Kɔ o sɔɔŋ lebolloŋ sakpo

Kɔ o sɔɔŋ lebolloŋ sakpo

BUŊGƐI PƐƐKƐI 43

Vɛɛ Chɛhowa Luei yɛ Num Yoomuaŋ?

Vɛɛ Chɛhowa Luei yɛ Num Yoomuaŋ?

“[Chɛhowa] cho tosa mi la sim yi, mbo luei nya yoomuaŋ, nduyɛ mbo tosa la hiiluŋ te.”—1 PITƐ 5:10.

CHONDII 38 O Cho Num Kpaayaa Ke

SƆƆŊ KULLOŊ O BUŊGƐI HEI NIŊ a

1. O sindɔɔ niŋ, nɛɛnɛ ndoo ke yɛ wanaa Mɛlɛkaa kpaayaa?

 LEPUM mi Diom Mɛlɛkaa tɛɛsiaa maa, wanaa ndaa nɔ laalaŋndo o Mɛlɛka niŋnda, wanaa dialuŋ kalaa nda wa ni. Kɛ o cho teleŋ o teleŋ te ndaa dialuŋ kalaŋ te. Le tamaseliiyo, teleŋnda bɔɔbɔɔ mi Masaa Deeve ndoo yiyaŋ maa, o nɔ dialuŋ kalaŋ mɛɛ ‘pembei i wa nuaa ikala kala’ yɛ. Kɛ a teleŋnda cheleŋndaŋ, mi “siooŋnde” ndii bii ndu. (Sam 30:7) Mi che bɛɛ mi Samsiŋ ndoo nɔ kpaayaa tau te nyina Mɛlɛkaa ndoo tol ndu kɔɔli pɛ, kɛ mbo sina maa te nyina Mɛlɛkaa tul ndu kɔɔli le, o nɔ lɛ kpaaya o kpaaya le, kpaaya yɔŋaa hoo koni [o] nɔ niŋ ni. (Chɔɔchi. 14:​5, 6; 16:17) Chɛhowa ndoo tosa ni mi puaa haa nɔ kpaayaa.

2. Le yɛɛ kiilanɔɔ Pɔɔl dimi yɛ maa lepum mi ndoo vi ŋdial, nduyɛ mi ndoo nɔ kpaayaa? (2 Kɔliŋtiaŋ 12:​9, 10)

2 Mi kiilanɔɔ Pɔɔl bɛɛ dimi maa, ndoo hauba a kpaaya Chɛhowaa. (Nuawɔ 2 Kɔliŋtiaŋ 12:​9, 10.) Maa naa a bɔɔbɔɔ, Pɔɔl ndoo nɔ bahawɛi kɛndiaa. (Kalee. 4:​13, 14) Nduyɛ lepum, mi ndoo chɔulaba kalaŋ le nyɛ cho o kɛndɔɔ wo tosaa. (Luomaŋ. 7:​18, 19) O faŋaŋndɔ okoŋ kɔɔli, lepum mi ndoo buulaŋ tau, vɛlɛ mi ndoo yɔŋ siooŋnde le nyɛ wa ndu yɔŋnɔŋ o chilaŋ niŋndo. (2 Kɔliŋ. 1:​8, 9) A koŋ kpou, teleŋ dialloŋ muŋ wu ndu wo, teleŋ koŋ kpeekpei ndoo sɔla kpaayaa ni. Vɛɛ hei ndii yɔŋnuŋ yɛ? Chɛhowa ndoo luei ndu yoomuaŋ ni. Ndu ndoo tosa ni mi Pɔɔl ndoo nɔ dialuŋ kalaŋ.

3. Nyunala kuɛɛ naŋ cho yɛ muli o buŋgɛi hei niŋ?

3 Chɛhowa mɛi lediom maa, naa bɛɛ o cho naa yoomuaŋ luei. (1 Pitɛ 5:10) Kɛ le miŋ sɔla ndu kpaayaa o ba, mɛɛ miŋ tosa nyɛ. Yiyaŋndɔ a tamaseliiyo hoo okɔɔ. Iŋchiiye ɔɔ motɛɛloo ke mɔmbillo yoomuaŋ ni le kɔlaŋ. Kɛ mɛɛ mi wana cho kɔlaŋ a ndu wo nɛi nyɛ kua a mɔmbillo wo, malaŋ o kua. O nɛi pilɛ koŋ choo, Chɛhowa cho o bɛɛndiaŋ teleŋ o teleŋ le naa yoomuaŋ lueiyo. Kɛ ŋ nɔ miŋ tosa nyɛ le halikpeŋ mi sɔla tɔnɔɔ o kpaaya o ke naa wo niŋ. Yɛɛ Chɛhowa ke yɛ naa le naa yoomuaŋ lueiyo? Nduyɛ, yɛɛ naŋ nɔ yɛ miŋ tosa le miŋ sɔla ndu kpaayaa o ba? Ŋ cho mulioo sɔla le nyunalaŋ ndaŋ o buŋgɛi hei niŋ. Le miŋ sɔla mulioo le nyunalaŋ ndaŋ, ŋ cho yaasiaa mɛɛ Chɛhowa luei wanaa yaawa haa yoomuaŋ yɛ. Chona, wana ndoo suaa le ndu wo, Meele, kalaa Chiisu, a kiilanɔɔ Pɔɔl. Okoŋ miŋ che vɛlɛ mɛɛ Chɛhowa cho hiouwɔɔ lachi a buɛiyaa nduaa yoomuaŋ lueiyo hau yɛ.

PIƐILEŊ A PƐƐKOO TIUBA MBO LUEI NAA YOOMUAŊ

4. Ɔɔ nɛiyo opilɛ o naŋ sɔla kpaayaa Chɛhowa o ba wo?

4 Nɛiyo opilɛ o naŋ sɔla Chɛhowa kpaayaa o ba wo, cho piɛileŋ o ndu lo ni. Mbo muli piɛile naaleŋ, sanaa a naa kioo “kpaaya fula [ndu] o ba wo.” (2 Kɔliŋ. 4:7) Ŋ tiu vɛlɛ ba miŋ nɔ yoomuaŋ te ŋ veelu pɛ diomndaŋ o Baabuiyo niŋ, nduyɛ miŋ yiyaŋ lechoo. (Sam 86:11) Yooŋgula Chɛhowa dɔu o Baabuiyo niŋ le naalaŋ la nɔ “kpaayaa.” (Hibu. 4:12) Te ŋ piɛi pɛ o Chɛhowa lo, nduyɛ miŋ veelu diomndaŋ o Baabuiyo niŋ, mi keŋ mala naa miŋ sɔla yoomuaŋ le nyɛpalaa biuwɔŋndo, miŋ hiou lachi a waa a kɔl kɛndɛ, ɔɔ miŋ tosa wali kala kala nda ke naa wo. Ŋ tofaŋndɔ mɛɛ Chɛhowa luei Chona, wana ndoo suaa le ndu wo yoomuaŋ yɛ.

5. Le yɛɛ Chona, wana ndoo suaa le Mɛlɛka wo ndoo nɔ yɛ mbo nɔ kɔl simulaa?

5 Chona, wana ndoo suaa le Mɛlɛka wo ndoo nɔ mbo nɔ kɔl simulaa. Kanifuule o tasela ndɔ, mbo nyaanuŋ mɛɛ o sɔla wali kala kalaa le tosaa. Fulamakɔɔlioo wa ni, ndoo lo niŋ chobe mbo sɔla piɔmndo mɛɛ hueiyii bɛnduei wa hɔŋndo. Nduyɛ, mbo duau yoomula wanaa nda wa o dɛndɔɔ niŋnda o kpundɔɔ niŋ. Mɛɛ wanaa kaŋ wuu ndu o peelo, mi Chɛhowa tosa mi suuwo mial ndu. Kani bɛɛ Chona ndoo lueiyɔ o kpundɛ bɛndu waa lende niŋ te. O yiyaŋ numndo niŋ, vɛɛ Chona wa yɛ sinaŋndo? Baa o wa pa kɔl maa o cho piɔmndo sɔla? Baa mi ndoo yiyaŋ pa maa, naapum Chɛhowa kɛɛ ndu? O kpeekpei niŋ, wana che pɛ maa, Chona wa a siooŋnde tau.

Maa Chona, wana ndoo suaa le Mɛlɛka wo, vɛɛ naŋ sɔla yɛ yoomuaŋ te ŋ wa pɛ o nyɛkindilaa bɛŋgu? (Tofa pɛl 6-9)

6. A mɛɛ Chona 2:​1, 2, 7 dimi yɛ, yɛɛ luei yɛ Chona yoomuaŋ teleŋ o wa o kpundɔɔ niŋndo?

6 Yɛɛ Chona ndoo tosa yɛ le mbo sɔla yoomuaŋ o kpundɛ koŋ niŋ? O tasoo, mbo piɛi o Chɛhowa lo. (Nuawɔ Chona 2:​1, 2, 7.) Mi che bɛɛ o tasela ndɔ mbo kɛɛ le Chɛhowa diikɔŋndo, kɛ mbo mal yɔŋ ndɔ wɔɔŋndo. Nduyɛ ndoo nɔ niŋ tiindaŋndo maa te o piɛi pɛ o Chɛhowa lo, o cho ndu mulul. Mi Chona yiyaŋ vɛlɛ a nyɛ o veelu diomndaŋ o Diom Mɛlɛkaa niŋndo okɔɔ. Le yɛɛ naŋ dimi yɛ lende? Kanifuule, diomnda o soliŋ kpeku o piɛile ndɔleŋ niŋndaŋ, la bɔɔbɔɔ cho o yau Sam ndo niŋ. Nduyɛ piɛile ndɔleŋ ndeŋ le cho o Chona bolle 2 niŋ. (Le tamaseliiyo, tuuwɔ Chona 2:​2, 5 a Sam 69:1; 86:7.) I cho kpendekele maa, Chona ndoo sina bolii Baabuiye hei nyɛkɛndɛi. Nduyɛ mɛɛ o yiyaŋ a ndi okɔɔ teleŋ kpundɔɔ komal ndu wo, mi keŋ ke ndu tiindaŋndo maa, Chɛhowa cho ndu mala. Mɛɛ teleŋ tiŋ hiou, mi Chɛhowa tosa mi Chona miiŋgu o kɔŋgɔ. Nduyɛ a teleŋndo hoo niŋ, o wa o bɛɛndiaŋ le wali kɛ kɛ tosaa.—Chona 2:10–3:4.

7-8. Yɛɛ mala yɛ puaapilɛnɔ pilɛ o Taiwaŋ niŋ le yoomuaŋ sɔlaa teleŋ tɔɔndaŋndaŋ la komal ndu wo?

7 Tamasi Chona wo tiuba mbo mala naa te tɔɔndaŋnda yɛ yɛlaŋ la komal naa pɛ. Le tamaseliiyo, puaapilɛnɔ pilɛ o Taiwaŋ niŋ diolaŋ Simi b nɔ naa kala kalaa. Le handɔɔ lechoo, yuŋgu ndɔɔ cho ndu nyɛpalaa tusioo choo le mɛɛ o cho Chɛhowa piɛiyo yɛ. Kɛ mi piɛileŋ a pɛɛkoo mala ndu le Chɛhowa kpaayaa sɔlaa o ba. Mbo dimi aa: “Lepum te bahawɛiyo komalla pɛ, mi buulaŋ tau. Nduyɛ mi yiyaŋ maa I tiuba mi pɔlul kɔllo le pɛɛkɔŋ ipilayaa tosaa le.” Kɛ kposoŋ bɛɛ Simi vi ŋdial te. Mbo chɔɔlu dimi aa: “Nyɛ tase ya tosa wo cho piɛileŋ o Chɛhowa lo ni. Mi wounuŋ nyɛlaŋ o lani le chonduŋ naŋ leMasaŋ nilaŋ yaŋɔɔ. Lepum, mi wa chonduŋ muŋ solioo toolo toolo haaa mi pɔlul kɔllo. Okoŋ mi kandu pɛɛkoo.”

8 Mi pɛɛkɔŋ ipilayaa luei Simi yoomuaŋ o nɛila o ve kɔl te laŋ niŋ. Le tamaseliiyo, teleŋ pilɛ mɛɛ nda yambu ndu yambɔɔ kala kalaa, mi wana chiɔuwaa dimul ndu maa le mɛɛ koowaŋ ma dɔɔnaŋ ndu o ŋdiallɛ, a nɔ ma hivi ndu koowaŋ o ŋdial. Kɛ tuupa ma yambu ndu, mbo veelu diomndaŋ a ndepilɛnɔ pilɛ sɔla yambɔɔ waa lende wo okɔɔ. Nduyɛ ndepilɛnɔ koŋ kooma nduaŋ maa hiou dɔɔnaŋ a kooma nduaŋ. Kɛ o chɛl le ma hivi ndu koowaŋ o ŋdial te. A koŋ kpou, mbo siaŋgu. Mi suɛi yɔŋnaŋii ndepilɛnɔ koŋ luei Simi yoomuaŋ, le mbo lo o laalaŋ ndɔɔ choo.

9. Te o yɔŋ pɛ maa i cho ikala num o ba le pɛɛkoo, a diomndaŋ veeloo le mɛɛ ŋ cho a naa, o saŋgɛi ɔɔ ma wa buulaŋndo tau yɛ, yɛɛ ŋ nɔ yɛ ma tosa? (Tofa vɛlɛ fotueilaŋ.)

9 Te tɔɔndaŋndo komal num pɛ, baa ma buulaŋ pa tau a nyɛ ŋ nɔ ma dimul Chɛhowa o piɛileŋ niŋndo okɔɔ? Ɔɔ baa mi dialloŋ vi num pa le pɛɛkoo? Loonuŋ maa, Chɛhowa sina a bahawɛila numndaŋ okɔɔ kpou. O yɔŋ bɛɛ aa diomnda tɛtɛlɛlaŋ ŋ soliŋ kpeku o piɛile numndeŋ niŋ ni, nɔ tiindaŋndo maa o cho num nyɛ kpeekpei ŋ hauba wo ke. (Ɛfi. 3:20) Te o yɔŋ pɛ maa i cho ikala num o ba le pɛɛkoo, a diomndaŋ veeloo le mɛɛ ŋ cho a naa, o saŋgɛi ɔɔ ma wa buulaŋndo tau yɛ, a tiuba ma yaŋ nilaŋ o diomnda nda chua o Baabuiyo niŋndaŋ, ɔɔ o yaula naalaŋ niŋ. Naapum a cho vɛlɛ malaa sɔla tau, te a yaŋ pɛ chonduŋ naŋ nilaŋ, ɔɔ ma tofa vidueiyo o jw.org choo. Te a piɛi pɛ o Chɛhowa lo, nduyɛ ma nuuviaa mulioo o yaula naalaŋ ɔɔ o vidueila naalaŋ niŋ, mɛɛ dimullo ŋ cho ndu koŋ ni le mbo mala num ma sɔla dialuŋ kalaŋ.

PUAAPILIAA A NDEPILIAA NUMNDA TIUBA MA LUEI NUM YOOMUAŊ

10. Vɛɛ chaaŋaa naa laalaŋnda luei yɛ naa yoomuaŋ?

10 Chɛhowa tiuba mbo soliŋ puaapiliaa a ndepiliaa naa kpeku le naa yoomuaŋ lueiyo. Puaapiliaa haa nɔla ma luei naa yoomuaŋ te tɔɔndaŋndaŋ, ɔɔ te a ke naa pɛ wali kala kalaa le tosaa. (Kolo. 4:​10, 11) A teleŋ “dɛnɛ palaa” komal naa wo kpeekpei naŋ hauba a chaaŋaa naa laalaŋnda ni. (Pulɔ. 17:17) Te ŋ wa pɛ o nyɛkindilaa bɛŋgu, mi chaaŋaa naa laalaŋnda ke naa nyɛm naŋ hauba woŋ, ma dɛɛniaa naa kɔltaŋ, nduyɛ ma mala naa miŋ hiou lachi a Chɛhowa piɛiyo o laalaŋndo choo. Ŋ tofaŋndɔ mɛɛ Meele, kalaa Chiisu sɔla yoomuaŋ wanaa cheleŋ o ba yɛ.

11. Le yɛɛ Meele ndoo nɔ yɛ mbo nɔ yoomuaŋ?

11 Meele ndoo nɔ mbo nɔ yoomuaŋ le hɛnaŋ Chɛhowaa tosaa. Yiyaŋndɔ mɛɛ o wa buulaŋndo yɛ, mɛɛ maalikɛinɔɔ Keebilɛɛ dimul ndu maa o cho folioo chua, nuawɔ bɛɛ ndoo sina wɔ suɛi wana pɔnɔ le. Mi che bɛɛ ndoo manda wɔ chua paandu le, kɛ ndoo nɔ mbo manda chɛlɛkpɛ wa hunɔɔ simnɔŋ Mɛsayanɔɔ wo. Nduyɛ, mi che bɛɛ ndoo nɔ le challe o nɔɔ niŋ nda Choosɛ, kɛ nyɛ o nyɛ ndoo keeku wɔ nda tɛɛŋ te. Mɛɛ, vɛɛ o wa yɛ looku Choosɛ dimul maa o cho a folioo?—Luku 1:​26-33.

12. A mɛɛ Luku 1:​39-45 dimi yɛ, vɛɛ Meele looku yɛ yoomuaŋ sɔla le wali kala kala ndoo keŋnuŋ ndu wo tosaa?

12 Vɛɛ Meele looku yɛ yoomuaŋ sɔla, le wali kala ndoo keŋnuŋ ndu wo tosaa? Mbo tiindaŋ acheleŋnda le ma mala ndu. Le tamaseliiyo, mbo nyuna Keebilɛɛ le mbo chɔɔlu ndu tɛɛsial a wali keŋnuŋ ndu wo okɔɔ. (Luku 1:34) Teleŋ biŋgi okoŋ kɔɔli, mbo buli tiŋ vilɛiyo le kɔlaŋ o lɛŋnde “ŋpembuleŋ niŋ o chioo Chuda” le wanayɛi nduɛi Elisabɛɛ yilɔɔ. I wa bɔɔ suɛi kɛndɛ le kɔlaŋ ndoŋ kanifuule, mi Elisabɛɛ chandu ndu tau, nduyɛ mi Chɛhowa ke ndu nyina ndɔɔ, le Meele dimullo a huului dimiŋ a chɛlɛkpɛ ndɔɔ okɔɔ ve. (Nuawɔ Luku 1:​39-45.) Mi Meele dimi maa, Chɛhowa “tosa walta kɔndɔfiltaŋ a kpaaya ndɔ bɛndoo.” (Luku 1:​46-51) Mi Chɛhowa soliŋ Keebilɛɛ nda Elisabɛɛ kpeku le Meele yoomuaŋ lueiyo.

13. Vɛɛ ndepilɛnɔ pilɛ o Boliiviaa niŋ sɔla yɛ tɔnɔɔ mɛɛ o nyuna chaaŋaa nduaa laalaŋnda le ma mala ndu?

13 Maa Meele, num bɛɛ chaaŋaa num aa laalaŋnda tiuba ma luei num yoomuaŋ. Ndepilɛnɔ pilɛ o Boliiviaa niŋ diolaŋ Dasuli, ndoo yeema mi chaaŋaa nduaa laalaŋnda ndaa luei ndu yoomuaŋ. Mɛɛ finya ndɔ del a naa kala kalaa, nɛi o nɛi chiɔuwaa ve le mbo seŋgu le. Nduyɛ teleŋ o wa o fondaŋ chiɔuwaa wo, Dasuli ndoo yeema mbo wa a ndu latulu teleŋ o teleŋ. (1 Timo. 5:4) Kɛ hei ve bɛɛŋ bɛɛŋ le ndu le. Mbo dimi aa, “Teleŋnda bɔɔbɔɔ, mi yaa yiyaŋ maa I tiuba mi hiou lachi a biuwɔŋndo le.” Kɛ baa mbo nyuna pa acheleŋnda le malaa? O tasela ndɔ, o nyuna nda le. Mbo chɔɔlu dimi aa, “Yaa yeema mi pala puaapiliaa a ndepiliaa niaa le. Mi yiyaŋ maa Chɛhowa tiuba mbo luei ya yoomuaŋ. Kɛ mi loonuŋ maa, te I fafaŋ pɛ puaapiliaa a ndepiliaa, mɛɛ kindiŋndo ya cho ni le bahawɛi nuu solioo a ba ni.” (Pulɔ. 18:1) Le hei, mi Dasuli kɛɛsiaa le mbo poonyial chaaŋaa nduaa apum, okoŋ mbo tɛɛsial nda a bahawɛi ndɔɔ okɔɔ. Mbo dimi aa: “Pesiŋ bɛɛ I tiuba mi tɛɛsiaa mɛɛ chaaŋaa niaa laalaŋnda luei ya yoomuaŋ yɛ le. Mi ndaa chuu naa nyɛdiaa o fondaŋ chiɔuwaa, nduyɛ mi ndaa veelul la diomndaŋ o bolii Baabui dɛɛniaa ya kɔllo ve niŋ. I cho bɔɔ suɛi kɛndɛ le sinaa maa, ŋ cho kpeele le. Ŋ cho o yuŋgu bɛndu Chɛhowaa niŋ, nduyɛ puaapiliaa a ndepiliaa naa cho a bɛɛndiaŋ le naa mala naŋ yeema wo kioo. Ma chaŋ a naa latulu te ŋ wa pɛ saŋgaa, vɛlɛ ma dɛɛniaa naa kɔllo le miŋ hiou lachi a Chɛhowa piɛiyo.”

14. Le yɛɛ naŋ nɔ yɛ miŋ chɛl mala bɛnduaa kundaa ke naa wo?

14 Mi Chɛhowa soliŋ vɛlɛ bɛnduaa kundaa kpeku le naa yoomuaŋ lueiyo. Ke fula ndu o ba le naa yoomuaŋ lueiyo vɛlɛ a naa kɔltaŋ dɛɛniaa wo nda cho ni. (Aisaya 32:​1, 2) Lelaŋ, te o yɔŋ pɛ ma tambu kɔl, soo o nda lo. Te a ke num pɛ malaa, chɛl ndu a kɔllo kpou. Nɛiyo opilɛ o Chɛhowa soliŋ kpeku le num yoomuaŋ lueiyo wo cho koŋ ni.

TIINDAŊ Ŋ NƆ LE CHILAŊNDO NƆLA MBO LUEI NUM YOOMUAŊ

15. Tiindaŋ yɛɛ naa Kilisiɔŋnda kpou nɔ yɛ?

15 Diomnda mɛyaala cho o Baabuiyo niŋndaŋ la tiuba mi la ke naa tiindaŋndo, nduyɛ mi la luei naa yoomuaŋ le miŋ hiou lachi a Chɛhowa piɛiyo. (Luomaŋ. 4:​3, 18-20) Kilisiɔŋnda apum nɔ tiindaŋndo le waa yoomu lefafɛɛŋ o choo choo niŋ. Nduyɛ apum nɔ tiindaŋndo le waa yoomu lefafɛɛŋ o lɛŋndeŋ choo. Mi tiindaŋ naŋ nɔ hoo wo luei naa yoomuaŋ le tɔɔndaŋndaŋ biuwɔŋndo, yooŋgu kɛndɔɔ dimioo, a le walta yɛ yɛla keŋnuŋ naa o kundaa niŋndaŋ tosaa. (1 Tɛsa. 1:3) Tiindaŋ pilɔɔ hoo kpe luei kiilanɔɔ Pɔɔl yoomuaŋ ni.

16. Le yɛɛ Pɔɔl ndoo nɔ yɛ mbo nɔ yoomuaŋ?

16 Pɔɔl ndoo nɔ mbo nɔ yoomuaŋ. O yau o poonyial Kaleesiaŋnda wo niŋ, mbo tuu ndupila a kpɛɛnɛi puuluei. Waŋnda wa ndu “kindilaa,” nduyɛ “mi sɔɔŋ kɔndɔfilloŋ yɔŋnuŋ” ndu. O faŋaŋ okoŋ kɔɔli, waŋnda wa ndu “nyɛpalaa tusioo choo,” vɛlɛ ma wa ndu “chuwɔɔ lɛŋ.” Nduyɛ pɛŋ, teleŋnda bɔɔbɔɔ yoomu ndɔɔ wa o kpundɔɔ niŋ. (2 Kɔliŋ. 4:​8-10) Teleŋ o wa balɔɔ ndɔ yaa ndɔ le misiɔnalueiyo wo o poonyiaa diomndaŋ ndaŋ ni. Kɛ mɛɛ o poonyiaalaŋ, mi sɔɔŋ kala kalaŋ cheleŋ komal ndu. Tuupa mbo chii balɔɔ ndɔ yaa ndɔ le misiɔnalueiyo, mi waŋnda del ndu choo, nduyɛ ma bii ndu. A teleŋ pilɛ, mi dɛndɔɔ kɔɔlu a nda, vɛlɛ ma duau ndu o chiɛi manyumndo niŋ.

17. A mɛɛ 2 Kɔliŋtiaŋ 4:​16-18 dimi yɛ, yɛɛ luei yɛ Pɔɔl yoomuaŋ le mbo biunuŋ tɔɔndaŋnda komal ndu laŋ?

17 Mi Pɔɔl sɔla yoomuaŋ le biuwɔŋndo mɛɛ o handu kɔllo o tiindaŋ ndɔɔ choo. (Nuawɔ 2 Kɔliŋtiaŋ 4:​16-18.) Mbo dimul Kɔliŋtiaŋnda maa, o yɔŋ bɛɛ mi “dialuŋ [ndɔŋ] yɔkpa,” pesiŋ bɛɛ o ve keŋ chɛlɔɔ mi i dii ndu dialloŋ te. Mbo handu kɔl ndɔɔ kpou o chilaŋ choo. Tiindaŋ ndoo nɔ le waa achal o choo choo niŋndo ndoo “hiou nyɛ o nyɛ.” Le hei, mbo biunuŋ sɔɔŋ palaŋ komal ndu woŋ kpou. Mi ndoo yiyaŋ teleŋ o teleŋ a tiindaŋ ndoo nɔ hoo wo okɔɔ, nduyɛ mi keŋ mala ndu mbo “wa miiŋgoo o sɛnɛi lepaa o lepaa.”

18. Vɛɛ tiindaŋ Tihomi nda laa ndɔ nɔ wo luei yɛ nda yoomuaŋ?

18 Mi puaapilɛnɔ pilɛ o Bukaliaa niŋ diolaŋ Tihomi sɔla yoomuaŋ, mɛɛ o yiyaŋ a tiindaŋ o nɔ le chilaŋndo okɔɔ. O wɔsiŋ laŋga hiou woŋ bɛŋgu, mi mɔmbillo del a pɔmbɔ ndɔ diolaŋ Dilafiko, nduyɛ mbo sɔla piɔmndo. Fulamakɔɔlioo wa ni, mi mɔnɛi bii ndu tau le mɛɛ pɔmbɔ ndɔ sɔla piɔmndo yɛ. Kɛ mi ndu nda laa ndɔ yiyaŋ mɛɛ waŋnda miiŋgu niŋ yoomu yɛ okɔɔ. Hei cho nda malaa ni ma wa biuwɔŋndo. Mbo tɛɛsiaa aa: “Teleŋnda bɔɔbɔɔ, miŋ suukaŋ a mɛɛ naŋ chiikaŋ niŋ a Dilafiko yɛ okɔɔ, nyɛdiaa naŋ cho toosiaa le ndu wo, wanaa naŋ veelu niŋ le ma huŋ chiikaŋ a ndu wa, vɛlɛ a nyɛ naŋ dimul ndu niŋ a palɛi mɛɛlɛi okɔɔ wo.” Mi Tihomi dimi maa, tiindaŋ nda nɔ le chilaŋndo cho nda malaa ni le ma biunuŋ, vɛlɛ ma hiou lachi a chumndo teleŋ Chɛhowa cho pɔmbɔ ndɔ miŋgi yoomu wo.

Yiyaŋndɔ mɛɛ yoomu numndo wa niŋ o chieeŋ sɛnɛiyo niŋ yɛ okɔɔ (Tofa pɛl 19) c

19. Yɛɛ mala yɛ num ma kindi tiindaŋ numndo? (Tofa vɛlɛ fotueiyo.)

19 Yɛɛ mala yɛ num ma kindi tiindaŋ numndo? Te a nɔ pɛ tiindaŋndo le waa o lɛŋndeŋ choo lefafɛɛŋ, veelu diomndaŋ o Baabuiyo niŋ, ma che mɛɛ o tɛɛsiaa a Kpele Hɛnɛkiɔɔ okɔɔ yɛ, okoŋ ma yiyaŋ lechoo. (Aisaya 25:8; 32:​16-18) Yiyaŋ mɛɛ yoomoo wa niŋ o chieeŋ sɛnɛiyo niŋ yɛ okɔɔ. Kindiŋ ma cheŋnuŋ numpila o chieeŋ sɛnɛiyo niŋ. Yiyaŋ a wanaa ŋ cha niŋnda okɔɔ, sɔɔŋ ŋ wa niŋ tueiyɔɔ woŋ, vɛlɛ a mɛɛ ŋ sinaŋ niŋ yɛ. Le num malaa ma yiyaŋ a mɛɛ sɔɔŋ wa niŋ yɛ okɔɔ, tofa fotueila cho o yaula naalaŋ niŋ a Kpele Hɛnɛkiɔɔ okɔɔ laŋ. Ɔɔ, tofa nyɛchaa viduei soo a kpele hɛnɛkiɔɔ okɔɔ wo, mɛɛ O Chieeŋ Sɛnɛiyo Niŋ, Chieeŋ Sɛnɛiyo o Cho Niŋ Kpɛɛluŋ, ɔɔ Yiyaŋndɔ a Mɛɛ Yoomoo Wa Niŋ Yɛ cho nuaa yɛ. Te ŋ wa pɛ yiyaŋndo teleŋ o teleŋ a mɛɛ chieeŋ sɛnɛiyo wa niŋ yɛ okɔɔ, keŋ cho naa mala miŋ che maa sɔɔŋ palaŋ cho naa cho woŋ “cho nyɛ o nyɛ le, nduyɛ le teleŋ biŋgi koni [ŋ] cho ni.” (2 Kɔliŋ. 4:17) A tonya, tiindaŋ Chɛhowa ke naa wo tiuba mbo luei naa yoomuaŋ.

20. O yɔŋ bɛɛ miŋ vi ŋdial, yɛɛ luei yɛ naa yoomuaŋ?

20 O yɔŋ bɛɛ miŋ vi ŋdial, Mɛlɛka “cho naa kpaayaa ke.” (Sam 108:13) O chii niŋ naa nyɛm naŋ hauba le naa yoomuaŋ lueiyo woŋ ke. Lelaŋ, te a yeema pɛ malaa le wali keŋnuŋ numndo tosaa, le tɔɔndaŋndo biuwɔŋndo, ɔɔ le ma hiou lachi a waa a kɔl kɛndɛ, dimul ndu o piɛileŋ niŋ, vɛlɛ ma nyuna ndu le nɛi chɔmaa, nduyɛ ma tosa pɛɛkɔŋ ipilayaa le halikpeŋ ma sɔla mala ŋ yeema wo. Chɛl kɔl dɛɛniaa puaapiliaa a ndepiliaa numnda ke numndo. Wa yiyaŋndo teleŋ o teleŋ a tiindaŋ ŋ nɔ le chilaŋndo okɔɔ. Te a tosa pɛ sɔɔŋ muŋ, Mɛlɛka cho num ‘yoomuaŋ luei a kpaaya ndɔ bɛndoo, le halikpeŋ ma biunuŋ nyɛ o nyɛ, nduyɛ ma wa a nyaale.’—Kolo. 1:11.

CHONDII 33 Chɔm Chɛhowa Ba Num Havɛiyo

a Buŋgɛi hei cho wanaa yiyaŋ maa, tɔɔndaŋ cho nda choo wo ɔɔ wali nda ke nda wo hiou nda mayoomu wa mala tau. Ŋ cho pɛɛku mɛɛ Chɛhowa luei naa yoomuaŋ yɛ, vɛlɛ a mɛɛ naŋ looku mala ndɔɔ sɔla yɛ.

b Diolaŋ lapum la siŋgaŋ.

c TƐƐSIAA LE FOTUEIYO : Ndepilɛnɔ bobonɔɔ cho yiyaŋndo a diomnda mɛyaala cho o Baabuiyo niŋndaŋ okɔɔ, nduyɛ mbo wa nyɛchaa vidueiyo tofaa, le ndu malaa mbo yiyaŋ a mɛɛ yoomu ndɔɔ wa niŋ o chieeŋ sɛnɛiyo niŋ yɛ okɔɔ.