Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

NÍ KASEMI 44

Moo Kase Mawu Munyu ɔ Saminya

Moo Kase Mawu Munyu ɔ Saminya

“Nyɛɛ nu nɔ́ nɛ ji e blimi kɛ e kami kɛ e hiɔwe yami kɛ e mi kuɔmi ɔ tsuo sisi saminya.”—EFE. 3:18.

LA 95 La a Nya Ngɛ Wae

NƆ́ NƐ WA MAA KASE a

1-2. Mɛni ji blɔ nɛ hi pe kulaa nɛ wa ma nyɛ maa gu nɔ kɛ kase Baiblo ɔ? Mo ha enɛ ɔ he nɔ hyɛmi nɔ́.

 NGƆƆ lɛ kaa o ngɛ hlae nɛ o he we ko. Mɛni o maa suɔ kaa o maa na loko o mwɔ o yi mi kpɔ kaa o ma he we ɔ? Anɛ o maa suɔ nɛ o na we ɔ he foni pɛ lo? E ngɛ heii kaa o maa suɔ nɛ o na we ɔ kɛ o hɛngmɛ nɛ o nyɛɛ kɛ bɔle we ɔ. Jehanɛ hu ɔ, o maa suɔ nɛ o sɛ tsu ɔmɛ tsuo a mi nɛ o hyɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ ngɛ we ɔ he. Eko ɔ, o maa suɔ nɛ o hyɛ we ɔ he foni nɛ a tɛni ɔ kɛ bɔ nɛ a plɛ kɛ ma we ɔ ha hulɔ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, o maa suɔ kaa o maa le nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ ngɛ we nɛ o ngɛ hlae nɛ o he ɔ he.

2 Wɔ hu wa ma nyɛ maa pee nɔ́ ko kaa jã ke wa ngɛ Baiblo ɔ kanee loo wa ngɛ kasee. Baiblo he ní lelɔ ko tsɔɔ kaa Baiblo ɔ ngɛ kaa “tsu ngua ko nɛ ya hiɔwe wawɛɛ nɛ e sisi tomi hu ya zu mi saminya.” Ke jã a, lɛɛ kɛ wa ma plɛ kɛ le Baiblo ɔ mi saminya ha kɛɛ? Ke o kaneɔ Baiblo ɔ kɛfokɛfo ɔ, eko ɔ, “Mawu sɛ gbi klɔuklɔu ɔmɛ a sisije ní ɔmɛ” pɛ nɛ o maa le. (Heb. 5:12) Kaa bɔ nɛ ke o yaa he we ko nɛ o maa suɔ kaa o maa sɛ we ɔ mi konɛ o le nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ ngɛ mi ɔ, jã kɛ̃ nɛ e sa kaa o kase Baiblo ɔ konɛ o nu sisi saminya. Ke Baiblo ɔ de nɔ́ ko ngɛ ngmami ko mi ɔ, e sa nɛ waa hyɛ bɔ nɛ nɔ́ nɛ e de ɔ kɛ ngmami kpahi ngɛ tsakpa ha. Enɛ ɔ ji blɔ nɛ hi pe kulaa nɛ wa ma nyɛ maa gu nɔ kɛ kase Baiblo ɔ. Jehanɛ hu ɔ, moo bɔ mɔde kaa o maa nu níhi nɛ o heɔ yeɔ a sisi, kɛ nɔ́ he je nɛ o he jamɛ a ní ɔmɛ ye.

3. Mɛni nɛ bɔfo Paulo wo e nyɛmimɛ Kristofohi he wami kaa a pee, nɛ mɛni he je? (Efeso Bi 3:​14-19)

3 Loko wa maa nu Baiblo ɔ sisi saminya a, e he hia nɛ waa kase Baiblo ɔ mi anɔkualehi nɛ a mi kuɔ ɔ. Bɔfo Paulo wo e nyɛmimɛ Kristofohi he wami kaa a kase Mawu Munyu ɔ saminya konɛ a nyɛ nɛ a nu anɔkuale ɔ mi “blimie kamie hiɔwe yamie mi kuɔmi ɔ tsuo sisi saminya.” Kɛkɛ ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ a ‘sipoku maa ya zu mi nɛ a he maa wa’ ngɛ hemi kɛ yemi ɔ mi wawɛɛ. (Kane Efeso Bi 3:​14-19.) E sa nɛ wɔ hu waa pee jã nɔuu. Nyɛ ha nɛ waa hyɛ bɔ nɛ wa ma plɛ kase Mawu Munyu ɔ saminya ha konɛ waa nu níhi nɛ a ngɛ mi ɔ a sisi wawɛɛ.

MOO KASE BAIBLO MI ANƆKUALEHI NƐ A MI KUƆ Ɔ SAMINYA

4. Mɛni wa ma nyɛ maa pee konɛ waa hɛ kɛ su Yehowa he wawɛɛ? Mo ha enɛ ɔ he nɔ hyɛmi níhi.

4 Tsa pi Baiblo ɔ mi sisije tsɔɔmi ɔmɛ pɛ nɛ e sa kaa waa kase. E sa nɛ waa kase “Mawu níhi nɛ a mi kuɔ ɔ tete po.” Mawu mumi ɔ ma nyɛ maa ye bua wɔ nɛ waa pee jã. (1 Kor. 2:​9, 10) O ma nyɛ ma kɛ pee oti kaa o ma hla níhi a mi saminya bɔ nɛ pee nɛ o nyɛ nɛ o hɛ kɛ su Yehowa he wawɛɛ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, o ma nyɛ ma hla níhi a mi kɛ kɔ bɔ nɛ Yehowa je suɔmi kpo kɛ tsɔɔ e sɔmɔli nɛ a hi si blema ha a he, kɛ bɔ nɛ lɔ ɔ maa nɔ mi kaa Yehowa suɔ mo. Jehanɛ hu ɔ, o ma nyɛ ma hla níhi a mi kɛ kɔ bɔ nɛ Yehowa tsɔɔ kaa Israel bi ɔmɛ nɛ a ja lɛ ha a he, nɛ o kɛ to bɔ nɛ e suɔ kaa Kristofohi nɛ a ja lɛ ha mwɔnɛ ɔ he. Benɛ Yesu ngɛ zugba a nɔ ɔ, gbamihi fuu ba mi ngɛ e blɔ fa mi nɛ kɔɔ e si himi kɛ e sɔmɔmi ní tsumi ɔ he. O ma nyɛ maa kase bɔ nɛ gbami nɛ ɔmɛ ba mi ha a he ní fitsofitso.

5. Anɛ munyu ko ngɛ nɛ o maa suɔ nɛ o hla níhi a mi fitsofitso ngɛ he lo?

5 Ni komɛ nɛ a bua jɔ níhi a mi hlami he ɔ tsɔɔ ní komɛ nɛ a maa suɔ nɛ a hla níhi a mi fitsofitso ngɛ he. A ngma níhi nɛ a de ɔ ekomɛ ngɛ daka nɛ ji, “ Munyuhi Nɛ O Ma Nyɛ Ma Hla Níhi A Mi Ngɛ He” ɔ mi. Ke o kase munyu nɛ ɔmɛ ekomɛ a he ní ngɛ Watch Tower Publications Index loo Research Guide for Jehovah’s Witnesses ɔ mi ɔ, o bua maa jɔ wawɛɛ. Ke o kase níhi nɛ a mi kuɔ nɛ a ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ, e maa wo o hemi kɛ yemi ɔ mi he wami wawɛɛ nɛ ‘o ma ná Mawu he nile.’ (Abɛ 2:​4, 5) Amlɔ nɛ ɔ, nyɛ ha nɛ waa hyɛ Baiblo mi anɔkuale komɛ nɛ a mi kuɔ nɛ wa ma nyɛ maa kase a he ní.

MO PUE O YI MI TƐ NGƐ MAWU YI MI TOMI Ɔ HE

6. (a) Mɛni slɔɔto lɛ ngɛ yi mi tomi kɛ blɔ nya tomi a kpɛti? (b) Mɛni he je nɛ wa ma nyɛ ma de ke Yehowa yi mi tomi kɛ ha adesahi kɛ zugba a ngɛ kɛ yaa “neneene” ɔ? (Efeso Bi 3:11)

6 Baiblo ɔ ha nɛ wa le kaa Mawu ngɛ yi mi tomi, nɛ e yi mi tomi ɔ tsakee we gblegbleegble. Moo ngɔ lɛ kaa o ngɛ hlae nɛ o hia blɔ kɛ ya he ko. Wa ma nyɛ ma de ke he nɛ o yaa a ji o yi mi tomi. Se loko o ma ya su he nɛ o yaa a, ja o to blɔ nya. Blɔ nya nɛ o maa to ɔ maa ye bua mo konɛ o nyɛ nɛ o ya su he nɛ o yaa a. Se ke e ba kaa a tsi blɔ nɛ o maa gu nɔ ɔ, nɔ́ nɛ o maa pee ji kaa o maa gu blɔ kpa nɔ kɛ ya he nɛ o yaa a. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Yehowa jé “neneene yi mi nɛ e to” ɔ kpo kɛ tsɔɔ wɔ bɔɔbɔɔbɔɔ ngɛ Baiblo ɔ mi. (Efe. 3:11) Yehowa ma nyɛ maa gu blɔ slɔɔtohi a nɔ kɛ tsu e yi mi tomi ɔ he ní, ejakaa e “haa nɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́ tsuɔ e yi mi tomi ɔ he ní.” (Abɛ 16:​4, NW) Enɛ ɔ he ɔ, níhi nɛ Yehowa pee ɔ maa hi si kɛ maa ya neneene. Mɛni ji Yehowa yi mi tomi, nɛ mɛni tsakemihi e pee konɛ e kɛ tsu e yi mi tomi ɔ he ní?

7. Benɛ Adam kɛ Hawa tsɔ atuã a, mɛni tsakemihi nɛ Yehowa pee konɛ e kɛ tsu e yi mi tomi ɔ he ní? (Mateo 25:34)

7 Mawu ha nɛ Adam kɛ Hawa le yi mi nɛ e to kɛ ha mɛ. Lɔ ɔ ji kaa ‘a fɔ nɛ a he nɛ hiɛ, nɛ a hyi zugba a nɔ tɔ, nɛ a hyɛ adebɔ níhi tsuo nɛ wami ngɛ a mi nɛ a nyɛɛɔ ngɛ zugba a nɔ ɔ a nɔ.’ (1 Mose 1:28) Benɛ Adam kɛ Hawa gbo Yehowa nɔ tue nɛ a ngɔ yayami kɛ gbenɔ kɛ sã adesahi tsuo po ɔ, Yehowa yi mi tomi ɔ tsakee we. Yehowa pee tsakemi konɛ e kɛ tsu e yi mi tomi ɔ he ní. Oya nɔuu nɛ Yehowa to e yi mi kaa e maa to Matsɛ Yemi ko sisi ngɛ hiɔwe konɛ e kɛ tsu yi mi nɛ e to ngɛ adesahi kɛ zugba a he ɔ he ní. (Kane Mateo 25:34.) Ngɛ be nɛ Yehowa nitsɛ to ɔ nya a, e tsɔ e Bi tɛte ɔ kɛ ba zugba a nɔ konɛ e ba tsɔɔ nihi Matsɛ Yemi ɔ he ní, nɛ e ngɔ e wami kɛ ha kaa kpɔmi nɔ́ nɛ e kɛ je wɔ kɛ je yayami kɛ gbenɔ dɛ mi. Lɔ ɔ se ɔ, Yehowa tle Yesu si nɛ e kpale kɛ ho hiɔwe ya konɛ e ya ye Matsɛ ngɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ mi. Se níhi fuu ngɛ nɛ wa maa kase kɛ kɔ Mawu yi mi tomi ɔ he.

Moo po be nɛ adebɔ níhi nɛ a ngɛ hiɔwe kɛ zugba a nɔ ɔ maa pee kake kɛ sɔmɔ Yehowa a he foni nɛ o hyɛ! (Hyɛ kuku 8)

8. (a) Mɛni ji Baiblo ɔ munyuyi? (b) Kaa bɔ nɛ Efeso Bi 1:​8-11 ɔ tsɔɔ ɔ, mɛni ji Yehowa yi mi tomi titli? (Hyɛ foni nɛ ngɛ womi ɔ hɛ mi ɔ.)

8 Munyuyi titli nɛ ngɛ Baiblo ɔ mi ji kaa Yehowa maa wo e biɛ ɔ nguɔ. E maa pee enɛ ɔ be mi nɛ e ma tsu e yi mi tomi nɛ kɔɔ zugba a he ɔ he ní kɛ́ gu e Matsɛ Yemi nɛ Kristo ji e nya Matsɛ ɔ nɔ. Yehowa yi mi tomi ɔ be tsakee gblegbleegble. E ma nɔ mi kaa e ma tsu e yi mi tomi ɔ he ní kokooko. (Yes. 46:​10, 11; Heb. 6:​17, 18) Ngɛ be nɛ sa mi ɔ, Yehowa ma ha nɛ zugba a ma plɛ pee paradeiso, nɛ Adam kɛ Hawa a sisi bimɛ nɛ a ye mluku, nɛ a peeɔ nɔ́ nɛ da a ji nihi nɛ a maa hi nɔ “kɛ maa ya neneene.” (La 22:26) Se tsa pi yi mi tomi nɛ ɔ he ní pɛ nɛ Yehowa ma tsu. E ma ha nɛ adebɔ níhi tsuo nɛ a ngɛ hiɔwe kɛ zugba a nɔ ɔ maa pee kake kɛ sɔmɔ lɛ hulɔ. Kɛkɛ ɔ, adesahi tsuo maa je a tsui mi kɛ bu lɛ tue kaa lɛ ji je ɔ tsuo Nɔ Yelɔ. (Kane Efeso Bi 1:​8-11.) Anɛ blɔ nɔ nɛ Yehowa gu kɛ ngɛ e yi mi tomi ɔ he ní tsue ɔ pee we mo nyakpɛ lo?

MO SUSU O HWƆƆ SE HE WAWƐƐ

9. Ke wa kane Baiblo ɔ, mɛni níhi nɛ wa ma nyɛ maa le ngɛ hwɔɔ se he?

9 Mo susu gbami nɛ Yehowa gba ngɛ Eden abɔɔ ɔ mi nɛ a ngma ngɛ 1 Mose 3:15 ɔ he nɛ o hyɛ. b Jamɛ a gbami ɔ tu níhi nɛ maa ya nɔ nɛ ma ha nɛ Yehowa yi mi tomi maa ba mi ɔ he munyu. Se kɛ̃ ɔ, jeha akpehi abɔ maa be loko ní nɛ ɔmɛ maa ba mi. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Mawu de Abraham kaa yi nɔ komɛ a se ɔ, e nina amɛ a kpɛti nɔ kake ji nɔ nɛ ma ba pee Kristo ɔ nɛ. (1 Mose 22:​15-18) Ngɛ jeha 33 ɔ mi ɔ, a kɔ̃ Yesu nane se ja kaa bɔ nɛ a gba kɛ fɔ si ɔ. (Níts. 3:​13-15) Jamɛ a gbami ɔ nyagbe fã a nɛ́ tsɔɔ kaa a maa fia Satan yi nɔ́ ɔ ma he jeha 1,000 kɛ se loko e maa ba mi. (Kpoj. 20:​7-10) Baiblo ɔ tsɔɔ níhi fuu nɛ maa ya nɔ ke e piɛ bɔɔ nɛ ninyɛ nɛ ngɛ Satan blɔ nya tomi ɔ kɛ Yehowa blɔ nya tomi ɔ a kpɛti ɔ maa ba nyagbe.

10. (a) Mɛni níhi nɛ e be kɛe nɛ a maa ba hwɔɔ se? (b) Mɛni blɔ nɔ o maa gu kɛ dla o tsui kɛ o juɛmi? (Hyɛ sisi ningma.)

10 Mo susu níhi nɛ sa kadimi nɛ Baiblo ɔ gba kɛ fɔ si kaa a maa ba a he nɛ o hyɛ. Kekleekle ɔ, je ma amɛ maa hi dee ke “tue mi jɔmi kɛ slɔkee si himi ba!” (1 Tɛs. 5:​2, 3) Kɛkɛ ɔ, ke je ma amɛ ba tua lakpa jamihi tsuo ɔ, “si kake too ɔ,” amanehlu ngua a maa je sisi. (Kpoj. 17:16) Lɔ ɔ se ɔ, a “maa na nɔmlɔ Bi ɔ nɛ e ma ngɛ bɔku ɔmɛ a mi kɛ he wami kɛ hɛ mi nyami babauu.” (Mat. 24:30) Yesu maa kojo adesahi, nɛ e ma je jijɔ ɔmɛ ngɛ apletsi ɔmɛ a kpɛti. (Mat. 25:​31-33, 46) Jamɛ a be ɔ mi ɔ, loloolo ɔ, Satan maa ya nɔ maa te si kɛ wo Yehowa. Akɛnɛ Satan sume Mawu we bi he je ɔ, e ma ha nɛ Gog nɛ je Magog ɔ ma tua Yehowa we bi nɛ a jaa lɛ ngɛ anɔkuale mi ɔ. (Eze. 38:​2, 10, 11) Be ko maa su ngɛ amanehlu ngua a mi nɛ a ma bua nihi nɛ a pɔ mɛ nu nɛ a piɛ ngɛ zugba a nɔ ɔ a nya kɛ ho hiɔwe ya, nɛ a ma ya piɛɛ Kristo kɛ bɔfo ɔmɛ a he kɛ hwu Harmagedon ta a ngɛ amanehlu ngua nyagbe. c (Mat. 24:31; Kpoj. 16:​14, 16) Lɔ ɔ se ɔ, Kristo Jeha Akpe Nɔ Yemi ɔ maa je sisi ngɛ zugba a nɔ.—Kpoj. 20:6.

Ke o kase Yehowa he ní jeha ayɔ akpehi abɔ ɔ, kɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ o kɛ lɛ nyɛ kpɛti ɔ maa hi ha kɛɛ? (Hyɛ kuku 11)

11. Kɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi nɛ o ngɛ kaa o maa hi si kɛ ya neneene ɔ maa ye bua mo ha kɛɛ? (Hyɛ foni ɔ hulɔ.)

11 Amlɔ nɛ ɔ, mo susu nɔ́ nɛ maa ya nɔ ngɛ jeha 1,000 ɔ se ɔ he nɛ o hyɛ. Baiblo ɔ tsɔɔ kaa wa Bɔlɔ ɔ “ngɔ neneene kɛ wo [wa] tsui mi.” (Fiɛɛ. 3:​11, NW) Mo susu bɔ nɛ enɛ ɔ maa ye bua mo ha a he nɛ o hyɛ, kɛ bɔ nɛ e ma ha nɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ o kɛ Yehowa nyɛ kpɛti ɔ hu mi maa wa wawɛɛ ha. Womi nɛ ji Draw Close to Jehovah, ba fa 319 ɔ de nɔ́ ko nɛ sa kadimi wawɛɛ. E de ke: “Ke wa hi si jeha lafahi abɔ, loo jeha akpehi abɔ loo jeha ayɔhi abɔ aloo jeha akpe ayɔhi abɔ kɛ se ɔ, wa ma ba le níhi fuu ngɛ Yehowa Mawu he pe bɔ nɛ wa le amlɔ nɛ ɔ. Se loloolo ɔ, wa maa na kaa níhi fuu ngɛ nɛ a ngɛ nyakpɛ nɛ wa ma nyɛ maa kase ngɛ Yehowa he. . . . Wa be nyɛe maa po bɔ nɛ si himi ngɛ Paradeiso ɔ mi ɔ maa hi bua jɔmi wawɛɛ ha a po he foni. Wa maa na níhi fuu nɛ a ngɛ fɛu nɛ ma ha nɛ waa hɛ kɛ su Yehowa he be fɛɛ be.” Be mi nɛ wa ngɛ Mawu Munyu ɔ kasee ɔ, mɛni ji nɔ́ kpa ko nɛ wa ma nyɛ ma hla níhi a mi ngɛ he?

MOO HYƐ HIƆWE LOKOO

12. Mɛni blɔ nɔ wa maa gu kɛ hyɛ hiɔwe lokoo? Mo ha enɛ ɔ he nɔ hyɛmi nɔ́.

12 Baiblo ɔ tu “hiɔwe lokoo” nɛ ji he nɛ Yehowa ngɛ ɔ he munyu bɔɔ. (Yes. 33:​5, NW) Baiblo ɔ tsɔɔ ní komɛ nɛ ngɛ nyakpɛ ngɛ Yehowa kɛ e blɔ nya tomi ɔ fã nɛ ngɛ hiɔwe ɔ he. (Yes. 6:​1-4; Dan. 7:​9, 10; Kpoj. 4:​1-6) Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, wa ma nyɛ maa kane nyakpɛ níhi nɛ Ezekiel na benɛ “hiɔwe nya bli, nɛ [e] na Mawu he ninahi” ɔ.—Eze. 1:1.

13. Mɛni nɛ o bua jɔ he ngɛ he blɔ nɛ Yesu ngɛ ngɛ hiɔwe ɔ he kaa bɔ nɛ Hebri Bi 4:​14-16 tsɔɔ ɔ?

13 Jehanɛ hu ɔ, mo susu he blɔ nɛ Yesu ngɛ ngɛ hiɔwe kaa Matsɛ kɛ Osɔfo Nɔkɔtɔma nɛ e mi mi sãa lɛ ngɛ wa he ɔ he nɛ o hyɛ. Kɛ gu e nɔ ɔ, wa ma nyɛ maa sɔle kɛ ha Mawu nɛ waa hɛ kɛ “su dloomi matsɛ sɛ ɔ he,” bɔ nɛ pee nɛ wa nine nɛ su mɔbɔ nami kɛ yemi kɛ buami nɔ “ngɛ be nɛ sa mi.” (Kane Hebri Bi 4:​14-16.) Daa ligbi ɔ, e sa nɛ wa susu nɔ́ nɛ Yehowa kɛ Yesu pee ha wɔ, kɛ nɔ́ nɛ a ngɛ pee ha wɔ loloolo ngɛ hiɔwe ɔ he. Nyɛ ha nɛ suɔmi nɛ a ngɛ kɛ ha wɔ ɔ nɛ ta wa tsui he, nɛ e wo wɔ he wami konɛ waa kɛ kã nɛ sɔmɔ Yehowa.—2 Kor. 5:​14, 15.

Moo po bɔ nɛ o bua maa jɔ wawɛɛ ha ngɛ je ehe ɔ mi ɔ he foni, ke o ye bua nihi babauu nɛ a ba pee Yehowa Odasefohi kɛ Yesu kaseli! (Hyɛ kuku 14)

14. Mɛni ji blɔ nɛ hi pe kulaa nɛ wa ma nyɛ maa gu nɔ kɛ tsɔɔ kaa wa bua jɔ nɔ́ nɛ Yehowa kɛ Yesu pee kɛ ha wɔ ɔ he? (Hyɛ foni ɔmɛ hulɔ.)

14 Blɔ nɛ hi pe kulaa nɛ wa ma nyɛ maa gu nɔ kɛ je hɛsa kpo ngɛ nɔ́ nɛ Mawu kɛ e Bi ɔ pee kɛ ha wɔ ɔ he ji kaa wa maa ye bua nihi konɛ a ba pee Yehowa Odasefohi kɛ Yesu kaseli. (Mat. 28:​19, 20) Enɛ ɔ ji nɔ́ nɛ bɔfo Paulo pee kɛ tsɔɔ kaa e hɛ sa nɔ́ nɛ Mawu kɛ Kristo pee kɛ ha lɛ ɔ. E le kaa Yehowa suɔmi nya ní ji kaa “a he nimli slɔɔtohi tsuo a yi wami nɛ a ba ná anɔkuale ɔ he nile nitsɛnitsɛ.” (1 Tim. 2:​3, 4) Paulo kɛ kã tsu fiɛɛmi ní tsumi ɔ konɛ e nyɛ nɛ e ye bua nihi babauu bɔ nɛ pee nɛ e “gu blɔ fɛɛ blɔ nɛ [e] ma nyɛ nɔ kɛ he a ti ni komɛ a yi wami.”—1 Kor. 9:​22, 23.

O BUA NƐ JƆ MAWU MUNYU Ɔ KASEMI HE WAWƐƐ

15. Kaa bɔ nɛ La 1:2 ɔ tsɔɔ ɔ, mɛni ma ha nɛ wa bua nɛ jɔ?

15 La polɔ nɛ ngma kekleekle la a tsɔɔ kaa loko nɔ ko ma ná bua jɔmi nɛ́ e maa ye manye ɔ, ja ‘e bua jɔɔ Yehowa mlaa a he, nɛ e susuɔ he nyɔ kɛ pia.’ (La 1:​1-3) Baiblo sisi tsɔɔlɔ ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Joseph Rotherham ɔ de ngɛ ngmami nɛ ɔ he kaa, nɔ nɛ e bua jɔɔ “Mawu Munyu ɔ he ɔ, hlaa Mawu blɔ tsɔɔmi se blɔ wawɛɛ, e kaseɔ Mawu Munyu ɔ, nɛ e ngɔɔ be babauu kɛ pueɔ e yi mi tɛ ngɛ nɔ́ nɛ e kase ɔ he.” E de hu ke: “Ke ligbi kake be nɛ nɔ ko kane we Mawu Munyu ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa e ha nɛ ligbi ɔ pee yaka.” Ke o kaneɔ Baiblo ɔ nɛ o naa junehi nɛ a he hia kɛ tsakpa nɛ ngɛ june slɔɔto nɛ ɔmɛ a kpɛti ɔ, o bua maa jɔ wawɛɛ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, ke o kaseɔ Baiblo ɔ saminya a, o bua maa jɔ wawɛɛ!

16. Mɛni he wa ma susu ngɛ ní kasemi nɛ nyɛɛ se ɔ mi?

16 Wa ma nyɛ maa nu anɔkualehi nɛ a sa kadimi nɛ Yehowa tsɔɔ wɔ ngɛ e Munyu nɛ ji Baiblo ɔ mi ɔ sisi. Ngɛ ní kasemi nɛ nyɛɛ se ɔ mi ɔ, wa ma susu anɔkualehi nɛ a mi kuɔ ɔ a kpɛti kake nɛ ji Yehowa mumi mi sɔlemi we ngua a he. Paulo tu sɔlemi we nɛ ɔ he munyu ngɛ sɛ womi nɛ e ngma kɛ ya ha Hebri bi nɛ a ji Kristofohi ɔ mi. Wa he ye kaa munyu nɛ ɔ nɛ o maa kase ɔ ma ha nɛ o ná bua jɔmi wawɛɛ.

LA 94 Wa Bua Jɔ Mawu Munyu ɔ He

a Ke wa kase Baiblo ɔ, wa bua maa jɔ ngɛ si himi mi, nɛ lɔ ɔ ma ha nɛ wa maa hɛ kɛ su wa hiɔwe Tsɛ ɔ he. Ngɛ ní kasemi nɛ ɔ mi ɔ, wa maa na bɔ nɛ wa ma plɛ kɛ kase Mawu Munyu ɔ ha saminya.

b Hyɛ munyu nɛ ji “Blema Gbami Ko Nɛ E Kɔɔ O He,” nɛ ngɛ July 2022 Hwɔɔmi Mɔ ɔ mi.

c Ke o ngɛ hlae nɛ o le bɔ nɛ o ma plɛ kɛ dla o he kɛ ha níhi nɛ e be kɛe nɛ e maa ya nɔ ɔ, moo hyɛ womi nɛ ji Mawu Matsɛ Yemi ɔ Ngɛ Nɔ Yee! ɔ bf. 230.