Kɔ no mu nsɛm no do

Kɔ no mu nsɛm a wɔahyehyɛ no do

ADZESUA ASƐM 1

NDWOM 38 Ɔbɛma Ayɛ Dzen

Fa Woho To Jehovah Do Na Dzi Suro Biara Do

Fa Woho To Jehovah Do Na Dzi Suro Biara Do

2024 AFE ASƐM: “Ber a musuro no, medze mo werɛ hyɛ wo mu.”NDW. 56:3.

DZA YEBOSUA

Yɛbɔhwɛ mbrɛ yebesi ahyɛ ahotodo a yɛwɔ wɔ Jehovah mu no mu dzen na yeedzi suro biara a yɛwɔ no do.

1. Ebɛnadze ntsi na ɔtɔ da a yɛbɔ hu?

 ƆTƆ da a, hɛn nyina tum bɔ hu. Nokwasɛm nye dɛ Bible no a yeesua ntsi, yennsuro ewufo nye esunsum fi, na yennsuro dza obesi daakye so. Naaso yɛtse nda a odzi ekyir no mu, ntsi ɔnyɛ dɛn ara a, ‘ndzɛmba a ɔyɛ hu’ tse dɛ akodzi na nsɛmbɔndzi bɔkɔ do na yarba so botum abɔ hɛn. (Luke 21:11) Afei so, nyimpa ho suro botum ahyɛ hɛn do. Bi nye dɛ, aban mpanyimfo botum dze hɔn nsa ato hɛn dwumadzi do, anaa hɛn ebusuafo mpo botum asoɛr etsia hɛn osian nokwar no ntsi. Enuanom binom susu dɛ worunntum nngyina nsɔhwɛ a worihyia no sesei anaa bi a dza wobehyia no daakye no ano, na iyi abɛyɛ dadwen ama hɔn.

2. Ka tsebea a David kɔr mu wɔ Gath no ho asɛm.

2 David so, nna ɔtɔ da a ɔbɔ hu. Dɛ nhwɛdo no, aber a nna Ɔhen Saul rohwehwɛ no eku no no, oguanee kɔr Philistiafo hɔn kurow Gath mu. Aber a okodur hɔ no, wɔannkyɛr biara na Gathhen Achish bohun dɛ David a ɔaba hɔ no nye ɔkofo a wɔtoow ndwom bɔɔ gyee no do dɛ oekuku Philistiafo “mpedu mpedu” no. Iyi maa David ‘suroo paa.’ (1 Sam. 21:​10-12) Nna David nyim dɛ sɛ Achish suo no mu a, ɔremmfa no ho nnkyɛ no koraa. Naaso ebɛnadze na ɔboaa no ma odzii suro a ɔtse dɛm no do?

3. Dɛ mbrɛ Ndwom 56:​1-3, 11 ma yehu no, ebɛnadze na ɔboaa David ma otumii dzii dza nna ɔma ɔbɔ hu no do?

3 Asɛm a ɔwɔ Ndwom 56 no ma yehu mbrɛ David tsee nka aber a nna ɔwɔ Gath no. Dɛm ndwom no mu no, David kyerɛɛ dza ɔmaa ɔbɔɔ hu no, naaso ɔsanee kaa dza ɔboaa no ma odzii dɛm hu no do ho asɛm. Aber a ɔbɔɔ hu no, ɔdze noho too Jehovah do. (Kenkan Ndwom 56:​1-3, 11.) Na Jehovah so amma ne nsa ennsi famu da! Ɔboaa no ma ohun dza ɔyɛ a ɔbɛma oenya ne tsir edzidzi mu. David hyɛɛ da ara yɛɛ noho dɛ obi a ɔabɔ dam. Iyi ntsi Achish ennhu David dɛ ɔyɛ ne tamfo, mbom ɔpaam no fii hɔ, na iyi maa David nyaa ne tsir dzidzii mu.—1 Sam. 21:13–22:1.

4. Yebesi dɛn ahyɛ ahotodo a yɛwɔ wɔ Jehovah mu no dzen? Fa mfatoho kyerɛkyerɛ mu.

4 Hɛn so, sɛ yɛdze hɛnho to Jehovah do a, yebotum edzi suro biara do. Naaso yebesi dɛn dze hɛnho ato Jehovah do korakora, tsitsir ber a biribi ama yɛabɔ hu no? Ɔwodze ma yɛnhwɛ dɛm mfatoho yi. Sɛ ibohu dɛ enya yarba bi a, bi a ahyɛse no ebɔbɔ hu. Naaso sɛ ewɔ ahotodo dɛ dɔkta bi botum asa wo yarba a, ɔno remma emmbɔ hu. Siantsir nye dɛ inyim dɛ onyim edwuma paa na ɔaboa binom a wɔwɔ dɛm yarba no bi ma hɔnho atɔ hɔn. Aber a ekɔr ne nkyɛn a enye no rekasa no, ɔyɛɛ dzinn tsiee wo, na ɔkaa w’akoma too wo yamu na ɔmaa ihun dɛ ɔdwen woho. Afei so, ɔkaa ayarsa a ɔaboa nyimpa pii a obotum aboa woara so ho asɛm kyerɛɛ wo. Yebotum dze Jehovah atoto dɛm dɔkta no ho. Sɛ yɛdwendwen dza Jehovah ayɛ, dza ogu do reyɛ, nye dza ɔbɛyɛ no daakye no ho a, ɔbɔboa hɛn ma gyedzi a yɛwɔ wɔ no mu no aayɛ kɛse. Dɛm pɛpɛɛpɛ na David yɛe. Aber a yerususu nsɛm a Jehovah maa wɔkyerɛwee wɔ Ndwom 56 ho no, ɔyɛ a hwɛ mbrɛ obotum aboa woara so ma aahyɛ ahotodo a ewɔ wɔ Jehovah mu no mu dzen, nye mbrɛ obesi aboa wo ma eedzi suro biara a ewɔ no do.

EBƐNADZE NA JEHOVAH AYƐ?

5. Ebɛnadze na David dwendween ho a ɔboaa no ma otumii dzii suro a nna ɔwɔ no do? (Ndwom 56:​12, 13)

5 Aber a nna David no nkwa da esian mu mpo no, ɔkɔr do dwendween dza nna Jehovah ayɛ no ho. (Kenkan Ndwom 56:​12, 13.) Iyi yɛ biribi a ɔyɛe no nkwa nda nyina. Dɛ mfatoho no, ɔtɔfabi a nna ɔdwendwen ndzɛmba a Jehovah abɔ ho, na iyi maa ɔkaae dɛ Jehovah wɔ tum kɛse na ɔdwen adasamba ho. (Ndw. 65:​6-9) Afei so, David dwendween dza Jehovah ayɛ ama afofor no ho. (Ndw. 31:19; 37:​25, 26) Dza ɔkyɛn ne nyina no, ɔdwendween dza Jehovah ayɛ ama nankasa no ho. Nna ofitsi ne mbofraber mu na Jehovah aboa no na ɔabɔ noho ban. (Ndw. 22:​9, 10) Ɔda edzi pefee dɛ ndzɛmba a ɔtsetse dɛm a David dwendween ho no hyɛɛ ahotodo a ɔwɔ wɔ Jehovah mu no dzen paa!

David dze n’adwen sii dza Jehovah ayɛ, dza ogu do reyɛ nye dza ɔbɛyɛ no daakye no do, na iyi boaa no ma ɔhyɛɛ ahotodo a ɔwɔ wɔ Jehovah mu no dzen (Hwɛ nkyekyɛmu 5, 8, 12) d


6. Sɛ yɛbɔ hu a, ebɛnadze na ɔbɔboa hɛn ma yɛdze hɛnho ato Jehovah do?

6 Sɛ ebɔ hu a, ɔyɛ a bisa woho dɛ, ‘Ebɛnadze na Jehovah ayɛ?’ Ɔyɛ a dwendwen ndzɛmba a Jehovah abɔ ho na ɔbɔboa wo. Dɛ mfatoho no, sɛ yɛhwɛ nnoma na nhyiren a, Jehovah ammbɔ hɔn wɔ no su do, na wonnkotum asom no so naaso ɔhwɛ hɔn. Sɛ yɛdze hɛn enyi to famu ‘hwɛ’ mbrɛ Jehovah si hwɛ hɔn no a, ɔbɛma yeehu dɛ mbrɛ ɔtse biara ɔbɔhwɛ hɛn so. Sɛ yɛdwendwen iyi ho a, ɔbɛma ahotodo a yɛwɔ wɔ Jehovah no mu no ayɛ kɛse. (Matt. 6:​25-32) Afei so, ibotum adwendwen dza Jehovah ayɛ ama n’asomfo no ho. Jehovah no somfo bi a ɔdaa gyedzi kɛse edzi a Bible no ka no ho asɛm no, ibotum esua no ho adze. Anaa ibotum akenkan Jehovah n’asomfo anokwafo binom a wɔwɔ hɛn aber yi do ho adze, na esua biribi efi hɔn hɔ. a Iyinom da nkyɛn a, ibotum so adwendwen mbrɛ Jehovah esi aboa wo no ho. Osii dɛn boaa wo ma ibohun nokwar no? (John 6:44) Ebɛnadze na ɔayɛ dze akyerɛ dɛ oetsie wo mpaabɔ? (1 John 5:14) Ebɛn kwan do na inya no Dɔba no n’afɔrbɔ no do mfaso da biara?—Eph. 1:7; Heb. 4:​14-16.

Sɛ yɛdze hɛn adwen si dza Jehovah ayɛ, dza ogu do reyɛ nye dza ɔbɛyɛ no daakye no do a, ɔbɔboa hɛn ma yaahyɛ ahotodo a yɛwɔ wɔ no mu no dzen (Hwɛ nkyekyɛmu 6, 9-10, 13-14) e


7. Ebɛn kwan do na dza ɔtoo nkɔnhyɛnyi Daniel no boaa Vanessa ma otumii dzii suro do?

7 Vanessa b yɛ hɛn akyerɛbaa a ɔwɔ Haiti. Tsebea bi a ohyiae no maa ɔbɔɔ hu. Nna banyin bi a ɔwɔ n’apaamu hɔ no frɛ no na ɔsɛnd no tɛst mesegye da biara dze guan noho dɛ ɔpɛ no. Naaso Vanessa kaa kyerɛɛ no pen dɛ ɔrennyɛ. Iyi maa banyin no bo fuuw paa na ɔkaa dɛ obedzi no bɔn. Vanessa kaa dɛ: “M’akoma tui paa.” Ebɛnadze na ɔyɛe? Ɔyɛɛ dza obotum biara dze bɔɔ noho ban. Bi nye dɛ asafo mu panyin bi hyɛɛ no nkuran dɛ ɔnkɔbɔ aporisifo amandzɛɛ. Afei so, ɔdwendween mbrɛ Jehovah sii bɔɔ n’asomfo anokwafo a wɔtsenaa ase tsetse mber mu no ho ban no ho. Vanessa kaa dɛ: “Obi a noho asɛm dzii kan baa m’adwen mu nye nkɔnhyɛnyi Daniel. Ɔwɔ mu dɛ nna ɔnnyɛɛ bɔn biara dze, naaso wɔtoow no kyeen ngyata a ɔkɔm dze hɔn no hɔn buw mu. Iyi nyina mu no, Jehovah bɔɔ no ho ban. Ntsi meserɛɛ Jehovah dɛ ɔmboa me, na ɔngye me mfi dɛm ɔhaw no mu. Ɔno ekyir no, mennsuro bio.”—Dan. 6:​12-22.

EBƐNADZE NA JEHOVAH GU DO REYƐ?

8. Nna ebɛnadze na David gye dzi? (Ndwom 56:8)

8 Aber a David wɔ Gath no, no nkwa bɛdaa esian mu na iyi maa ɔbɔɔ hu. Naaso ɔammfa n’adwen ennsi ndzɛmba a ɔbɛma ɔabɔ hu no do. Mbom ɔdze n’adwen sii dza nna Jehovah reyɛ aboa no wɔ dɛm aber no mu no do. David yɛɛ dɛm no, obohun dɛ Jehovah rekyerɛ no kwan, ɔrobɔ no ho ban, na ɔtse no ase so. (Kenkan Ndwom 56:8.) Afei so, David nyaa anyɛnkofo anokwafo tse dɛ Jonathan na Sɔfopanyin Ahimelech. Wɔhyɛɛ no nkuran na wɔdze mboa a ohia no maa no. (1 Sam. 20:​41, 42; 21:​6, 8, 9) Na ɔmmfa ho dɛ nna Ɔhen Saul rohwehwɛ David eku no mpo no, otumii guanee dze per no nkwa. David bɛgyee dzii paa dɛ Jehovah nyim ɔhaw a ɔrefa mu no, nye mbrɛ ɔhaw no ama ɔtse nka no nyinara.

9. Ebɛnadze na Jehovah nyim fa hɛn mu biara ho?

9 Sɛ ihyia nsɔhwɛ bi na ɔma ebɔ hu a, kaa dɛ Jehovah nyim nsɔhwɛ a irihyia no na onyim mbrɛ nsɔhwɛ no ama isi tse nka no. Dɛ mfatoho no, nna ɔnnyɛ atseetsee a Israelfo no refa mu wɔ Egypt no nkotsee na Jehovah hu, mbom nna onyim yaw a wɔrefa mu no so. (Ex. 3:7) David toow ndwom dɛ Jehovah hun “ahohia” nye “amandzehu” pii a ɔfaa mu no. (Ndw. 31:7) Aber mpo a Nyankopɔn no nkorɔfo sisii gyinae bɔn ma wohun amandze no, ‘no ho hiahiaa no.’ (Isa. 63:9) Sɛ biribi ma ebɔ hu a, nya awerɛhyɛmu dɛ Jehovah tse wo ase na ɔpɛ paa dɛ ɔboa wo ma idzi suro a ɔtse dɛm do.

10. Ebɛnadze na ɔma egye dzi dɛ Jehovah dwen woho, na ɔbɔboa wo ma egyina ɔhaw biara a irihyia no ano?

10 Sɛ irihyia nsɔhwɛ a no mu yɛ dzen a, bi a irunnhu mbrɛ Jehovah roboa wo no. Ɔba no dɛm a, ebɛnadze na ibotum ayɛ? Ibotum aserɛ no dɛ ɔmboa wo ma hu mboa a ɔdze rema wo no. (2 Ahe. 6:​15-17) Afei susu nsɛmbisa a odzidzi do yi ho hwɛ: Onua bi maa ɔkasa anaa mbuae wɔ asafo nhyiamu ase a ɔhyɛɛ wo gyedzi dzen? Akenkan asafo nwoma, ahwɛ video bi, anaa etsie ndwom a ommfi hɛn ndwom nwoma mu ma ahyɛ wo nkuran anaa? Onua bi aka asɛm bi anaa ɔakenkan kyerɛwsɛm bi a ɔhyɛ nkuran akyerɛ wo anaa? Annhwɛ a, yebobu ɔdɔ a hɛn nuanom da no edzi kyerɛ hɛn, nye nkuranhyɛsɛm a yenya fi Nyankopɔn n’Asɛm mu no dɛ ɔnnyɛ adze biara. Naaso, dɛm ndzɛmba yi nyina yɛ akyɛdze a ɔsom bo a Jehovah dze ama hɛn. (Isa. 65:13; Mark 10:​29, 30) Dɛm akyɛdze yi ma ihu dɛ Jehovah dwen woho. (Isa. 49:​14-16) Afei so, ɔsan ma ihu dɛ ɔfata dɛ edze woho to no do.

11. Ebɛnadze na ɔboaa Aida ma odzii suro do?

11 Akyerɛbaa bi a wɔfrɛ no Aida a ɔwɔ Senegal hun mbrɛ Jehovah sii boaa no aber a nna orihyia ɔhaw no. Nna ɔno nye ba panyin, ntsi nna n’awofo hwɛ kwan dɛ ɔbɛyɛ edwuma na oeenya sika dze ahwɛ noho nye hɔn so. Naaso aber a ɔyɛɛ dɛ ɔbɛtsetsew ndzɛmba do ama oeetum ayɛ akwampaa edwuma no, ne sikasɛm yɛɛ basaa. Iyi maa n’ebusuafo no bo fuuw no na wɔkasae tsiaa no. Aida kaa dɛ: “Nna musuro dɛ annhwɛ a murunntum nnhwɛ m’awofo na iyi bɛma obiara eyi me baako ahyɛ me nsa. Medze ɔhaw a nna mirihyia no ho sombo mpo bɔɔ Jehovah.” Dɛm aber no mu ara, onua bi maa ɔkasa wɔ asafo nhyiamu ase. Aida toaa do dɛ: “Onua no kae wɔ ne kasaa no mu dɛ, Jehovah nyim dza yɛrefa mu biara a ɔma yedzi awerɛhow no. Afotu a asafo mu mpanyimfo na enuanom afofor dze maa me no maa nkakrankakra minyaa awerɛhyɛmu dɛ Jehovah dɔ me. Mobɔɔ Jehovah mpaa na ɔno maa ahotodo a mowɔ wɔ no mu no yɛɛ kɛse. Afei, aber a muhun dɛ Jehovah ritsie me mpaabɔ no, m’asomu dwee me.” Mber bi ekyir no, Aida nyaa edwuma bi yɛe, na sika a nna onya no boaa no ma otumii yɛɛ akwampaa edwuma no, na onyaa bi so hwɛɛ n’awofo nye afofor. Aida kaa dɛ: “Mehu dɛ ɔsɛ dɛ medze moho to Jehovah do korakora. Seseiara, aber biara a mobɔbɔ hu na mobɔbɔ mpaa no, muhu dɛ hu no etu ayew.”

EBƐNADZE NA JEHOVAH BƐYƐ DAAKYE?

12. Dɛ mbrɛ Ndwom 56:9 ma yehu no, nna ebɛn awerɛhyɛmu na David wɔ?

12 Kenkan Ndwom 56:9. Dɛm kyerɛwsɛm yi boa hɛn ma yehu adze fofor a ɔboaa David ma otumii dzii suro do. Aber mpo a nna no nkwa da esian mu no, ɔdwendween dza Jehovah bɛyɛ ama no daakye no ho. Nna David nyim dɛ Jehovah bɛgye no wɔ ber a ɔsɛ mu. Adze yi ara, nna Jehovah aka dɛ ɔno na obedzi Saul n’adze. (1 Sam. 16:​1, 13) David n’afamu no, sɛ nna Jehovah ka dɛ ɔbɛyɛ biribi a, nna ohu dɛ wɔaba mu ewie.

13. Ebɛnadze na yɛhwɛ kwan dɛ Jehovah bɛyɛ?

13 Ebɛnadze na Jehovah ahyɛ bɔ dɛ ɔbɛyɛ ama wo? Yɛnnhwɛ kwan dɛ Jehovah bɔbɔ hɛnho ban efi ɔhaw a yerihyia nyina ho. c Naaso dza yenyim nye dɛ, ɔhaw a yerihyia wɔ dɛm wiadze bɔn yi mu no, Jehovah beyi efi hɔ koraa wɔ wiadze fofor no mu. (Isa. 25:​7-9) Hɛn Bɔfo no wɔ tum kɛse a obotum enyan ewufo, ɔasa hɛn yarba, na oeyi hɛn atamfo nyinara efi hɔ korakora.—1 John 4:4.

14. Ebɛnadze na yebotum adwendwen ho?

14 Sɛ biribi ma ebɔ hu a, ɔyɛ a dwendwen dza Jehovah bɛyɛ no daakye no ho. Ɔwodze dwendwen iyi ho hwɛ: Sɛ woyi Satan fi hɔ, na wɔsɛɛ nyimpa ndzebɔnyɛfo ma ɔka atseneneefo nkotsee, na nkakrankakra yɛbɛyɛ nyimpa a bɔn biara nnyi hɛnho a, hwɛ mbrɛ asetsena besi ayɛ enyigye afa. Afe 2014 ɔmantɔw ehyiadzi ase no, yɛhwɛɛ ɔyɛkyerɛ bi a ɔmaa yehun mbrɛ yebesi adwendwen enyidado a yɛwɔ no ho. Egya bi nye n’ebusua susuu 2 Timothy 3:​1-5 ho. Na ɔkaa dɛ sɛ yɛwɔ Paradise na yɛrekenkan dɛm kyerɛwsɛm yi a, nkyɛ yɛbɛkenkan no wɔ dɛm kwan yi do: “Na hu iyi dɛ wiadze fofor no mu no, enyigye kɛse bɛba. Osiandɛ nyimpa bɔdɔ ne nyɛnko nyimpa, hɔn enyi bɛgye Nyankopɔn n’Asɛm ho, wɔbɛbrɛ hɔnho adze, wobeyi Nyankopɔn ayɛw, wobetsie hɔn awofo asɛm, wɔbɛkyerɛ ndzɛmba ho enyisɔ, wobedzi nokwar, wɔbɛyɛ hɔn a wɔwɔ tsema kɛse ma hɔn ebusuafo, wobotum nye hɔn ayɛ apam, wɔbɔbɔ nyimpa dzin pa aber nyina, wobotum ahyɛ hɔnho do, wɔbɔdwe, wɔbɛyɛ ndzɛmba pa, worinnyi nkorɔfo mma, wɔbɛtse asɛm ase, wɔremmema hɔnho do, wɔbɔdɔ Nyankopɔn asen enyigyedze, wobefi hɔn akoma mu dze nyamesompa abɔ hɔn bra; dɛm nyimpa yi na fa woho bɔ hɔn ho pampee.” Mbrɛ asetsena bɛyɛ wɔ wiadze fofor no mu no, ɔyɛ a enye w’ebusuafo nye enuanom bɔ ho nkɔmbɔ anaa?

15. Aber a Tanja bɔɔ hu no, ebɛnadze na ɔboaa no ma otumii dzii suro a nna ɔtse dɛm no do?

15 Akyerɛbaa bi a ɔwɔ Macedonia n’etsifi afamu a wɔfrɛ no Tanja dwendween nhyira a obenya no daakye no ho na iyi boaa no ma otumii dzii suro biara do. Aber a ɔhyɛɛ ase dɛ orusua Bible no, n’awofo soɛree tsiaa no dzendzenndzen. Tanja kaa dɛ: “Dza nna musuro dɛ obesi no, ɔno ara na osii. Sɛ mokɔ adzesua ba biara a, nna me maame bor me. M’awofo hunahunaa me dɛ, sɛ minnyim na mebɛyɛ Jehovah Dasefo a, woboku me.” Ekyir yi, Tanja n’awofo tuu no fii fie. Ɔbaa dɛm no, ɔyɛɛ dɛn? Ɔkaa dɛ: “Sɛ midzi Jehovah nokwar a, enyigye a onnyi ewiei a me nsa bɛka no, ɔno na medze m’adwen sii do. Afei so, modwendween ho dɛ biribiara a obotum aba dɛ mobɔhwer wɔ dɛm wiadze bɔn yi mu no, Jehovah bɛhyɛ me ananmu wɔ wiadze fofor no mu. Na dɛm aber no, yɛrennkaa ndzɛmba bɔn biara bio.” Enyigyesɛm nye dɛ, Tanja kɔr do dzii Jehovah nokwar. Jehovah so boaa no ma onyaa beebi tsenae. Ndɛ, Tanja awar onua bi a ɔdze nokwardzi rosom Jehovah, na wɔdze enyigye reyɛ ber nyina som edwuma no.

NDƐ NA ƆSƐ DƐ EHYƐ AHOTODO A EWƆ WƆ JEHOVAH MU NO DZEN

16. Sɛ yehu dɛ nkɔnhyɛ a ɔwɔ Luke 21:​26-28 no reba mu a, ebɛnadze na ɔbɔboa hɛn ma yeetum akɔ do ara ada akokodur edzi?

16 Ahohiahia kɛse no mu no, ndzɛmba a ɔyɛ hu a obesisi no bɛma nkorɔfo ‘etwitwa ahwehwe.’ Naaso Nyankopɔn n’asomfo begyina pintsinn na wɔaada akokodur edzi. (Kenkan Luke 21:​26-28.) Ebɛnadze ntsi na yerunnsuro dza obesisi no? Osiandɛ obodu dɛm aber no, nna yebohu mbrɛ yebesi dze hɛnho ato Jehovah do yie. Tanja a yeedzi kan aka no ho asɛm no kaa dɛ, mbrɛ osii gyinaa ɔhaw ahorow ano mber bi a etwa mu no na ɔboa no ma otum gyina ɔhaw afofor a no mu yɛ dzen a ohyia no ndɛ no ano. Ɔkaa dɛ: “Mebohu dɛ tsebea biara nnyi hɔ a Jehovah runntum mmboa hɛn ma yenngyina ano. Ɔtɔ mber bi a, ebɔhwɛ no nna ɔtse dɛ mbrɛ hɔn a wohunahuna hɛn no wɔ tum araa ma. Naaso nokwasɛm nye dɛ Jehovah wɔ tum kyɛn hɔn koraa. Sɛ ɔhaw a yerihyia no mu yɛ dzen dɛ dɛn ara mpo a, da kor da kor ɔbɛba ewiei.”

17. Hɛn afe asɛm ma afe 2024 no bɔboa hɛn dɛn? (Hwɛ mfonyin a ɔwɔ Ɔweɔn-Aban n’enyim no.)

17 Ndɛ sɛ biribi ma yɛbɔ hu a, ɔnnyɛ bɔn. Tse dɛ David no, hɛn so, yebotum edzi suro biara do. Mpaa bi a David bɔe na yɛdze ayɛ hɛn afe asɛm ma afe 2024. Ɔbɔɔ mpaa dɛ: “Ber a musuro no, medze mo werɛ hyɛ wo mu.” (Ndw. 56:3) Bible ho nwoma bi ka dɛm kyerɛwsɛm yi ho asɛm dɛ nna David “nndwendwen ndzɛmba a ɔma ɔbɔ hu nye ne haw ho. Mbom nna ɔdze n’adwen si Nyia obotum agye no no do.” Abosoom a ɔda hɛn enyim yi mu no, ɔyɛ a dwendwen afe asɛm no ho, nkanka aber a irihyia ɔhaw a no mu yɛ dzen no. Gye ber dwendwen dza Jehovah ayɛ, dza ogu do reyɛ, nye dza ɔbɛyɛ no daakye no ho. Eyɛ dɛm a, ibotum aka asɛm a David kae yi bi. Ɔkaa dɛ: “Nyankopɔn mu na medze mo werɛ mahyɛ, murunnsuro.”—Ndw. 56:4.

Atoyerɛnkyɛm bi esi, na akyerɛbaa bi rodwendwen afe asɛm no ho (Hwɛ nkyekyɛmu 17)

EBƐN KWAN DO NA SƐ YƐDWENDWEN NDZƐMBA A ODZIDZI DO YI HO A, ƆBƆBOA HƐN MA YEEDZI SURO DO?

  • Dza Jehovah ayɛ

  • Dza Jehovah gu do reyɛ

  • Dza Jehovah bɛyɛ daakye

NDWOM 33 Dan W’adzesoa Ma Jehovah

a Sɛ ekɔ jw.org a, bɔ “suasua hɔn gyedzi” anaa “suahu ahorow” hyɛ ɔfa a wɔdze hwehwɛ adze no na ibenya nsɛm pii a ɔhyɛ gyedzi dzen wɔ hɔ akenkan. Sɛ ibue JW Library® app no so a, hwehwɛ ɔfa a wɔato dzin “Article Series” na hwɛ nsɛm a ɔwɔ “Imitate Their Faith” anaa “Life Stories of Jehovah’s Witnesses” no bi.

b Wɔasesa edzin ahorow no bi.

c Hwɛ buukuu a wɔato dzin Bɛn Yehowa, tsir 7, nky. 13-22.

d MFONYIN NO HO NKYERƐKYERƐMU: David dwendween mbrɛ Jehovah maa no ahoɔdzen ma otumii kum sisi na ɔnam Ahimelech do boaa no no ho. Afei so, ɔdwendween bɔ a Jehovah dze hyɛɛ no dɛ ɔbɛma ɔayɛ ɔhen no ho.

e MFONYIN NO HO NKYERƐKYERƐMU: Onua bi a ne gyedzi ntsi wɔdze no ato efiadze no rodwendwen mbrɛ Jehovah sii boaa no ma otumii gyaa sigarɛtnom, mbrɛ Jehovah nam nkrataa a enuanom akyerɛw do hyɛ no nkuran nye onnyiewiei nkwa a obenya no wɔ Paradise no ho.