Cit atir i jami ma tye

Cit atir ka ma nyuto lok ma tye iye

PWONY ME ANYAMA ME 2

WER 19 Cam me Otyeno pa Rwot

Tika Itye Atera pi Nino ma Pire Tek Loyo i Mwaka-ni?

Tika Itye Atera pi Nino ma Pire Tek Loyo i Mwaka-ni?

“Wutim kuman me po pira.”LUKA 22:19.

GIN MA WABIPWONYO

Wabinyamo tyen lok mumiyo Nipo pire tek adada, kit ma watwero yubbe pire, ki kit ma watwero konyo kwede jo mukene me bedo tye iye.

1. Pingo nino me Nipo aye obedo nino ma pire tek loyo i mwaka ducu? (Luka 22:​19, 20)

 KI BOT jo pa Jehovah, nino me Nipo me to pa Kricito aye obedo nino ma pire tek loyo i mwaka ducu. Man aye obedo kwer acel keken ma Yecu ociko lulub kore me kwerone. (Kwan Luka 22:​19, 20.) Wabedo ki miti me kwero Nipo pi tyen lok mapatpat. Kong dong wanyamu tyen lok mogo.

2. Tit kong tyen lok mogo mumiyo wabedo ki miti me kwero Nipo.

2 Kwer me Nipo konyowa me lwodo kit ma ginkok pire tek kwede kacel ki mot ducu ma ginkok oweko twerre botwa. Poyo wiwa i kom yo mapatpat ma watwero nyuto kwede pwoc pi ginkok pa Yecu. (2 Kor. 5:​14, 15) Miyo botwa bene “kare me cuko cwinywa kekenwa” kacel ki omegiwa ki lumegiwa. (Rom. 1:​12, NWT) Mwaka ki mwaka, omege ki lumege mapol ma ticgi okwe woko bene gibedo tye i Nipo. Pi mar ma kijologi kwede i nino me Nipo, jo mogo i kingi gimoko tamgi me dwogo cen bot Jehovah. Dok jo mapol ma gibino i Nipo gibedo ki miti me cako kwano Baibul pi gin ma guwinyo dok guneno. Dong pe tye me ur ni Nipo obedo kwer ma pire tek adada botwa!

3. I yo ma nining ma Nipo ribo kwede utmege ducu ma i wi lobo? (Nen bene cal.)

3 Tam bene i kom kit ma Nipo ribowa kwede macalo utmege i wi lobo ducu. Lucaden pa Jehovah i but lobo ducu gigure kacel me kwero Nipo i otyeno ma ceng dong cito ka poto. Wan ducu wawinyo pwony ma loko tutwalle i kom tyen lok mumiyo ginkok pire tek. Wawero wer me pak aryo, wacwalo mugati ki vino i kin dano, dok wawaco “amen” ki cwinywa ducu pi lega angwen mapatpat. I kine ka cawa 24, nongo kacokke ducu ma i wi lobo gulubo yo acel man me kwero kwer meno. Tika itwero goyo i wi yomcwiny ma Jehovah gin ki Yecu gibedo kwede ka guneno waribbe kacel me minigi deyo i yo man?

Kwer me Nipo ribowa macalo utmege i wi lobo ducu (Nen paragraf 3) f


4. Ngo ma wabinyamo i pwony man?

4 I pwony man, wabinyamo lapeny magi: Watwero yubo cwinywa nining pi Nipo? Watwero konyo jo mukene nining me nongo adwogi maber ki iye? Dok i yo ma nining ma watwero konyo kwede jo ma ticgi okwe woko? Lagam pi lapeny magi bikonyowa me bedo ma wayubbe pi kwer man ma pire tek tutwal-li.

WATWERO YUBO CWINYWA NINING PI NIPO?

5. (a) Pingo omyero watam i kom kit ma ginkok pire tek kwede? (Jabuli 49:​7, 8) (b) Gin ango ma ipwonyo ki i vidio ma wiye tye ni Pingo Yecu Oto?

5 Yo acel ma pire tek adada me yubo cwinywa pi Nipo aye ki lwodo kit ma ginkok pa Yecu Kricito pire tek kwede. Pe tye gin mo ma onongo waromo timo me kokke kekenwa ki i bal kacel ki to. (Kwan Jabuli 49:​7, 8; nen bene vidio ma wiye tye ni Pingo Yecu Oto?) a Pi meno, Jehovah oketo yub wek Yecu omi kwone me larowa. Jehovah kacel ki Yecu gujalo gin madit adada me timo man. (Rom. 6:23) Ka wabedo ka lwodo gin ma Jehovah ki Yecu gujalo piwa, ci pwocwa pi ginkok bene bimedde ki dongo. Wabinyamo jami mogo manok ma onongo mitte ni Jehovah ki Yecu gujal wek kicul ginkok. Ento mukwongo, kong wanenu gin ma ginkok kwako.

6. Ginkok tyen lok ngo, dok pingo onongo mitte ni Yecu ocul ginkok man?

6 Ginkok obedo wel ma kiculo me koko gin moni. Laco mukwongo, Adam, onongo pe ki roc mo keken i kare ma kicweye. I kare ma en otimo bal, en orwenyo mot me bedo ki kwo ma pe tum pire ki pi likwayone ducu. Me koko kwo ma Adam orwenyo-ni, Yecu omiyo kwone ma pe ki roc macalo gityer. I kare me kwo pa Yecu i wi lobo, “bal mo pe ma en otimo, doge bene pe oloko lok goba.” (1 Pet. 2:22) I kare ma Yecu oto, en onongo pe ki roc, kit ma Adam bene obedo kwede ma peya otimo bal. Dong ma Yecu otyero kwone, en oculo wel ma rwatte ki gin ma Adam orwenyo kikome.—1 Kor. 15:45; 1 Tem. 2:6.

7. Kodi atematema macalo mene ma Yecu okato ki iye i kare ma tye i lobo?

7 I kare ma Yecu onongo tye i lobo, en obedo lawiny bot Jehovah i jami ducu, kadi wa i kare ma onongo timone tek. Yecu onongo obedo latin ma pe ki roc dok lunywalle onongo gitye ki roc, ento en pud obedo lawiny botgi. (Luka 2:51) Macalo bulu, onongo mitte ni en ocung matek i kom lyeto ma jo mukene guketo i kome me jemo i kom lunyodone nyo turo genene bot Jehovah. Dok macalo laco, onongo mitte ni Yecu ocung matek i kom Catan Larac-ci, ma obite me timo bal dok owacce ni okwer bedo lagen bot Lubanga. (Mat. 4:​1-11) Catan onongo omoko tamme me bito Yecu ni otim bal wek pe ocul ginkok.

8. Pekki mukene ango ma Yecu okato ki iye?

8 I kare me ticce me pwony i lobo, Yecu okato ki i atematema mukene bene. Lumonene guketo aunauna i kome dok gutemme me neke. (Luka 4:​28, 29; 13:31) Onongo mitte ni en okany goro pa lulub kore. (Mar. 9:​33, 34) I kare ma kitye ka pido i kome, kigoye marac dok kiyete bene. I nge meno, kineke macalo latim bal dok en okanyo arem malit. (Ibru 12:​1-3) Dok i cawa me agikki me kwone i lobo, onongo mitte ni en ocir can pire kene, labongo gwok pa Jehovah. bMat. 27:46.

9. Gityer pa Yecu weko wawinyo nining i kome? (1 Petero 1:8)

9 Onen ka maleng ni, Yecu okanyo can malit wek omi ginkok piwa. Man mono pe weko wabedo ki mar matut pi Yecu ka watamo i kom jami ducu ma en ojalo piwa?—Kwan 1 Petero 1:8.

10. Gin ango ma Jehovah ojalo me culo ginkok?

10 Gin ango ma Jehovah ojalo wek Yecu ocul ginkok? Jehovah gin ki Yecu gitye ki wat ma pud dong cok loyo ma twero bedo i kin wego ki wode. (Car. 8:30) Dong, tam kong kit ma Jehovah owinyo kwede i kare ma oneno Yecu tye ka ciro pekki mapol i lobo kany. Labongo akalakala mo, Jehovah cwinye ocwer matek me neno ka kiuno dok kikwero Wode, kun bene deno can malit.

11. Mi labol ma nyuto kit ma Jehovah nen calo owinyo kwede i kare ma kineko Yecu.

11 Lanyodo mo keken ma orwenyo latinne i to niang maber adada arem me cola ma to meno kelo. Watye ki niye matek i lok me nicer, ento meno pe jwayo arem ma wabedo kwede i cwinywa ka ngat ma wamaro oto. Labol man konyowa me niang kit ma Jehovah oromo bedo ni owinyo kwede i kare ma oneno Wode me amara ka deno can malit nio wa i to i nino dwe 14 me Nican, mwaka 33 K.M. cMat. 3:17.

12. Ngo ma watwero timone i cabit mogo ma peya kikwero Nipo?

12 Cakke tin me o kwede i nino me Nipo, pingo pe iket yub me kwan piri keni nyo macalo jo me ot kun wukwano lok madok i kom ginkok? Ti ki Buk ma Konyo Lucaden pa Jehovah me Kwedo Lok nyo bukkewa mukene me kwedo lok man matut. d Medo i kom meno, wi pe owil me lubo Yub me Kwano Baibul pi Nipo ma katti i Kwowa ki Ticwa Macalo Lukricitayo—Yub me Cokke. Dok i nino me Nipo, wi pe owil me neno Woro me Odiko pi Nino me Nipo. Ka wayubo cwinywa pi Nipo, ci wabibedo ki kare me konyo jo mukene wek gin bene gunong adwogi maber ki iye.—Ejira 7:10.

KONY JO MUKENE ME NONGO ADWOGI MABER KI I NIPO

13. Gin mukwongo ma watwero timone me konyo jo mukene wek gunong adwogi maber ki i Nipo obedo ngo?

13 Watwero konyo jo mukene nining me nongo adwogi maber ki i Nipo? Ngene kene ni, gin mukwongo me atima aye me lwongogi. Medo i kom lwongo jo ma warwatte kwedgi i ticwa me pwony, waromo coyo piny nying dano ma wangeyogi, wek walwong gin bene. Gitwero bedo wadiwa, lutic luwotwa, lutino kwan luwotwa, ki jo mukene ma wangeyogi. Kadi bed pe watye ki karatac me lwongo muromo, watwero nywako kwedgi link ma cwalogi i jw.org wek gunong ki kunu. Watwero bedo ki ur me neno dano adi ma gibijolo lwongowa!—Latit. 11:6.

14. Mi labol ma nyuto adwogi maber ma twero bino ki i lwongo dano pi Nipo.

14 Pe ica adwogi maber ma twero bino ka ilwongo ngat moni pi Nipo. Nino mo acel, laminwa mo ma cware pe obedo Lacaden obedo ki ur i kare ma cware owacce ki yomcwiny ni ebibino i Nipo. Pingo laminwa-ni obedo ki ur? Pien tyen mapol i kare mukato, en obedo ka lwongo cware pi Nipo ento cware pe omedo ki jolo lwongo meno. Ento ngo ma obedo pat i wang-ngi? Cware owaco ni, “Kimina karatac me lwongo.” En otito ni laelda mo ma en ngeyo omine karatac ci olwonge. Cwar laminwa-ni obino i Nipo i mwaka meno dok omedde ki bino pi mwaki mapol i ngeye.

15. Gin ango ma myero wiwa opo iye ka watye ka lwongo dano pi Nipo?

15 Wi myero opo ni jo ma walwongogi gitwero bedo ki lapeny madok i kom Nipo, tutwalle ka peya gubino i cokkewa mo keken. Pi meno, bedo ber ka watamo i kom lapeny ma gitwero penyone ci wayubbe me gamogi. (Kol. 4:6) Me labolle, jo mukene giromo penyo ni: ‘Ngo ma bitimme i kwer man?’ ‘Bitero cawa marom mene?’ ‘Myero arukke nining?’ ‘Tika mitte ni acul cente me donyo?’ ‘Tika kibirayo ajog?’ Ka watye ka lwongo ngat mo me bino pi Nipo, watwero penyo en ni, “Tika itye ki lapeny mo?” ci igam lapeny mo keken ma en twero bedo kwede. Watwero bene tic ki vidio me Po pi To pa Yecu ki Ngo ma Timme i Ot me Ker? me konyo ngat meno wek oniang kit ma cokkewa woto kwede. Dok pwony me 28 i buk me Bed ki Kwo Maber Nakanaka! tye ki lok mabeco mapol ma watwero nywakone ki ngat meno.

16. Lapeny mukene ango ma jo ma gubino i Nipo gitwero bedo kwede?

16 I nge bedo tye i Nipo, jo ma gitye ki miti gitwero bedo ki lapeny mukene doki. Giromo bedo ki ur me neno ni pe tye ngat mo ma ocamo mugati nyo omato vino, nyo jo manok keken aye gucamo dok gumato. Giromo bene penyo tyen adi ma wakwero kwede Nipo. Dok giromo bedo ki miti me ngeyo ka cokke ducu pa Lucaden pa Jehovah bedo calo Nipo. Kadi bed pol pa jami magi nongo dong kityeko nyamogi i pwony me Nipo, twero mitte ni wanyam lokke i yo matut ki jo ma gubino nyen-ni. Pwony ma i jw.org ma wiye tye ni “Pingo Lucaden pa Jehovah Gikwero Cam me Otyeno pa Rwotwa i Yo Mapat ki Dini Mukene-ni?” twero konyowa me gamo lapenygi. Wamito ni watim jami ducu ma watwero—ma peya kikwero Nipo, i ninone, ki dong i ngeye—me konyo “jo ducu ma myero” me nongo adwogi maber ki i kwer man.—Tic 13:48.

KONY JO MA TICGI OKWE WOKO

17. Luelda gitwero konyo jo ma ticgi okwe woko nining? (Ejekiel 34:​12, 16)

17 I kare me Nipo, luelda gitwero konyo jo ma ticgi okwe woko nining? Nyutigi ni iparo pigi. (Kwan Ejekiel 34:​12, 16.) Ma peya kikwero Nipo, kwany kare me kubbe kwedgi kit ma itwero kwede. Tit botgi ni iparo pigi dok ni imito konyogi i yo mo keken ma itwero. Lwonggi me bino i kwer me Nipo. Ka ce gubino, jolgi ki yomcwiny. I nge Nipo, medde ki limo nyo goyo cim bot omege ki lumege magi, dok iminigi kony mo keken ma gimito me dwogo cen bot Jehovah.—1 Pet. 2:25.

18. Wan ducu watwero konyo jo ma ticgi okwe woko nining? (Jo Roma 12:10)

18 Jo ducu me kacokke gitwero konyo jo ma ticgi okwe woko ma gubino i Nipo. I yo ma nining? Ki terogi i yo me mar, kun wanyutigi kica kacel ki woro. (Kwan Jo Roma 12:10.) Wi opo ni pe oromo bedo yot pi romi magi me cako bino i cokke odoco. Gwok nyo gubedo ki lworo ni jo me kacokke pe gibijologi maber. e Pi meno, gwokke ki penyogi lapeny ma kelo lewic nyo waco gin mo ma twero cwero cwinygi. (1 Tec. 5:11) Omege ki lumege magi gubedo luye luwotwa. Cwinywa yom me woro Jehovah kacel kwedgi odoco!—Jab. 119:176; Tic 20:35.

19. Adwogi maber ango ma bino pi po pi to pa Yecu?

19 Watye ki pwoc ni Yecu ocikowa me kwero tone mwaka ki mwaka, dok waniang pingo timo man pire tek adada. Ka wabedo tye i Nipo, wan kacel ki jo mukene wanongo adwogi mabeco mapol. (Ic. 48:​17, 18) Wadongo marwa pi Jehovah ki Yecu. Wanyuto pwoc ma watye kwede pi gin ma gutimo piwa. Wajingo wat ma tye i kinwa ki luye luwotwa. Dok waromo konyo jo mukene me pwonyo kit ma gin bene gitwero nongo kwede mot ma ginkok weko twerre. Dong, omyero watimu jami ducu ma watwero me yubbe pi Nipo—ma en aye nino ma pud dong pire tek loyo i mwaka ducu!

I YO MA NINING MA WATWERO . . .

  • yubo cwinywa pi Nipo?

  • konyo jo mukene me nongo adwogi maber ki iye?

  • konyo jo ma ticgi okwe woko?

WER 18 Watye ki Pwoc pi Ginkok

a Me nongo pwony ki vidio ma kiloko i komgi i pwony man, cit i jw.org ci ico wi pwony nyo vidio meno i bok me yenyo lok.

b Nen “Lapeny pa Lukwan Bukkewa” ma okatti i Wi Lubele me April 2021.

c Nen buk me Draw Close to Jehovah, dul me 23, para. 8-9.

d Nen bok ma wiye tye ni “ Lapeny ma Itwero Kwedone.”

e Nen cal kacel ki bok ma wiye tye ni “ Kacokke Ojologi Nining?” Omego mo ma ticce okwe woko tye ki lworo me donyo i Ot me Ker, ento lacen oloyo lworone ci odonyo. Kijole ki yomcwiny dok onongo mit pa ribbe kacel ki omege ki lumege.

f LOK I KOM CAL: Ka jo pa Jehovah gitye ka kwero Nipo i lobo moni, nongo omege ki lumegigi i but lobo mukene gitye ka yubbe pi kwer mamwonya man.