Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

NÍ KASEMI 2

LA 19 Nyɔmtsɛ ɔ Gbɔkuɛ Niye Ní ɔ

Anɛ O Pee Klaalo Kɛ Ha Ligbi Nɛ He Hia Pe Kulaa Ngɛ Jeha a Mi Lo

Anɛ O Pee Klaalo Kɛ Ha Ligbi Nɛ He Hia Pe Kulaa Ngɛ Jeha a Mi Lo

“Nyɛɛ ya nɔ nɛ nyɛɛ pee enɛ ɔ nɛ nyɛ kɛ kai mi.”LUKA 22:19.

OTI NƐ NGƐ NÍ KASEMI Ɔ MI

Wa ma susu nɔ́ he je nɛ Kaimi ɔ he hia wawɛɛ ɔ he kɛ bɔ nɛ wa ma plɛ kɛ dla wa he kɛ ha Kaimi ɔ ha, kɛ nɔ́ nɛ wa ma nyɛ maa pee kɛ ye bua ni kpahi konɛ a ya Kaimi ɔ.

1. Mɛni he je nɛ Kaimi ɔ ji ligbi nɛ he hia pe kulaa ngɛ jeha a mi ɔ? (Luka 22:​19, 20)

 KRISTO gbenɔ ɔ Kaimi ɔ ji gbijlɔ ko nɛ he hia Yehowa we bi pe kulaa ngɛ jeha a mi. Ní peemi nɛ ɔ pɛ nɛ Yesu nitsɛ fã e se nyɛɛli kaa a pee. (Kane Luka 22:​19, 20.) Wa hyɛɛ Kaimi ɔ blɔ ngɛ yi mi tomihi fuu a he je. Nyɛ ha nɛ wa susu yi mi tomi nɛ ɔmɛ ekomɛ a he nɛ waa hyɛ.

2. Mɛni yi mi tomi komɛ a he je nɛ wa hyɛɛ Kaimi ɔ blɔ ɔ?

2 Kaimi ɔ yeɔ bua wɔ nɛ wa susuɔ bɔ nɛ kpɔmi nɔ́ ɔ he hia wawɛɛ ha a he. E kaiɔ wɔ níhi nɛ wa ma nyɛ maa pee kɛ je hɛsa kpo ngɛ Yesu afɔle sami ɔ he. (2 Kor. 5:​14, 15) Jehanɛ hu ɔ, wa náa he blɔ kɛ ‘woɔ wa sibi he wami.’ (Rom. 1:12) Daa jeha a, nyɛmimɛ babauu nɛ a kpa asafo mi kpe loo fiɛɛmi yami ɔ baa Kaimi ɔ. Be komɛ po ɔ, a kpɛti ni komɛ bɔɔ mɔde kaa a maa kpale kɛ ba Yehowa ngɔ ekohu akɛnɛ nyɛmimɛ ɔmɛ je suɔmi kpo kɛ tsɔɔ mɛ benɛ a ba Kaimi ɔ he je. Ni hehi nɛ a baa kaimi ɔ hu kplɛɛɔ nɔ kaa a kɛ mɛ nɛ kase Baiblo ɔ ngɛ nɔ́ nɛ a ba na kɛ nɔ́ nɛ a ba nu ngɛ Kaimi ɔ sisi ɔ he je. Atsinyɛ jemi ko be he kaa Kaimi ligbi ɔ ji ligbi ko nɛ ngɛ klɛdɛɛ kɛ ha wɔ!

3. Mɛni blɔ nɔ nɛ Kaimi ɔ haa nɛ nyɛmimɛ nɛ a ngɛ je kɛ wɛ ɔ peeɔ kake? (Hyɛ foni ɔ hulɔ.)

3 Mo susu bɔ nɛ Kaimi ɔ haa nɛ waa kɛ wa nyɛmimɛ ngɛ je kɛ wɛ ɔ peeɔ kake ha a he nɛ o hyɛ. Ke pu nɔ́ si ɔ, Yehowa Odasefohi ngɛ je kɛ wɛ ɔ buaa a he nya. A tuɔ magbɛ nɔ munyu ko nɛ tsɔɔ bɔ nɛ kpɔmi nɔ́ ɔ he hia wawɛɛ ha. Wa laa la enyɔ kɛ jeɔ Yehowa yi, nɛ a ngɔɔ abolo ɔ kɛ wai ɔ kɛ beɔ ngɛ nɔ fɛɛ nɔ hɛ mi. A sɔleɔ si eywiɛ sɔuu, nɛ wɔ tsuo wa jeɔ wa tsui mi kɛ deɔ ke “amen” ke a sɔle ta. Ngɛ ligbi kake pɛ mi ɔ, asafohi nɛ a ngɛ je kɛ wɛ tsuo maa pee nɔ́ kake nɛ ɔ nɔuu. Moo po he foni nɛ o hyɛ bɔ nɛ Yehowa kɛ Yesu bua maa jɔ ha ke a na kaa wɔ tsuo wa pee kake kɛ je bumi kpo kɛ tsɔɔ mɛ ngɛ blɔ nɛ ɔ nɔ.

Kaimi ɔ haa nɛ nyɛmimɛ nɛ a ngɛ je kɛ wɛ ɔ peeɔ kake (Hyɛ kuku 3) f


4. Mɛni he wa ma susu ngɛ ní kasemi nɛ ɔ mi?

4 Ngɛ ní kasemi nɛ ɔ mi ɔ, wa ma susu sane bimi nɛ ɔmɛ a he: Mɛni blɔ nɔ wa ma nyɛ maa gu kɛ dla wa tsui kɛ ha Kaimi ɔ? Mɛni wa ma nyɛ maa pee kɛ ye bua ni kpahi konɛ a ná Kaimi ɔ he se? Nɛ mɛni wa ma nyɛ maa pee kɛ ye bua nihi nɛ a kpa asafo mi kpe loo fiɛɛmi yami ɔ? Ke wa ná sane bimi nɛ ɔmɛ a heto ɔ, e maa ye bua wɔ nɛ wa dla wa he kɛ ha ligbi klɛdɛɛ nɛ ɔ.

MƐNI BLƆ NƆ WA MA NYƐ MAA GU KƐ DLA WA TSUI KƐ HA KAIMI Ɔ?

5. (a) Mɛni he je nɛ e sa nɛ wa pue wa yi mi tɛ ngɛ bɔ nɛ kpɔmi nɔ́ ɔ he hia wawɛɛ ha a he? (La 49:​7, 8) (b) Mɛni o kase ngɛ video nɛ ji, Mɛni he je nɛ Yesu gbo ɔ mi ɔ?

5 Ke wa pue wa yi mi tɛ ngɛ bɔ nɛ Yesu Kristo kpɔmi afɔle sami ɔ he hia ha a he ɔ, e maa ye bua wɔ wawɛɛ nɛ wa dla wa tsui kɛ ha Kaimi ɔ. Wa ti nɔ ko nɔ ko be nyɛe ma kpɔ̃ e he kɛ je yayami kɛ gbenɔ dɛ mi. (Kane La 49:​7, 8; hyɛ video nɛ ji Mɛni he je nɛ Yesu gbo?) a Enɛ ɔ he ɔ, Yehowa ha nɛ Yesu ngɔ e wami kɛ sã afɔle konɛ e kɛ kpɔ̃ wɔ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Yehowa kɛ Yesu tsuo ngɔ nɔ́ ko nɛ he jua wa kɛ sã afɔle ngɛ wa he. (Rom. 6:23) Ke wa ya nɔ nɛ wa pue wa yi mi tɛ ngɛ nɔ́ nɛ Yehowa kɛ Yesu pee kɛ ha wɔ ɔ he ɔ, e ma ha nɛ wa bua maa jɔ kpɔmi nɔ́ ɔ he wawɛɛ. Wa ma susu níhi nɛ Yehowa kɛ Yesu gblee mi loko a ngɔ kpɔmi nɔ́ ɔ kɛ ha a ekomɛ a he. Se kekleekle ɔ, mɛni nɛ kpɔmi nɔ́ ɔ tsɔɔ, nɛ mɛni he je nɛ e sa kaa Yesu nɛ ngɔ e wami kɛ ha kaa kpɔmi nɔ́ ɔ?

6. Mɛni nɛ kpɔmi nɔ́ ɔ tsɔɔ, nɛ mɛni he je nɛ e sa kaa Yesu nɛ ngɔ e wami kɛ ha kaa kpɔmi nɔ́ ɔ?

6 Kpɔmi nɔ́ ji hiɔ ko nɛ nɔ ko woɔ konɛ e kɛ kpɔ̃ nɔ́ ko loo e nine nɛ su nɔ́ ko nɔ ekohu. Benɛ a bɔ Adam ɔ, e ye mluku. Se benɛ e pee yayami ɔ, he blɔ nɛ e ngɛ kaa e maa hi si kɛ ya neneene ɔ bɔ e kɛ e sisi bimɛ ɔmɛ tsuo. Bɔ nɛ pee nɛ a kpɔ̃ nɔ́ nɛ bɔ Adam ekohu ɔ, Yesu ngɔ e wami nɛ ye mluku ɔ kɛ sã afɔle. Benɛ Yesu ngɛ zugba a nɔ ɔ, “e pee we yayami ko, nɛ jã kɛ̃ nɛ sisimi munyu ko hu ji e nya hyɛ.” (1 Pet. 2:22) Loko Yesu ma gbo ɔ, e ye mluku kaa bɔ nɛ Adam hu ye mluku loko e pee yayami ɔ, enɛ ɔ he ɔ, Yesu wami nɛ e kɛ sã afɔle ɔ wo neneene wami nɛ́ bɔ Adam ɔ he hiɔ.—1 Kor. 15:45; 1 Tim. 2:6.

7. Mɛni ji ka komɛ nɛ Yesu kɛ kpe benɛ e ngɛ zugba a nɔ ɔ?

7 E ngɛ mi kaa Yesu kɛ kahi fuu kpe benɛ e ngɛ zugba a nɔ mohu lɛɛ, se e ya nɔ nɛ e bu e hiɔwe Tsɛ ɔ tue kɛ pi si. Yesu ji jokuɛ nɛ ye mluku, se e fɔli ɔmɛ yi mluku, se kɛ̃ ɔ, e ya nɔ nɛ e bu mɛ tue. (Luka 2:51) Benɛ Yesu ji niheyo ɔ, eko ɔ, ni kpahi nyɛ e nɔ kaa e gbo e fɔli ɔmɛ loo Yehowa nɔ tue, se e pee we jã. Nɛ benɛ Yesu ba wa hu ɔ, Satan Abosiami ka lɛ nɛ e de lɛ tɛɛ po kaa e kpa Mawu anɔkuale yemi, se Yesu pee we jã. (Mat. 4:​1-11) Satan pee nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ e ma nyɛ kaa e ma ha nɛ Yesu nɛ pee yayami konɛ e ko nyɛ nɛ e wo kpɔmi nɔ́ ɔ.

8. Mɛni ka kpahi nɛ Yesu kɛ kpe?

8 Benɛ Yesu ngɛ e sɔmɔmi ní tsumi ɔ tsue ngɛ zugba a nɔ ɔ, e da ka kpahi hu a nya. Nihi wa lɛ yi mi nɛ a bɔ mɔde kaa a maa gbe lɛ po. (Luka 4:​28, 29; 13:31) E biɔ nɛ e to e tsui si kɛ ha e se nyɛɛli nɛ a yi mluku ɔ be fɛɛ be. (Maak. 9:​33, 34) Benɛ a ngɛ e sane yee loko a maa gbe lɛ ɔ, a kongo lɛ nɛ a ye e he fɛu. Lɔ ɔ se ɔ, a gbe lɛ kaa bɔ nɛ a gbeɔ julɔ ɔ, nɛ e na nɔ́ wawɛɛ. (Heb. 12:​1-3) E he ba hia nɛ e da nyagbe ka nɛ e kɛ kpe ngɛ zugba a nɔ ɔ nya ngɛ e dɛ he. Yehowa pui e he piɛ ngɛ jamɛ a ka a mi. bMat. 27:46.

9. Kɛ o nuɔ he ngɛ Yesu kpɔmi afɔle sami ɔ he ha kɛɛ? (1 Petro 1:8)

9 E ngɛ heii kaa Yesu na nɔ́ wawɛɛ loko e wo kpɔmi nɔ́ ɔ. Ke wa pue wa yi mi tɛ ngɛ bɔ nɛ Yesu je suɔmi mi nɛ e ngɔ e wami kɛ sã afɔle ngɛ wa he ha a he ɔ, anɛ lɔ ɔ ha we nɛ wa ná suɔmi nɛ mi wa kɛ ha lɛ lo?—Kane 1 Petro 1:8.

10. Mɛni nɛ Yehowa kɛ sã afɔle ngɛ kpɔmi nɔ́ ɔ he je?

10 Mɛni nɛ Yehowa je suɔmi mi nɛ e kɛ sã afɔle konɛ Yesu nɛ e ngɔ kpɔmi nɔ́ ɔ kɛ ha? Huɛ bɔmi gbagbanii nɛ ngɛ Yehowa kɛ Yesu a kpɛti ɔ ngɛ kaa bɔ nɛ bitsɛ ko kɛ e bi a kpɛti ngɛ ha a. (Abɛ 8:30) Mo susu bɔ nɛ Yehowa nu he ha benɛ e na nɛ Yesu kɛ haomihi fuu ngɛ kpee ngɛ zugba a nɔ ɔ he nɛ o hyɛ. Atsinyɛ jemi ko be he kaa e dɔ Yehowa wawɛɛ benɛ e na kaa nihi kua e Bi ɔ, nɛ e ngɛ nɔ́ nae, nɛ a ngɛ lɛ yi mi wae ɔ.

11. Ngɔɔ nɔ hyɛmi nɔ́ ko kɛ tsɔɔ bɔ nɛ Yehowa nu he ha benɛ e na nɛ a ngɛ Yesu gbee ɔ.

11 Ke fɔlɔ ko bi gbo hyɛ ɔ, e le bɔ nɛ ke nɔ ko bi gbo ɔ, e yeɔ nɔ wawɛɛ ha. Wa ngɛ hemi kɛ yemi nɛ mi wa ngɛ gbogboehi a si tlemi ɔ mi, se lɔ ɔ tsɔɔ we kaa ke wa suɔlɔ ko gbo ɔ, e be wɔ dɔe. Enɛ ɔ ha nɛ wa le bɔ nɛ Yehowa nu he ha benɛ e Bi nɛ e suɔ lɛ ɔ na nɔ́ nɛ e gbo ngɛ jeha 33 ɔ mi ɔ. cMat. 3:17.

12. Ke e piɛ otsi bɔɔ komɛ nɛ Kaimi ɔ maa su ɔ, mɛni o ma nyɛ maa pee?

12 Kɛ je amlɔ nɛ ɔ kɛ yaa si be nɛ Kaimi ɔ maa su ɔ, moo bɔ mɔde kaa o maa kase babauu kɛ kɔ kpɔmi nɔ́ ɔ he ngɛ o dɛ he ní kasemi mi loo ngɛ o Weku Mawu Jami mi. O ma nyɛ maa ngɔ Research Guide for Jehovah’s Witnesses (ke a pee eko ngɛ o je gbi mi) loo asafo ɔ womi kpahi kɛ hla níhi a mi fitsofitso ngɛ kpɔmi nɔ́ ɔ he. d Jehanɛ hu ɔ, moo bɔ mɔde kaa o maa nyɛɛ Kaimi ɔ he Baiblo kanemi blɔ nya tomi ɔ se ngɛ Kristofohi A Si Himi Kɛ A Sɔmɔmi Ní Tsumi ɔ—Ní Kasemi Womi ɔ mi. Nɛ ngɛ Kaimi ligbi ɔ nɔ hu ɔ, o hɛ nɛ ko je nɔ kaa o maa hyɛ Mɔtu Mawu Jami klɛdɛɛ ɔ hulɔ. Ke wa dla wa tsui kɛ ha Kaimi ɔ, wa ma nyɛ maa ye bua ni kpahi konɛ mɛ hu a ná he se.—Ezra 7:10.

MOO YE BUA NI KPAHI NƐ A NÁ KAIMI Ɔ HE SE

13. Mɛni ji kekleekle nɔ́ nɛ wa ma nyɛ maa pee kɛ ye bua ni kpahi konɛ a ná Kaimi ɔ he se?

13 Mɛni wa ma nyɛ maa pee kɛ ye bua ni kpahi konɛ a ná Kaimi ɔ he se? Kekleekle nɔ́ nɛ wa ma nyɛ maa pee ji kaa wa maa fɔ mɛ nine. Wa ma nyɛ maa fɔ nihi nɛ waa kɛ kpeɔ ngɛ fiɛɛmi mi be fɛɛ be ɔ nine. Jehanɛ hu ɔ, wa ma nyɛ maa ngma nihi nɛ wa le mɛ ɔ a biɛ kɛ fɔ si konɛ waa fɔ mɛ nine. Nimli nɛ ɔmɛ ma nyɛ maa pee wa weku li, nihi nɛ waa kɛ mɛ tsuɔ ní, kɛ nihi nɛ waa kɛ mɛ yaa sukuu kɛ ni kpahi. Ke wa be nine fɔmi womi ɔ nɛ a print ɔ fuu po ɔ, wa ma nyɛ maa ngɔ womi ɔ link ɔ kɛ mane mɛ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, eko ɔ, a kpɛti nihi fuu maa kplɛɛ nine fɔmi ɔ nɔ nɛ a maa ba Kaimi ɔ.—Fiɛɛ. 11:6.

14. Moo ngɔ nɔ hyɛmi nɔ́ ko kɛ tsɔɔ nɔ́ he je nɛ ke o ha nɔ ko nine fɔmi womi ɔ eko ɔ, e yeɔ bua wawɛɛ ɔ.

14 Ke o ha nɔ ko nine fɔmi womi ɔ eko ɔ, lɔ ɔ ma nyɛ maa wo lɛ he wami konɛ e ba Kaimi ɔ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ligbi ko ɔ, nyɛmiyo ko nɛ e huno ɔ pi Odasefo no ɔ de lɛ kaa e maa ya Kaimi ɔ eko, enɛ ɔ pee nyɛmiyo ɔ nyakpɛ wawɛɛ. Mɛni he je nɛ e pee lɛ nyakpɛ ɔ? Ejakaa jeha komɛ nɛ be ɔ, e fɔ e huno ɔ nine si abɔ kaa e ba Kaimi ɔ, se e bɛ fɛɛ. Mɛni he je nɛ amlɔ nɛ ɔ lɛɛ e suɔ nɛ e ya Kaimi ɔ eko ɔ? E huno ɔ de ke, “Nɔ ko ha mi nine fɔmi womi ɔ eko.” E tsɔɔ kaa asafo mi nɔkɔtɔma ko nɛ e le lɛ ngɛ a kpɔ ɔ mi ɔ nɛ ha lɛ nine fɔmi womi ɔ nɛ. Enɛ ɔ he je ɔ, e huno ɔ ya Kaimi ɔ jamɛ a jeha a nɛ e ya nɔ nɛ e pee jã jehahi babauu nɛ nyɛɛ se ɔ.

15. Mɛni nɛ e sa kaa e hi wa juɛmi mi ke wa ngɛ nihi nine fɔe kɛ ha Kaimi ɔ?

15 O hɛ nɛ hi nɔ kaa nihi nɛ wa fɔɔ mɛ nine ɔ ma nyɛ ma bi wɔ sane komɛ, titli ke a bɛ asafo mi kpe gblee. E sa nɛ waa bɔ mɔde wawɛɛ nɛ wa susu sanehi nɛ a ma nyɛ ma bi wɔ ɔ he, nɛ wa dla wa he kaa wa ma ha mɛ heto. (Kol. 4:6) Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, nɔ ko ma nyɛ ma bi wɔ ke: ‘Mɛni maa ya nɔ ngɛ ní peemi ɔ sisi?’ ‘Ngmlɛfia enyɛmɛ nɛ ní peemi ɔ maa ye?’ ‘Mɛni tade nɛ e sa kaa ma wo kɛ ya?’ ‘Anɛ nɔ ko maa wo sika loko e maa sɛ Matsɛ Yemi Asa a nɔ lo?’ ‘Anɛ a ma he sika ngɛ Kaimi ɔ sisi lo?’ Ke wa fɔ nɔ ko nine kɛ ha Kaimi ɔ, wa ma nyɛ ma bi lɛ ke, “Anɛ o ngɛ sane bimi ko lo?” Nɛ ke e de ke e ngɛ sane bimi ko ɔ, wa ma nyɛ maa ye bua lɛ konɛ e na heto ɔ. Wa ma nyɛ ma je videohi nɛ ji, Kai Yesu Gbenɔ ɔMɛni A Peeɔ Ngɛ Matsɛ Yemi Asahi A Nɔ? ɔ kɛ tsɔɔ lɛ hulɔ konɛ e le bɔ nɛ níhi yaa nɔ ha ngɛ wa kpe ɔmɛ a sisi. Jehanɛ hu ɔ, ní kasemi 28 nɛ ngɛ Ná Bua Jɔmi Kɛ Ya Neneene! womi ɔ mi ɔ tsɔɔ oti komɛ nɛ a he hia nɛ waa kɛ nɔ ɔ ma nyɛ ma susu he.

16. Mɛni sane kpa komɛ nɛ nihi nɛ a ba Kaimi ɔ ma nyɛ ma bi?

16 Ke a gbe Kaimi ɔ nya hu ɔ, ni hehi nɛ a ba a ma nyɛ ma bi wɔ sane kpa komɛ. A ma nyɛ ma bi wɔ nɔ́ he je nɛ nihi bɔɔ ko pɛ lɛ a ye abolo ɔ nɛ a nu wai ɔ aloo nɔ́ he je nɛ nɔ ko nɔ ko yi abolo ɔ nɛ e nu wai ɔ eko ɔ. Jehanɛ hu ɔ, eko ɔ, a maa suɔ nɛ a le si abɔ nɛ wa kaiɔ Yesu gbenɔ ɔ ngɛ jeha a mi. Eko ɔ, a maa suɔ nɛ a le ke ji kpehi tsuo nɛ Yehowa Odasefohi peeɔ ɔ ngɛ kaa kikɛ nɛ ɔ lo. E ngɛ mi kaa a maa tu oti nɛ ɔmɛ a he munyu ngɛ Kaimi ɔ sisi mohu lɛɛ, se eko ɔ, e he maa hia nɛ o tsɔɔ mi kɛ ya tsitsaa kɛ ha ni hehi nɛ a maa ba a. Munyu nɛ ngɛ jw.org ɔ nɔ nɛ e yi ji, “Why Do Jehovah’s Witnesses Observe the Lord’s Supper Differently From the Way Other Religions Do?” ɔ ma nyɛ maa ye bua wɔ konɛ wa ná heto kɛ ha a sane bimi ɔmɛ ekomɛ. Ngɛ Kaimi be ɔ mi ɔ, e sa nɛ waa pee nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ wa ma nyɛ kɛ ye bua nihi nɛ a ngɛ “su kpakpa” a konɛ a ná Kaimi ɔ he se kɛ pi si.—Níts. 13:48.

MOO YE BUA NIHI NƐ A KPA ASAFO MI KPE LOO FIƐƐMI YAMI Ɔ

17. Mɛni asafo mi nikɔtɔma amɛ ma nyɛ maa pee kɛ ye bua nihi nɛ a kpa asafo mi kpe loo fiɛɛmi yami ɔ? (Ezekiel 34:​12, 16)

17 Ngɛ Kaimi be ɔ mi ɔ, mɛni asafo mi nikɔtɔmahi ma nyɛ maa pee kɛ ye bua nihi nɛ a kpa asafo mi kpe loo fiɛɛmi yami ɔ? Mo ha nɛ a na kaa o susuɔ a he. (Kane Ezekiel 34:​12, 16.) Loko Kaimi ɔ maa su ɔ, moo bɔ mɔde kaa o ma tsɛ a kpɛti nihi fuu ngɛ fon nɔ. Mo de mɛ kaa o susuɔ a he, nɛ o suɔ nɛ o pee nɔ́ ko kɛ ye bua mɛ. Moo fɔ mɛ nine kɛ ha Kaimi ɔ, nɛ ke a ba hu ɔ, mo nya a he wawɛɛ. Ke a gbe Kaimi ɔ nya a, moo ya nɔ nɛ o tsɛ mɛ ngɛ fon nɔ loo o ya slaa mɛ. Jehanɛ hu ɔ, moo pee nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ o ma nyɛ kɛ ye bua mɛ konɛ a nyɛ nɛ a kpale kɛ ba Yehowa ngɔ ekohu.—1 Pet. 2:25.

18. Mɛni nɛ asafo ɔ tsuo ma nyɛ maa pee kɛ ye bua nihi nɛ a kpa asafo mi kpe loo fiɛɛmi yami ɔ? (Roma Bi 12:10)

18 Nyɛmimɛ tsuo nɛ a ngɛ asafo ɔ mi ɔ ma nyɛ maa ye bua nihi nɛ a kpa asafo mi kpe loo fiɛɛmi yami ɔ konɛ a ba Kaimi ɔ. Ngɛ mɛni blɔ nɔ? Kɛ gu suɔmi, mi mi jɔmi, kɛ bumi nɛ wa ma je kpo kɛ tsɔɔ mɛ ɔ nɔ. (Kane Roma Bi 12:10.) Mo kai kaa e he ma nyɛ maa wa kɛ ha nyɛmimɛ nɛ ɔmɛ kaa a maa ba asafo mi kpe ekohu. Eko ɔ, a yeɔ gbeye kaa ke a ba asafo mi kpe ɔ, nyɛmimɛ ɔmɛ ma de nɔ́ yaya ko kɛ kɔ a he. e Enɛ ɔ he ɔ, ko bi sane ko nɛ ma ha nɛ zo nɛ gbe mɛ loo koo pee nɔ́ ko nɛ maa dɔ mɛ. (1 Tɛs. 5:11) Mo kai kaa a ji wa nyɛmimɛ Kristofohi. Enɛ ɔ he ɔ, e sa nɛ wa bua nɛ jɔ kaa waa kɛ mɛ ma bla kɛ sɔmɔ Yehowa ekohu!—La 119:176; Níts. 20:35.

19. Mɛni se nami nɛ wa náa ngɛ Yesu gbenɔ ɔ nɛ wa kaiɔ ɔ he?

19 Anɛ wa bua jɔɛ kaa Yesu to blɔ nya kɛ ha wɔ konɛ wa kai e gbenɔ ɔ daa jeha lo? Ke wa ya Kaimi ɔ, waa kɛ ni kpahi náa he se ngɛ blɔhi fuu a nɔ. (Yes. 48:​17, 18) Suɔmi nɛ wa ngɛ kɛ ha Yehowa kɛ Yesu ɔ mi waa. Wa náa he blɔ kɛ jeɔ hɛsa kpo ngɛ nɔ́ nɛ Yehowa kɛ Yesu pee ha wɔ ɔ he, nɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ waa kɛ wa nyɛmimɛ wa kpɛti ɔ mi waa. Jehanɛ hu ɔ, wa nyɛɔ nɛ wa yeɔ bua ni kpahi konɛ a le bɔ nɛ a ma plɛ kɛ ná kpɔmi nɔ́ ɔ he se ha. Nyɛ ha nɛ wɔ tsuo waa pee nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ wa ma nyɛ nɛ wa dla wa he kɛ ha jeha nɛ ɔ Kaimi ɔ, ejakaa e ji ligbi nɛ he hia pe kulaa ngɛ jeha a mi!

MƐNI WA MA NYƐ MAA PEE . . .

  • kɛ dla wa tsui kɛ ha Kaimi ɔ?

  • kɛ ye bua ni kpahi konɛ a ná Kaimi ɔ he se?

  • kɛ ye bua nihi nɛ a kpa asafo mi kpe loo fiɛɛmi yami ɔ?

LA 18 Wa Bua Jɔ Kpɔmi Nɔ́ ɔ He

a Ngɔɔ hla blɔ he nɛ ngɛ jw.org ɔ nɔ ɔ kɛ hla munyuhi kɛ videohi nɛ a tsɛ se ngɛ ní kasemi nɛ ɔ mi ɔ.

b Hyɛ munyu nɛ ji, “Sane Bimihi Nɛ Je Ní Kaneli A Ngɔ” nɛ je kpo ngɛ April 2021 Hwɔɔmi Mɔ ɔ mi ɔ.

e Hyɛ foni ɔmɛ kɛ daka nɛ ji, “ Kɛ Nihi Nɛ A Ngɛ Asafo ɔ Mi ɔ Pee A Ní Ha Kɛɛ?” Nyɛminyumu ko nɛ e kpa asafo mi kpe yami ɔ ye gbeye kaa e maa sɛ Matsɛ Yemi Asa a nɔ, se e pee kã. Nyɛmimɛ ɔmɛ ngɛ e he nyae, nɛ e bua jɔ.

f FONI ƆMƐ A MI TSƆƆMI: Be mi nɛ Yehowa we bi ngɛ Kaimi ɔ yee ngɛ ma ko nɔ ɔ, a nyɛmimɛ ngɛ ma kpahi hu a nɔ ɔ ngɛ a he dlae kɛ ha ní peemi klɛdɛɛ nɛ ɔ.