyi lokama wambeta

1923​—⁠Ɛnɔnyi lokama wambeta

Tshoto y’Etangelo ya Ngɔndɔ ka ntondo 1, 1923, mbutaka ɔnɛ: “Takalongamɛka di’ɔnɔnyi wa 1923 monga ɔnɔnyi wa dimɛna efula, ekɔ diɛsɛ dia woke efula dia mbitɛ anto wanɛ wasowa dia ntena di’amɛna efula diekɔ lo mbakongɛ.” Lo 1923, ambeki wa Bible wakasale etshikitanu lo nsanganya yawɔ, lo nsanganya yawɔ ya weke ndo l’olimu awɔ w’esambishelo, etombelo waki la dui sɔ ele vɔ wakanyomoleka mfula ndo wakanyomoleka monga kaamɛ.

NSANGANYA YAKAKIMANYIYA DI’ANANGƐSO NYOMOLEKA MONGA KAAMƐ

Alamanaka wele l’avɛsa ndo la numɛlɔ y’esambo

L’ɔnɔnyi ɔsɔ, okongamelo akasale etshikitanu ɛmɔtshi wakakimanyiya dia kaamɛ k’ɔtɛmwɛlɔ monga l’atei w’ambeki wa Bible. Tshoto y’Etangelo yakatatɛ ntondja kɔmatɛrɛ yalembetshiya divɛsa diakawasɛdingolaka lomingu tshɛ lo nsanganya yakawasanganaka dia nɔmba ndo ntombola Jehowa. Laadiko a lassɔ, ambeki wa Bible wakatondja alamanaka waki la divɛsa diakawahombaka nkɛtshanya lomingu tshɛ ndo osambo wakawahombaka memba lo wekelo w’onto ndamɛ kana l’ɔtɛmwɛlɔ wa lo nkumbo.

Lo nsanganya yawɔ shɔ, ambeki wa Bible wakakokaka mbuta awui wakawahomana la wɔ l’esambishelo, mbisha Jehowa losaka, memba osambo kana nsala dɔmbɛlɔ. Eva Barney, lakabatizama lo 1923 etena kakinde eke l’ɛnɔnyi 15, mbohɔka ɔnɛ: “Naka wɛ kombolaka mbuta dui dimɔtshi diakayahomana la diɔ l’esambishelo, wɛ koka memala ko mbuta dui dimɔtshi diele oko: ‘Lekɔ lo nkombola mbisha Nkumadiɔndjɔ losaka l’awui tshɛ w’ɛlɔlɔ wosalende.’” Anangɛso amɔtshi wakalangaka nsambisha. Kadiyɛso Barney tetemalaka mbuta ɔnɛ: “Ɔnangɛso ɔmɔtshi la ngandji efula l’opalanga lakawelɛka Godwin akongaka l’awui efula wa mbisha Nkumadiɔndjɔ losaka. Koko etena kakɛnaka wadɛnde dia ɔnangɛso la lɔmbɔla losanganya ambotatɛ nkiyana, wadɛnde akokunyiyaka lo dikɔti ndo nde akoshimbaka dia nde ntɛkɛta ndo akawodjashaka.”

Mbala ɔtɔi lo ngɔndɔ, ase etshumanelo l’etshumanelo wakasalaka dɔmbɛlɔ dia laande, wakatombolaka ndo wakataka kɛnɛ kakawahomanaka la tɔ l’esambishelo. Dia nembetshiya woho waki losanganya lɔsɔ, Tshoto y’Etangelo ya Ngɔndɔ ka nɛi 1, 1923, mbutaka ɔnɛ: “Etenyi k’ahende ɔtɔi ka losanganya lɔsɔ kakalekaka mendana la mbuta awui wakawahomana la wɔ l’olimu w’esambishelo ndo nkeketsha apandjudi. . . . Sho mbetawɔka dia nsanganya yakeketsha shɔ yayokotola angɛnyi dia vɔ ndeka monga kaamɛ lam’asawɔ.”

Charles Martin, laki l’ɛnɔnyi 19 laki opandjudi w’oma lo etshumanelo ka Vancouver, la Canada, akakondja wahɔ efula lo nsanganya shɔ. Nde akayota l’ɔkɔngɔ ɔnɛ: “Ɔsɔ mbaki etena kakameke mbala ka ntondo kɛnɛ kahombami mbuta l’esambishelo ka lo luudu la luudu. Mbala efula, onto ɔmɔtshi akakɔndɔlaka kɛnɛ kakahomana lande l’esambishelo ka lo luudu la luudu. Dui sɔ diakambisha kanyi ya kɛnɛ kahombami tota ndo woho wa nkadimola dia mbekola wekamu lo ambola watombolawɔ.”

WAKAKEKETSHA KAAMƐ KAWƆ DIƐSƐ L’OLIMU W’ESAMBISHELO

Bulletin wa Ngɔndɔ ka tanu 1, 1923

“Otombelo l’olimu w’esambishelo lo nshi yakawokanaka” akakimanyiya nto dia mbisha lonya dia kaamɛ monga l’okongamelo. Sawo dimɔtshi dia lo Tshoto y’Etangelo ya Ngɔndɔ ka nɛi 1, 1923, diakewoya ɔnɛ: “Dia sho tshɛ monga kaamɛ l’olimu akɔ waamɛ . . . , Lushi la hende Ngɔndɔ ka tanu 1, 1923, lakasɔnama dia nsala olimu w’esambishelo ka laande. Woho akɔ waamɛ mbele Lushi la hende la l’etatelo ka ngɔndɔ tshɛ lakahombaka monga lushi l’esambishelo . . . Opandjudi tshɛ wa l’etshumanelo akahombaka sukɛ olimu ɔsɔ.”

Kaanga ambeki wa Bible w’akɛnda wakahombaka nsambisha. Hazel Burford, laki paka l’ɛnɔnyi 16 l’etena kɛsɔ mbohɔka ɔnɛ: “Bulletin wakashaka bɛnyɛlɔ di’asawo diakatakokaka nkimɛ l’ɔtɛ. a Dimi la papa opalanga takayasha la wolo l’elimu ɛsɔ.” Koko, Kadiyɛso Burford akaambe efula lo woho wakayaokaka ɔnangɛso ɔmɔtshi lo dikambo di’esambishelo kande. Nde mbutaka ate: “Ɔnangɛso ɔmɔtshi l’opalanga akashimbaka la wolo tshɛ diaha dimi ntɛkɛta l’anto. L’etena kɛsɔ, anto amɔtshi koshihodiaka dia ombeki wa Bible tshɛ, mbidja ndo ɛlɔngɔlɔngɔ ndo esekaseka wakahombaka ndjasha ndo vɔ la wɔ dia ntombola Otungi aso wa Woke.” (Os. 148:​12, 13, King James Version) Koko kadiyɛso Burford akatetemala nsambisha. Oma laasɔ, nde akayotshɔka dia tɔtɔ Kalasa ka hende ka Ngiliyadɛ ndo wakayotoma oko misiɔnɛrɛ la Panama. L’edjedja ka wonya, anangɛso asɔ wakayotshikitanya kanyi yawɔ lo kɛnɛ kendana l’esambishelo k’akɛnda.

NSANGANYA YA WEKE YAKAKEKETSHA KAAMƐ K’ANANGƐSO L’AKADIYƐSO

Nsanganya ya lo ngelo kɛmɔtshi ndo ya rɛjɔ yakakokaka nto nkeketsha kaamɛ k’anangɛso. Lo nshi ya nsanganya ya wedja shɔ, aki nshi mɔtshi yakasɔnama dia nsambisha, ɛnyɛlɔ oko lɔnɛ lakasalema lo Winnipeg, la Canada wakalɔmbɛ anto tshɛ dia nsambisha l’osomba ɔsɔ lo Ngɔndɔ ka sato, 31. Esambishelo ka lo nsanganya ya weke kɛsɔ akakimanyiya di’anto efula sambishama. Lo Ngɔndɔ k’enanɛi 5, anto oko 7000 wakɔtɔ lo losanganya lokina la woke lakasalema la Winnipeg. L’etena kɛsɔ, ɔsɔ mbaki losanganya lakaleke anto mbɔtɔ la Canada.

Losanganya loleki ohomba l’Ɛmɛnyi wa Jehowa la lo 1923 lakasalema lo Ngɔndɔ k’enanɛi 18-26, la Los Angeles, la Californie. Lo mingu ya la ntondo ka losanganya lɔsɔ, tojurnalɛ takewoya dia losanganya lɔsɔ ndo ambeki wa Bible wakakahe akashi wa leeta ndekana 500000. Pakartɛ yakewoyaka losanganya lɔsɔ yakahanema lo mituka wɛmɛmba anto ndo lo mituka w’onto ndamɛ.

Losanganya la woke lakasale ambeki wa Bible lo 1923 la Los Angeles

Lushi la samalo Ngɔndɔ k’enanɛi 25, ɔnangɛso Rutherford akasha sawo diaki l’ɔtɛ a dui ɔnɛ: “Ɛkɔkɔ la mbudi,” lo sawo diakɔ nde akalembetshiya dia “ɛkɔkɔ” mbele anto wele suke dia nsɛna lo paradiso ka lanɛ la nkɛtɛ. Nde akasha nto sawo diaki l’ɔtɛ a dui ɔnɛ: “Ɔhɛmwɛlɔ.” Sawo sɔ diakatondja Lokristokristo sɛkɛ ndo diakakeketshaka anto w’etema ɛlɔlɔ dia ntomba oma lo “Babilɔna ka Woke.” (Ɛny. 18:​2, 4) L’ɔkɔngɔ wa laasɔ, ambeki wa Bible wa l’andja w’otondo wakakahanya miliyɔ ya traktɛ yaki l’ɔhɛmwɛlɔ ɔsɔ.

“Kaamɛ ka l’etsha kɛsɔ kayokotola angɛnyi dia vɔ ndeka monga kaamɛ lam’asawɔ”

Lo lushi l’ekomelo la losanganya la woke lɔsɔ, ampokami ndekana 30000 wakahokamɛ sawo dia lo sɛkɛ dia ɔnangɛso Rutherford diaki l’ɔtɛ a dui ɔnɛ: “Wedja tshɛ wekɔ lo tasukana la Armangɛdɔna, koko miliyɔ y’anto wasɛna ɛlɔ hawotovɔ.” Lo mbeya la ntondo lofulo l’anto layoya, ambeki wa Bible wakalowɛ stadɛ k’oyoyo ka Coliseum la Los Angeles. Dia ndjashikikɛ di’anto tshɛ wayoka dimɛna, anangɛso wakakambe la opalale wa weke, mbuta ate dihomɔ di’eyoyo diaki dieke katomba l’etena kɛsɔ. Anto efula wakayele ekongelo kɛsɔ lo aradiyo.

OHAMELO WA L’ANDJA W’OTONDO

Lo 1923, ohamelo wa woke efula wakasalema l’olimu w’esambishelo lo Afrikɛ, l’Europe, la Inde ndo lo Amɛrikɛ wa lo sidɛ. La Inde, etena kakandayashaka tshɛ dia nkokɛ wadɛnde ndo anande asamalo, ɔnangɛso A. J. Joseph akakimanyiya dia ntondja ekanda walembetshiya Bible lo ɔtɛkɛta wa Hindi, wa Tamil, wa Telugu, ndo wa Urdu.

William R. Brown nde la nkumbo kande

La Sierra Leone, ambeki wa Bible, Alfred Joseph nde la Leonard Blackman wakafundɛ mbalasa kalɔmbɔla olimu aso l’andja w’otondo la Brooklyn, New York, dia nyanga ekimanyielo. Lo Ngɔndɔ ka nɛi 14, 1923, wakawakadimola lo dɛmandɛ diawɔ. Afred mbutaka ɔnɛ: “Lushi la samalo la dikɔlɔ di’otsho, lakalongola leeta lakimi konongamɛka lo telefɔnɛ.” Nde akoke wondjo ɔmɔtshi wa dui diakawombola ɔnɛ, “Onde wɛ mbele onto lakafundɛ Watch Tower Society dia nɔmba esambisha?” Alfred akakadimola ate “eelo. Ko vɔ wakatomɛwɔ.” Ɔsɔ aki dui diaki William R. Brown. Nde akakome ko lushi lɔsɔ oma la Caraïbe, nde la wadɛnde, Antonia ndo anawɔ wa wamato w’akɛnda Louise nde la Lucy. Anangɛso kotshimbatshimba dia mpomana la ɔnangɛso Brown nde la nkumbo kande.

Alfred tetemalaka mbuta ɔnɛ: “La wedi a pindju la yoosose, dimi la Leonard takakɛtshanyaka awui wa lo Bible oko wakatasalaka lumingu tshɛ, la shashimoya, takɛnyi pami k’otale tshwa la soko diaso dia luudu. Ɔsɔ aki William R. Brown. Nde aki l’ohetoheto efula l’akambo wa mɛtɛ, diɔ diakɔ diakandakombola mbisha sawo dia lo sɛkɛ lushi lakayele.” La ntondo ka nkoka ngɔndɔ, ɔnangɛso Brown akakahe ekanda tshɛ wakandaye la wɔ. Aha la tshimbatshimba nde akanyomolongola abuku ndekana 5000 ndo kombeta edja, nde akanyomoleka monga l’ohomba w’abuku. Koko ɔnangɛso Brown kombeyamaka oko onto latasondja abuku. L’edja tshɛ k’olimu wakandakambɛka Jehowa l’ohetoheto, mbala la mbala nde akakambaka l’Afundelo lo asawo ande, diakɔ diakayotatɛ anto mbeelɛ ɔnɛ Brown la Bible.

Bɛtɛlɛ ka la Magdeburg l’ɛnɔnyi wa 1920

L’etena kɛsɔ, l’Allemagne anangɛso wakɔshi yɛdikɔ ya monola Bɛtɛlɛ kaki la Barmen, nɛ dia tɔ kaki kaya tshitshɛ efula ndo nto vɔ wakoke di’asɔlayi w’ase France waki suke la mbɔtɔ l’osomba ɔsɔ. Ambeki wa Bible wakatotanaka luudu lɔmɔtshi la woke la Magdeburg lakɛnama dia aki dihole dia dimɛna dia ntatɛ ntondja ekanda walembetshiya Bible. Lo Ngɔndɔ ka samalo 19, anangɛso wakashidiya nkeleka waa mashinyi w’otondjelo w’ekanda ko wakonɔ lo Bɛtɛlɛ k’oyoyo ka la Magdeburg. Lushi lakawonɔ, l’ɔkɔngɔ wa mbewoya Mbalasa kalɔmbɔla olimu aso l’andja w’otondo dia wonwelo amboshila, tojurnalɛ takewoya di’asɔlayi w’ase France wamboshila mbɔsa osomba wa Barmen. Anangɛso wakɛnyi dia yɛdikɔ ya monɔ aki djembetelo y’ɛtshɔkɔ ndo y’ekokelo ka Jehowa.

George Young nde la Sarah Ferguson (lo lonya lomi) nde la kadiyɛnde

La Brésil, George Young, lakande nkɛndɔ efula dia mbewoya lokumu l’ɔlɔlɔ, akake Bɛtɛlɛ k’oyoyo ndo akatatɛ ntondja Tshoto y’Etangelo l’ɔtɛkɛta wa portugais. Lo ngɔndɔ ngana tsho, nde akakahe ekanda walembetshiya Bible ndekana 7000. Lam’akandakome la Brésil, Sarah Ferguson akangɛnangɛna efula etena kak’embola ɔnangɛso Young nkumbo kawɔ. Nde akadiɛka Tshoto y’Etangelo ntatɛ oma lo 1899, koko nde atakimɔka lɔsɛnɔ lande le Nzambi ndo atabatizamaka. Ngɔndɔ ngana oma laasɔ, kadiyɛso Ferguson nde la anande anɛi wakayotakolaka nna di’ohomba sɔ.

“TOKAMBE NZAMBI L’OHETOHETO NDO L’ƆNGƐNƆNGƐNƆ”

Otsha l’ekomelo k’ɔnɔnyi, Tshoto y’Etangelo ya Ngɔndɔ ka dikumi l’ahende 15, 1923, yakɛnya shɛngiya yaki la etshikitanu wendana la nsanganya, esambishelo ndo nsanganya ya weke le ambeki wa Bible. Yɔ mbutaka ɔnɛ: “Ekɔ dui dia wɔdu dia mɛna dia tshumanelo . . . diaya la lonyuma la dimɛna . . . Nyɛsɔ tɔlɔtɛ ɛlɔtɔ aso wa ta ndo tonyomonga l’ohetoheto ndo tonge suke dia nyomoleka ndjasha l’olimu ndo ntetemala kambɛ Nzambi l’ohetoheto ndo l’ɔngɛnɔngɛnɔ l’ɔnɔnyi wa 1924.”

Ɔnɔnyi wa 1924 waki ɔnɔnyi woleki ohomba le ambeki wa Bible. Anangɛso wa lo Bɛtɛlɛ wakakambe l’edja ka ngɔndɔ efula l’ɛtshi ka nkɛtɛ ka Staten Island, aki suke la mbalasa kawɔ kalɔmbɔla la Brooklyn. Mvudu yakakama lo dihole sɔ yakashile mbikama l’etatelo ka 1924, ndo yɔ yakakimanyiya anangɛso dia nkeketsha dimama dia ngandji dia lam’asawɔ ndo mpamia olimu wa lokumu l’ɔlɔlɔ lo toho tahatongaka ndooko lushi.

Olui wa wokelo la Staten Island

a Elamɛ nshi nyɛ Dikatshi dia losanganya la Lɔsɛnɔ ndo olimu aso w’Okristo.