Skip to content

Skip to table of contents

45 EKOBEE UE ENƆ

Tɔgɛ Nia Loo Dee A A Kpaānɛ Lo Etaāŋabah Jɛhova Bie Ye TɔKaɛ Bu Edɔɔ̄

Tɔgɛ Nia Loo Dee A A Kpaānɛ Lo Etaāŋabah Jɛhova Bie Ye TɔKaɛ Bu Edɔɔ̄

“Uuraa bee kɛ̄ nɛ nɛɛ a bee doo bunyɔɔ le kɛnɛkɛ̄.”—MUM 14:7.

YƆƆ 93 Nɛ Leelee I Enɔānu

DASĪ TƐƐ̄NYƆƆ a

1. Ena ɛnjɛl gaa kɔ a, e ena lo ama kura nɛ ili a?

 LO A le ɛnjɛl bee a kɔ ue nɛ, ekɔ o bee ye gbaɛ̄getɔ̄ loo ni? Kɛādoo nii’ee, ɛnjɛl gaa kɔ ue “nɛ dɛ̄dɛɛ̄ edonyɔɔ, le edo, le edɛm, le pya nɛɛ.” Ena a gaa kɔ ani? “Ɛrɛaa bɔɔ loo Bari, sa ye nɛ ka, . . . uuraa bee kɛ̄ nɛ nɛɛ a bee doo bunyɔɔ le kɛnɛkɛ̄.” (Mum 14:6, 7) Jɛhova na aba lo kaka Bari lo dɛ̄dɛɛ̄ nɛɛ etaāŋabah a. Naa ɛp kɛ̄ bu i ɛɛ kɔ a nɛ i dee kɔ i dap ye taāŋabah bie bu tɔ-kaɛ bu edɔɔ̄ doo a!

2. Ena tɔkaɛ Jɛhova bu edɔɔ̄ kura a? (Ɛpnage ekpo a kura “ Nu A Naa Kura.”)

2 Taɛ ena alu tɔ-kaɛ bu edɔɔ̄ a, e mɛ kɛ̄ na i dap muɛ pya ue a baatɛ̄ nu akiiloo a? Lo tɔ-kaɛ bu edɔɔ̄ naale kunɛ tɔ alu etop. Ɛɛ na nɔɔnɔɔ nu Jɛhova akiiloo kaka taāŋabah lo a dɛɛa nyɔɔ waara zɔɔ a’agara Jizɔs. Nɛɛ lɛɛratam Pɔɔl bee baatɛ̄ nu akiiloo nɔɔnɔɔ nu ama bu kpa a bee ɛm ma pya tua Nɛɛ Kraist ba lu pya Hibru ba tɔɔ̄ Judia. b

3-4. Pya amunu ekɛɛrɛ na Pɔɔl bee ɛrɛ kumaloo Pya Nɛɛ Kraist alu Hibru a le Judia a, e bu mɛ sīdee na a bee wa yerebah nɛ a?

3 Ena anua Pɔɔl bee ɛm ye kpa ma Pya Nɛɛ Kraist ba lu Hibru lo ba tɔɔ̄ Judia a? Naadaba, nyɔɔ baɛ nu. Tuatua, lo eyere wa mɛm loo. Bee lu ekpɔā booboo aba bu sīdee yigabari pya Juu. Pya a wee zaāsī wa tua sīdee taāŋabah bee wa dap gbɛ nyɔɔbee ba nyɔɔnɛ dumɛ Kraist. Ena anua a? Nyɔnɛbee Pya Nɛɛ Kraist naa bee ɛrɛ lɔgɔ gbɛnɛ tɔ-kaɛ a kpedɛɛ̄ lo ba wee tɔɔ̄ taāŋabah, ale da wɔp zɔɔ nyɔɔ nɛ Bari, e ba naa bee ɛrɛ lɔgɔ nɛɛ ewɔp lo a wee wa si tam nɛ. Lo ba ama ebee dap ɔɛloo Pya Nɛɛ Kraist sa doo kɔ wa yira a ɔloo. (Hib 2:1; 3:12, 14) Bee dapnage lu edoā-ɛp pio aba kɔ ba a obia kii bu wa nama sīdee taāŋabah.

4 Eree baɛ, Pɔɔl bee kɔ nɛ Pya Nɛɛ Kraist ba lu Hibru ama kɔ ba naa gaa piiga lo edābeeloo aā ale togatoga kaka lo a le “e’aga nuede” a le bu Muɛ̄ Ue Bari. (Hib 5:11-14) Bu kaka, pio aba bee le aa nyɔɔnɛ Lok Mozis. Kerewo, Pɔɔl bee baatɛ̄ kɔ waara zɔɔ a wee lu edoo kɛɛ̄ lo Lok naa dap lɛɛ pɔrɔ. A bee baatɛ̄ kɔ nyɔɔbee wo Lok ‘bee lu elɛɛ.’ Lo sɔ̄ Pɔɔl bee wa tɔgɛ pio kaka ue a toga. A bee nyɛŋiabu pya ye wuga bu yira nu akiiloo “bɛābu a lee eenyɔɔ” a dɛɛa nyɔɔ waara zɔɔ Jizɔs lo a dap yerebah doo kɔ ba a tɔɔ̄ “waɛloo Bari” kaāna.—Hib 7:18, 19.

5. Ena alu ebɛɛ̄ kɔ i suā aābu kpa Pya Hibru a le bu Baibol a, e ena anua a?

5 Pɔɔl bee baatɛ̄ nɛ pya wuga alu Nɛɛ Kraist a le Hibru nu anua wa taāŋabah lee kaāna ee lo ba wee doo sɔ̄ akii adumɛ. Sīdee taāŋabah pya Juu bee le kunɛ “ekoo lo nu a gae lu; mɛ ekpaloo na lo Kraist a.” (Kɔl 2:17) Ekoo ziī nu, wee tɔgɛ dua kɛ̄ lo nu mɛā doo. Mɛ a naa lu taɛ lo nu. Nyɔɔwo, sīdee pya Juu bee taāŋabah Bari sɔ̄ akii adumɛ bee lu kunɛ ekoo loo kaka sīdee etaāŋabah Bari lo esah a le. Alu ebɛɛ̄ kɔ i suā pya nu Jɛhova edora lo e’aaloo i pɔrɔ i nɛ lokwa i ye dap taāŋabah bu sīdee a lera. Doo i naa su “ekoo” (nama sīdee taāŋabah pya Juu) dooreloo ‘taɛ lo nu’ (sīdee Pya Nɛɛ Kraist taāŋabah Bari) dookɛ̄ kpa Pya Hibru baatɛ̄ doo. Dodoo wo edoo kɔ i dābeeloo nu tɔ-kaɛ bu edɔɔ̄ kura le nu a ɛrɛ edoo kiiloo ili.

TƆKPO ZƆ̄ZƆ̄ŊIA

6. Ena a wee lu esu tɔkpo zɔ̄zɔ̄ŋia daā a?

6 Kɛ̄ pya Juu wee taāŋabah doo. Pɔɔl bee doo kɔ ye ekɔaue a dɛɛa nyɔɔ tɔkpo zɔ̄zɔ̄ŋia a bee lu edoo tɛ̄mabah Mozis bu zua 1512 B.C.E. (Ɛp ekpo a kura “Kɛ̄ Pya Juu Wee Taāŋabah Doo—Kɛ̄ Pya Nɛɛ Kraist Taāŋabah Doo.”) Lo tɔkpo zɔ̄zɔ̄ŋia bee le doodoo loo, lo pya Izrɛl wee dana kuma ɛrɛgeba kɛ̄ ba kii tua sɔ̄. Ba wee tɔɔ̄ lo kɛ̄ taāŋabah bu nu alu 500 zua mmɛ sɔ̄ alu ewu tɔ-kaɛ a tɔɔ̄ bia dɔ bu Jerusalɛm. (A’aa 25:8, 9; Buā 9:22) Lo “tɔkpo zɔ̄zɔ̄ŋia” bee le kɛ̄ pya Izrɛl wee tɔɔ̄ kɔ ue nɛ Bari, waara zɔɔ, sa taāŋabah Bari bie. (A’aa 29:43-46) Kerewo, lo tɔkpo zɔ̄zɔ̄ŋia bee tɔɔ̄nage dɔ dɔɔ̄na nu a kuī kaāna nɛ Pya Nɛɛ Kraist.

7. Mɛ sɔ̄ na tɔkaɛ bu edɔɔ̄ bee bɔātɛ̄ a?

7 Sīdee Pya Nɛɛ Kraist Taāŋabah. Lo nama tɔkpo zɔ̄zɔ̄ŋia bee tɔɔ̄dɔ “ekoo nu a le bunyɔɔ,” e a tɔgɛ kɛ̄ gbɛnɛ tɔ-kaɛ Jɛhova bu edɔɔ̄ mɛā doo. Pɔɔl bee kɔ lo ‘tɔkpo zɔ̄zɔ̄ŋia tɔɔ̄ dɔ nu bu ilii dee ama.’ (Hib 8:5; 9:9) Nyɔɔwo, lɛɛ a gae lu sɔ̄ a bee ɛm kpa ma pya Hibru, lo tɔkaɛ bu edɔɔ̄ ebee lu sīdee Pya Nɛɛ Kraist su taāŋabah. A bee bɔātɛ̄ bu zua 29 C.E. Bu lo zua na Jizɔs bee liamaā a, sa alu esu kaɛ edɔɔ̄ ye tɔā nɔɔ̄ bee, e a bee bɔātɛ̄ esitam nɛ Jɛhova doodoo “gbɛnɛ nɛɛ-tɛ-sī-ewɔp” bu lo tɔkaɛ bu edɔɔ̄. cHib 4:14; Doonu 10:37, 38.

NƐƐ TƐSĪ EWƆP

8-9. Dookɛ̄ Pya Hibru 7:23-27 kɔ doo, amunu gbɛnɛ kee na a le yɛɛ pya tɛsī ewɔp bu Izrɛl le Jizɔs Kraist alu Gbɛnɛ Nɛɛ Tɛsī Ewɔp a?

8 Kɛ̄ pya Juu wee taāŋabah doo. Nɛɛ tɛsī ewɔp wee kɔ ue bee pya nɛɛ kɛ̄sī Bari. Eron na a bee lu tua nɛɛ tɛsī ewɔp a, e Jɛhova bee ye tubobahloo nua nɛɛ tɛsī ewɔp sɔ̄ aa bee lu ekiī tɔkpo nɛ Jɛhova. Kerewo, Pɔɔl bee baatɛ̄ kɔ: “Tuatua pya wɔp-zɔɔ bee kuī-kpo bu buā, nyɔnɛbee luh bee wa kpaɛ̄ lɛɛ loo esi tam bu wa dɔ.” d (Buū Pya Hibru 7:23-27.) E kuma sɔ̄ ba bee lu pya a naa mmana a, pya lo nɛɛ tɛsī ewɔp wee ɛrɛge ewaara zɔɔ nyɔɔ alaba pɔrɔ. Nyɔɔwo, lo ama na gbɛnɛ kee a le yɛɛ pya tɛsī ewɔp bu Izrɛl le lo gbɛnɛ Nɛɛ Tɛsī Ewɔp lo a le Jizɔs Kraist a.

9 Sīdee Pya Nɛɛ Kraist taāŋabah. Doodoo i Gbɛnɛ Nɛɛ Tɛsī ewɔp, Jizɔs Kraist “si tam . . . bu kaāna tɔ-kpo lo Nɛɛ-a-i-ɛrɛ bee wu e a naale nɛɛ.” (Hib 8:1, 2) Pɔɔl bee baatɛ̄ kɔ Jizɔs “alɛɛ loo, nyɔɔbee a tɔɔ̄ mmɛ dee a naa tah, a ɛrɛ dɔ wɔp zɔɔ a naa wee tɛɛ̄ tah.” Pɔɔl bee kɔ gbaāloo kɔ Jizɔs “naa ɛrɛ gbegbee, bee lu ekpoora ye lɛɛ loo pya pɔrɔ dogo” e bu sīdee alu kee loo pya tɛsī ewɔp bu Izrɛl, “a naa ɛrɛ lɔgɔ ebɛɛ̄, doodoo pya-tɛ-sī-ewɔp ama, lo ewɔp zɔɔ [ziī ziī biradee]” nyɔɔ ye pɔrɔ. Nyaawo naa ɛp kee a le yɛɛ da wɔp zɔɔ le kɛ̄ pya Juu wee wɔp zɔɔ doo, le sīdee Pya Nɛɛ Kraist taāŋabah anii’ee.

DA WƆP ZƆƆ NYƆƆ LE EWƆP

10. Ena pya zɔɔ a wee lu ewɔp nyɔɔ da wɔp zɔɔ alu esu nwīkpɔrɔ daā tɔgɛ a?

10 Kɛ̄ pya Juu wee sere baloo doo. Wee ɛrɛ da wɔp zɔɔ alu esu nwīkpɔrɔ daā a wee le kɛ̄ ee loo tɔkpo zɔ̄zɔ̄ŋia a wee lu esu nam wɔma zɔɔ nyɔɔ nɛ Jɛhova. (A’aa 27:1, 2; 40:29) Kerewo, pya lo zɔɔ naa dap lɛɛ dɛ̄dɛɛ̄ pɔrɔ pya lo nɛɛ. (Hib 10:1-4) Pya zɔɔ a wee lu ewɔp aā ziī dee mmɛ ziī bie bu tɔkpo ama, tɔgɛ kɔ a ɛrɛ zɔɔ lo e’agara miɔŋɔ nɛɛ lɛɛ kɛ̄ bah pɔrɔ bu mmɛɛ sīdee li deesī.

11. Nyɔɔ amunu da wɔp zɔɔ nyɔɔ na Jizɔs bee su ye loo waāna zɔɔ a? (Pya Hibru 10:5-7, 10)

11 Sīdee Pya Nɛɛ Kraist taāŋabah. Jizɔs bee suā kɔ Jɛhova yere ye nua a kɛnɛkɛ̄ kɔ a su ye dum doodoo nɛɛ wɔma zɔɔ bee miɔŋɔ nɛɛ. (Mat 20:28) Nyɔɔwo, sɔ̄ Jizɔs bee liamaā, a bee su ye loo nɛ lo edoo nu a nia Jɛhova. (Jɔn 6:38; Gal 1:4) Jizɔs bee su ye loo waāna zɔɔ nyɔɔ da wɔp zɔɔ a tɔɔ̄dɔ nu, lo a bee le “[ekɛɛrɛ]” Bari kɔ ye Nwiīnɛɛdam a su ye dum a mmana waāna zɔɔ. Bee lu esu dum Jizɔs wɔma “zɔɔ aba ziī sɔ̄” lo e’uu ale lo ezugere pɔrɔ dɛ̄dɛɛ̄ miɔŋɔ nɛɛ ba ɛrɛ yira bu Jizɔs Kraist. (Buū Pya Hibru 10:5-7, 10.) Nyaawo i naa kɔ nu akiiloo pya nu kɛ̄ a wee le bu lo tɔkpo zɔ̄zɔ̄ŋia tɔɔ̄dɔ.

KƐ̄ KAƐ LE KƐ̄ KAƐ LO KƐ̄ KAƐ

12. Ba mɛɛ na a wee dap yii ziī ziī tɛm loo tɔkpo zɔ̄zɔ̄ŋia a?

12 Kɛ̄ pya Juu wee taāŋabah doo. Lo tɔkpo zɔ̄zɔ̄ŋia le tɔkaɛ a bee sikɛ̄ lu ewu bu Jerusalɛm bee bee ziī kɛ̄ alu ewu wa doo. Ye bu bee ɛrɛ baɛ tɛm lo a le “Kɛ̄ Kaɛ” le “Kɛ̄ Kaɛ Loo Kɛ̄ Kaɛ,” lo a bee lu esere kee tɛ̄maloo bɛ fimakɛ̄. (Hib 9:2-5; A’aa 26:31-33) Bu kɛ̄ Kaɛ, wee lu esere nu sere nu miā nyɔɔ alu esu le gold daā, da wɔp zɔɔ a wee lu e’ɔp nu a wee sī lele nuloo nyɔɔ le kasi a wee lu esere fituru nyɔɔ. Aba “pya wɔp zɔɔ . . . [alu] etɔ̄ nɔɔ̄ loo” na a bee lu elɛɛ baloo kɔ ba a yii kɛ̄ Kaɛ sa si tam doodoo pya ewɔp a. (Buā 3:3, 7, 10) Bee lu esere ekpo yii-bɔma-dum a bee lu esu gold daā a tɔɔ̄dɔ Jɛhova bu kɛ̄ Kaɛ Lo Kɛ̄ Kaɛ. (A’aa 25:21, 22) Aba nɛɛ tɛsī ewɔp na a bee lu elɛɛbaloo kɔ a tɛɛ̄ yee bɛ fimakɛ̄ yii kɛ̄ Kaɛ Lo Kɛ̄ Kaɛ ziī sɔ̄ bu ziī zua nyɔɔ Dee Doonu Uu Pɔrɔ a. (Lev 16:2, 17) Aā ziī zua yii ziī, a wee aara miī nam yima lo kɛ̄ lo esu waāna zɔɔ nyɔɔ alɛɛ pɔrɔ le nyɔɔ pɔrɔ dɛ̄dɛɛ̄ lo edonyɔɔ. Sɔ̄ esaa, Jɛhova bee tɛ̄maloo ye kaɛ edɔɔ̄ doo kɔ alu esuā nu ziī ziī kɛ̄ a le bu lo tɔkpo tɔɔ̄dɔ.—Hib 9:6-8. e

13. Ena Kɛ̄ Kaɛ le Kɛ̄ Kaɛ Lo Kɛ̄ Kaɛ tɔɔ̄dɔ bu taāŋabah Pya Nɛɛ Kraist a?

13 Kɛ̄ Pya Nɛɛ Kraist taāŋabah doo. Nwīepoo loo pya a wee nyɔɔnɛ dumɛ Kraist na alu esu kaɛ edɔɔ̄ tɔā nɔɔ̄ bee a, e ba nyɔɔnɛ Jɛhova ɛrɛ keebee gbanialoo. Pya 144,000 nɛɛ ama, enyɔɔnɛ Kraist si tam doodoo pya ewɔp bie li bunyɔɔ. (Mum 1:6; 14:1) Kɛ̄ Kaɛ loo lo tɔkpo tɔɔ̄dɔ sɔ̄ alu esu wa nua miɔŋɔ Bari sɔ̄ ba lege a kɛnɛkɛ̄ tɛ̄maloo kaɛ edɔɔ̄. (Rom 8:15-17) Kɛ̄ Kaɛ Lo Kɛ̄ Kaɛ loo lo tɔkpo tɔɔ̄dɔ bunyɔɔ kɛ̄ Jɛhova tɔɔ̄. “Bɛ fimakɛ̄” lo a bee sere kee yɛɛ Kɛ̄ Kaɛ le Kɛ̄ Kaɛ Lo Kɛ̄ Kaɛ, tɔɔ̄dɔ namloo nɛɛ Jizɔs bee ɛrɛ lo a bee ye kpaɛ̄ kɔ aa dap yii bunyɔɔ doodoo Gbɛnɛ Nɛɛ Tɛsī Ewɔp bu tɔkaɛ bu edɔɔ̄. Tɛ̄maloo esu ye ekpaloo waāna zɔɔ bee miɔŋɔ nɛɛ, Jizɔs kpaāna dee nɛ dɛ̄dɛɛ̄ Pya Nɛɛ Kraist alu etɔ̄ nɔɔ̄ bee kɔ ba a dap yii bunyɔɔ. Ba ɛrɛ elɛanage wa ekpaloo namloo loo lokwa ba dap ɛrɛ wa ekpɛanu li bunyɔɔ. (Hib 10:19, 20; 1 Kɔr 15:50) Sɔ̄ Jizɔs bee aakɛ̄ bu luh, a bee yii kɛ̄ Kaɛ Lo Kɛ̄ Kaɛ bu tɔkaɛ bu edɔɔ̄ kɛ̄ dɛ̄dɛɛ̄ pya alu etɔ̄ nɔɔ̄ bee egbaa ye loo sɔ̄ esaa.

14. Dookɛ̄ Pya Hibru 9:12, 24-26 kɔ doo, ena anua nɔɔnɔɔ nu Jɛhova kiiloo tɔkaɛ bu edɔɔ̄ lu lo a lee eera a?

14 I dap muɛ leere kɛ̄ nɔɔnɔɔ nu Jɛhova nyɔɔ logaloga taāŋabah lo a dɛɛa nyɔɔ waara zɔɔ a’agara le susu Jizɔs nua nɛɛ ewɔp, lu lo a lee gbɛnɛ doo. Nɛɛ tɛsī ewɔp bu Izrɛl wee yii Kɛ̄ Kaɛ Lo Kɛ̄ Kaɛ tɛ̄maloo zɔɔ alu esu miī nam daā, mɛ Jizɔs bee yii “bunyɔɔ,” kɛ̄ alu kaɛ eenyɔɔ, lo esira kɛ̄sī Jɛhova. A bee nɛ ye dum a mmana lo elɛɛ “pɔrɔ . . . tɛ̄maloo esu loo ye wɔma zɔɔ.” (Buū Pya Hibru 9:12, 24-26.) Waara zɔɔ Jizɔs na a lɛɛ pɔrɔ mmɛ deedee a. Dookɛ̄ i sah i nɔ doo, kere i ɛrɛ bɛābu lo ekii bunyɔɔ ale lo etɔɔ̄ a kɛnɛkɛ̄, dɛ̄dɛɛ̄ ii dap taāŋabah Jɛhova bie bu ye tɔkaɛ bu edɔɔ̄.

KƐ̄ EE LOO TƆKAƐ

15. Ba mɛɛ na a wee si tam bu kɛ̄ ee loo tɔkpo zɔ̄zɔ̄ŋia a?

15 Kɛ̄ pya Juu wee taāŋabah doo. Lo tɔkpo zɔ̄zɔ̄ŋia bee ɛrɛ ziī kɛ̄ ee, lo a le kɛ̄ a bɛɛasī alu ebe gɔh tɛ̄ma ɛŋɛnɛ lo pya ewɔp wee tɔɔ̄ si wa tam. Gbɛnɛ ka da wɔp zɔɔ nyɔɔ a wee lu ewɔp ewɔp ɔ’ɔp nyɔɔ lo alu esu nwīkpɔrɔ daā bee le lo kɛ̄ ee, gbaāloo ko-maā alu esu nwīkpɔrɔ daā lo pya ewɔp wee loga loo wa bu lɛɛ ba gae si wa tam a le kaɛ. (A’aa 30:17-20; 40:6-8) Lo tɔkaɛ a bee lu esikɛ̄ top bee ɛrɛnage kɛ̄ ee lo pya a naale pya ewɔp dap yira sa tɔɔ̄ taāŋabah Bari.

16. Ba mɛɛ na a gaa si tam bu ziī ziī kɛ̄ a le kɛ̄ ee loo tɔkaɛ bu edɔɔ̄ a?

16 Kɛ̄ Pya Nɛɛ Kraist taāŋabah doo. Lɛɛ ba gae nyɔɔnɛ Jizɔs si tam doodoo pya ewɔp li bunyɔɔ, pya alu etɔ̄ nɔɔ̄ bee si tam bu bɔ ture nyiɛ loo bu kɛ̄ ee bu tɔ loo tɔkaɛ bu edɔɔ̄. Lo gbɛnɛ ko-maā nyɛŋia wa bu nu a kuī gbɛnɛ, dookɛ̄ a doonage nɛ dɛ̄dɛɛ̄ Pya Nɛɛ Kraist, lo etɔɔ̄ ɛɛ bu namloo le bu edɔɔ̄. Lo a le wo, mɛ kɛ̄ na “gbɛnɛ-edo nɛɛ,” ba yerekpotɛ̄ pya wuga Kraist alu etɔ̄ nɔɔ̄ bee etɔɔ̄ taāŋabah Bari a? Nɛɛ lɛɛratam Jɔn bee wa muɛ ba le eyira “kɛ̄ sī kasi mɛnɛ,” bu kɛ̄ ee loo tɔ loo tɔkaɛ “sa . . . si tam nɛ [Bari] edɛɛ̄ le pie bu ye tɔ kaɛ.” (Mum 7:9, 13-15) Bu i ɛɛ kaāna kɔ i ɛrɛ dee a i kpaānɛ lo etaāŋabah Jɛhova bie bu ye tɔkaɛ bu edɔɔ̄!

DEE I ƐRƐ LO ETAĀŊABAH JƐHOVA

17. Pya amunu waara zɔɔ na i ɛrɛ dee lo enɛ Jɛhova a?

17 Nii’ee dɛ̄dɛɛ̄ Pya Nɛɛ Kraist ɛrɛ dee a wa kpaānɛ lo ewɔp zɔɔ nɛ Jɛhova tɛ̄maloo esu wa sɔ̄, wa mɛm, le pya nu ba ɛrɛ yeākpotɛ̄ tam Buɛ̄-mɛnɛ Bari. Dookɛ̄ nɛɛ lɛɛratam Pɔɔl bee kɔ nɛ Pya Nɛɛ Kraist ba lu Hibru doo, ili dapnage “waara zɔɔ alu eka nɛ Bari dɛ̄dɛɛ̄ dee, lo a le bee-nu pya lo nyɔɔnu a kɔ ye bee siā.” (Hib 13:15) I dap tɔgɛ nia loo dee a i kpaānɛ lo etaāŋabah Jɛhova tɛ̄maloo enɛ ye i nu a lee eera.

18. Dookɛ̄ Pya Hibru 10:22-25 kɔ doo, ena ii le e’ɛp tɛrɛ a, e ena ii le e’ibere a?

18 Buū Pya Hibru 10:22-25. Bu ye kɔ kpaɛ̄ loo ue a bee ɛm ma pya Hibru, Pɔɔl kɔ ue nyɔɔ keekee gah a le loo i taāŋabah lo ii le e’ɛp tɛrɛ. Pya lo nu na yere kara nɛ Jɛhova, kɔ i bɛābu nɛ pya nɛɛ, si enɔānu bu bɔŋanaloo, le yere mɛm loo ɛnia ii “e lo a eenyɔɔ sɔ̄ [i] muɛ . . . Dee [Jɛhova] a gaa lu waɛ loo.” Bu kpɛdumɛ gah loo pya ue a le bu kpa Mumuuna, ɛnjɛl Jɛhova bee kɔ siībahdɛɛ̄ baɛ sɔ̄ kɔ: “Tuabah kɛ̄ nɛ Bari.” (Mum 19:10; 22:9) Doolo ii ibere pya kaka ue a toga akiiloo tɔkaɛ Jɛhova bu edɔɔ̄ le gbɛnɛ dee a i kpaānɛ lo etaāŋabah Jɛhova i gbɛnɛ Bari!

YƆƆ 88 Tɔgɛ Mɛ Oloo Dee

a Ziī tɔgɛnu a toga a le bu Muɛ̄ Ue Bari na lo akiiloo ye tɔkaɛ bu edɔɔ̄. Ena lo tɔkaɛ a? Ekobee ue ama baatɛ̄ pya ue a le bu kpa Hibru akiiloo lo tɔkaɛ. Naale bee ekobee ue ama yere a mɛm loo doo kɔ o tɔgɛ nia loo dee a a kpaānɛ lo etaāŋabah Jɛhova.

b Lo emuɛ pya nu a le bu kpa Pya Hibru, ɛp vidio a kura Nu A Le Bu Kpa Pya Hibru a le nyɔɔ jw.org.

c Kpa Pya Hibru na aba kpa alu e’ɛm bu muɛ̄ ue Greek lo a su Jizɔs kure Gbɛnɛ Nɛɛ Tɛsī Ewɔp a.

d Dookɛ̄ ziī egbiātɛ̄ nu kɔ doo, nu a dap lu 84 pya tɛsī ewɔp ebee le bu Izrɛl sɔ̄ a bee lu egbeesī Jerusalɛm bu zua 70 C.E.

e Lo esuā nu a tɔɔ̄dɔ nu pya tɛsī ewɔp wee doo nyɔɔ Dee Doonu Uu Pɔrɔ, ɛp vidio a kura The Tent a le nyɔɔ jw.org.

g Ɛp ekpo a kura “How the Spirit Revealed the Meaning of the Spiritual Temple” a le bu Watchtower July 15, 2010, 22 naɛsī.