Hanenty ty anatiny ao

Ho amy loha hevitsy any

LAHATSORATSY FIANARA 45

Tiarovo fa Tombotsoa ty Manompo amy Tempoly Ara-panahy Ao

Tiarovo fa Tombotsoa ty Manompo amy Tempoly Ara-panahy Ao

‘Mivavaha amy azy nanao ty lanitsy noho ty tany iny.’​—APOK. 14:7.

HIRA 93 Tahio ny Fiarahanay Mivory

HO HITANAO ATO a

1. Ino ty raha volanini-anjely raiky iny, le ino ty tokony ho vokatsini-raha zay amintsika?

 LAHA misy anjely miresaky aminao, hijanjy ty raha volaniny va iha? Amy zao, misy anjely raiky zay mivola “amy firenena noho foko noho olo samby hafa fivolana voho vahoaky iaby.” Ino ty raha volaniny? ‘Matahora a Ndranahary le ameo voninahitsy ie. Mivavaha amy azy nanao ty lanitsy noho ty tany iny.’ (Apok. 14:6, 7) Jehovah raiky avao ro Ndranahary marina tokony hivavahan’olo iaby. Tena mankasitraky azy tsika satria nameany tombotsoa bevata mba hanompo azy, amy tempoliny ara-panahy bevata io!

2. Ino tempoly ara-panahini-Jehovah io? (Henteo koa ty efajoro hoe “ Tempoly Hafa Io fa Tsy Retoa.”)

2 Fa ino marina moa tempoly ara-panahy io, le aia ty ahitantsika fanazavà misimisy mikasiky azy? Tsy trano ara-bakiteny aloha tempoly ara-panahy io. Fandahara nataoni-Jehovah raha io mba hahafahan’olo hanompo azy, miory amy sorom-panavota nataoni-Jesosy. Niresaky tsipiriany mikasiky tempoly io apostoly Paoly, amy taratasy nisoratiny ho ani-Kristiana hebreo tamy taonjato voalohany, nipetraky ta Jodia any rey. b

3-4. Ino ty raha nampiasa loha ani-Paoly mikasiky ani-Kristiana hebreo nipetraky ta Jodia any rey, le ino ty nataony mba hanampea an-drozy?

3 Nanino Paoly ro nanoratsy taratasy ho ani-Kristiana hebreo nipetraky ta Jodia any rey? Azo antoky hoe nisy antony roe bevata nahavy azy nanao ani-zay. Voalohany, mba hampahereza an-drozy. Nanaraky ty Fivavaha Jiosy ty ankamaroan-drozy, tamy rozy mbo tsy nilasa Kristiana. Mety ho nikizakizaky an-drozy mpitariky fivavahan-drozy taloha rey lafa nilasa Kristiana rozy. Fa manino? Satria tsy nana tempoly hivavahan-drozy rozy. Tsy nana alitara koa rozy mba hanaovan-drozy fanatitsy ho a Ndranahary, sady tsy nana mpisoro hikarakara an-drozy. Mety ho nahakivy ani-mpianatsini-Kristy reo raha zay sady mety ho nampalemy ty finoan-drozy. (Heb. 2:1; 3:12, 14) Mety nieritseritsy himpoly hivavaky amy Fivavaha Jiosy mihintsy aza ty sisany amin-drozy.

4 Faharoe, nivola tamy Kristiana hebreo rey Paoly hoe tsy niezaky hahatakatsy raha vaovao na fampianara laliky anatini-Safà-Ndranahary ao rozy. “Ventin-kany” moa ty nikaihany ani-raha rey. (Heb. 5:11-14) Ty sisany amin-drozy aza mbo nanaraky ty Lalànani-Mosesy. Fe nihazavanini-Paoly hoe tsy mangalaky tanteraky ty fahotan’olombelo soro nitakini-Lalàna rey. “Voafetra avao” zany ty ‘raha vitani-Lalàna’ io. Farany Paoly nampianatsy an-drozy ani-fampianara laliky rey. Nampitiaroviny ani-Kristiana namany rey hoe misy “fampitamana soa marè” miory amy sorom-panavotani-Jesosy, tena afaky manampy an-drozy hifandramby amy Ndranahary.​—Heb. 7:18, 19.

5. Ino ty raha mila haintsika baka amy bokini-Hebreo ao, le ino ty antony?

5 Nihazavanini-Paoly tamy rahalahiny hebreo rey hoe tena soa marè ty fomba anompoan-drozy ani-Jehovah henanizao, laha ampitovizy amy raha nataon-drozy tamy Fivavaha Jiosy tany. “Talinjoni-raha ho avy” avao fomba fivavaha nitakini-Lalàna narahini-Jiosy rey, fa “ty tena ie le Kristy.” (Kol. 2:17) Zista alokini-raha raiky avao ty talinjo fa tsy tena ie. Mitovy amy zay koa fa manahaky talinjo io ty fomba nanompoani-Jiosy rey a Ndranahary taloha, satria nisy fomba fivavaha tena soa niavy. Nisy fandahara nataoni-Jehovah mba hanengà ty hadisoantsika, amy zay tsika afaky manompo azy mifanaraky amy ty itiavany azy. Mila haintsika soa ty mikasiky ani-raha io. Ndao moa hampitahantsika ty “talinjo”, zany hoe ty fomba nivavahani-Jiosy rey, noho ty raha “tena ie”, zany hoe ty raha ataoni-Kristiana mba hanompoa a Ndranahary. Ho haintsika soa amy zay hoe ino tempoly ara-panahy io, le manino raha io ro mahakasiky antsika.

TRANOLAY MASY

6. Nampiasà amy ino tranolay io?

6 Talinjo. Niresaky mikasiky tranolay masy naorini-Mosesy tamy 1512 T.K. iny Paoly mba hanohana ty raha nivolaniny, lafa ie nanazava mikasiky tempoly ara-panahy io. (Henteo ty tablò hoe “Talinjo​—Tena Ie.”) Manahaky trano fialokalofa rey tranolay io, le nandesin’Israelita rey avao raha io saky nifindra rozy. Nampiasa ani-raha io avao rozy tanatini-500 tao, zisiky nahavita ani-tempoly ta Jerosalema tao iny. (Eks. 25:8, 9; Nom. 9:22) Nikaihy hoe “tranolay fivoria” raha io satria tao Israelita rey ro nivory mba hamonjy a Ndranahary, hanao soro, noho hivavaky. (Eks. 29:43-46) Fe tranolay io koa mampiseho raha soa marè ho ani-Kristiana.

7. Nombia ro nanomboky nisy tempoly ara-panahy io?

7 Tena ie. “Talinjoni-raha an-danitsy any” tranolay masy iny, le nampiseho ty tempoly ara-panahy bevata ani-Jehovah iny. Nivola Paoly hoe “fanohara ivolana ani-fotoa zao tranolay [na tranolay masy] io.” (Heb. 8:5; 9:9) Fa nisy zany tempoly ara-panahy io tamy fotoa nanoratani-Paoly taratasy ho ani-Hebreo rey. Tamy tao 29 A.K. ro nanomboky nisy raha io. Natao batisa Jesosy tamy tao io, nihosora fanahy masy, sady lasa ‘mpisorobeni-Jehovah’ amy tempoly ara-panahy io ao. c​—Heb. 4:14; Asa. 10:37, 38.

MPISOROBE

8-9. Laha hentea ty Hebreo 7:23-27, ino ty tena tsy mampitovy ty mpisorobe tamy Israely teo amy Jesosy, azy Mpisorobe ambony iny?

8 Talinjo. Ty mpisorobe ro misolo ty olo anatreha-Ndranahary eo. Arona ro mpisorobe voalohany nitendreni-Jehovah tamy Israely teo, lafa nitokana tranolay masy iny. Fe laha hentea ty fanazavani-Paoly, le ‘maro biby ty mpisoro tsy maintsy nifandimby, satria ze maty le tsy afaky ho mpisoro sasy.’ d (Vakio Hebreo 7:23-27.) Tsy lavorary mpisorobe rey ka tsy maintsy nanao soro rozy mba handimbofa ty fahotan-drozy. Zay ty tsy mampitovy ani-mpisorobe tamy Israely teo rey amy Mpisorobe ambony iny, zany hoe Jesosy Kristy.

9 Tena ie. Mpisorobentsika Jesosy Kristy le ie ro ‘Mpanompo amy tena tranolay ao, sady Jehovah fa tsy olo ro nanory ani-tranolay io.’ (Heb. 8:1, 2) Nivola Paoly hoe ‘mpisoro velo mandrakizay [Jesosy], ka tsy misy mpandimby.’ Mbo nivola koa Paoly hoe “tsy misy loto” Jesosy sady “tafasaraky amy mpanota”, le zay ro tsy mampitovy azy amy mpisorobe tamy Israely teo rey. “Tsy mila manao soro sanandro” ie satria tsy nanota. Ndao hodinihintsika hoe ino ty tsy nampitovy ty alitara noho ty soro nampiasà tamy fanompoani-Jiosy taloha noho ty ahini-Kristiana.

ALITARA NOHO SORO

10. Nampiseho ino soro natao tamy alitara saba teo rey?

10 Talinjo. Nisy alitara saba tamy tokotany filira amy tranolay masy tao, le teo ro nanaova soro ho ani-Jehovah rey. (Eks. 27:1, 2; 40:29) Fe ndre teo soro rey, le tsy nahavita nangalaky tanteraky ty fahotan’olo. (Heb. 10:1-4) Hita baka amy soro natao tsy tampaky tamy tranolay tao rey fa hisy soro raiky hahavita hangalaky tanteraky ty fahotan’olombelo.

11. Alitara manao akory ro nanaovani-Jesosy soro ty vatany? (Hebreo 10:5-7, 10)

11 Tena ie. Haini-Jesosy fa nirahini-Jehovah ho an-tany etoy ie mba hanome ty ainy hanavota ty olombelo. (Mat. 20:28) Ka lafa natao batisa Jesosy, le nanome ty vatany ie mba hanao ty sitraponi-Jehovah. (Jaona 6:38; Gal. 1:4) Nanome ty vatany tambonini-alitara teo Jesosy, fe tsy alitara ara-bakiteny io fa manondro ty ‘sitrapo-Ndranahary.’ Ty sitraponi-Jehovah le hoe hanao soro ty ainy lavorary Anakilahiny iny. Nanome ty vatany ho soro “indraiky avao” Jesosy, mba hangalà na handimbofa tanteraky ty fahotani-ze mampiseho finoa azy. (Vakio Hebreo 10:5-7, 10.) Ndao hodinihintsika hoe mampiseho ino efitsy noho raha tanatini-tranolay masy tao rey.

MASY NOHO MASY MARÈ

12. Ia ro afaky nilitsy tamy efitsy roe tamy tranolay masy tao rey?

12 Talinjo. Tena nitovy ty tanatini-tranolay masy iny tao noho tamy tempoly namboary ta Jerosalema tany iny. Nisy efitsy roe tanatiny tao. Ty raiky “Pilasy Masy” (na “Masy”), le ty raiky “Masy Marè.” Nisy ridô, nanasaraky an-drozy. (Heb. 9:2-5; Eks. 26:31-33) Nisy fasia jiro volamena, alitara fanoroa emboky manitsy, noho latabo misy mofo atolotsy, tanatini-pilasy Masy tao. Ty “mpisoro voahosotsy” avao ro afaky nilitsy tao mba “hanao ty asani-mpisoro.” (Nom. 3:3, 7, 10) Tamy Masy Marè tao vatani-fifanekea volamena iny. Mampiseho raha io hoe nanatriky teo Jehovah. (Eks. 25:21, 22) Ty mpisorobe avao ro afaky nilitsy mbamy ridô teo mba handeha amy Masy Marè ao. Indraiky mandeha avao ie ro nanao ani-zay lafa tamy Andro Fandimbofa Fahotà. (Lev. 16:2, 17) Nilitsy tao ie santao miaraky amy liom-biby mba handimbofa ty fahotany noho ty fahotani-vahoaky rey. Tafara atoy, le nampiasa ty fanahiny masy Jehovah mba hanazavà ty tena dikani-raha tamy tranolay masy tao reo.​—Heb. 9:6-8.

13. Mifanandrify amy ino Masy noho Masy Marè tamy tranolay masy tao rey?

13 Tena ie. Vitsivitsy avao ty mpianatsini-Kristy nihosora fanahy masy, le mana fifandrambesa manoka amy Jehovah rozy. Misy 144000 ty isakin-drozy, le ho mpisoro miaraky amy Jesosy an-danitsy any rozy. (Apok. 1:6; 14:1) Asehoni-pilasy Masy tamy tranolay tao iny fa mbo an-tany etoy rozy le fa natsanga-Ndranahary ho anany ara-panahy. (Rom. 8:15-17) Le azy Masy Marè tamy tranolay tao iny mifanandrify amy ty lanitsy ipetrahani-Jehovah. Nisy ridô nampisaraky ty Masy noho ty Masy Marè tamy tranolay tao. Manondro ty vatan’olombelo nananani-Jesosy raha io. Mpisorobe ambony amy tempoly ara-panahy io ao ie. Fe tsy afaky nilitsy an-danitsy any ie laha mbo nana vatan’olombelo. Lafa naneky hanao soro ty vatany ho an’olombelo Jesosy, le namoha varavara ho ani-Kristiana voahosotsy iaby mba hiay an-danitsy any. Tsy maintsy manenga ty vatan’olombelo ananan-drozy koa rozy mba hahazoan-drozy ty valisoan-drozy an-danitsy any. (Heb. 10:19, 20; 1 Kor. 15:50) Lafa nivelomy Jesosy, le nilitsy amy Masy Marè amy tempoly ara-panahy iny ao ie. Hiaraky aminy ao ty voahosotsy iaby amy farany.

14. Laha hentea ty Hebreo 9:12, 24-26, manino ty fanompoa ani-Jehovah amy tempoliny ara-panahy ao ro soa marè?

14 Hitantsika eto fa tena soa marè ty fandahara nataoni-Jehovah ho ani-fivavaha malio miory amy vilim-panavota sady tarihini-Kristy, azy Mpisorobe iny. Ty mpisorobe tamy Israely teo nilitsy tamy Masy Marè namboarin’olombelo, miaraky amy lioni-biby natao soro rey. Fa Jesosy nilitsy “tan-danitsy any mihintsy”, tamy pilasy farani-ze masy mba hiseho anatrehani-Jehovah eo. Nanome ty ain’olombelo lavorary nananany ie lafa tany ‘mba hangalaky tanteraky ty fahotantsika amy alalani-soro nataony iny.’ (Vakio Hebreo 9:12, 24-26.) Manadio tanteraky ty fahotantsika soro nataoni-Jesosy iny. Ka ndre mitamà hiay an-danitsy any tsika ndre mitamà hiay an-tany etoy, le samby afaky mivavaky amy Jehovah amy tempoliny ara-panahy iny ao. Hianatsy mikasiky ani-zay moa tsika henanizao.

TOKOTANY

15. Ia ro nanompo tamy tokotanini-tranolay masy tao?

15 Talinjo. Raiky avao ty tokotany tamy tranolay masy tao. Bevata raha io sady nisy lakoro nanodidy azy. Tao ty mpisoro ro nanao ty asan-drozy. Tan-tokotany teo ty nisy alitara saba bevata fanolora fanatitsy oroa iny, le nisy kovetabe saba nisy rano koa teo. Nisasa teo tse ty mpisoro, zay vo nanao fanompoa masy. (Eks. 30:17-20; 40:6-8) Fe lafa naory tempoly iny tafara atoy, le nasia tokotany roe. Ty raiky le ty tokotany ivelany. Io ty tokotany voalohany ilira lafa iha avy amy tempoly ao, le teo ze olo tsy mpisoro ro nivavaky tamy Ndranahary. Ty faharoe, le ty tokotany anatiny. Tao ty mpisoro ro nanao ty asan-drozy.

16. Ia ty manompo amy tokotany roe amy tempoly ara-panahy ao rey?

16 Tena ie. Ho lasa mpisoro an-danitsy any miaraky amy Jesosy ty voahosotsy! Fe manompo amy tokotany anatiny amy tempoly ara-panahy ao ze voahosotsy mbo an-tany eto. Nisy kovetabe feno rano tamy tranolay masy tao noho tamy tempoly tao. Fampitiarova bevata ho ani-voahosotsy, noho ho ani-Kristiana iaby raha io hoe tokony halio avao ty fandaisam-batan-drozy noho ty sain-drozy. Ka manao akory ty “vahoaky be”, azy tsy mivaliky amy rahalahini-Kristy voahosotsy rey? Aia rozy ro manompo ani-Jehovah? Nihitani-apostoly Jaona rozy “nitsanga talohani-sezim-panjakà” teo mba ‘hanao fanompoa masy ho ahi-Ndranahary ndre andro ndre haly.’ Manompo ani-Jehovah an-tany eto ty vahoaky be, zany hoe amy tokotany ivelani-tempoly ara-panahy iny ao. (Apok. 7:9, 13-15) Tena mankasitraky ani-Jehovah tsika fa nameany tombotsoa hanompo azy amy tempoliny ara-panahy bevata iny ao!

TOMBOTSOA TY MANOMPO ANI-JEHOVAH

17. Ino ty soro azontsika amea ani-Jehovah?

17 Mana tombotsoa hanome soro ho ani-Jehovah ty Kristiana iaby henanizao lafa mampiasa ty fotoan-drozy, ty herin-drozy, noho ze raha ananan-drozy mba hanohana ty Fanjakà-Ndranahary. Manahaky ty nivolanini-Paoly tamy Kristiana hebreo rey, le afaky ‘manao soro fiderà ho a-Ndranahary avao tsika amy alalani-Jesosy, zany hoe vokatsini-sony, ka hiresaky amin’olo hafa ty mikasiky ty anarany.’ (Heb. 13:15). Afaky asehontsika hoe tena mankasitraky ty tombotsoa nameani-Jehovah antsika tsika laha ameantsika azy ze farani-soa vitantsika.

18. Laha hentea ty Hebreo 10:22-25, ino ty raha sisany tokony hataontsika avao, le ino ty raha tsy tokony ho halinontsika mihintsy?

18 Vakio Hebreo 10:22-25. Niresaky raha sisany tokony hataontsika avao Paoly tamy faramparani-taratasy nisoratiny ho ani-Hebreo rey. Anisani-zay ty mivavaky amy Jehovah, mitory amin’olo, miaraky mivory, noho mifampahery. ‘Vomaiky tokony hanao ani-zay tsika, satria hitantsika fa mihamariny ty androni-Jehovah.’ Amy fitantarà farany amy Apokalypsy ao, le nivola ho zao indroe anjelini-Jehovah iny: “Ndranahary ro ivavaho!” (Apok. 19:10; 22:9) Enga anè tsy ho halinontsika mihintsy ze raha iaby nianarantsika tato mikasiky tempoly ara-panahy bevata ani-Jehovah iny, ka hankasitrahantsika ty tombotsoa ananantsika mba hivavaha amy Ndranaharintsika be voninahitsy iny!

HIRA 88 Ampahafantaro Ahy ny Lalanao

a Anisani-fampianara laliky amy Safà-Ndranahary ao ty mikasiky tempoly ara-panahini-Jehovah iny. Ino tempoly io? Hiresaky tsipiriany mikasiky tempoly hita amy bokini-Hebreo ao io lahatsoratsy toy. Enga anè lahatsoratsy toy hanampy anao vomaiky tena hankasitraky ty tombotsoa anananao mba hanompoa ani-Jehovah.

b Laha teanao ho hita ty famintina ty bokini-Hebreo, le henteo amy jw.org ao ty video hoe Fampilira Bokini-Hebreo.

c Ty bokini-Hebreo avao ro boky mikaiky ani-Jesosy hoe Mpisorobe, amy Soratsy Grika Kristiana ao.

d Mivola boky raiky zay fa mety nisy 84 eo ho eo ty mpisorobe tamy Israely teo, zisiky naharava ty tempoly ta Jerosalema tao, tamy tao 70 A.K.

f Henteo ty efajoro hoe “Nahariharin’ny Fanahy ny Hevitr’ilay Tempoly Ara-panahy”, amy Tilikambo Fiambena 15 Ziè 2010, p. 22.