Hem soddun content-ant vochat

Hem soddun table of contents-ant vochat

OBHEASACHO LEKH 42

Tumi “Adnea Pallunk Toiar” Asat Kai?

Tumi “Adnea Pallunk Toiar” Asat Kai?

“Sorgar thaun ieta ti zannvai . . . adnea pallunk toiar asta.”​—JAK. 3:17, NW.

GIT 101 Ekvottan Vavrum-ia

KITEM XIKTOLIM a

1. Adnea pallunk amkam kotthin kiteak zaunk xokta?

 ADNEA pallunk tumkam kednam-i kotthin zalam kai? Raza Davidak oxem zalʼlem. Dekhun tannem Jehova lagim oxem magnnem kelem: “Tuji adnea pallunk mhoji itsa vaddoi.” (St. 51:12, NW) David Jehovacho mog kortalo. Tori astana thodde pavtti adnea pallunk taka kotthin zalem. Amkam-i oxench zaunk xokta. Kiteak? Poilem mhunnttlear, zolma thaunuch amchea bhitor adnea pallina toslo sobhav asa. Dusrem mhunnttlear, Soitan Jehovachea add gelo toso, ami-i Jehovachea add vochonk to amkam uksait ravta. (2 Kor. 11:3) Ani tisrem mhunnttlear, adnea pallina toslo sonvsaracho sobhav apnnaunk amcher dobhav asta. Karonn Bible-ant sanglam ki, “ho sobhav . . . adnea pallinant tancher atam probhav ghalta.” (Ef. 2:2) Tor Jehova ani tannem odhikar dila tancheo adnea pallunk ami amchea oskotaiam add, Soitana add ani hea sonvsara add zhuzonk khub vavr korunk zai.

2. “Adnea pallunk toiar” asop mhunnttlear kitem? (Jakob 3:17)

2 Jakob 3:17, NW vachat. b Jehovachea preronnan Jakoban sanglem ki xannim munxam “adnea pallunk toiar” astat. Hacho orth, Jehovan thoddo odhikar dila tancheo adnea ami umedin ani ap-khuxen pallunk zai. Punn tim amkam Jehovachea add vochonk laitat zalear tem ami pallʼllolem Jehovak naka.​—D.I. 4:18-20.

3. Ami odhikar asloleancheo adnea pallʼlloleo Jehovak kiteak zai?

3 Munxanchea adnea poros ami Jehovacheo adnea pallunk chodd toiar astat. Karonn Jehova poripurnn asa, ani to sangta tem soglem sarkem asta. (St. 19:7) Punn tannem odhikar dila tim munxam poripurnn nant. Tori astana, tannem avoi-bapaink, sorkarank ani vhoddilank thoddo odhikar dila. (Mho. 6:20; 1 Tes. 5:12; 1 Ped. 2:13, 14) Khorem mhunnttlear, ami tanchem aikotat tednam ami Jehovachem aikotat. Punn tancheo adnea pallunk amkam kotthin dista zalear pasun, teo pallunk koxi modot zaunk xokta tem fuddem polloum-ia.

AVOI-BAPAICHEO ADNEA PALLAT

4. Zaitim bhurgim avoi-bapaichem kiteak aikonant?

4 Aiz amchim tornnattim oslea bhurgeam modem astat jim “avoi-bapaichem aikonant.” (2 Tim. 3:1, 2) Choddxim bhurgim kiteak aikonant? Thoddeank dista ki tanchim avoi-bapui tankam jem korunk sangtat, tem ti svota korinant. Vo thoddea bhurgeank dista ki aiz sonvsar bodolʼla dekhun, tanchim avoi-bapui ditat te solʼle kainch faideache nant. Vo thoddeank tanchim avoi-bapui chodduch strict asat oxem dista. Tornnatteamno, tumkam-i oxem dista kai? Jehovan tumkam hi adnea dilea: “Somiachea ekvottan aslolea tumchea avoi-bapaichi adnea pallat, karonn oxem korop Devachea nodren sarkem zaun asa.” (Ef. 6:1) Punn zaitea bhurgeank hi adnea pallunk kotthin zata. Tor tumkam ti pallunk koxi modot zaunk xokta?

5. Avoi-bapaicheo adnea pallchea vixim, Jezu ekdom borem udharonn kiteak zaun asa? (Lukas 2:46-52)

5 Hea vixim amkam Jezuchem ekdom borem udharonn asa. (1 Ped. 2:21-24) To poripurnn aslo. Punn tachim avoi-bapui opurnn aslim. Thodde pavtti tannim chuki keleo ani taka somzonk chuklim. Tori astana, Jezun tankam man dilo. (Sutt. 20:12) To 12 vorsancho aslo tednam kitem ghoddlem tacher dhean diat. (Lukas 2:46-52 vachat.) Juze ani Marie aplea famili sangata Jeruzalemant porob monounk gelʼlim. Punn tim porot ghora ietalim tednam, Jezu tanchea sangata naslo. Tor tim Jezuk sodhunk laglim. Ani to tankam mellʼllo tednam, chuk Jezuchi asli ani taka lagon tankam khub tras zale, oxem Marien sanglem. Khorem mhunnttlear, bhair sortana soglim bhurgim aplea borabor asat kai na, hachi khatri korun gheunchi zobabdari, Juze ani Mariechi asli. Tor Jezuk zai zalear, chuk apli nhoi punn tanchi asli mhunn tannem sangonk zatalem. Punn tannem toxem korunk na. Tannem aplea avoi-bapaik respedan ek sado zobab dilo. “Tachea utrancho orth tankam somzonk na.” Tori astana, Jezu “sodanch tankam khalto ravlo.”

6-7. Avoi-bapaicheo adnea pallunk tumkam kitem modot korunk xokta?

6 Tornnatteamno, tumchi avoi-bapui chuki kortat vo tumkam somzonk chuktat tednam tancheo adnea pallunk tumkam kotthin zata kai? Hoi zalear, tumkam kitem modot korunk xokta? Poilem mhunnttlear, tumi adnea pallʼllear Jehovak koxem distolem tea vixim chintat. Bible sangta ki oxem kelʼlean “Somi khuxal zata.” (Kol. 3:20) Jehova zannam ki thodde pavtti tumchim avoi-bapui tumkam somzonk chuktat, vo osle kaide kortat je pallunk tumkam sompem asona. Tori astana, tumi tancheo adnea pallttat tednam, tumi Jehovak khuxal kortat.

7 Dusrem mhunnttlear, oxem kelʼlean tumchea avoi-bapaik koxem bhogtolem tea vixim chintat. Tumi tanchem aikotat tednam tim khuxal zatolim ani tumcher anikui visvas dovrunk pavtolim. (Mho. 23:22-25) Toxench, tumchea modem aslolo sombond ghott zatolo. Belgium-antlo Alexandre nanvacho bhav oxem sangta: “Hanv mhojea mummy-daddy-chem anikui chodd aikonk laglom tednam, amchea modem aslolo sombond ghott zaunk laglo ani ami khuxalkaien jieunk laglim.” c Tisrem mhunnttlear, atam adnea pallʼllolean tumkam fuddarak koso faido zatolo tea vixim chintat. Brazil-ant ravpi Paulo sangta: “Hanv mummy-daddy-cheo adnea pallunk xiklom dekhun, Jehovacheo ani odhikarant aslolea herancheo adnea pallunk mhaka modot zali.” Avoi-bapaichem aikonk Bible-ant sogleam-von mhotvachem karonn dilam. Thoim mhunnttlam: “Tujem borem zaunchem ani prithumer tunvem lamb kall jieunchem mhunn oxem kor.”​—Ef. 6:2, 3.

8. Zaitim tornnattim aplea avoi-bapaicheo adnea kiteak pallttat?

8 Avoi-bapaichem aikolʼlean tankam faideak poddlem mhunn zaitea tornnatteamnim onubhovlam. Zoxem, Brazil-antlea Luiza nanvachea eka tornnatteak, tachea avoi-bapaimnim thoddea vella pasot mobile gheunk diunk na. Punn tachea boraborchea choddxea tornnatteam lagim mobile aslo. Tor tim apleak kiteak gheunk dinant, oxem tem chintʼtalem. Punn uprant taka kollon ailem ki tachim avoi-bapui khorem mhunnttlear tachi rakhonn kortalim. Tor atam tim taka kitem-i sangtat tednam, tim taka addaitat oxem taka disona. Karonn tancho solʼlo apnnailʼlean faido zata mhunn taka kollon ailem. Toxench, Amerikentlea, Elizabeth nanvachea eka tornnatteak, thodde pavtti tachea avoi-bapaicheo adnea pallunk kotthin zata. Tem sangta: “Tannim umkoch kaido kiteak kela tem mhaka somzona tednam, tannim hache poilim kelʼlea kaideam vorvim mhoji koxi rakhonn zalea tea vixim hanv chintʼtam.” Tea bhair, Armenia-nt ravpi Monica nanvachem ek tornnattem sangta ki tem tachea avoi-bapaicheo adnea pallʼllttalem tednam taka chodd faido zatalo.

‘SORKARACHEO’ ADNEA PALLAT

9. Sorkarache kaide pallchea vixim zaitea lokank koxem dista?

9 Amkam sorkarachi goroz asa ani hea ‘odhikar asloleamnim’ dilʼle kaide ami pallunk zai, mhunn zaite lok mantat. (Rom. 13:1) Punn umko kaido lokank avoddna vo sarko disona zalear, tim to pallunk fatti sortat. Zoxem, tax bhorchea vixim. Europe-achea eka desant, hea vixim survey keli tednam, zaitea zannamnim oxem mhunnttlem: “Sorkar amkam chodduch tax farik korunk laita zalear, tem bhorchi goroz na. Ani hantunt kainch vaitt na.” Dekhun tea desache nagrik, sorkarak farik korunk zai tem soglem tax farik korinant.

Adnea pallchea vixim ami Juze ani Marie thaun kitem xiktat? (Peregraf 10-12 polloiat) d

10. Sorkarache umke kaide amkam avoddnant zalear pasun ami te kiteak pallttat?

10 Munxanche sorkar tras kortat, te Soitanachea tabeant asat, ani beginuch tancho nas zatolo oxem Bible-ant sanglam tem khorem. (St. 110:5, 6; Up. 8:9; Luk. 4:5, 6) Punn “zo odhikaracho virodh korta to Devan korun dovorlolea manddavollichea add ubo ravta,” oxem-i Bible-ant sanglam. Tor sodʼdheak soglem manddavollin cholonk Jehovan hea sorkarank thoddo odhikar dilʼlo asa. Ani ami tancheo adnea pallʼlloleo taka zai. Tea pasot “zaka jem diunk zai tem diat.” Zaum tem tax farik korop, resped divop ani adnea pallop. (Rom. 13:1-7) Sorkaracho ek umko kaido pallop kotthin asa, to sarko na vo to mharog poddttolo oxem amkam disot. Tori astana, ami tanchem aikotat. Karonn ami oxem kelʼlem Jehovak zai. Punn sorkar amkam Jehovache kaide moddunk laita tednam ami toxem korinant.​—D.I. 5:29.

11-12. Kaido pallunk kotthin aslear pasun Juzen ani Marien kitem kelem, ani tacho porinnam kitem zalo? (Lukas 2:1-6) (Chitram pasun polloiat.)

11 Juze ani Marie thaun ami zaitem xikonk xoktat. Kotthin aslear pasun tannim sorkarachi adnea pallʼlli. (Lukas 2:1-6 vachat.) Marie nnov mhoineam thaun gorbest asli tednam, Somraz Augustusan ek hukum bhair kaddlo. To mhunnttlear, lokamnim tim zolmolʼlim thoim vochon tanchim nanvam register korchim. Sorkaracho ho kaido pallop Juze ani Mariek khub kotthin aslo. Karonn tankam 150 kilometr lamb provas korcho aslo, ani tem-ui zalear dongri vattarantlean. Ho provas khas korun Mariek khub kotthin aslo. Tankam Mariecho ani tichea kusveant aslolea bhurgeacho usko zalo zait. Rostearuch Mariek ballontiniche vollvolle suru zalear kitem? Tichea kusveant aslolo bhurgo Mesias zauncho aslo. Tor hem soglem chintun, tim sorkaracho kaido pallunk fattim sortolim aslim kai?

12 Usko korunk karonn aslear pasun, Juzen ani Marien sorkaracho kaido pallʼllo. Ani hea pasot Jehovan tancher besanv ghatlem. Marie surokxit ritin Bethlehemant pavli, tinnem bhurgeak zolm dilo, ani to bhurgo bholaiken boro aslo. Toxench, hea udexim Bible-antli bhasaunni pasun purnn zaunk pavli.​—Mik. 5:1.

13. Ami sorkarache kaide pallttat tednam amchea bhav-bhoinnank koxi modot zaunk xokta?

13 Sorkarache kaide pallʼllolean, amkam toxench dusreank faido zata. Koso? Kaido pallinant tankam ji xikxa bhogunk poddtta, ti amkam bhogunk poddona. (Rom. 13:4) Toxench, Jehovachim Sakxi bore nagrik mhunn sorkari odhikareank kollon ieta. Udharonnak, zaitea vorsam poilim, Nigeria-nt eke sobhent mitting choltana, soinik bhitor sorle. Te oslea munxank sodhtale je tax farik korunk sodhinasle ani taka lagon sorkaracho virodh kortale. Punn tanchea odhikarean tankam oxem sanglem: “Jehovachim Sakxi sodanch tax farik kortat.” Ani tannem tankam thoinchean vochonk sanglem. Tor ami sorkarache kaide pallttat tednam, Jehovachea Sakxeank jem borem nanv asa tem ami samballunk pavtat. Ani hea karonnak lagon, ek dis amchea bhav-bhoinnanchi rakhonn zaunk xokta.​—Mt. 5:16.

14. Sorkari odhikareancheo “adnea pallunk toiar” zaunk eke bhoinnin koslim panvlam ghetlim?

14 Tori astana, sorkaracheo adnea pallunk thodde pavtti amkam kotthin zaunk xokta. Oxench Amerikentlea bhoinn Joanna-k ghoddlem. Ti sangta: “Mhojea familintlea thoddeam sangata sorkari odhikareamnim onʼneai kelʼlo dekhun, tancheo adnea pallunk mhaka khub kotthin zatalem.” Punn bhoinnin aplem chintop bodlunk khub vavr kelo. Oxem korunk tinnem thoddim panvlam ghetlim. Poilem mhunnttlear, sorkarachea add uloitat tosleo social media-cher ietat teo khobro vachop tinnem bond kelem. (Mho. 20:3) Dusrem, sorkar bodoltolo oxem chintchea bodlek, “mhaka tujer visvas dovrunk modot kor” mhunn tinnem Jehova lagim magnnem kelem. (St. 9:9, 10) Ani tisrem, amchea prokaxonamnim konnachich bazu gheunchi nhoi hea vixoi-acher aslole lekh tinnem vachle. (Ju. 17:16) Tor bhoinn atam sangta ki ti sorkari odhikareancheo adnea palltta ani tankam man dita dekhun, tika monachi xanti asa ani ti dhadoxi asa.

JEHOVACHEM SONGOTTON DITA TEO ADNEA PALLAT

15. Jehovache songottnne thaun melltta ti adnea pallunk amkam thodde pavtt kiteak kotthin zaunk xokta?

15 Sobhent, ‘fuddakar ghetat tanchi ami adnea pallʼlloli’ Jehovak zai. (Heb. 13:17, NW) Hem khorem, ki amcho Fuddari Jezu poripurnn asa. Punn tannem jea munxank hea prithumer fuddakar gheunk nemleat te opurnn asat. Dekhun amkam tancheo adnea pallunk kotthin zata. Khas korun amkam avoddnant tosleo adnea. Ek pavtt apostl Pedruk pasun oxench ghoddlem. Moizesa udexim dilʼlea Kaidea pormonnem oxudʼdh aslolim zonvaram devdutan jednam Pedruk khaunk sanglem, tednam tannem ek pavttich nhoi punn tin pavtti nakarlem! (D.I. 10:9-16) Kiteak? Karonn hachea poilim tannem oxem kednanch korunk naslem. Tor hi adnea pallop taka sarkem disonaslem. Zor Pedruk poripurnn devdutachem aikonk itlem kotthin zalem zalear, amkam opurnn munxancheo adnea pallunk anik kitlem kotthin zaunk xokta nhoi!

16. Apnnak mellʼllolem nirdexon pallchi goroz na oxem Pauluk ghoddie dislem zalear pasun tannem kitem kelem? (Itihas 21:23, 24, 26)

16 Atam apostl Pauluchea udharonnacher dhean diat. Taka ek pavtt oslem nirdexon mellʼllem, jem pallunk goroz na oxem taka ghoddie dislem. Tori astana, to tem “pallunk toiar” aslo. Judev Kristanvamnim khotteo khobro aikolʼleo ki Paulu, Judev lokank “Moizesachea Kaidea add vochonk xikoita” ani tea Kaideanchi beporva korta. (D.I. 21:21) Tor Paulu te Kaide palltta mhunn dakhounk, Jeruzalemachea Kristi sobhent aslolea vhoddilamnim taka char dadleank Devmondirant gheun vochon, kaidea pormonnem xudʼdh zaunk sanglem. Punn Kristanvam Moizesachea Kaidea khala nant mhunn Paulu zannam aslo. Ani tannem kainch chuk korunk nasli. Tori astana, taka mellʼllolem nirdexon tannem rokddench pallʼllem. “Dusrea disa Paulun tea munxank aplea borabor vhele ani Kaidea pormonnem apleak tanchea borabor xudʼdh kelo.” (Itihas 21:23, 24, 26 vachat.) Oxem kelʼlean, bhav-bhoinnam modem ekvott uronk pavlo.​—Rom. 14:19, 21.

17. Bhoinn Stephanie-chea udharonnantlean tumi kitem xiklim?

17 Atam ami bhoinn Stephanie-chea udharonnacher dhean dium-ia. Ti ani ticho ghov, dusri bhas uloupi eka grupant khuxalkaien seva kortalim. Punn uprant, xakha ofisan to grup bond kelo ani tankam tanchea mai-bhaxent aslolea eke sobhent dhaddlim. Tor fuddakar gheupi bhavamnim ghetlolo ho nirnnoi manun gheunk bhoinnik kotthin zalem. Ti sangta: “Hanv samkem bejar zalem. Amchea mai-bhaxent porgottnnaranchi anikui goroz asa oxem mhaka disonaslem.” Tori astana, tinnem tem nirdexon manun ghetlem. Ani uprant bhavamnim ghetlolo nirnnoi sarko aslo mhunn tika kollon ailem. Ti sangta: “Amchea nove sobhent zaitim zannam sotant ekttinch asat. Tor ami tanchi famil koxim zaun asat ani tankam urba ditat. Toxench, halinch porot mittingek ani porgottnnek ieunk laglole eke bhoinnicho hanv obheas ghetam. Tea bhair svotacho obheas korunk atam mhaka anikui vell melltta.” Ti fuddem mhunntta: “Mhaka mellʼllolem nirdexon pallunk hanvem mhojean zata tem soglem kelam mhunn zannam zaun, hanv ek nitoll ontoskornnan Jehovachi seva korunk xoktam.”

18. Adnea pallʼllolean amkam koso faido zata?

18 Ami sogleamnim adnea pallunk xikonk zata. Jezu borea poristhitint nhoi, punn ‘koxttam-dogdam vorvim adnea pallunk xiklo.’ (Heb. 5:8) Tor Jezu bhaxen ami pasun chodd korun kotthin poristhitint adnea pallunk xiktat. Zoxem, COVID-19 pidda suru zali tednam, amkam Raj-ghoramnim mellon ievop ani ghor-ghoramnim porgottop bond korunk sanglem. Tumkam ti adnea pallunk ghoddie kotthin dislem astolem. Torui, oxem kelʼlean tumchi rakhonn zali, sobhent ekvott urlo, ani tumi Jehovak khuxal korunk pavlim. Tor tea vellar tumi adnea pallʼlli dekhun, vhodd sonkoxttachea vellar melltta ti adnea pallunk tumi atam anikui toiar asat. Ani teo adnea pallʼllolean tumcho jiv salvar zaunk xokta!​—Job 36:11.

19. Tumi adnea kiteak pallunk sodhtat?

19 Hea lekhant xiklolea pormonnem Jehovacheo adnea pallʼllolean zaitim besanvam mellttat. Punn tacheo adnea pallunk mukhel karonn mhunnttlear, ami tacho mog kortat ani taka khuxal korunk sodhtat. (1 Ju. 5:3) Jehovan amchea pasot jem kitem kelam tem ami taka kednanch farik korunk xokchimnant. (St. 116:12) Punn ek vost ami sogleamnim korunk zata. Ti mhunnttlear, ami tacheo ani zankam tannem odhikar dila tancheo adnea pallunk zatat. Ami oxem kortat tednam, ami xannim asat mhunn kollon ietolem. Ani xannim munxam Jehovachem kalliz khuxal kortat.​—Mho. 27:11.

GIT 89 Devak Aikon Pallo Di

a Opurnn aslolean thodde pavtti amkam adnea pallunk kotthin zata. Ani adnea ditat tea munxank odhikar aslear pasun tanchem aikonk ami fatti soronk xoktat. Tor hea lekhant avoi-bapui, ‘sorkar,’ ani fuddakar gheupi bhav ditat teo adnea pallʼllolean koso faido zata tem polloum-ia.

b Jakob 3:17 (NW): “Sorgar thaun ieta ti zannvai poile svater nirmoll, uprant xantichi, somjikaiechi, adnea pallunk toiar asloli, konnvallaien ani borea follamnim bhorloli, bhedbhav korina tosli, ddhongeponnan cholona tosli.”

c Tumchea avoi-bapaimnim kelʼle kaide pallunk tumkam kotthin zata zalear, tumi tanchea lagim koxem ulounk zata tem zannam zaunk, jw.org-acher, “How Can I Talk to My Parents About Their Rules?” ho lekh polloiat.

d CHITRACHI MAHITI: Juze ani Marie, Somrazachi adnea manun Bethlehemant aplem nanv register korunk gelim. Teach bhaxen, aiz Kristanvam sorkaracheo adnea manun traffic-a vixim aslole kaide pallttat, tax farik kortat, ani bholaike vixim ‘sorkaran’ dilʼleo suchounneo pallttat.