Atambaʼtaa mu matraxnuu

Ayuʼ náa naʼthí rí xú káʼnii nindxu̱u̱ ináa

ARTÍCULO RÍ MUʼNIGAJMAA 45

Gajngajua̱a̱ʼ dí xóo natayamajkuíí Jeobá

Gajngajua̱a̱ʼ dí xóo natayamajkuíí Jeobá

“Guyamajkuíí bi̱ niʼni mekhu, ku̱ba̱ʼ” (APOC. 14: 7).

AJMÚÚ 93 Atani tsajkurámááʼ reunión ndrígúxu̱

RÍ MUʼNIGAJMAA a

1. Dí xtáa raʼni mbáa ángel ga̱jma̱a̱ xóo gambáyulú dí niʼthí xá.

 A MU mbá Angel gaʼthánʼ ikháán. Lá matadxawíín dí gaʼthánʼ xá. Xóo ma mbiʼi xúgi̱ Angel xtáa raʼthí “Bi̱ kúwá náa xúgíʼ xuajen mba̱ʼu̱, xuajen majkhaʼ, bi̱ nuthi mixtiʼkhu ajngáa ga̱jma̱a̱ xúgíinʼ enii xa̱bu̱”. Ndiéjunʼ ethi xá. “Gamiñála ku̱ya̱a̱ Dios ga̱jma̱a̱ guxna̱a̱la gamajkhu guyamajkuíí bi̱ niʼni mekhu, ku̱ba̱ʼ, lamáa ga̱jma̱a̱ iduu iyaʼ” (Apoc. 14:​6, 7). Xugían ndaʼyoo mbuyamajkuíí Jeobá; ikhaa nindxu̱u̱ Dios gajkhun. Rakha tháán exnálú numaaʼ dí nandoo nduyamajkuíí náa goʼwóoʼ. ¡Rakha tháan edxu̱lúʼ ga̱jma̱a̱ numuu rígi̱!

2. Ndiéjunʼ nindxu̱u̱ Guʼwá náa nduyamajkuíí Jeobá xá. (Atayáá ma̱ngaa kugumaʼan “ Dí ra’kháa ikhaa”)

2 Ndiéjunʼ phú nindxu̱u̱ templo ndrígóo Jeobá, ga̱jma̱a̱ náa mínaʼ eʼthí náa Biblia ga̱jma̱a̱ numuu ikhaa xá. Goʼwóo Jeobá na̱nguá nindxu̱u̱ mboʼ guwáʼ gajkhun dí xóo ndu’yáaʼ xígi̱. Ikhaa rí nigíiʼ Jeobá nindxu̱u̱ náa ma̱ndoo mbuyamajkuíí xóo ma ikhaa nandoo ga̱jma̱a̱ dí na̱kha̱ naʼthí xóo niguma kawaan rí nikañún Jesús ga̱jma̱a̱ numulú. Nakha siglo timbá, apóstol Pablo niʼthí tikhuu xú kaʼnii ma̱ndoo mbuyamajkuíí. Nuxkamaa náa carta dí ikhaa niʼnirámáʼ náa inún cristianos hebreos bi̱ nikúwíin náa Judea. b

3, 4. Náá numuu rí nixmiéjunʼ Pablo numún hebreos ga̱jma̱a̱ xóo nimbáñun xá.

3 Náa numuu rí niʼnirámáʼ Pablo náa inún cristianos hebreos bí nikúwíin náa Judea rá. Rígá ájma̱a̱ numuu: Timbá, mu muxnún tsiakii. Mbaʼin dí ikhiin nini náa religión Judío, mbá ndxájkhun bi̱ kúwá ikhí nutsijmíin numuu rí nindxúu̱n cristianos. Náa numuu rá. Numuu rí mixtiʼkhu kayuuʼ kuwíinʼ bi̱ Judíos, bi̱ cristianos na̱nguá guaʼda mboʼ templo náa mbuyamajkuíí Dios, rí asndu na̱nguá kuaʼdáá náa muxnajxi̱ tsingijñaʼ ni ma ndxajkun bi̱ kuyaaʼ edxuu. Mbá rígi̱ ma̱ndoo ma̱ni̱ dí makawabiinʼ xábí Jesús ga̱jma̱a̱ rí makáwabaaʼ fe ndrígún (Heb. 2:1; 3:​12, 14). Mbá tikhuun dí ikhiin nundxaʼwamíjná dí matangi̱i̱n náa religión ndrígún Judío.

4 Ragajma: Pablo nini mbuyaaʼ cristianos hebreos dí na̱nguá enimbáníí kiʼsngáa dí nuxi̱i̱ʼ dí ndiʼkhún egajnún dí nindxu̱u̱ “ganitsu gújkhúʼ”. Dí nakha raʼthí náa ajngáa rawunʼ Dios (Heb. 5:​11-14). Tikhuun dí ikhiin xóo kúwaaʼ runimbún xtángoo ndrígóo Moisés. Pablo niʼthí ga̱jma̱a̱ numuu tsigijñaʼ dí ikhiin kúwaaʼ ruxnajxi̱ ga̱jma̱a̱ rígi̱ tseni dí mambáa aʼkhá ndrígún. Ikhaa jngóo, xtángoo rígi̱ niguámbaaʼ. Apóstol Pablo nisngáa tikhuu ikha dí gajkhun. Jesús nini marmaʼan a̱jkiu̱únʼ ga̱jma̱a̱ numuu tsingijñaʼ dí ikhiin kuaʼdáá rí nindxu̱u̱ “rí kuaʼti̱i̱nlú rí nindxu̱u̱ itháán májánʼ”, rí ma̱ndoo mambáñún mu magún kanuu itháán mingiʼ náa Jeobá (Heb. 7:​18, 19).

5. Ndiéjunʼ rí gíʼmaa makru̱ʼu̱lú rá.

5 Pablo niʼthún a̱ngui̱i̱n hebreos dí xú kaʼnii eyamajkuíí Jeobá nakha ninindxu̱ún Cristianos dí itháán májánʼ ki xóo nduyamajkuíí dí mbiʼi xúgíʼ, niʼthí dí xú kaʼnii mbuyamajkuíí Dios náa religión Judío dí índo̱ naʼthí: “Mbá ndájkua̱ rí wíji̱ ma̱ʼkha̱”, ga̱jma̱a̱ naʼthí xóo: “Mú rígi̱ nambánuu náa Cristo”. (Col. 2:17). Ndájkhoo nindxu̱u̱ mboʼ xtiʼkhu dí tsékujmaa matayaa mu índo̱ na̱dxu̱ʼnú matayaa ragájkhun nindxu̱u̱. Ikhaa ma kayuuʼ xóo ma enii judíos índo̱ ndiyamajkuíí Jeobá nakha guni̱ índo̱ nindxu̱u̱ mboʼ ndájkhoo dí wíji̱ ma̱ʼkhá. Gíʼdoo numuu dí makruʼulú xú kaʼnii mbuyamajkuíí Jeobá náa goʼwóo. Náa numuu rá. Numuu rí nanii mbá a̱jkiu̱nʼ kaʼyoo aʼkhá ndrígulú ga̱jma̱a̱ naniñulú mbuyamajkuíí xóo ma ikhaa eyoo. Ndawaa muni mbríguii ga̱jma̱a̱ “ndájkhoo”. (Xóo mixtiʼkhu eyamajkuíí Dios ndrígún judios) ga̱jma̱a̱ rí nambánuu (xóo mixtiʼkhu eyamajkuíí Dios ndrígún cristianos). Ikhaa jngóo mbuyaaʼ dí nakha ra’thí náa carta ndrígóo hebreos. Ga̱jma̱a̱ xú’ko̱ mbuyaaʼ ndiéjunʼ nindxu̱u̱ templo ndrígóo Jeobá ga̱jma̱a̱ xú kaʼnii embájxu̱u̱ ga̱jma̱a̱ numulú.

GUʼWÁ XTÍIN

6. Náá nijmaa Guʼwá xtíin rá.

6 Ndájkua̱. Pablo nigíiʼ mbá xkri̱da imbo̱ʼ xú kaʼnii mbuyamajkuíí Jeobá guʼwá xtíin dí nini Moisés nakha tsiguʼ 1512 tsiguʼ ginii (atayáá grafico “Ndájkua̱ ga̱jma̱a̱ rí nambánuu”). Guʼwá xtíin ma̱ngaa nagumbiʼyuu “guʼwá xtíin rí nagimbíi̱n” ikhiin ninindxu̱u̱ náa nagimbíi̱n israelitas mu mbuyamajkuíí Dios ga̱jma̱a̱ muxnajxi̱ tsingijñaʼ (Éx. 29:​43-46). Ga̱jma̱a̱ nuyegun mambá índo̱ nagún náa imbá nikha náa kúbá mijxó (Éx. 25:​8, 9; Núm. 9:22). Nijmún asndu mbá 500 tsiguʼ índo̱ niguma templo náa Jerusalén. Ikha jngóo, guʼwá xtíin ma̱ngaa nijuíta rí makánúu itháán májánʼ dí mbiʼi ndawaa náa magimbíin cristianos.

7. Nguáná nigíʼdu̱u̱ nirígá guʼwá náa nduyamajkuíí Jeobá xá.

7 Rí nambánuu. Guʼwá xtíin nindxu̱u̱ “mbá ndájkua̱ dí narígá mekhuíí” nandoo gathún templo ndrígóo Jeobá. Pablo niʼthí: “Guʼwá xtíin rígi̱ nindxu̱u̱ mbá xkri̱da náa mbiʼi rí kuwáanʼ xúgi̱” (Heb. 8:5; 9:9). Índo̱ ninírama rígi̱ náa inún hebreos, templo ndrígóo Jeobá ya̱ nindxu̱u̱ gajkhun ma. Nijkhanu nirígá tsiguʼ 29 tsiguʼ nda̱wa̱á. Tsiguʼ ma rúʼko̱ Jesús nijngún iyaʼ, ga̱jma̱a̱ ikhaa nitujxi̱ xóo espíritu santo ga̱jma̱a̱ nigídu nitañajunʼ xóo “ndxajkun bi̱ phú kayá edxu̱u̱ bi̱ itháan mba̱a̱” náa templo ndrígóo Jeobá (Heb. 4:14; Hech. 10:​37, 38). c

NDXAJKUN BI̱ PHÚ KAYÁ EDXU̱U̱

8, 9. Xóo má eʼthí Hebreos 7:​23-27, xóo mixtiʼkhu nindxu̱u̱ ndxajkun bi̱ nikúwá náa Israel ga̱jma̱a̱ Ndxajkun bi̱ phú kayá edxu̱u̱, Jesucristo rá.

8 Ndájkua̱. Ndxajkun bi̱ phú kayá edxu̱u̱ nindxu̱u̱ bi̱ naʼthí ga̱jma̱a̱ numuu xuajen náa inuu Dios. Timbáa ndxajkun náa Israel ninindxu̱u̱ Aarón, Jeobá nigíiʼ índo̱ niguáxi guʼwá xtíin. Pablo niʼthí: “Numuu rí nakháñún rúʼko̱ naʼni rí ndxajkun nánguá eyoo muni̱ itháan ñajunʼ ndrígu̱ún, ikha jngóo ndiyóoʼ makuwá mbaʼin ndxajkun bi̱ muriʼkuwíín eʼwíinʼ” (atraxnuu Hebreos 7:​23-27). d Ndxajkun nindxu̱ún xa̱bu̱ aʼkhá ikha jngóo ndiyóoʼ muxnaxi tsigijñaʼ ga̱jma̱a̱ numuu aʼkhúún. Rúʼko̱ rí naʼni mixtiʼkhu wéñuuʼ náa ndxajkun bi̱ nikúwá náa Israel ga̱jma̱a̱ Ndxajkun bi̱ phú kayá edxu̱u̱, Jesucristo.

9 Rí nambánuu. Ndxajkun bi̱ phú kayá edxu̱u̱, Jesucristo, “nindxu̱u̱ bi̱ nañambáá […] náa guʼwá xtíin rí gajkhun rí nikujxi̱ Jeobá, raʼkháa xa̱bu̱ú” (Heb. 8:​1, 2). Pablo niʼthí dí, numuu dí Jesús “xtáa kámuu mbiʼi, tséyóoʼ bi̱ muriʼkuriya̱a̱ʼ dí manindxu̱ún ndxajkun”. Ma̱ngaa, niʼthí dí Jesús “na̱nguá tsagaa, ni má na̱nguá xtáa gajmíi̱n xa̱bu̱ bi̱ nuni̱ aʼkhá” ga̱jma̱a̱ dí mixtiʼkuii ikhaa ki xóo ndxajkun bi̱ ndiya̱ edxu̱u̱ náa Israel, “tséyóoʼ dí maxnájxi̱ tsiijñaʼ nángí eʼni” ga̱jma̱a̱ numuu aʼkhúun. Ndiéjunʼ gándoo gúʼthá ga̱jma̱a̱ náa numuu náa najuixnájxi̱ tsigijñaʼ ga̱jma̱a̱ tsigijñaʼ rá. Guʼyáá xú káʼnii mixtiʼkhu ndájkua ga̱jma̱a̱ dí gajkhun.

NÁA NAJUIXNÁJXI̱ TSIGIJÑAʼ GA̱JMA̱A̱ TSIGIJÑAʼ

10. Ndiéjunʼ nindoo gáʼthúu̱n rí najuixnájxi̱ tsigijñaʼ dí niguma ga̱jma̱a̱ cobre rá.

10 Ndájkua̱. Náa rexo̱o̱ guʼwá xtíin rígá mbá náa najuixnájxi̱ tsigijñaʼ dí niguma ga̱jma̱a̱ cobre náa nuxnajxi̱i̱n xujkhúʼ xóo tsigijñaʼ náa náa Jeobá (Éx. 27:​1, 2; 40:29). Mú tsigijñaʼ rúʼko̱ tséʼngo̱o̱ gáʼnijngudi̱i̱ mbá kayuuʼ a̱ʼkhún xa̱bu̱ xuajin (Heb. 10:​1-4). Xujkhúʼ bi̱ nuxnajxi̱i̱n xóo tsigijñaʼ nángí eʼni náa guʼwá xtíin nindoo gáʼthúu̱n tsigijñaʼ dí maʼnikaʼwu̱u̱ mbá kayuuʼ aʼkhún xa̱bu̱ numbaaʼ.

11. Náá nijuixnáxi̱ xóo tsigijñaʼ Jesús rá. (Hebreos 10:​5-7, 10.)

11 Rí nambánuu. Jesús ndiʼyoo má dí Jeobá nikuʼmaa ma̱ʼkha̱ náa tsu̱du̱u̱ Ku̱ba̱ʼ mu maxnájximinaʼ makhañúu mu xúʼko̱ makáwíin xa̱bu̱ numbaaʼ (Mat. 20:28). Ikha jngóo índo̱ nijngúun iyááʼ, Jesús nixnájximinaʼ maʼni dí nandoo Jeobá (Juan 6:38; Gál. 1:4). Nindxu̱u̱ asndu xóo nixnájximinaʼ náa najuixnájxi̱ tsigijñaʼ. Náa najuixnájxi̱ tsigijñaʼ rúʼko̱ dí nandoo gáʼthúu̱n “rí nandoo” Dios, ga̱jma̱a̱ Jeobá nindoo rí A̱ʼdióo maxnájximinaʼ makhañúu xóo xa̱bu̱ numbaaʼ bi̱ ragíʼdoo aʼkhá. Jesús nixnájximinaʼ makhañúu “káaʼ mbóó miʼtsú asndu kámuu” mu maʼnijngudi̱i̱ o marugoo mbá kayuuʼ aʼkhún mbá xúgíinʼ bi̱ gúsngajma rí guáʼdáá fe náa ikhaa (atraxnuu Hebreos 10:​5-7, 10). Dí xúgi̱, muʼthá ga̱jma̱a̱ numuu awúun guʼwá xtíin ga̱jma̱a̱ dí nandoo gáʼthúu̱n tikhuʼ dí rígá ikhí.

MIKAʼWU GA̱JMA̱A̱ NÁA RÍ PHÚ MIKAʼWU

12. Tsáá ma̱ndoo mato̱ʼo̱o̱ náa mámbá niʼkho̱o̱ ndrígóo guʼwá xtíin rá.

12 Ndájkua̱. Guʼwá xtíin ga̱jma̱a̱ templo dí nigumaa nda̱wa̱á náa Jerusalén nigumaa ikha̱á kayuuʼ. Nigiʼdoo a̱jma̱ cuarto dí nawiʼtáa ga̱jma̱a̱ cortina: Rí mikaʼwu ga̱jma̱a̱ náa rí phú mikaʼwu (Heb. 9:​2-5; Éx. 26:​31-33). Náa rí Mikaʼwu rígá mbá candelabro dí mbawíí oro, mbá náa nakarámáʼ dí ndataun ga̱jma̱a̱ mbá mesa náa kadrámaʼ pan dí mixnájxi̱. I̱ndó “ndxajkun bi̱ nixtaʼwíin” ma̱ndoo matuʼwu̱únʼ náa rí mikaʼwu mu munimbánii ñajunʼ mitsúʼkháan rí kaʼñún muni̱ (Núm. 3:​3, 7, 10). Náa rí Phú Mikaʼwu dí rígá náa e̱jna̱ dí nimbánúún gajmiún Dios rí kagu̱u̱ mbawíí oro, rí nandoo gáʼthúu̱n rí ikhí xtáa Jeobá (Éx. 25:​21, 22). I̱ndó ndxajkun bi̱ phú kayá edxu̱u̱ ma̱ndoo manújngoo náa cortina mu mato̱ʼo̱o̱ náa rí phú Mikaʼwu. Náa Mbiʼi rí Majngudi̱i̱ aʼkhá, nagumariya̱a̱ʼ mbá míʼtsú mámbá tsiguʼ, ndxajkun bi̱ phú kayá edxu̱u̱ nato̱ʼo̱o̱ ga̱jma̱a̱ eʼdi ndrígóo xujkhúʼ mu maʼni jngudi̱i̱ aʼkhá ndrígóo ga̱jma̱a̱ aʼkhúún xúgíinʼ xa̱bu̱ xuajin (Lev. 16:​2, 17). Mba̱yu̱ʼ tsiguʼ nda̱wa̱á Jeobá nijmuu espíritu santo ndrígóo mu masngájmaa ndiéjunʼ phú eyoo gáʼthúu̱n dí rígá náa tabernáculo (Heb. 9:​6-8). e

13. Ndiéjunʼ eyoo gáʼthúu̱n bi̱ kaʼwii jma̱a̱ bi̱ phú kaʼwii rá.

13 Rí nambánuu. Kúwi̱i̱n mbá 144,000 cristianos dí nixtaʼwíin ga̱jma̱a̱ espíritu santo ma̱ngaa nambájxu̱u̱n kiejunʼ gajmíi̱nʼ Jeobá. Ikhiin mani̱ndxu̱ún ndxajkun náa mekhuíí ga̱jma̱a̱ Jesús (Apoc. 1:6; 14:1). Índo̱ kúwíin xóó náa tsu̱du̱u̱ ku̱ba̱ʼ Dios naraʼwíin ga̱jma̱a̱ espíritu santo ndrígóo ga̱jma̱a̱ ndaʼñún xóo e̱ji̱i̱n. Rí Mikaʼwu dí rígá náa e̱jna̱ nandoo gáʼthúu̱n xóo kiejuunʼ nambájxu̱u̱n gajmiún Dios (Rom. 8:​15-17). Rí Phú Mikaʼwu dí rígá náa e̱jna̱ nandoo gáʼthúu̱n mekhuíí náa xtáa Jeobá. “Cortina” rí nawiʼtáa rí mikaʼwu ga̱jma̱a̱ rí phú mikaʼwu nandoo gáʼthúu̱n xuyuuʼ Jesús. Xuyuuʼ narikhoo mu mata̱ʼa̱a̱ʼ náa mekhuíí mu mani̱ndxu̱u̱ ndxajkun bi̱ phú kayá edxu̱u̱ náa mbiʼyamajkhuíí Dios. Ikha jngóo índo̱ Jesús nixnájximinaʼ makhañúu ga̱jma̱a̱ numún xa̱bu̱ numbaaʼ, ikhú ikhaa nimbáʼtoo kamba̱a̱ mu a̱ngiu̱lú bi̱ kaxtaʼwíin ma̱ndoo magúun mekhuíí. Mu ma ma̱ndoo maguáan mekhuíí, a̱ngiu̱lú bi̱ kaxtaʼwíin ndayóoʼ rí muniña̱a̱ʼ mani̱ndxu̱ún mbáa xa̱bu̱ dí gíʼdoo xuwiʼ ga̱jma̱a̱ itsu̱ (Heb. 10:​19, 20; 1 Cor. 15:50). Nda̱wa̱á dí Jesús nigabi̱i̱ ikhaa nita̱ʼa̱a̱ náa rí Phú Mikaʼwu náa guʼwá rí mbuʼyamajkhuíí Dios, náa nda̱wa̱á magimbiín ga̱jma̱a̱ ikhaa xúgíinʼ bi̱ kaxtaʼwíin.

14. Xóo má eʼthí Hebreos 9:​12, 24-26, ndíjkha rí gíʼdoo itháan numuu rí mbuʼyamajkuíí Jeobá rá.

14 Xóo má ndiʼyáá, itháán májánʼ rí niʼgíiʼ Jeobá mu mbuʼyamajkuíí xó má kaʼyoo ga̱jma̱a̱ numuu rí nixnáximinaʼ Jesús ga̱jma̱a̱ ikhaa mani̱ndxu̱u̱ ndxajkun bi̱ phú kayá edxu̱u̱. Xa̱bu̱ numbaaʼ nindxu̱ún bi̱ nini̱ náa rí Phú Mikaʼwu, náa ndxajkun bi̱ phú kayá edxu̱u̱ ndrígóo Israel nato̱ʼo̱o̱ kayóo eʼdi ndrígún xujkhúʼ. Mú Jesús nito̱ʼo̱o̱ náa itháán mikaʼwu ikhaa “nito̱ʼo̱o̱ mekhuíí”, náa inuu Jeobá. Ikhí nixnájxi̱ vida perfecta ndrígóo ga̱jma̱a̱ numuu xúgiáanʼ “mu maʼnijgudi̱i̱ʼ aʼkhá ga̱jma̱a̱ tsigijñaʼ ndrígóo” (atraxnuu Hebreos 9:​12, 24-26). Rí nixnájximinaʼ Jesús nindxu̱u̱ rí itháán mba̱a̱, naʼni kaʼwii mbá kañiiʼ aʼkhá. Rí xúgi̱ mbuʼyáá dí xúgiáanʼ ma̱ndoo mbuʼyamajkuíí Jeobá xó má kaʼyoo, tséʼniuu á mu makuwáanʼ náa mekhuíí o náa tsu̱du̱u̱ ku̱ba̱ʼ.

NÁA REXO̱O̱ GUʼWÁ

15. Tsíin eyambáá náa rexo̱o̱ guʼwá xtíin rá.

15 Ndájkua̱. Náa tabernáculo rígá mbá rexo̱o̱ guʼwá: Paʼtati̱ga̱ ga̱jma̱a̱ kúgumaʼá náa dí nuni̱ ñajunʼ ndxajkun. Náa rexo̱o̱ guʼwá rúʼko̱ rígá náa nakarámáʼ tsigijñaʼ dí mba̱a̱ rí niguma ga̱jma̱a̱ cobre. Ma̱ngaa rígá mbá náa ga̱jnu̱ʼ iyaʼ dí najmún ndxajkun mujña̱a̱ rajkúún ga̱jma̱a̱ ñawúúnʼ nákha xóó tségíʼdi̱i̱ muñejunʼ (Ex. 30:​17-20; 40:​6-8). Guʼwá dí niguma nda̱wa̱á náa mbiʼyamajkuíí Dios ma̱ngaa gíʼdoo rexo̱o̱, ikhí ma̱ndoo mbuyamajkuíí Dios bi̱ na̱nguá nindxu̱ún ndxajkun.

16. Tsíin eyambáá náa mámbá rexo̱o̱ náa nduyamajkuíí Jeobá xá.

16 Rí nambánuu. A̱ngiu̱lú bi̱ kaxtaʼwíin bi̱ xóó tsénindxu̱ún ndxajkun gajmiún Jesús mekhuíí, bi̱ kaʼníí kúwá náa tsu̱du̱u̱ ku̱ba̱ʼ nunimíjna̱ muni̱ má xúʼko̱ ñajuunʼ Jeobá náa rexo̱o̱ guʼwá. Iyaʼ dí ra̱ʼkhá tháán mba̱ji̱nʼ dí rígá náa tabernáculo ga̱jma̱a̱ náa guʼwá rí nduyamajkuíí Dios, naʼni marmáʼáan a̱jkiu̱lú mbá xúgiáánʼ bi̱ nindxu̱lú cristianos, rígi̱ naʼni mbuʼyáá dí ra̱ʼkhá tháán gíʼdoo numuu manindxu̱lú mikaʼwáánʼ, xóo dí nuʼni ga̱jma̱a̱ dí nundxáʼwami̱jna̱. Náá eyamajkuíí Dios bi̱ nindxu̱ún “mbaʼin xa̱bu̱”, bi̱ numbañún má xúʼko̱ a̱ngui̱i̱n Cristo rá. Apóstol Juan ndiʼñún “guájun náa inuu xílí” ga̱jma̱a̱ nuni̱ ñajuunʼ Dios dí nindxu̱u̱ “mitsúʼkháan mbiʼíí mbruʼun”. Xa̱bu̱ bi̱ mbaʼin nuni̱ rígi̱ náa xúgíʼ tsu̱du̱u̱ ku̱ba̱ʼ, xóo muʼtá náa rexo̱o̱ goʼwóo Dios (Apoc. 7:​9, 13-15). ¡Ra̱ʼkhá tháán edxulú dí kuáʼdáá mbá guʼwá náa muxnáá gamajkhu Jeobá!

XÚGIÁÁNʼ MA̱NDOO MU̱ʼNI̱ MBA̱A̱ JEOBÁ

17. Ndiéjunʼ gándoo guxnáá Jeobá rá.

17 Xúgiáánʼ bi̱ nindxu̱lú cristianos nikhánulú mbá rí gíʼdoo wéñuuʼ numuu dí ma̱ndoo muxnájxi̱ tsigijñaʼ náa Jeobá. Xú káʼnii gándoo gúʼni̱ rá. Ma̱ndoo majmulú mbiʼi, tsiaki̱i̱, ga̱jma̱a̱ mbújkhu̱lú mu mu̱ʼni̱ ñajuunʼ Reino. Xó má ajngáa dí apóstol Pablo niʼthún a̱ngiu̱lú hebreos, ma̱ndoo “mu̱ʼni̱ mba̱a̱ má xúʼko̱ Dios, rígi̱ nindxu̱u̱ xóo mbá tsigijñaʼ dí nuxnáá ikhaa, gajmulú rawunlú mu mu̱ʼni̱ rí eʼwíinʼ muniʼnuuʼ mbiʼyuu” (Heb. 13:15). Á mu dí nuxnáá Jeobá dí kuaʼdáá musngajmáá dí nuxnáalu núma̱a̱ dí naniñulú mu̱ʼni̱ mba̱a̱.

18. Xóo má eʼthí Hebreos 10:​22-25, Ndiéjunʼ dí ragíʼmaa mambumulú rá.

18 (Atraxnuu Hebreos 10:​22-25.) Náa iwáá ajngáa dí niʼnirámáʼ apóstol Pablo dí nikuʼmá náa inún a̱ngiu̱lú hebreos, ikhí niʼthí mbaʼa rí xóo ma̱ndoo mu̱ʼni̱ mu xúniʼñáánʼ ru̱ʼni̱ mba̱a̱ Jeobá. Tikhuu dí niʼthí, nindxu̱u̱ dí gíʼdoo wéñuuʼ numuu muʼtákáñíí Jeobá, rí muʼthúún eʼwíinʼ dí kua̱ʼthi̱i̱n nda̱wa̱á, dí magimbáánʼ gajmiúlú a̱ngiu̱lú ma̱ngaa dí muxnámíjná tsiaki̱i̱, “itháan xúgi̱ rí mbiʼi [ndrígóo Jeobá] na̱ʼkha̱ rajngiyuu” (Heb. 10:​22-25). Náa iwáá capítulos dí na̱ʼkha̱ náa Apocalipsis, ikhí niʼthí ángel ndrígóo Jeobá: “¡Atayamajkuíí Dios!”. Asndu a̱jma̱ nuthu e̱ʼkha̱ ajngáa rígi̱ mu mbuʼyáá dí gíʼdoo wéñuuʼ numuu mbuʼyamajkuíí Dios (Apoc. 19:10; 22:9). Xámbumulú dí nijmañulúʼ ga̱jma̱a̱ numuu guʼwá náa nduyamajkuíí Jeobá, ma̱ngaa dí nikhánulú dí mbuʼyamajkuíí Dios ndrígúlú.

ÁJMÚÚ 88 Atani maniʼnúnʼ kamba̱a̱ʼ

a Guʼwá náa nduyamajkuíí Jeobá nindxu̱u̱ mbá rí mingijyuuʼ makruaʼaʼ náa Biblia. Ndiéjunʼ eyoo gáʼthun guʼwá rígi̱. Náa i̱yi̱ʼ ndrígóo Hebreos naʼthí jma̱a̱ numuu rígi̱, gi̱i̱ matayaa jma̱a̱ numuu rígi̱. Muguaʼtinxu dí gátayaa gi̱i̱ gáʼni dí maʼndaaʼ matayamajkuíí itháan Jeobá.

b Náa video Rí naʼthí ga̱jma̱a̱ numuu Hebreos, rí na̱ʼkha̱ náa jw.org mataxkamaa rí naʼthí ga̱jma̱a̱ numuu libro rígi̱.

c Hebreos nindxu̱u̱ mbá libro náa Escrituras Griegas Cristianas náa i̱ndó ikhí eʼthí ga̱jma̱a̱ numuu Jesús xóo Ndxajkun bi̱ phú kayá edxu̱u̱.

d Mbáa i̱yi̱i̱ʼ naʼthí rí índo̱ niguma gámbáa templo náa Jerusalén nákhá tsiguʼ 70, najuiʼthá rí náa Israel nikúwá mbá 84 ndxajkun bi̱ phú kayá edxu̱u̱.

e Náa video La tienda, dí na̱ʼkha̱ náa jw.org, najuiʼthá ndiéjunʼ eyoo gáʼthúu̱n rí naʼni ndxajkun bi̱ phú kayá edxu̱u̱.

g Atayáá ku̱gu̱maʼán “El espíritu revela el significado del templo espiritual”, náa La Atalaya, 15 ñajunʼ gu̱nʼ julio tsiguʼ 2010, ináa 22.