Wolo ɖenɖe tɔm wɛɛ yɔ

Wolo tɔm ñʋŋ ɖeɖe

Ŋwɛnɩ lɩmaɣza wena Yehowa wɛnɩ halaa yɔɔ yɔ?

Ŋwɛnɩ lɩmaɣza wena Yehowa wɛnɩ halaa yɔɔ yɔ?

PƖKƐNƖ-ÐƲ waɖɛ sɔsɔɖɛ se ɖa nɛ koobiya halɩñɩma siɣsiɣ tɩnaa ɖɩkpɛndɩ nɛ ɖɩsɛɛ Yehowa. Ðɩsɔɔlɩ ɖo-koobiya halɩñɩma siɣsiɣ tɩnaa nɛ kpekpeka tɩnaa mba, nɛ ɖɩwɛnɩ ɛsɩmɩyɛ pɔ-yɔɔ. Pʋyɔɔ lɛ, ɖa koobiya abalɩñɩma, ɖɩsɔɔlaa se ɖɩlabɩ-wɛ camɩyɛ lakasɩ nɛ ɖɩñam-wɛ, nɛ ɖɩtɩsɔɔlɩ se ɖɩɖʋ tʋkaɣ pa nɛ abalaa pɛ-hɛkʋ taa. Ɛlɛ nabʋyʋ taa, pɩpɩzɩɣ nɛ pɩwɛɛ-ɖʋ kaɖɛ se ɖɩla mbʋ, mbʋ pʋyɔɔ yɔ ɖɩtɩtalɩ pilim. Pɩtasɩnɩ mbʋ lɛ, koobiya abalɩñɩma nabɛyɛ katɩɣ kala lɛɛna ɖɔɖɔ.

Abalaa nabɛyɛ paɣlɩ lona wena a-taa abalaa sakɩyɛ maɣzɩɣ se pakɩlɩ halaa yɔ. Hans kɛ egeetiye yɔɔ cɔnɩyʋ Boolivii ɛjaɖɛ taa. Ɛyɔɔdaa se abalaa nabɛyɛ paɣlɩ lona wena a-taa peseɣtiɣ abalaa se pakpazɩɣ pa-tɩ yɔ. Abalaa mba, pamaɣzɩɣ se pakɩlɩ halaa nɛ ɖoŋ ɖoŋ lɛ peniŋ-wɛ. Shengxian kɛ ɛgbɛyɛ taa ɛzʋtʋyʋ Tayɩwaanɩ ɛjaɖɛ taa. Ɛyɔɔdaa se: «Ðenɖe mɛwɛɛ yɔ, abalaa sakɩyɛ maɣzɩɣ se pɩtɩmʋna se halaa iheyi abalaa ndʋ pamaɣzɩɣ yɔ. Ye abalʋ nɔɔyʋ ɛkpaɣ halʋ nɔɔyʋ lɩmaɣza nɛ ɛlabɩnɩ tʋmɩyɛ yɔ, ɛ-taabalaa hoŋuu-i.» Abalaa lalaa tɩŋɩɣnɩ nʋmɔŋ lɛɛŋ yɔɔ nɛ pawɩlɩɣ se pɛwɛnɩ lɩmaɣza kɩdɛkɛda halaa yɔɔ. Pɩtɩla yɔ, palakɩ faawɩyɛ ŋgʋ kɩ-taa peniŋ halaa yɔ.

Taa leleŋ tɔm lɛ se paa sɔnzɩ nzɩ taa abalʋ nɔɔyʋ ɛtɩɩcaɣaa nɛ ɛpaɣlɩ yɔ ɛpɩzɩɣ nɛ ɛlɛɣzɩ. Ɛpɩzɩɣ nɛ eyele maɣzʋʋ se abalaa kɩlɩ halaa. (Efɛz. 4:​22-24) Ye ɛmaɣzɩɣnɩ Yehowa kɩɖaʋ yɔ, pɩpɩzɩɣ pɩsɩnɩ-ɩ nɛ eyele wɛnʋʋ lɩmaɣza ana. Tɔm ñʋʋ kʋnɛ kɩ-taa, ɖɩkaɣ naʋ lɩmaɣza wena Yehowa wɛnɩ halaa yɔɔ yɔ, ɛzɩma koobiya abalɩñɩma pɩzɩɣ nɛ pamaɣzɩnɩ Yehowa nɛ pɛwɛɛnɩ lɩmaɣza kɩbana halaa yɔɔ yɔ nɛ ɛzɩma ɛgbɛyɛ taa ɛzʋtʋyaa pɩzɩɣ nɛ pɛɖɛɛ nɔɔ koobiya halɩñɩma ñam hɔɔlʋʋ taa yɔ.

LƖMAƔZA WENA YEHOWA WƐNƖ HALAA YƆƆ?

Yehowa hanɩ kɩɖaʋ ŋgʋ kɩtalɩ pilim yɔ lɩmaɣza wena pɩwɛɛ se ɖɩwɛɛnɩ halaa yɔɔ yɔ a-hɔɔlʋʋ taa. Ɛkɛ Caja pʋtɔdɩyɛ nayʋ weyi ɛsɔɔlɩ e-piya tɩŋa yɔ. (Yoh. 3:16) Nɛ koobiya halɩñɩma siɣsiɣ tɩnaa kɛ ɛ-pɛlaa mba pamʋ ñɩm ɛ-ɛsɩndaa yɔ. Iyele nɛ ɖɩna nʋmɔŋ ndɩ ndɩ weyi ɩ-yɔɔ Yehowa tɩŋɩɣna nɛ ɛwɩlɩɣ se ɛsɔɔlɩ halaa nɛ ɛñaŋ-wɛ yɔ.

Ɛɛɖʋʋ tʋkaɣ halaa nɛ abalaa pɛ-hɛkʋ taa. Yehowa lɩzɩ abalaa nɛ halaa ɛ-lɛzʋʋ. (Kiɖe 1:27) Ɛtɩla nɛ abalaa wɛɛ lɔŋ yaa pɛwɛɛ lɛɣtʋ nɛ pɩkɩlɩ halaa; ɛtɩsɔɔlɩ ɖɔɖɔ abalaa nɛ pɩkɩlɩ halaa. (2 Kro. 19:7) Ɛlɩzɩ abalaa nɛ halaa lɛ, ɛha-wɛ maɣzɩm kʋɖʋmam se papɩzɩ nɛ panɩɩ Bibl taa toovenim tɔm taa nɛ pamaɣzɩnɩ ɛ-wɛtʋ kɩbandʋ. Pɩtasɩ lɛ, paa abalaa nɛ halaa pɛwɛnɩ lidaʋ se pacakɩ wezuu maatɛŋ paradisuu taa tɛtʋ yɔɔ yaa pakpaɣ ɛsɔdaa nɛ pɛkɛ awiya nɛ cɔjɔnaa yɔ, Yehowa ɛsɩndaa lɛ, pe-tisuu kɛ kʋɖʋmam. (2 Pɩy. 1:1) Pɩnaɣ kpayɩ kpayɩ se Yehowa fɛyɩnɩ lɩmaɣza kɩdɛkɛda halaa yɔɔ.

Ewelisiɣni halaa. Yehowa maɣzɩɣ ɛzɩma pɩlakɩ halaa nɛ kala wena pakatɩɣ yɔ pɩ-yɔɔ. Iyele nɛ ɖɩna kɩɖaŋ nɩɩyɩ: Ewelisi adɩma wena Rasɛɛlɩ nɛ Hana paalaba yɔ nɛ ecosi a-yɔɔ. (Kiɖe 30:22; 1 Sam. 1:​10, 11, 19, 20) Pɩtasɩ lɛ, Yehowa ɖiyi Bibl mayaa nɛ pɔyɔɔdɩ abalaa mba pewelisini halaa yɔ pɔ-tɔm Bibl taa. Iyele nɛ ɖɩna kɩɖaŋ nɩɩyɩ: Abraham ɖɔm Yehowa lɔŋ tasʋʋ yɔɔ nɛ ewelisini ɛ-halʋ Saara. (Kiɖe 21:​12-14) Wiyaʋ Daviid welisini Abigayɛɛlɩ. Halɩ ɛyɔɔdaa se Yehowa tiyini Abigayɛɛlɩ se ɛyɔɔdɩnɩ-ɩ. (1 Sam. 25:​32-35) Yesu maɣzaɣnɩ ɛ-caa wɛtʋ kɩbandʋ ɖeyi ɖeyi nɛ ewelisini e-ɖoo Maarɩɩ. (Yoh. 2:​3-10) Kɩɖaŋ ɛnɩ, ɩwɩlɩɣ se nʋmɔŋ weyi ɩ-yɔɔ Yehowa tɩŋɩɣna nɛ ɛwɩlɩɣ se ɛñaŋ halaa yɔ, ɩ-taa nakʋyʋ lɛ se ewelisiɣni-wɛ.

Ɛtaɣ halaa liu. Yehowa kaata Ɛva liu se ɛpɩzɩɣ nɛ ɛsɩna nɛ pɔcɔnɩ tɛtʋ kpeekpe yɔɔ. (Kiɖe 1:28) Pɩwɩlɩɣ se Yehowa taacɔŋnɩ Ɛva ɛzɩ ɛ-walʋ Aɖam kɩlɩ-ɩ yɔ, ɛlɛ ɛcɔŋnaɣ-ɩ ɛzɩ Aɖam sɩnɩyʋ yɔ. Yehowa kaata liu ɖɔɖɔ nayaa halɩñɩma Debora nɛ Hulɩda nɛ ɛtɩŋnɩ pɔ-yɔɔ nɛ ɛtasɩ lɔŋ ɛ-samaɣ, halɩ pɩkpɛndɩnɩ tɔm hʋyʋ nɔɔyʋ nɛ wiyaʋ nɔɔyʋ. (Tɔh. 4:​4-9; 2 Awi. 22:​14-20) Sɔnɔ ɖɔɖɔ, Yehowa taɣ liu koobiya halɩñɩma nɛ ɛɖʋʋ-wɛ tʋmɩyɛ. Koobiya halɩñɩma siɣsiɣ tɩnaa mba, pa-taa nabɛyɛ kɛ tɔm susuyaa, nʋmɔʋ lɩzɩyaa nɛ Ɛsɔtɔm tiyiyaa. Pasɩɣna nɛ palakɩ Kewiyaɣ kpaamɩŋ nɛ ɛgbɛyɛ pilinzi kuduyuŋ maʋ ɖʋtʋ; pasɩɣna ɖɔɖɔ nɛ pamaɣ-ɩ nɛ pɔñɔɔzʋʋ-ɩ. Pa-taa lalaa ñalakɩ tʋmɩyɛ Betɛɛlɩ taa nɛ tɔm ɖɛzʋʋ ɖɩsɩ taa. Koobiya halɩñɩma panɛ, pɛwɛ ɛzɩ «yoyaa samaɣ sɔsɔɔ» ŋga kɔ-yɔɔ Yehowa tɩŋɩɣna se eyele nɛ ɛ-sɔɔlɩm la yɔ. (Keɣ. 68:11) Pɩnaɣ kpayɩ kpayɩ se Yehowa ɛɛmaɣzɩɣ se halaa kɛ ajamaa yaa kaabɩzasɩ.

ƐZƖMA KOOBIYA ABALƖÑƖMA PƖZƖƔ NƐ PAMAƔZƖNƖ YEHOWA NƐ PƐWƐƐNƖ LƖMAƔZA KƖBANA HALAA YƆƆ?

Koobiya abalɩñɩma, pɩsa nɛ ɖɩna se ɖɩwɛnɩ lɩmaɣza kɩbana halaa yɔɔ ɛzɩ Yehowa yɔ yaa ɖɩfɛyɩna lɛ, pɩpɔzʋʋ se ɖɩtazɩ ɖa-lɩmaɣza nɛ ɖa-lakasɩ taa camɩyɛ. Pɩsa nɛ ɖɩla mbʋ lɛ, pɩpɔzʋʋ se pasɩnɩ-ɖʋ. Ðɔkɔtɔ nɔɔyʋ pɩzɩɣ nɛ ɛtɩŋnɩ menziini nakʋyʋ yɔɔ nɛ ɛna se ɛyʋ ñamɩyɛ lakɩ tʋmɩyɛ camɩyɛ yaa ɖɩɩlakɩ. Mbʋ ɖɔɖɔ taabalʋ kɩbanʋ nɔɔyʋ nɛ Ɛsɔtɔm papɩzɩɣ nɛ pasɩnɩ-ɖʋ nɛ ɖɩna se lɩmaɣza wena ɖɩwɛnɩ halaa yɔɔ yɔ, akɛdɩɣnɩ Yehowa yaa aakɛdɩɣnɩ-ɩ. Ɛbɛ ɖɩpɩzɩɣ ɖɩla nɛ ɖihiɣ sɩnʋʋ mbʋ?

Pɔzɩ taabalʋ kɩbanʋ nɔɔyʋ nɛ ɛsɩnɩ-ŋ. (Adu. 18:17) Ðɩpɩzɩɣ nɛ ɖɩñɔtɩnɩ taabalʋ weyi ɖɩtaɣ-ɩ liu, weyi ɛwɛnɩ camɩyɛ lakasɩ nɛ ɛnɩɣ tɔm taa yɔ nɛ ɖɩpɔzɩ-ɩ tɔm tʋnɛ: «Ŋmaɣzɩɣ se wɛtʋ ndʋ mɛwɛnɩ halaa yɔɔ yɔ, tɩtʋʋzaa? Papɩzɩɣ nɛ pɔyɔɔdɩ se mañaŋ-wɛ? Nabʋyʋ wɛɛ se manpɩzɩɣ nɛ mala nɛ mɛwɛɛnɩ lɩmaɣza kɩbana pɔ-yɔɔ nɛ pɩkɩlɩ?» Ye ña-taabalʋ ɛnʋ, eheyi-ŋ se pɩwɛɛ se ŋñaɣ pana hɔɔlɩŋ nɩɩyɩ taa yɔ, pɩtaawɩzɩ-ŋ. Ɛlɛ tisi faaa nɛ ŋla lɛɣzɩtʋ ndʋ pɩpɔzʋʋ yɔ.

Kpɛlɩkɩ Ɛsɔtɔm. Nʋmɔʋ kɩbaŋʋ ŋgʋ kɩ-yɔɔ ɖɩpɩzɩɣ ɖɩtɩŋna nɛ ɖɩna se ɖɩwɛnɩ lɩmaɣza kɩbana koobiya halɩñɩma yɔɔ yaa ɖɩfɛyɩna yɔ, ŋgʋ lɛ se ɖɩtɩŋnɩ Ɛsɔtɔm yɔɔ nɛ ɖɩtazɩ ɖɛ-wɛtʋ nɛ ɖa-lakasɩ taa. (Ebr. 4:12) Ðɩɩkpɛlɩkɩɣ Bibl lɛ, ɖɩkaɣ kpɛlɩkʋʋ lɔŋ abalaa mba paawɛnɩ lɩmaɣza kɩbana halaa yɔɔ nɛ mba pataawɛɛnɩ lɩmaɣza kɩbana halaa yɔɔ yɔ pa-kɩɖaŋ taa. Ðɩpɩzɩɣ nɛ ɖɩkpaɣ pa-lakasɩ nɛ ɖɩmaɣzɩnɩ ɖa-ñɩnzɩ. Pɩtasɩ lɛ, ye ɖɩkpakɩɣ Bibl masɩ nasɩyɩ nɛ ɖɩmaɣzɩɣnɩ lɛɛsɩ yɔ, pɩsɩɣnɩ-ɖʋ nɛ mayaɣ kʋɖʋmaɣ nakɛyɛ taa tɔm eeyeki nɛ ɖɩwɛɛnɩ lɩmaɣza wena atɩmʋna yɔ halaa yɔɔ. Kɩɖaʋ nakʋyʋ yɔ: Pɔyɔɔdɩ 1 Pɩyɛɛrɩ 3:7 taa se pɩwɛɛ se walʋ ɛɖʋ ɛ-halʋ «hɩɖɛ ɛzɩ ñanaɣ ŋga kɛwɛnɩ ɛjandʋ nɛ pɩkɩlɩ yɔ.» a Ɛzɩ pɩwɩlɩɣ se abalʋ kɩlɩ halʋ lɔŋ nɛ ɛwɛ niye nɛ pɩkɩlɩ-ɩ yaa we? Aayɩ! Ye ɖɩkpaɣ Pɩyɛɛrɩ tɔm tʋnɛ nɛ ɖɩmaɣzɩnɩ ndʋ pɔyɔɔdɩ Galaatii mba 3:​26-29 taa yɔ, ɖɩnaɣ se pɩtasɩnɩ abalaa lɛ, Yehowa lɩzɩ halaa ɖɔɖɔ se pa nɛ Yesu pɔtɔɔ kewiyitu ɛsɔdaa. Ye ɖɩkpɛlɩkɩɣ Ɛsɔtɔm nɛ ɖɩpɔzʋʋ ɖɔɖɔ ɖa-taabalʋ nɔɔyʋ se eheyi-ɖʋ ndʋ ɛmaɣzɩɣ pɩlɩɩnɩ lɩmaɣza wena ɖɩwɛnɩ halaa yɔɔ yɔ, pɩpɩzɩɣ pɩsɩnɩ-ɖʋ nɛ ɖɩwɛɛnɩ lɩmaɣza wena amʋnaa yɔ ɖo-koobiya halɩñɩma yɔɔ.

ƐZƖMA ƐGBƐYƐ TAA ƐZƲTƲYAA WƖLƖƔ SE PAÑAŊ HALAA?

Ɛgbɛyɛ taa koobiya abalɩñɩma pɩzɩɣ nɛ pamaɣzɩnɩ ɛzʋtʋyaa nɛ pawɩlɩ se pañaŋ koobiya halɩñɩma. Ɛzɩma ɛgbɛyɛ taa ɛzʋtʋyaa haɣ kɩɖaʋ kɩbaŋʋ koobiya halɩñɩma ñam hɔɔlʋʋ taa? Iyele nɛ ɖɩna kɩɖaŋ nɩɩyɩ.

Ɛgbɛyɛ taa ɛzʋtʋyaa saŋ koobiya halɩñɩma. Apostoloo Pɔɔlɩ ha ɛzʋtʋyaa kɩɖaʋ kɩbaŋʋ se pamaɣzɩnɩ-kʋ. Takayaɣ ŋga Pɔɔlɩ ma Roma ɛgbɛyɛ yɔ ka-taa, ɛsam koobiya halɩñɩma sakɩyɛ kaɣlaa. (Roma 16:12) Maɣzɩ nɛ ŋna ɛzɩma koobiya halɩñɩma mba pa-taa kaalabɩ leleŋ siŋŋ alɩwaatʋ ndʋ pakalɩ Pɔɔlɩ takayaɣ ŋga ɛgbɛyɛ taa yɔ. Mbʋ ɖɔɖɔ ɛzʋtʋyaa saŋ koobiya halɩñɩma nɛ pa-laŋɩyɛ pilim pɛ-wɛtʋ kɩbandʋ yɔɔ nɛ tʋmɩyɛ kɩbanɖɛ nɖɩ palakɩ Yehowa sɛtʋ taa yɔ ɖɩ-yɔɔ. Piyeki nɛ koobiya halɩñɩma mba panaɣ se ɛgbɛyɛ taa koobiya ñaŋ-wɛ nɛ pamʋ ñɩm pɛ-ɛsɩndaa. Tɔm ndʋ ɛgbɛyɛ taa ɛzʋtʋyʋ nɔɔyʋ yɔɔdʋʋ se ɛsamnɩ koobiya halɩñɩma yɔ, pʋtɔma yɔ ndʋ ɖeyi ɖeyi pɩpɔzʋʋ-wɛ se powolo pɩ-yɔɔ nɛ pɛsɛɣ Yehowa nɛ siɣsiɣ wɛtʋ.—Adu. 15:23.

Sam-wɛ

Alɩwaatʋ ndʋ ɛzʋtʋyaa saŋ koobiya halɩñɩma yɔ, pɩwɛɛ se tɔm ndʋ pɔyɔɔdʋʋ yɔ tɩlɩɩnɩ pa-laŋɩyɛ taa nɛ pasam-wɛ hɔɔlʋʋ nakʋyʋ taa ɖeyi ɖeyi. Ɛbɛ yɔɔ? Payaɣ koobu halɩñɩnʋ nɔɔyʋ se Jessica. Ɛyɔɔdaa se: «Pɩwɛ ɖeu se koobiya abalɩñɩma iheyi koobu halɩñɩnʋ nɔɔyʋ se: ‘Ŋlabɩ tʋmɩyɛ camɩyɛ.’ Ɛlɛ, ye pasaŋ-ɖʋ hɔɔlʋʋ nakʋyʋ taa ɖeyi ɖeyi, ɛzɩ ɛzɩma ɖɩwɩlɩɣ ɖe-piya se sɩcaɣ ɖiɣ ɖiɣ kediɣzisi taa yaa ɛzɩma ɖɩkpakɩɣ ɖa-alɩwaatʋ nɛ ɖɩsɩɣnɩ ɖe-Bibl kpɛlɩkɩyʋ nɔɔyʋ se ɛkɔɔ kediɣzaɣ yɔ, pɩkɛdɩɣnɩ-ɖʋ nɛ pɩkɩlɩ.» Ye ɛzʋtʋyaa ɩsaŋ koobiya halɩñɩma hɔɔlʋʋ nakʋyʋ taa ɖeyi ɖeyi yɔ, pɩsɩɣnɩ koobiya halɩñɩma mba nɛ pana se pɛwɛ wazaɣ nɛ pamʋ ñɩm ɛgbɛyɛ taa.

Pewelisiɣni koobiya halɩñɩma. Ɛzʋtʋyaa mba pɛwɛnɩ tɩ luzuu yɔ, peɖiɣzinaa se pɩtɩkɛ pe-ɖeke pɛwɛnɩnɩ lɩmaɣza kɩbana. Peseɣtiɣ koobiya halɩñɩma se pɔyɔɔdɩ pa-lɩmaɣza, nɛ paba kaayɔɔdʋʋ lɛ, pewelisiɣni-wɛ camɩyɛ. Ye ɛzʋtʋyaa ɩlakɩ mbʋ yɔ, pɩkpazɩɣ koobiya halɩñɩma ɖoŋ nɛ pɩwazɩɣ pa-maɣmaɣ. Ɛzɩma tɩyɛ? Payaɣ ɛgbɛyɛ taa ɛzʋtʋyʋ nɔɔyʋ se Gerardo, ɛlakɩ tʋmɩyɛ Betɛɛlɩ. Ɛyɔɔdaa se: «Mɔnkɔma nɛ menɖiɣzina se alɩwaatʋ ndʋ mɔnpɔzʋʋ koobiya halɩñɩma se pɔkɔnɩ pa-lɩmaɣza yɔ, pɩsɩɣnɩ-m nɛ malakɩ man-tʋmɩyɛ camɩyɛ nɛ pɩkɩlɩɣ. Ðoŋ ɖoŋ lɛ, paatɛm tʋmɩyɛ nɖɩ labʋ alɩwaatʋ sakɩyɛ pʋcɔ nɛ koobiya abalɩñɩma sakɩyɛ lakɩ-ɖɩ.» Koobiya halɩñɩma sakɩyɛ kɛ nʋmɔʋ lɩzɩyaa ɛgbɛyɛ taa, pʋyɔɔ lɛ pasɩm tɔm sakɩyɛ ɛyaa mba pɛwɛ pe-egeetiye taa yɔ pɔ-yɔɔ. Payaɣ ɛgbɛyɛ taa ɛzʋtʋyʋ nɔɔyʋ se Bryan, ɛyɔɔdaa se: «Ðo-koobiya halɩñɩma wɛnɩ wɛtʋ kɩbandʋ nɛ lɛɣtʋ sakɩyɛ ndʋ tɩwazɩɣ ɛgbɛyɛ yɔ. Ye mbʋ, ɖiyele nɛ pɛ-lɛɣtʋ ndʋ tɩwazɩ-ɖʋ.»

Welisini-wɛ

Ɛzʋtʋyaa mba pɛwɛnɩ lɔŋsɩnɖɛ yɔ, paakpedisiɣ nɛ pɔlɔʋ lɩmaɣza wena koobiya halɩñɩma wɛna yɔ. Ɛbɛ yɔɔ? Payaɣ ɛgbɛyɛ taa ɛzʋtʋyʋ nɔɔyʋ se Edward, ɛyɔɔdaa se: «Koobu halɩñɩnʋ nɔɔyʋ lɩmaɣza yaa ɛ-lɛɣtʋ pɩzɩɣ nɛ pɩsɩnɩ koobu abalɩñɩnʋ nɛ ɛnɩɩ wɛtʋ natʋyʋ taa nɛ pɩkɩlɩ, nɛ pɩpɩzɩɣ pɩsɩnɩ-ɩ ɖɔɖɔ nɛ ɛnɩɩ ɛzɩma pɩlakɩ ɛyaa lalaa yɔ pɩ-taa nɛ pɩkɩlɩ.» (Adu. 1:5) Paa ɛzʋtʋyʋ nɔɔyʋ ɛnawa se ɛɛpɩzɩɣ nɛ ɛlabɩnɩ tʋmɩyɛ koobu halɩñɩnʋ nɔɔyʋ lɩmaɣzɩyɛ yɔ, ɛpɩzɩɣ nɛ ɛsɛɛ-ɩ ɛzɩma ɛlɛ kɔnɩ ɛ-lɩmaɣzɩyɛ yɔ pɩ-yɔɔ.

Pafalɩsɩɣ koobiya halɩñɩma. Ɛzʋtʋyaa mba pɛwɛnɩ lɛɣtʋ yɔ, pañɩnɩɣ nʋmɔŋ weyi ɩ-yɔɔ papɩzɩɣ nɛ patɩŋna nɛ pafalɩsɩ koobiya halɩñɩma yɔ. Papɩzɩɣ nɛ pawɩlɩ koobiya halɩñɩma ɛzɩma papɩzɩɣ nɛ pɔcɔnɩ tɔm susuu kediɣzisi yɔɔ ye pɩlaba se koobu abalɩñɩnʋ weyi pamɩyɩsɩ-ɩ lɩm yɔ ɛfɛyɩ se ɛcɔnɩ sɩ-yɔɔ yɔ. Papɩzɩɣ nɛ pafalɩsɩ-wɛ nɛ palabɩnɩ tʋmɩyɛ menziiniwaa yaa wondu lɛɛtʋ nɛ paɖʋnɩ nesi Ɛsɔ sɛtʋ kuduyuŋ ñɔɔzʋʋ nɛ ɩ-maʋ. Betɛɛlɩ taa lɛ, koobiya mba pɔcɔŋnɩ tʋma yɔɔ yɔ, pafalɩsɩ koobiya halɩñɩma se pala tʋma ndɩ ndɩ ɛzɩ wondu ñɔɔzʋʋ, wondu yabʋ, liidiye akɔnta labʋ, ordinatɛɛrɩwaa yɔɔ tʋmɩyɛ labʋ, nɛ tʋma lɛɛna mbʋ yɔ. Ye ɛzʋtʋyaa ɩfalɩsɩɣ koobiya halɩñɩma yɔ, pawɩlɩɣ se paakpakɩɣ-wɛ se pɛkɛ ajamaa nɛ pataɣ-wɛ liu.

Falɩsɩ-wɛ

Koobiya halɩñɩma sakɩyɛ lakɩnɩ tʋmɩyɛ falɩsʋʋ mbʋ pamʋ ɛzʋtʋyaa cɔlɔ yɔ nɛ pɩwazɩɣ lalaa. Kɩɖaŋ nɩɩyɩ yɔ: Alɩwaatʋ ndʋ asɛyʋʋ nakʋyʋ lakɩ yɔ, koobiya halɩñɩma nabɛyɛ lakɩnɩ tʋmɩyɛ falɩsʋʋ mbʋ pamʋ kuduyuŋ maʋ hɔɔlʋʋ taa yɔ nɛ pasɩɣnɩ lalaa se paɖaɣnɩ maʋ pa-ɖɩsɩ. Koobiya halɩñɩma lalaa ñalakɩnɩ tʋmɩyɛ lɛɣtʋ ndʋ pɛkpɛlɩkɩ samaɣ taa aseɣɖe lɩzʋʋ hɔɔlʋʋ taa yɔ nɛ pasɩɣnɩ koobiya halɩñɩma sakɩyɛ se paba ɖɔɖɔ pɛwɛɛ niye tɔm susuu nʋmɔʋ ŋgʋ kɩ-taa. Suwe koobiya halɩñɩma maɣzɩɣ ɛzʋtʋyaa mba pafalɩsɩ-wɛ yɔ pɔ-yɔɔ? Payaɣ koobu halɩñɩnʋ nɔɔyʋ se Jennifer, ɛyɔɔdaa se: «Alɩwaatʋ ndʋ manɖʋwaɣ nesi Kewiyaɣ kpaaŋ nakʋyʋ maʋ tʋmɩyɛ yɔ, ɛzʋtʋyʋ nɔɔyʋ kpaɣ alɩwaatʋ nɛ ɛfalɩsɩ-m. Ɛcɔnɩ tʋmɩyɛ ndɩ maalaba yɔ nɛ ɛsamɩ-m ɖɩ-yɔɔ. Pɩɩkɛdɩnɩ-m se ma nɛ ɩ ɖɩkpɛndɩ nɛ ɖɩla tʋmɩyɛ, mbʋ pʋyɔɔ yɔ manaɣaɣ se mɛwɛ wazaɣ nɛ ɛtaɣ-m liu.»

YE ÐƖWƐNƖ LƖMAƔZA KƖBANA KOOBIYA HALƖÑƖMA YƆƆ YƆ, WAZASƖ NZƖ PƖKƆŊNA?

Ðɩsɔɔlɩ ɖo-koobiya halɩñɩma siɣsiɣ tɩnaa ɛzɩ Yehowa sɔɔlʋʋ-wɛ yɔ. Pʋyɔɔ lɛ, ɖɩkpakɩɣ-wɛ ɛzɩ ɖɔ-hɔʋ taa mba yɔ. (1 Tim. 5:​1, 2) Pɩkɛnɩ-ɖʋ hɩɖɛ ɖʋʋ nɛ taa leleŋ siŋŋ se ɖa nɛ wɛ ɖɩkpɛndɩ nɛ ɖɩla tʋmɩyɛ. Nɛ ɖa-taa wɛ leleŋ siŋŋ alɩwaatʋ ndʋ panaɣ se ɖɩsɔɔlɩ-wɛ nɛ ɖɩsɩɣnɩ-wɛ yɔ. Payaɣ koobu halɩñɩnʋ nɔɔyʋ se Vanessa, ɛyɔɔdaa se: «Mɛnsɛɣ Yehowa kpem se ɛlabaɣ lɛ, mbʋ pʋyɔɔ yɔ eyeba nɛ mɛwɛɛ ɛ-ɛgbɛyɛ nɖɩ ɖɩ-taa nɛ koobiya abalɩñɩma sakɩyɛ mba pɛhɛzɩ ma-laŋɩyɛ siŋŋ yɔ.» Tayɩwaanɩ ɛjaɖɛ taa koobu halɩñɩnʋ nɔɔyʋ yɔɔdaa se: «Man-taa wɛ leleŋ siŋŋ se Yehowa nɛ ɛ-ɛgbɛyɛ paɖʋʋ halaa hɩɖɛ siŋŋ nɛ pamaɣzɩɣ ɛzɩma pɩlakɩ-wɛ yɔ pɩ-yɔɔ. Pɩkpazɩɣ men-tisuu ɖoŋ nɛ pɩsɩɣnɩ-m se man-taa ɛla leleŋ nɛ waɖɛ nɖɩ mɛwɛna se mɛwɛɛ Yehowa ɛgbɛyɛ taa yɔ nɛ pɩkɩlɩ.»

Alɩwaatʋ ndʋ Yehowa naɣ koobiya abalɩñɩma siɣsiɣ tɩnaa pɛwɛɛ nɛ pañakɩ pana nɛ paɖʋʋ halaa hɩɖɛ nɛ pañaŋ-wɛ yɔ, pɩtʋʋ fɛyɩ se ɛ-taa lakɩ leleŋ pɩdɩɩfɛyɩ. (Adu. 27:11) Payaɣ ɛzʋtʋyʋ nɔɔyʋ se Benjamin, ɛwɛ Ekɔɔsɩ ɛjaɖɛ taa. Ɛyɔɔdaa se: «Sɔnɔ, ɛjaɖɛ yɔɔ abalaa sakɩyɛ ɩɩñaŋ halaa paa ññɩɩ. Pʋyɔɔ lɛ, alɩwaatʋ ndʋ ɖo-koobiya halɩñɩma kɔŋ Kewiyaɣ kpaaŋ taa yɔ, ɖɩsɔɔlaa se ɖiyele nɛ pana se ɖɩñaŋ-wɛ nɛ ɖɩsɔɔlɩ-wɛ.» Tɛtɛ nɛ ɖa-tɩŋa ɖɩla mbʋ payɩ ɖɩpɩzɩɣ yɔ nɛ ɖɩmaɣzɩnɩ Yehowa nɛ ɖɩsɔɔlɩ ɖo-koobiya halɩñɩma nɛ ɖɩñam-wɛ.—Roma 12:10.

a Ye ŋcaɣ se ŋtɩlɩ ɛzɩma palɩzɩ tɔm loyaɣ «ñanaɣ ŋga kɛwɛnɩ ɛjandʋ nɛ pɩkɩlɩ yɔ» ka-taa camɩyɛ yɔ, kalɩ Feŋuu Tilimiye takayɩsɩ taa tɔm ñʋŋ ɛnɛ: La valeur d’“un vase plus faible,”» kɩwɛ La Tour de Garde 15 mai 2006 taa; nɛ «De sages conseils pour les couples kɩwɛ La Tour de Garde 1er mars 2005 taa.