Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Otázky čitateľov

Otázky čitateľov

Mali Izraeliti v pustatine na jedenie aj niečo iné ako mannu a prepelice?

Počas 40 rokov, čo Izraeliti putovali po pustatine, jedli hlavne mannu. (2. Mojž. 16:35) Jehova im dvakrát zabezpečil aj prepelice. (2. Mojž. 16:12, 13; 4. Mojž. 11:31) Ale občas jedli aj niečo iné.

Jehova ich niekedy priviedol na miesto, kde si mohli odpočinúť. Mali tam vodu a niečo na jedenie. (4. Mojž. 10:33) Jedným z takýchto miest bola oáza v Elime, „kde bolo 12 prameňov a 70 paliem“, pravdepodobne datľových. (2. Mojž. 15:27) V knihe Plants of the Bible (Rastliny Biblie) sa píše, že datľové palmy rastú na rôznych miestach. Na púšti je to hlavná rastlina, z ktorej sa získava potrava. Okrem jedla a oleja poskytuje miliónom ľudí aj prístrešie.

Izraeliti sa možno zastavili aj vo veľkej oáze, ktorá sa nazýva Feiran a ktorá je súčasťou vádí Feiran. a V knihe Discovering the World of the Bible (Objavovanie sveta Biblie) sa píše, že toto vádí, čiže riečne údolie, „je 130 kilometrov dlhé a je jedno z najdlhších, najkrajších a najznámejších vádí na Sinaji“. Ďalej sa píše: „Asi 45 kilometrov od miesta, kde vádí ústi do mora, sa nachádza nádherná oáza Feiran, ktorá je dlhá takmer päť kilometrov. Je plná paliem a leží vo výške 610 metrov nad morom. Je to Eden Sinaja. Tisíce datľových paliem priťahovali ľudí na toto miesto už od dávnych čias.“

Datľové palmy v oáze Feiran

Pri odchode z Egypta si Izraeliti so sebou zobrali korytá s cestom a zrejme aj nejaké obilie a olej. Samozrejme, to im nemohlo dlho vydržať. Vzali si aj „obrovské stáda oviec a dobytka“. (2. Mojž. 12:34–39) Kvôli drsným podmienkam v pustatine zrejme o mnohé zvieratá prišli. Niektoré možno zjedli a ďalšie obetovali, dokonca falošným bohom. b (Sk. 7:39–43) Napriek tomu mali stále nejaké zvieratá, ktoré chovali. To vidno z toho, čo im Jehova povedal, keď ho neposlúchali: „Vaši synovia sa na 40 rokov stanú pastiermi v pustatine.“ (4. Mojž. 14:33) Teda je možné, že zo zvierat mali mlieko a niekedy aj mäso. Ale určite toho nebolo dosť pre asi trojmiliónový národ, ktorý putoval pustatinou 40 rokov. c

Kde mohli Izraeliti nájsť pre svoje zvieratá potravu a vodu? d V tej dobe možno viac pršalo, a tak bolo v pustatine viac vegetácie. V Hlbšom pochopení Písma (čes.) v prvom zväzku sa píše, že „asi pred 3 500 rokmi bolo v Árabii do istej miery viac vody než v súčasnej dobe. To, že je tam mnoho hlbokých vyschnutých vádí alebo údolí, ktoré boli kedysi riečnymi korytami, dokazuje, že niekedy v minulosti tam bolo dostatočné množstvo zrážok, vďaka ktorým mohli týmito riečnymi korytami pretekať prúdy vody.“ No aj tak bola pustatina nehostinným a nebezpečným miestom. (5. Mojž. 8:14–16) Keby Jehova Izraelitom zázračne nezabezpečil vodu, oni aj ich zvieratá by tam určite zomreli. (2. Mojž. 15:22–25; 17:1–6; 4. Mojž. 20:2, 11)

Mojžiš povedal Izraelitom, že Jehova im dával mannu, „aby [im] ukázal, že človek nežije len z chleba, ale z každého výroku, ktorý vychádza z Jehovových úst“. (5. Mojž. 8:3)

a Pozri Strážnu vežu z 1. mája 1992, s. 24 – 25.

b V Biblii sa píše o dvoch situáciách, keď Izraeliti v pustatine obetovali zvieratá Jehovovi – vtedy, keď boli kňazi uvedení do svojho úradu, a vtedy, keď sa slávil Pesach. Obidve udalosti sa stali v roku 1512 pred n. l., asi rok po tom, čo Izraeliti vyšli z Egypta. (3. Mojž. 8:14–9:24; 4. Mojž. 9:1–5)

c Ku koncu 40-ročného putovania pustatinou Izraeliti získali ako vojnovú korisť stovky tisíc zvierat. (4. Mojž. 31:32–34) Ale aj tak jedli mannu až dovtedy, kým prišli do Zasľúbenej krajiny. (Joz. 5:10–12)

d Z ničoho nevyplýva, že by mannu jedli aj zvieratá. Keď totiž Jehova určil, koľko jej pripadá na jedného človeka, o zvieratách sa nezmienil. (2. Mojž. 16:15, 16)