Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

NIKASEMƆ 42

Ani ‘Oboɔ Toi Oya’?

Ani ‘Oboɔ Toi Oya’?

“Hiɛshikamɔ ni jɛ ŋwɛi lɛ, . . . eboɔ toi oya.”—YAK. 3:17.

LALA 101 Nyɛhãa Wɔfea Ekome Kɛtsua Nii

NƆ NI ABAASUSU HE a

1. Mɛni hewɔ bei komɛi lɛ ewa kɛhã wɔ akɛ wɔbaabo gbɛtsɔɔmɔ toi lɛ?

 ANI bei komɛi lɛ, ewa kɛhã bo akɛ obaabo gbɛtsɔɔmɔ toi? Nakai eba lɛ yɛ Maŋtsɛ David gbɛfaŋ, no hewɔ lɛ esɔle ehã Nyɔŋmɔ akɛ: “Kanyamɔ mi koni majɛ misuɔmɔ mli mabo bo toi.” (Lala 51:12) David sumɔɔ Yehowa. Fɛɛ sɛɛ lɛ, bei komɛi lɛ, enáaa lɛ mlɛo akɛ ebaabo Yehowa toi, ni nakai ebaa lɛ yɛ wɔ hu wɔgbɛfaŋ. Mɛni hewɔ ebaa lɛ nakai? Klɛŋklɛŋ lɛ, emuu ni wɔyeee lɛ hewɔ lɛ, be ni abaafɔ wɔ beebe lɛ, ewaaa kɛhãaa wɔ akɛ wɔbaagbo toi. Nɔ ni ji enyɔ lɛ, be fɛɛ be lɛ, Satan miibɔ mɔdɛŋ ni ehã wɔte shi wɔwo Yehowa tamɔ bɔ ni ete shi ewo Yehowa lɛ. (2 Kor. 11:3) Nɔ ni ji etɛ lɛ, mɛi ni yɔɔ je lɛ mli ŋmɛnɛ lɛ ateŋ mɛi pii sumɔɔ ni amɛtse atua, ni su nɛɛ ji nɔ ni Biblia lɛ tsɛɔ lɛ “mumɔ ni tsuɔ nii amrɔ nɛɛ yɛ toigbele bii lɛ amli lɛ.” (Efe. 2:2) Enɛ hewɔ lɛ, esa akɛ wɔmia wɔhiɛ waa koni wɔkahã emuu ni wɔyeee lɛ, Abonsam ŋaatsɔi lɛ, loo je lɛ su lɛ hã wɔtsɔmɔ toigbolɔi, ni wɔmia wɔhiɛ wɔbo Yehowa kɛ mɛi ni ehã amɛ hegbɛ ko lɛ toi.

2. Kɛ́ akɛɛ ‘wɔbo toi oya’ lɛ, te atsɔɔ tɛŋŋ? (Yakobo 3:17)

2 Kanemɔ Yakobo 3:17. Yehowa kɛ emumɔ lɛ tsirɛ Yakobo ni eŋma akɛ, mɛi ni hiɛ kã shi lɛ, kɛ́ akɛ gbɛtsɔɔmɔi hã amɛ lɛ, ‘amɛboɔ toi oya.’ Mɛni enɛ tsɔɔ? Etsɔɔ akɛ, kɛ́ mɛi ni Yehowa kɛ hegbɛ ko ewo amɛdɛŋ lɛ kɛɛ wɔ ni wɔfee nɔ ko lɛ, esa akɛ wɔjɛ wɔsuɔmɔ mli wɔfee nakai amrɔ nɔŋŋ. Shi no hu etsɔɔɔ akɛ kɛ́ mɔ ko kɛɛ wɔfee nɔ ko ni kɛ Yehowa suɔmɔnaa nii kpãaa gbee lɛ, wɔfee.—Bɔf. 4:​18-20.

3. Mɛni hewɔ Yehowa miisumɔ ni wɔbo mɛi ni ekɛ hegbɛ ko ehã amɛ lɛ toi?

3 Kɛ́ Yehowa kɛɛ wɔfee nɔ ko lɛ, bei pii lɛ ewaaa akɛ wɔbaafee, ejaakɛ wɔle akɛ eyeɔ emuu ni egbɛtsɔɔmɔi fɛɛ ja. (Lala 19:7) Shi kɛ́ adesai ni hiɛ hegbɛ ko lɛ kɛɛ wɔfee nɔ ko lɛ, bei pii lɛ ewa akɛ wɔbaafee, ejaakɛ wɔle akɛ amɛyeee emuu. Yehowa ehã wɔfɔlɔi, maŋ onukpai, kɛ asafoŋ onukpai lɛ hegbɛ ko. (Abɛi 6:20; 1 Tes. 5:12; 1 Pet. 2:​13, 14) No hewɔ lɛ, kɛ́ wɔbo amɛ toi lɛ, belɛ wɔmiibo Yehowa toi. Yɛ nikasemɔ nɛɛ mli lɛ, wɔbaakwɛ nɔ ni baanyɛ aye abua wɔ ni wɔbo adesai ni Yehowa kɛ hegbɛ ko ewo amɛdɛŋ lɛ toi kɛ́ nɔ ni amɛbiɔ ni wɔfee lɛ wa kɛhã wɔ po.

BO OFƆLƆI TOI

4. Mɛni hewɔ oblahii kɛ oblayei pii booo amɛfɔlɔi toi?

4 Ŋmɛnɛ lɛ, oblahii kɛ oblayei pii booo amɛfɔlɔi toi, ni wɔnyɛmimɛi oblahii kɛ oblayei lɛ kɛ mɛi ni tamɔ nɛkɛ shãraa. (2 Tim. 3:​1, 2) Mɛni hewɔ oblahii kɛ oblayei pii booo amɛfɔlɔi toi? Nɔ hewɔ lɛ ji, amɛteŋ mɛi pii nuɔ he akɛ amɛfɔlɔi feɔ osato, ejaakɛ nibii ni amɛkɛɔ amɛ akɛ amɛfee lɛ, amɛ diɛŋtsɛ lɛ amɛfeee. Amɛteŋ mɛi komɛi naa ŋaa ni amɛfɔlɔi woɔ amɛ lɛ akɛ ebe eho loo eyɛ kpɛŋŋ tsɔ. Kɛ́ oblanyo loo oblayoo ji bo lɛ, ani bei komɛi lɛ onuɔ he nakai? Ewa kɛhã oblahii kɛ oblayei pii akɛ amɛbaabo Yehowa famɔ nɛɛ toi, akɛ: “Nyɛboa nyɛfɔlɔi atoi yɛ Nuŋtsɔ lɛ mli, ejaakɛ enɛ ja.” (Efe. 6:1) Mɛni baaye abua bo ni onyɛ obo famɔ nɛɛ toi?

5. Mɛni hewɔ esa kadimɔ waa akɛ Yesu bo efɔlɔi toi? (Luka 2:​46-52)

5 Yesu bo efɔlɔi toi be fɛɛ be, ni enɛ ji nɔkwɛmɔnɔ kpakpa ni fe fɛɛ ni obaanyɛ okase. (1 Pet. 2:​21-24) No mli lɛ eye emuu, shi efɔlɔi yeee emuu. Fɛɛ sɛɛ lɛ, ekɛ woo hã amɛ, ni efee nakai be ni amɛtɔ̃ kɛ be ni amɛnuuu lɛ shishi lɛ po. (2 Mo. 20:12) Bo lɛ, hã wɔsusu nɔ ni ba be ni eye afii 12 lɛ he wɔkwɛ. (Kanemɔ Luka 2:​46-52.) Efɔlɔi kɛ lɛ tee Yerusalem koni amɛyaye gbi jurɔ ko. Shi be ni amɛkuɔ amɛsɛɛ amɛbaa shĩa lɛ, amɛyɔseee akɛ efataaa amɛhe. Be ni aye gbi jurɔ lɛ atã lɛ, esa akɛ kulɛ Yosef kɛ Maria akwɛ akɛ amɛbii lɛ fɛɛ ayi eshɛ lo dani amɛyi gbɛ akɛ amɛmiiya shĩa. Sɛɛ mli be ni amɛna Yesu lɛ, Maria shwa lɛ akɛ ehã etɔ amɛ. Kulɛ Yesu baanyɛ ehã efɔlɔi ana akɛ amɛ ni amɛfeee ni ahi. Shi efeee nakai. Moŋ lɛ, ejɛ bulɛ mli ekɛ amɛ wie. Shi Yosef kɛ Maria ‘nuuu nɔ ni ekɛ amɛ wie lɛ shishi.’ Fɛɛ sɛɛ lɛ, “etee nɔ eba ehe shi ewo amɛshishi.”

6-7. Mɛni baaye abua oblahii kɛ oblayei ni amɛbo amɛfɔlɔi toi?

6 Oblahii kɛ oblayei, ani bei komɛi lɛ ewa kɛhã nyɛ akɛ nyɛbaabo nyɛfɔlɔi toi kɛ́ amɛtɔ̃ loo amɛnuuu nyɛ shishi? Yɛ shihilɛi ni tamɔ nakai lɛ amli lɛ, mɛni baaye abua nyɛ ni nyɛbo amɛ toi? Klɛŋklɛŋ kwraa lɛ, nyɛsusua bɔ ni Yehowa baanu he ehã lɛ he. Biblia lɛ kɛɛ kɛ́ nyɛbo nyɛfɔlɔi toi lɛ, “enɛ sa Nuŋtsɔ lɛ hiɛ jogbaŋŋ.” (Kol. 3:20) Yehowa le akɛ bei komɛi lɛ, nyɛfɔlɔi nuuu nyɛ shishi loo bei komɛi lɛ amɛwoɔ nyɛ mlai ni ewa kɛhã nyɛ akɛ nyɛbaaye nɔ. Shi kɛ́ nyɛbo amɛ toi lɛ, Yehowa baaná miishɛɛ.

7 Nɔ ni ji enyɔ lɛ, nyɛsusua bɔ ni nyɛfɔlɔi baanu he amɛhã lɛ he. Kɛ́ nyɛbo nyɛfɔlɔi toi lɛ, nyɛhãa amɛmii shɛɔ amɛhe, ni amɛheɔ nyɛ amɛyeɔ waa. (Abɛi 23:​22-25) Agbɛnɛ hu, nyɛbaasumɔ amɛsane waa. Nyɛmi nuu ko ni jɛ Belgium ni atsɛɔ lɛ Alexandre lɛ wie akɛ: “Be ni mibɔi nibii ni mifɔlɔi kɛɔ mi akɛ mifee lɛ feemɔ lɛ, amɛbasumɔ misane waa, ni mi hu mibasumɔ amɛsane waa.” b Nɔ ni ji etɛ lɛ, kɛ́ nyɛbo nyɛfɔlɔi toi lɛ, wɔsɛɛ lɛ nyɛbaaná he sɛɛ. Nyɛmi nuu ko ni yɔɔ Brazil ni atsɛɔ lɛ Paulo lɛ wie akɛ: “Akɛni miboɔ mifɔlɔi toi hewɔ lɛ, no eye ebua mi ni miboɔ Yehowa kɛ mɛi krokomɛi ni akɛ hegbɛ ko ewo amɛdɛŋ lɛ toi.” Naa nɔ kroko hewɔ ni ehe miihia waa ni nyɛbo nyɛfɔlɔi toi. Biblia lɛ kɛɛ, kɛ́ nyɛbo nyɛfɔlɔi toi lɛ, ‘ebaahi ehã nyɛ, ni nyɛbaatsɛ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ.’—Efe. 6:​2, 3.

8. Mɛni hewɔ oblahii kɛ oblayei pii boɔ amɛfɔlɔi toi?

8 Oblahii kɛ oblayei pii ena akɛ, kɛ́ amɛbo amɛfɔlɔi toi lɛ, nibii yaa lɛ jogbaŋŋ kɛhãa amɛ. No mli lɛ, nyɛmi yoo ko ni atsɛɔ lɛ Luiza, ni lɛ hu ejɛ Brazil lɛ, enaaa nɔ hewɔ ni efɔlɔi eŋmɛɛɛ lɛ gbɛ ni ehiɛ foŋ. Ni nɔ kome hewɔ ni enuuu enɛ shishi kwraa ji, etipɛŋfoi fɛɛ hiɛ eko. Shi ebayɔse akɛ no mli lɛ, efɔlɔi lɛ miibu ehe. Amrɔ nɛɛ ekɛɛ ena akɛ, kɛ́ efɔlɔi kɛɛ efee nɔ ko lɛ, jeee ni amɛmiita emiishɛɛ nɔ, shi moŋ amɛmiitsɔɔ lɛ nɔ ni kɛ́ efee lɛ ebaahi ehã lɛ. Bei komɛi lɛ, ewa kɛhã nyɛmi yoo ko ni jɛ United States ni atsɛɔ lɛ Elizabeth lɛ akɛ ebaabo efɔlɔi toi. Shi ewie akɛ: “Kɛ́ mifɔlɔi kɛɛ mifee nɔ ko ni minuuu shishi lɛ, misusuɔ bɔ ni gbɛtsɔɔmɔi komɛi ni amɛkɛhã mi be ko ni eho lɛ ebu mihe lɛ he.” Nyɛmi yoo ko ni yɔɔ Armenia ni atsɛɔ lɛ Monica lɛ hu kɛɛ be fɛɛ be ni ebaabo efɔlɔi toi lɛ, nibii yaa lɛ jogbaŋŋ kɛhãa lɛ fe kɛ́ ebooo amɛ toi.

BO “HEGBƐI NI YEƆ NƆ LƐ” TOI

9. Te mɛi pii feɔ amɛnii amɛhãa tɛŋŋ yɛ mlai ni nɔyelɔi lɛ woɔ lɛ ahe?

9 Biblia lɛ tsɛɔ maŋ nɔyelɔi lɛ akɛ “hegbɛi ni yeɔ nɔ lɛ.” (Rom. 13:1) Mɛi pii kpɛlɛɔ nɔ akɛ ehe miihia ni aná nɔyelɔi yɛ maŋ lɛ mli, ni amɛboɔ mlai ni nɔyelɔi nɛɛ woɔ lɛ ekomɛi toi. Shi nɛkɛ mɛi nɛɛ nɔŋŋ booo mlai lɛ ekomɛi toi kɛ́ amɛnuɔ he akɛ ejaaa loo ebaahã amɛhe afi amɛ. Mlai ni amɛsumɔɔɔ lɛ eko ji nɔ ni kɔɔ toowoo he lɛ. Yɛ maji ni yɔɔ Yuropa lɛ ateŋ ekome nɔ lɛ, mɛi pii kɛɛ kɛ́ onuɔ he akɛ too ni maŋ lɛ heɔ lɛ fa tsɔ lɛ, kaawo. Enɛ hewɔ lɛ, maŋbii lɛ pii wooo toi fɛɛ ni nɔyeli lɛ biɔ ni amɛwo lɛ.

Mɛni wɔkaseɔ yɛ toiboo ni Yosef kɛ Maria fee lɛ mli? (Kwɛmɔ kuku 10-12) c

10. Mɛni hewɔ esa akɛ wɔye mlai ni wɔsumɔɔɔ lɛ po anɔ?

10 Biblia lɛ hãa wɔleɔ akɛ, adesai nɔyelii hãa mɛi piŋɔ, Satan ni kudɔɔ amɛ, ni etsɛŋ abaakpãtã amɛhiɛ. (Lala 110:​5, 6; Jaj. 8:9; Luka 4:​5, 6) Shi ehãa wɔleɔ hu akɛ, “mɔ fɛɛ mɔ ni teɔ shi ewoɔ hegbɛ lɛ, eete shi eewo Nyɔŋmɔ gbɛjianɔtoo.” Bianɛ lɛ, Yehowa eŋmɛ nɔyelii lɛ gbɛ ni amɛye wɔnɔ koni nibii akafee basabasa, ni eesumɔ ni wɔbo amɛ toi. No hewɔ lɛ, esa akɛ wɔkɛ nɔyelɔi lɛ ‘agbɛnaa nii ahã amɛ,’ kɛ́ too ni jio, bulɛ ni jio, toiboo ni jio. (Rom. 13:​1-7) Mlai lɛ ekomɛi yɛ ni ekolɛ wɔbaanu he akɛ ebaahã wɔhe afi wɔ, loo ejaaa, loo ebaahã wɔfite shika pii. Shi wɔboɔ Yehowa toi, ni lɛ ekɛɛ wɔbo nɔyelɔi lɛ toi kɛ́ nɔ ni amɛbiɔ ni wɔfee lɛ ekuuu emla ko mli.—Bɔf. 5:29.

11-12. Mɛɛ gbɛ nɔ Yosef kɛ Maria bo famɔ ko ni nɔyelɔ lɛ kɛhã lɛ toi be ni nakai feemɔ wa kɛhã amɛ po? Ni mɛni jɛ mli kɛba? (Luka 2:​1-6) (Kwɛmɔ mfonirii lɛ hu.)

11 Yosef kɛ Maria bo nɔyeli lɛ toi oya nɔŋŋ be ni nakai feemɔ wa kɛhã amɛ po, ni enɛ ji nɔkwɛmɔnɔ kpakpa kɛhã wɔ. (Kanemɔ Luka 2:​1-6.) Be ni Maria hiɛ hɔ ni eshwɛ fioo ni ebaaná nyɔji nɛɛhu lɛ, nɔyeli lɛ bi ni ekɛ Yosef afee nɔ ko ni wa waa. Augusto, ni ji Roma Nɔyeli lɛ nɔyelɔ lɛ, bi ni mɔ fɛɛ mɔ aya emaŋ ni akane lɛ. Enɛ bi ni Yosef kɛ Maria afã gbɛ kɛya Betlehem tɔ̃ɔ. Amɛnáŋ gbɛfãa nɛɛ mlɛo kwraa, titri lɛ, Maria, ejaakɛ he ni amɛyɔɔ lɛ kɛ Betlehem teŋ jekɛmɔ aaafee kilomitai 150, ni gbɛ lɛ yɛ gɔŋ kɛ jɔɔ gɔŋ kɛ jɔɔ. Te gbɛfãa nɛɛ baasa Maria kɛ gbekɛ lɛ he ehã tɛŋŋ? Kɛ́ fɔmɔ yata Maria he yɛ gbɛ lɛ nɔ lɛ, te amɛbaafee tɛŋŋ? Ni jeee bi ko kɛkɛ hu hɔ ehiɛ lɛ, Mesia lɛ hɔ ehiɛ lɛ. Ekolɛ Yosef kɛ Maria susu saji nɛɛ fɛɛ ahe, shi ani amɛbaadamɔ enɛ nɔ amɛgbo famɔ ni nɔyelɔ lɛ kɛhã lɛ nɔ toi?

12 Yɛ naagbai fɛɛ ni Yosef kɛ Maria baanyɛ amɛkɛkpe lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, amɛbo nɔyelɔ lɛ famɔ toi. Yehowa jɔɔ amɛ yɛ enɛ hewɔ. Maria yashɛ Betlehem shweshweeshwe. Efɔ ni enáaa naagba, ni Betlehem ni amɛtee lɛ hã Biblia mli gbalɛ ko ba mli!—Mika 5:2.

13. Kɛ́ wɔboɔ nɔyeli lɛ toi lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ wɔnyɛmimɛi lɛ náa he sɛɛ?

13 Kɛ́ wɔbo nɔyeli lɛ toi lɛ, wɔnáa he sɛɛ, ni mɛi krokomɛi hu náa he sɛɛ. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? Gbɛ kome ji, ehãaa nɔyeli lɛ agbala wɔtoi. (Rom. 13:4) Agbɛnɛ hu, ehãa nɔyeli lɛ naa akɛ, Yehowa Odasefoi boɔ gbɛtsɔɔmɔi toi. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, afii pii ni eho nɛ lɛ, asraafoi tee Maŋtsɛyeli Asa ko nɔ yɛ Nigeria be ni aafee asafoŋ kpee ni amɛmiitao mɛi komɛi ni miifee basabasa akɛni amɛsumɔɔɔ ni amɛwoɔ too lɛ hewɔ. Shi onukpa ni nyiɛ asraafoi lɛ ahiɛ lɛ kɛɛ amɛ akɛ amɛbaho ejaakɛ Yehowa Odasefoi woɔ too be fɛɛ be. No hewɔ lɛ, ona, be fɛɛ be ni obaabo mla ko ni nɔyeli lɛ ewo lɛ toi lɛ, ohãa anaa lɛɛlɛŋ akɛ Yehowa webii baa amɛhe shi amɛhãa nɔyeli lɛ, ni enɛ baanyɛ aye abua wɔnyɛmimɛi lɛ wɔsɛɛ ko.—Mat. 5:16.

14. Mɛni nyɛmi yoo ko fee ni ye ebua lɛ ni ebo amralofoi lɛ toi?

14 Shi jeee be fɛɛ be ebaafee mlɛo ehã wɔ akɛ wɔbaabo nɔyeli lɛ toi. Nyɛmi yoo ko ni atsɛɔ lɛ Joanna ni yɔɔ United States lɛ wie akɛ: “No mli lɛ ewa waa kɛhã mi akɛ mabo amralofoi lɛ toi, ejaakɛ amɛye miwekumɛi lɛ ekomɛi awui waa be ko ni eho.” Shi Joanna mia ehiɛ waa akɛ ebaatsake susumɔ ni ená yɛ amralofoi lɛ ahe lɛ. No hewɔ lɛ, klɛŋklɛŋ lɛ, ekpa nibii gbohii ni awie yɛ amralofoi lɛ ahe yɛ social media lɛ nɔ lɛ kanemɔ. (Abɛi 20:3) Nɔ ni ji enyɔ lɛ, yɛ nɔ najiaŋ ni ebaanu he akɛ kɛ́ atsake nɔyeli lɛ nibii baahi lɛ, esɔle ehã Yehowa koni eye ebua lɛ ni ekɛ ehiɛ afɔ̃ enɔ. (Lala 9:​9, 10) Nɔ ni ji etɛ lɛ, ekane asafo lɛ woji ni tsɔɔ nɔ hewɔ ni esaaa akɛ wɔkɛ wɔhe woɔ maŋ saji amli. (Yoh. 17:16) Joanna kɛɛ bianɛ ni ebuɔ nɔyeli lɛ ni eboɔ amɛ toi lɛ, ehãaa eye etsui dɔŋŋ, ni eyɛ miishɛɛ.

BO GBƐTSƆƆMƆI NI YEHOWA ASAFO LƐ KƐHÃA LƐ TOI

15. Mɛni hewɔ bei komɛi lɛ, ewa kɛhã wɔ akɛ wɔbaabo gbɛtsɔɔmɔi ni Yehowa asafo lɛ kɛhãa wɔ lɛ toi?

15 Yehowa kɛɛ wɔbo mɛi ni nyiɛɔ hiɛ yɛ asafo lɛ mli lɛ toi. (Heb. 13:17) Yesu, wɔ-Hiɛnyiɛlɔ lɛ, yeɔ emuu, shi nyɛmimɛi ni ehala ni amɛnyiɛ wɔhiɛ lɛ yeee emuu. Enɛ hewɔ lɛ, ekolɛ ebaawa kɛhã wɔ akɛ wɔbaabo amɛ toi, titri lɛ, kɛ́ amɛkɛɛ wɔfee nɔ ko ni wɔsumɔɔɔ ni wɔfeɔ. Be ko lɛ, ŋwɛibɔfo ko kɛɛ bɔfo Petro ni efee nɔ ko, shi no mli lɛ, esumɔɔɔ ni efeɔ. Ŋwɛibɔfo lɛ kɛɛ lɛ shii etɛ sɔŋŋ akɛ, egbe kooloi komɛi ni Mose Mla lɛ etsɔɔ akɛ amɛhe tseee lɛ ni eye. Shi shii etɛ lɛ fɛɛ lɛ, Petro kɛɛ efeee. (Bɔf. 10:​9-16) Mɛni hewɔ efee nɔ ko ni tamɔ nakai? Nɔ hewɔ lɛ ji, enu he akɛ nilee bɛ gbɛtsɔɔmɔ hee ni akɛhãa lɛ lɛ mli, ni agbɛnɛ hu, esoro no kwraa yɛ nɔ ni ele kɛjɛ be ni afɔ lɛ lɛ he. Kɛ́ ewa kɛhã Petro akɛ ebaabo gbɛtsɔɔmɔ ni ŋwɛibɔfo ni eye emuu kɛhã lɛ lɛ toi lɛ, belɛ ebɛ naakpɛɛ akɛ bei komɛi lɛ, ewa kɛhã wɔ akɛ wɔbaabo gbɛtsɔɔmɔi ni adesai ni yeee emuu ni Yehowa ehala akɛ amɛnyiɛ wɔhiɛ lɛ kɛhãa wɔ lɛ toi!

16. Eyɛ mli akɛ bɔfo Paulo nu he akɛ nilee bɛ gbɛtsɔɔmɔ ni akɛhã lɛ lɛ mli moŋ, shi mɛni efee? (Bɔfoi 21:​23, 24, 26)

16 Bɔfo Paulo bo gbɛtsɔɔmɔ toi oya nɔŋŋ be fɛɛ be, ni efee nakai kɛ́ enu he akɛ nilee bɛ gbɛtsɔɔmɔ ni akɛhã lɛ lɛ mli po. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, be ko lɛ Yudafoi ni ji Kristofoi lɛ nu ni aawie yɛ Paulo he akɛ ebuuu Mose Mla lɛ, ni eekɛɛ mɛi akɛ amɛkaye Mla lɛ nɔ. (Bɔf. 21:21) Enɛ hewɔ lɛ, onukpai ni yɔɔ Yerusalem lɛ kɛɛ Paulo akɛ, eŋɔ hii ejwɛ komɛi ni ekɛ amɛ aya sɔlemɔ shĩa lɛ ni eyafee ehe krɔŋkrɔŋ koni no ahã mɔ fɛɛ mɔ ana akɛ eyeɔ Mla lɛ nɔ. Shi Paulo le akɛ Kristofoi bɛ Mose Mla lɛ shishi dɔŋŋ, ni etɔ̃ko hu. Fɛɛ sɛɛ lɛ, ebo gbɛtsɔɔmɔ lɛ toi oya. “Enɔ jetsɛremɔ lɛ, Paulo ŋɔ hii lɛ kɛfata ehe ni ekɛ amɛ fɛɛ tee koni amɛyafee amɛhe krɔŋkrɔŋ yɛ kusum naa.” (Kanemɔ Bɔfoi 21:​23, 24, 26.) Akɛni Paulo bo gbɛtsɔɔmɔ lɛ toi hewɔ lɛ, ekomefeemɔ tee nɔ ehi nyɛmimɛi lɛ ateŋ.—Rom. 14:​19, 21.

17. Mɛni okaseɔ yɛ Stephanie sane lɛ mli?

17 No mli lɛ, ewa kɛhã nyɛmi yoo ko ni atsɛɔ lɛ Stephanie lɛ akɛ ebaabo gbɛtsɔɔmɔ ko ni nyɛmimɛi ni kwɛɔ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ nɔ yɛ emaŋ lɛ nɔ lɛ kɛhã lɛ toi. Naa nɔ ni ba. Ekɛ ewu miisɔmɔ yɛ maŋsɛɛ wiemɔ kuu ko ni atse lɛ mli, ni amɛyɛ miishɛɛ waa. Shi nitsumɔhe nine lɛ gu nakai kuu lɛ, ni ahã ekɛ ewu ku amɛsɛɛ kɛtee asafo ko ni wieɔ amɛmaŋ wiemɔ lɛ mli. Stephanie wie akɛ: “Sane lɛ fite mimiishɛɛ fɛɛ. Minu he akɛ shiɛlɔi pii ahe ehiaaa yɛ asafoi ni wieɔ wɔmaŋ wiemɔ lɛ amli.” Fɛɛ sɛɛ lɛ, Stephanie bo gbɛtsɔɔmɔ lɛ toi. Ewie akɛ: “Sɛɛ mli lɛ, mibana akɛ nilee yɛ mli waa akɛ nitsumɔhe nine lɛ kpɛ nakai yiŋ lɛ. Nyɛmimɛi ni yɔɔ wɔsafo lɛ mli lɛ ateŋ mɛi pii yɛ ni amɛ kome too amɛji Odasefoi yɛ amɛweku lɛ mli. No hewɔ lɛ, bianɛ lɛ wɔbatsɔmɔ tamɔ wekumɛi wɔhã amɛ, ni wɔwoɔ amɛ hewalɛ. Mikɛ nyɛmi yoo ko ni kpa shiɛmɔ kɛ asafoŋ kpeei yaa shi bianɛ lɛ ebɔi ekoŋŋ lɛ miikase nii. Ni amrɔ nɛɛ, mináa be pii kɛfeɔ aŋkro nikasemɔ.” Ekɛfata he akɛ: “Mihenilee hu ebuuu mi fɔ, ejaakɛ mile akɛ mimia mihiɛ mikɛ gbɛtsɔɔmɔ lɛ etsu nii.”

18. Kɛ́ wɔbo gbɛtsɔɔmɔ toi lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ wɔnáa he sɛɛ?

18 Wɔbaanyɛ wɔkase bɔ ni aboɔ gbɛtsɔɔmɔ toi. Yesu ‘kase bɔ ni aboɔ Nyɔŋmɔ toi kɛjɛ amanehului ni ena lɛ amli.’ (Heb. 5:8) Nakai nɔŋŋ kɛ́ wɔ hu wɔtsɔ shihilɛi ni mli wawai amli lɛ, bei pii lɛ, ehãa wɔkaseɔ bɔ ni aboɔ gbɛtsɔɔmɔ toi. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, be ni COVID-19 tsɛŋemɔ hela lɛ je shishi lɛ, akɛɛ wɔ akɛ wɔkakpe yɛ wɔ-Maŋtsɛyeli Asai lɛ anɔ, ni wɔkɛ shĩa fɛɛ shĩa shiɛmɔ nitsumɔ lɛ akpasa shi dã. Ani oná lɛ mlɛo akɛ obaabo gbɛtsɔɔmɔi nɛɛ toi ni okɛtsu nii? Shi be ni okɛ gbɛtsɔɔmɔi nɛɛ tsu nii lɛ, ebu ohe, ehã okɛ onyɛmimɛi Kristofoi lɛ fee ekome, ni ehã Yehowa ná miishɛɛ. Shihilɛ nɛɛ ni wɔtsɔ mli lɛ esaa wɔ fɛɛ jogbaŋŋ koni wɔnyɛ wɔbo gbɛtsɔɔmɔi ni akɛbaahã wɔ yɛ amanehulu kpeteŋkpele lɛ mli lɛ toi. Nakai gbɛtsɔɔmɔi lɛ ni baahere wɔyiwala!—Hiob 36:11.

19. Mɛni hewɔ okpɛ oyiŋ akɛ obaabo Yehowa kɛ mɛi ni ehã amɛ hegbɛ ko lɛ toi?

19 Nikasemɔ nɛɛ ehã wɔna akɛ, kɛ́ wɔbo gbɛtsɔɔmɔi toi lɛ, wɔnáa he sɛɛ waa. Shi yiŋtoo titri hewɔ ni wɔboɔ Yehowa toi ji, wɔsumɔɔ lɛ, ni wɔmiisumɔ ni wɔsa ehiɛ. (1 Yoh. 5:3) Yehowa efee nibii kpakpai pii ehã wɔ, ni wɔnyɛŋ wɔto lɛ najiaŋ kɔkɔɔkɔ. (Lala 116:12) Shi nɔ ko ni wɔbaanyɛ wɔfee wɔhã lɛ ji, ni wɔbaabo lɛ toi, ni agbɛnɛ hu, wɔbo mɛi ni ehã amɛ hegbɛ ko lɛ toi. Kɛ́ wɔfee nakai lɛ, no baatsɔɔ akɛ wɔhiɛ kã shi, ni mɛi ni hiɛ kã shi lɛ, hãa Yehowa tsui nyaa.—Abɛi 27:11.

LALA 89 Bo Toi, Ye Nɔ, Koni Ajɔɔ Bo

a Akɛni wɔyeee emuu hewɔ lɛ, bei komɛi lɛ ewa kɛhã wɔ akɛ wɔbaabo gbɛtsɔɔmɔ toi kɛ́ mɔ ni kɛ gbɛtsɔɔmɔ lɛ hãa wɔ lɛ po yɛ hegbɛ akɛ efeɔ nakai. Nikasemɔ nɛɛ baahã wɔna bɔ ni mɛi ni boɔ amɛfɔlɔi toi, mɛi ni boɔ hegbɛi ni yeɔ nɔ lɛ toi, kɛ mɛi ni boɔ nyɛmimɛi ni nyiɛ hiɛ yɛ asafo lɛ mli lɛ toi lɛ náa he sɛɛ amɛhãa.

b Kɛ́ ootao ole bɔ ni obaafee okɛ ofɔlɔi awie mlai ni amɛwo bo lɛ ahe lɛ, kwɛmɔ sane ni yitso ji, “Te Mafee Tɛŋŋ Mikɛ Mifɔlɔi Awie Mlai Ni Amɛwo Mi Lɛ Ahe?” ni yɔɔ jw.org lɛ nɔ lɛ.

c NƆ NI WƆNAA YƐ MFONIRI LƐ MLI: Yosef kɛ Maria bo famɔ ni Kaisare kɛhã akɛ amɛya Betlehem ni amɛyaŋma amɛgbɛ́i lɛ toi. Ŋmɛnɛ hu lɛ, Kristofoi yeɔ mlai ni maŋ nɔyelɔi lɛ ewo yɛ tsɔne kudɔmɔ, toowoo, kɛ gbɔmɔtsoŋ hewalɛnamɔ he lɛ anɔ.