Skip to content

Skip to table of contents

MWAHA ONTHOKORORIWA 44

Muupuweleleke moowiixera masu eri poothe a Muluku

Muupuweleleke moowiixera masu eri poothe a Muluku

“Mukhaleke oolikaneene weera nwere osuwela murakamelo, mwemelelo ni mwixero”. — AEF. 3:18.

ETXIPO 95 Ekeekhai Ennitepa Waarya

ELE NINKELA AHU OXUTTERA  a

1-2. Moota heeni ninkelaahu omusoma Biblya nnene ni omwiiwexexa? Nvahe ntakihero.

 NKUUPUWELANI emaara nyuwo muntthunaanyu othuma empa. Neereke waamoosivelani oliva empa eyo muhinaakuve woona? Naari nyuwo mwaamwaakhulela oliva empa eyo vaavo mwaarowaanyu woona efootu paahi? Moohihovela nyuwo mwaamurowa woona ni maitho anyu empa eyo, nave mwaamurowa owehexexa ikwaartu ikavi eraayano weera musuwele waari weera empa eyo eri nnene sene. Apaale tho nyuwo waamoosivelani woona moota empa eyo epakinwaaya. Moohihovela nyuwo waamoosivelani woona itthu sootheene sa empa eyo muhinaaye othuma.

2 Hiyo pooti opaka etthu emoha-moharu vaavo nimmusomaahu Biblya. Namalepa mmoha aalikanxera mitthenka sa mBiblyani ni “epreediyu etokweene ni yoorakama epakinwe moolipa.” Nto hiyo ninrowa opaka eheeni weera nimusuwele nnene Biblya? Waari weera nyuwo munnamusoma Biblya, apaale nyuwo munoosuwela itthu ikhaani-khaani sootthuneya seiyo siri ntoko “mikuryo sikina soopatxera sa masu a Muluku.” (Aheb. 5:12) Okhala weera nyuwo emaara mwaatthunaanyu othuma empa mwaarowa osuwela “nnene sene” empa ele muhinaaye othuma, nyuwo tho pooti opaka emoha-moharu emaara mummusomaanyu Biblya, musomaka moomaaleleya weera nwere omwiiwexexa. Moota woopaka eyo, ori omusoma Biblya ni woona soolepa ninsomaahu moota sinvarihanaaya ni soolepa sikina. Muhaaseke paahi osuwela soolepa sa mBiblyani, mene nto mwaha wa heeni munaakhulelaanyu soolepa iyo.

3. Eheeni murummwa Paulo aalenlaawe Akristu, ni mwaha wa heeni? (Aefeso 3:14-19)

3 Weera niiwexexe nnene sene nuulumo na Muluku moowiixera, nintthuneya oxuttera moowiixera ikhaikhai sa mBiblyani. Murummwa Paulo aahaaleela akristu weera esomeke nuulumo na Muluku moomaaleleya weera ekhale oolikaneene osuwela ‘oruku ni marakamelo, nave tho mannuwelo ni mwiixero’ sa ikhaikhai iyo. Wakhala weera yampaka eyo, yaamukhala oolikaneene weera, ‘elipihiwe moosivelanani’ nroromelo naya. (Mmusome Aefeso 3:14-19.) Nave tho hiyo nintthuneya opaka emoha-moharu. Vano ninkela oweha moota heeni ninkelaahu omusoma moowiixera Biblya weera nttottele mureerelo ele ninsomaahu.

MUUPUWELELEKE MOOWIIXERA IKHAIKHAI SA BIBLYA

4. Eheeni nintthuneyaahu opaka weera nimwaattameleke Yehova? Nvahe ntakihero.

4 Ntoko Akristu, hiyo nintthuneya wiiwexexa nnene sene itthu sootthuneya sa mBiblyani. Nto nikhaviheriwaka ni munepa wootteela wa Yehova, hiyo nnoorowa osuwela itthu ‘sootheene soowiixa sa Muluku.’ (1 Akor. 2:9, 10) Nyuwo munoonela hayi opatxera viinaano vaava opaka yoosomaanyu ya Biblya weera mmwaattamele Yehova? Mwa ntakihero, nyuwo pooti opaka ipesquisa woohima sa Yehova moota aawoonihenraawe nsivelo arumeyi awe a khalayi, ni moota onwooniheraaweni olelo va weera annoosivelani. Nyuwo tho pooti opaka ipesquisa sa moota okokhorela wa ana Israeli waaraaya woorehereya, ni moota akristu emmukokhorelaaya Yehova olelo va. Apaale nyuwo pooti osoma moowiixera iprofesiya sa Yesu sikwanenle emaara owo aaraawe elapo ela ya vathi.

5. Wookhala mwaha waarowa woosivelani osoma moowiixera?

5 Asinna onaasivela omusoma Biblya, aahima itthu saakhavihenre opaka yoosoma ya Biblya moowiixera. Nyuwo pooti woona ikaruma siri va ekwaadru eneera: “ Miruku sa moota woopaka yoosoma ya omeekha” naari tho nyuwo pooti opaka ipesquisa va Índice das Publicações da Torre de Vigia naari Guia de Pesquisa para Testemunhas de Jeová. Nyuwo munimoona weera mwavarihela muteko ikaruma iya, oneereke woosivelani ni wookhweelani opaka yoosomaanyu. Opaka yoosoma moowiixera, onooweerihani okhalano ‘osuwela wa Muluku.’ (Mir. 2:4, 5) Vano nrowe noone ikhaikhai sa mBiblyani soowiixera seiyo nyuwo munrowaanyu ovarihela muteko.

MPHIMELELEKE YOOTTHUNA YA YEHOVA

6. (a) Ovirikana heeni okhanle woohima sa palanu, ni yoolakela? (b) Mwaha wa heeni ninhimaahu weera yootthuna ya Yehova ya elapo ya vathi ti “yoohimala?” (Aefeso 3:11)

6 Mwa ntakihero moone, ele Biblya onhimaawe woohima sa yootthuna ya Yehova. Wookhala ovirikana woohima sa palanu ni yootthuna ya Yehova. Nkuupuwelani weera nyuwo muntthuna weetta mukwaha, hiyo pooti olikanxera palanu ni ephiro munrowaanyu ovira weera mphiye nipuro muntthunaanyu. Mene nto palanu anyu pooti ohikwanela mwaha wooweera ephiro eyo pooti owaliwa. Opwaha mwa yeeyo, yoolakela pooti olikanxeriwa ni nipuro munrowaanyu. Nyuwo moosuwela nnene sene nipuro muntthunaanyu ophiya, nave pooti ovarihela iphiro soovirikana weera mphiye nipuro nno, nyuwo pooti opaka matxentxo enhaaweleya waatthuneyaka vale. Hiyo ninnamuxukurela vantxipale Yehova mwaha woonoonihera vakhaani-vakhaani ‘yootthunaawe’ eri mBiblyani. (Nwehe enoota ya yoosoma va Aefeso 3:11.) Yehova onnapaka ele ontthunaawe, weera ‘apake sootheene antthunaawe.’ (Mir. 16:4) Itthu sootheene Yehova ompakaawe, sinnakhala mahiku ootheene. Mene nto yoolakela heeni Yehova oraaweno, ni itthu heeni ompakaawe weera akwanihere yoolakela eyo?

7. Mwaha wa Adamu ni Heva ohimwiiwelela Yehova, matxentxo heeni Yehova opankaawe weera akwanihere yootthunaawe? (Matheyo 25:34)

7 Muluku aahaaleela ntheli noopatxera yootthunaawe. Owo enre, ‘Muyaraneke ni mpuhuwihaneke, musarihe elapo ni nwereke yeyo. Mulamuleke . . . ipalame sa wiirimu ni itthu sootheene siniipurula vathi.’ (Eph. 1:28) Mene mwaha wa Adamu ni Heva ohiiwelela, atthu a elapo yootheene, aavalihiwa yoottheka. Mene nnaamweera vareene hiiho, Yehova khatxentxale yootthunaawe. Owo paahi otxentxiye moota onrowaawe okwanihera yootthuna eyo. Ovinyera khalayi, Yehova aalakela opaka omwene wiirimu weera akwanihere yoolakelaawe ya elapo ela ya vathi. (Mmusome Matheyo 25:34.) Mwaha wa nsivelo, Yehova aamuruma mwanawe elapo ya vathi, nto mwaha wa yeeyo, Yesu aamurowa waaxuttiha atthu woohima sa Omwene wa Muluku ni ovaha ekumi awe weera anoopole mwa soottheka sahu. Muhoolo mwaya, Yehova anvinyereriha Yesu weera atthikele wiirimu, ni okhala Mwene a Omwene wa Muluku. Menento, sookhala itthu sintxipale muntthuneyaanyu ophimelela woohima sa yootthuna ya Muluku.

Mweerere wuupuwelela etempu yeeyo arumeyi ootheene a Yehova wiirimu ni vathi, enrowaaya okhala oowiiraana ni omukokhorela Yehova moororomeleya! (Nwehe eparagrafu 8)

8. (a) Muru wa Biblya toovi? (b) Moovarihana ni Aefeso 1:8-11, teevi eri yootthuna ya Yehova? (Nwehe efootu ya vakaapani.)

8 Mwaha wootepa otthuneya wa Biblya, ti wooweera nsina na Yehova ntteelihiwe. Eyo enkela weereya vaavo Yehova onkelaawe okwanihera yootthunaawe elapo ela ya vathi avarihelaka muteko Omwene awe yoowo onlamuleliwa ni Yesu Kristu. Yootthuna ya Yehova, khetxentxale. Yehova onroromeliha weera, onoopaka sootheene ntoko ohimmaawe. (Yes. 46:10, 11, inoota.; Aheb. 6:17, 18) Moovira etempu, elapo enookhala eparadiisu yooreera, nave osuulu wa Adamu ni Heva, ‘onookhala wa mahiku ootheene.’ (Nsal. 22:27 [22:26, NM]) Mene Yehova, ookhalano itthu sintxipale wa hiyo. Yootthunaawe etokweene, ti yooweera arumeyi awe wiirimu naari elapo ya vathi, emukokhoreleke moowiiraana. Mwa mukhalelo ola, ootheene enoorowa okhala oororomeleya ni omwiiwelela Yehova ntoko mutokweene a elapo yootheene. (Mmusome Aefeso 1:8-11.) Nyuwo khamuntikhina vaavo munoonaanyu yootthuna ya Yehova ekwanelaka?

MPHIMELELEKE ELE ENKELA WEEREYA

9. Yoosoma ya Biblya enkela oniphwanyiha eheeni muhoolo?

9 Moone eprofesiya Yehova aapankaawe oJardim ya w’Eden, emphwanyeya va Ephattuwelo 3:15. b Eprofesiya eyo, yannuuluma itthu seera seereye seiyo seera sikwanihere yootthuna ya Muluku mene eyo yaakela opatxera weereya mwa iyaakha sintxipale muhoolo. Yehova aahuuluma ni Abrahamu, ni aamuleela weera maloko mantxipale, muhoolo osuulu awe mmoha, aamukhala Kristu. (Eph. 22:15-18) Eyaakha ya 33 Kristu awiiyeene, Yesu ‘aalummwa vakosomwani’ ntoko eprofesiya yaahimaaya. (Mit. 3:13-15) Eparte yoomalihera ya eprofesiya ela, naari neere, vaavo Satana onrowaawe onyikaliwa muru awe, enkela weereya okhwipi wa iyaakha 1.000 wa olamulelo wa Yesu. (Apok. 20:7-10) Nave Biblya, onnuuluma vantxipale woohima sa iye sinkela weereya vaavo onkelaaya okhala ohiiwanana elapo ela ya Satana ni mareherero a Yehova.

10. (a) Eheeni enkela okhumelela moohipisa va? (b) Ninrowa oreherera hayi muupuwelo ahu ni murima ahu? (Nwehe enoota.)

10 Muupuwele sooweereya iya sootikiniha sa mBiblyani. Yoopatxera ti yooweera, anamalamulela enkela olaleyaka ‘Murettele ni wiitthala!’ (1 Ates. 5:2, 3) Vaavo ‘moowaakuveya,’ mahooxo matokweene enoopatxera, ni emaareene yeeyo, anamalamulela enoorowa onyaanya ittiini soowootha. (Apok. 17:16) Opwaha mwa yeeyo, vaavo ‘Mwana a mutthu oneeraiye awe moovuwani mwawe.’ (Math. 24:30) Apaale nnimoona itthu sootikiniha. Nto Yesu onoorowa okawanya iputtiputthi ni ipuri. (Math. 25:31-33, 46) Nnaamweera vareene hiiho, Satana khonrowa okhulumuwa. Anyoonyinweene vantxipale, animweeriha weera anamalamulela, yaawo Biblya onwiitthanaawe Gogi a elapo ya Magogi, yaatuphele arumeyi a Yehova. (Ez. 38:2, 10, 11) Emaara ene yeeyo, Akristu oothanliwa eri elapo ya vathi, enookuxiwa weera yakhale wiirimu weera yakhale vamoha ni Yesu ni malaika makina weera yawane ekhotto ya Harmagedoni, okhwipi wa mahooxo matokweene. c (Math. 24:31; Apok. 16:14, 16) Yamala mahooxo ala, onookela opatxera olamulelo wa Yesu Kristu, yoowo onkela okhala mwa iyaakha 1.000. — Apok. 20:6.

Vaavo munrowaanyu oxutteraka woohima sa Yehova mpuwa mwa iyaakha sintxipale onthamwene anyu ni Yehova onrowa okhala hayi? (Nwehe eparagrafu 11)

11. Nyuwo muniisoonela hayi vaavo musuwenlaanyu weera munookhala wa mahiku ootheene? (Nwehe efootu.)

11 Muupuwele vakhaani moota itthu sinrowaaya okhala savira iyaakha 1.000. Biblya onnahima weera Mpatuxaahu ‘oohela tho mmurimani mwa atthu waara woohimala.’ (Koh. 3:11) Neereke munnuupuwela ele entaphulelaaya onthamwene anyu ni Yehova? Liivuru Achegue-se a Jeová, epaaxina 319, onnoonihera ohakalala wahu oriki: “Savira iyaakha sintxipale naari iyaakha ibiliyawu sintxipale, nnookela osuwela itthu sintxipale woohima sa Yehova opwaha nisuwenlaahu olelo. Nave sinookhala itthu sintxipale sootepa oreera ninrowaahu oxutteraka. . . . Ekumi yoohimala, enrowa okhala etthu yootepa oreera. Ni etthu yootepa oreera ti yooweera ootheene ninkela omwaattamelaka Yehova.” Mene niwehereraka weereya itthu iyo, eheeni ninrowaahu woonelela vaavo nimmusomaahu Biblya?

NWEHEXEXEKE WIIRIMU

12. Ninrowa owehexexa moota heeni wiirimu? Nvahe ntakihero.

12 Biblya onnanleela itthu moota ninrowaahu okhala vakhiviru va Yehova, naari, ‘vasulu.’ (Yes. 33:5) Nave Biblya onnahima itthu sootikiniha voohima sa Yehova ni mareherero awe wiirimu. (Yes. 6:1-4; Dan. 7:9, 10; Apok. 4:1-6) Mwa ntakihero, hiyo pooti osoma sooweereya sootikiniha sa mprofeti Ezekiyeli vaavo onnaawe, ‘erimu ehulinweene ni woona nyoonelo sa Muluku.’ — Ez. 1:1.

13. Munoonela hayi osuwela etthu Yesu ompakaawe wiirimu? (Aheberi 4:14-16)

13 Nave tho muupuwele etthu Yesu ompakaawe wiirimu, ntoko mwene ahu ni mutokweene a anamakeya, owo onnasuwela nne moota nniisoonelaahu. Mwaha wa Yesu, hiyo pooti waattamela “ehitxe ya mahala” ya Muluku moorweela mwa nivekelo. Nave pooti ‘ovekela nlevelelo mwa soottheka sahu, ni ovekela nikhavihero vaavo ninhaawelaahu.’ (Mmusome Aheberi 4:14-16.) Muhihiye naari nihiku nimoha muhiphimelenle itthu Yehova ni Yesu enipakenlaaya, ennipakelaaya ni enkelaaya onipakela ereene wiirimu. Nsivelo naya wa hiyo, nintthuneya nivareke murima ahu, nave nneeriheke opaka ele ninweraahu mmutekoni mwa Yehova. — 2 Akor. 5:14, 15.

Nkuupuwelani moota onrowaaya okhala woohakalaliha, vaavo munrowaanyu owoona atthu nyuwo mwaakhavihenraanyu ereene Anamoona a Yehova ni atthareli a Yesu! (Nwehe eparagrafu 14)

14. Eheeni ninkelaahu opaka weera noonihere weera ninnaxukurela ele Yehova ni Yesu ennipakelaaya? (Nwehe efootu.)

14 Etthu nintthuneyaahu opaka weera noonihere oxukurela wahu wa ele Yehova ni Yesu enipakenlaaya, ori opaka ele ninweraahu weera naakhavihere atthu okhala Anamoona a Yehova ni okhala atthareli a Yesu. (Math. 28:19, 20) Ti yeeyo murummwa Paulo aapankaawe weera oonihere omuxukurela wawe Yehova ni Yesu. Owo annasuwela weera yootthuna ya Yehova ti yooweera, ‘atthu ootheene evuluwe ni esuwele ekhaikhai.’ (1 Tim. 2:3, 4) Owo aahiilipihera vantxipale mmutekoni moolaleera weera aakhavihere atthu antxipale, ‘weera atthu antxipale evuluwe.’ — 1 Akor. 9:22, 23.

MUSIVELIWEKE OSOMA MASU A MULUKU

15. Moovarihana ni Nsalmu 1:2, eheeni enkela onihakalaliha?

15 Nasalmu, ohoonihera nnene sene mutthu ommusivela omusoma Biblya, owo ohimme weera mutthu owo onnakhala ‘oohakalala, mwaha wooweera onnasiveliwa ni ikano sa Yehova ni ari oolikaneene weera aphimelele ohiyu ni othana.’ (Nsal. 1:1-3; enoota.) Nahima woohima sa yoolepa ela, namataphulela a Biblya oneeriwa Joseph Rotherham, aalepa mu liivuru awe Estudos dos Salmos ni a nuulumo na English eeraka weera “mutthu ontthuneya osiveliwaka ni ikano sa mBiblyani ni wiihiyera etempu weera aphimelele ele ansomaawe.” Owo onnahima tho weera “mutthu pooti ohihakalala wakhala weera khomusomme Biblya vanihikuni.” Nyuwo pooti ophwanya ohakalala vaavo mummusomaanyu Biblya, mooniheraka ntthuno ni mwaasaasaka osuwela moota sinvarihanaaya soolepa iyo munsomaanyu. Omusoma Biblya moowiixera, ti etthu ennihakalaliha vantxipale!

16. Eheeni ninkelaahu othokorora mwa yoosoma entharelana?

16 Ikhaikhai sootepa oreera Yehova onnixuttihaawe mBiblyani, khasinxupa wiiwexexa. Yoosoma enttharelana, nnoorowa oxuttera ikhaikhai iyo. Etemplu etokweene yoomunepani ya Yehova, yeeyo murummwa Paulo aalempaawe va ekarta awe aalepelaka akristu Aheberi. Nyuwo munoorowa osiveliwa vantxipale osoma woohima sa mwaha owo.

ETXIPO 94 Ninnixukhurela Nuulumo na Muluku

a Omusoma Biblya pooti onihakalaliha mahiku ootheene, nave etthu yootepa oreera ni ennaattameliha wa Yehova. Mwa yoosoma ela nnorowa woona moota ninkelaahu osoma moowiixera “oruku, murakamelo mweemelelo ni mwiixero” wa masu a Muluku.

b Moone mwaha onthokororiwa “Moota eprofesiya ya khalayi enootaphaayani” va Nwehereri a Julho a 2022.

c Weera muxuttere moota woowiireherera woohima sa itthu sinkela weereya moohipisa, munwehe liivuru, O Reino de Deus Já Governa!, epaaxina ya 230.