Rhie riẹ irhomẹmro re havwiẹ

Rhie riẹ eghwẹmro re havwiẹ

Wa ha Ukẹro ri Jehova ọ ha ni Emẹse ha Nie?

Wa ha Ukẹro ri Jehova ọ ha ni Emẹse ha Nie?

ỌWAN i vwo uphẹn ọghoghanren re lele emẹse buebun ra fuevwan ga kuẹgbe. E vwo ẹguọlọ ọrhẹ ọdaremẹro okokodo kpahen emẹse enana owuowu ri vwo atamwu, ra ji wian gbanhan! a Omarana imizu ehworhare, are i damoma dje uruemru esiri, irueruo ọsoso ọrhẹ ọghọ rẹn aye. Ọrẹn, fọkime ọwan ihworho ri vwa gba, ọnọ sabu bẹn re ne ru te omaran. Imizu ehworhare ezẹko i vwo obẹnbẹn ọrọrọ.

Ezẹko i ghwanranren uvuẹn ẹkwotọre rẹ ehworhare e ni emẹse sakamu. Jerẹ udje, Hans oniruo okinhariẹ rọ ga uvuẹn Bolivia, nọ tare: “Ehworhare ezẹko i ghwanranren uvuẹn ẹkwotọre ri vwe ni emẹse ghanghanren, rọ lẹrhẹ ehworhare roro taghene aye i rhomu ghwẹ emẹse.” Shengxian, ro rhiẹ ọkpako ukoko uvuẹn Taiwan, nọ tare: “Uvuẹn ekete mie rhirhiẹ, ehworhare buebun e nie taghene o fo nẹ emẹse i dumunu rhẹ ẹmro aye-e. Ọhworhare ọrhọ ta kpahen oborẹ ọmase o rorori kpahen ẹmro owu, otuẹdẹriẹ ne nie sakamu.” Ehworhare erọrọ e dje utuoma aye phia uvuẹn izede erọrọ phiẹphiẹphiẹ. Jerẹ udje, aye a tẹmro ezẹko ri vwe dje ọghọ phia kpahen emẹse.

Ọrẹ omamerhomẹ, o toro ekete ọhworhare ọ ghwanre-en, ọnọ sabu wene. Ọnọ sabu fiẹ iroro re ni oma taghene ehworhare i ghanren ghwẹ emẹse kparobọ. (Eph. 4:​22-24) Ana sabu ruẹ ọnana nyoma ra na hẹrokele udje i Jehova. Uvuẹn urhomu-ẹmro ọnana, ana ta kpahen oborẹ i Jehova o ruẹ emẹse lele, oborẹ imizu ehworhare ine ru hẹrokele udje yi, ọrhẹ oborẹ ekpako ine ru dje ọghọ rẹn imizu emẹse.

UKẸRO ỌGO YI JEHOVA Ọ HA NI EMẸSE?

Jehova o dje omamọ udje rhotọre kpahen oborẹ ene ruẹ emẹse lele. Jerẹ Ọsẹ ro vwo aruẹdọn, Jehova o vwo ẹguọlọ kpahen ekruien. (John 3:16) Imizu emẹse ri vwo atamwu i họhọ emọ egbọtọ ri ghanren hariẹn. Jene roro kpahen izede ezẹko ri Jehova o ru brọghọ rhẹ emẹse oma.

O vwo ni aye ruẹ-ẹ. Jehova ọ ma ehworhare ọrhẹ emẹse uvuẹn ohọhọme ọnẹyen. (Gen. 1:27) Ọ ma ehworhare ghwanren yanghene vwo ena ghwẹ emẹse-e; habaye, o vwo ẹguọlọ kpahen ehworhare ghwẹ emẹse-e. (2 Chron. 19:7) Ọ ma ehworhare ọrhẹ emẹse rhẹ aruẹ aphẹrhiẹn owu rẹ aye ine vwẹruọ irhomẹmro ri ha i Baibol na, ji dje iruemru irhorhomu enẹyen phia. Jehova ọ ji ha ukẹro owu ni esegburhomẹmro ehworhare ọrhẹ emẹse—sẹ aye ine nyerẹn bẹmẹdẹ uvuẹn akpọ i paradais, yanghene aye ina ga ẹrhẹ irodje ọrhẹ irherẹn obẹ odjuwu. (2 Pet. 1:​1, ekete ra djokarhọ) Itiọrurhomẹmro, Jehova o vwo ni emẹse ruẹ-ẹ.

Ọ kerhọ aye. Jehova o vwo ọdamẹ kpahen iroro ọrhẹ ebẹnbẹn emẹse. Jerẹ udje, ọ kerhọ ji ru lele ẹrhomo i Rachel ọrhẹ Hannah. (Gen. 30:22; 1 Sam. 1:​10, 11, 19, 20) Jehova o ji mwu ihworho ri ya i Baibol na, ya kpahen iyẹnrẹn ehworhare ri kerhọ emẹse. Jerẹ udje, Abraham ọ nyalele ọkpọvi Jehova nọ kerhọ aniẹ re se Sarah. (Gen. 21:​12-14) Orodje David ọ kerhọ Abigail. Itiọrurhomẹmro, David ọ tobọ roro dede taghene Jehova yo dje Abigail nọ tẹmro riẹn. (1 Sam. 25:​32-35) Jesu rọ dabu nyalele iruemru Ọsẹ ye gbagba, ọ kerhọ izie re se Mary. (John 2:​3-10) Idje enana e djephia taghene izede owu ri Jehova o ru brọghọ rhẹ emẹse oma, yẹ ọrọ kerhọ aye.

Ọ hẹrosuẹ aye. Jerẹ udje, Jehova ọ hẹroso Eve taghene ọnọ ha userhumu phia hẹrote ọsoso otọrakpọ na. (Gen. 1:28) Nyoma ọrana no djephia taghene o nirien ghanghanren, orhiẹ ohworho rẹ Adam ro rhiẹ esa ye o rhomu ghwẹ-ẹ. Jehova ọ ji hẹroso ọmẹraro ọmase re se Deborah ọrhẹ Huldah nẹ aye i ha urhebro rẹn ihworho enẹyen, kugbe orodje ọrhẹ orherẹn owu. (Judg. 4:​4-9; 2 Ki. 22:​14-20) Inyenana, Jehova ọ ji hẹroso imizu emẹse taghene aye ina wian owian aghwoghwo na gba. Imizu emẹse enana a fuevwan ga jerẹ ighwoghwẹmro, ekobaro, ọrhẹ imishọnari. Aye a ji ha userhumu phia sin oborẹ ana bọn Aghwẹlẹ Uvie ọrhẹ eghọn ukoko sansan lele, ji hẹrote aye. Ezẹko usuẹn aye a ga uvuẹn Oghọn Ukoko; erọrọ a ga uvuẹn ekete ra rhian erhianrhian. Imizu emẹse enana i họhọ egba uvweri ọduado ri Jehova ọ ha ruẹ ọhọriẹ. (Ps. 68:11) Itiọrurhomẹmro, Jehova o vwo ni emẹse jerẹ evwiẹlẹ ri na ja sabu ruẹ emru owuorowu-u.

MARHẸ IMIZU EHWORHARE INE RU HA ARUẸ UKẸRO RI JEHOVA Ọ HA NI EMẸSE NIE?

Nẹ imizu ehworhare i sabu ni oborẹ aye ruẹ imizu emẹse ri rhiẹ Ilele Kristi lele, o fori na dabu ni iroro ọrhẹ irueruo ọwan so. A guọlọ userhumu na sabu ruie. Jerẹ oborẹ a ha imashini ni ọmudu na sua sẹ o vwo emiamo, omaran obọdẹn ugbehian ọrhẹ Baibol na, a ha userhumu rẹn ọwan vwo oniso kpahen orharhere iroro rọ ha uvuẹn ọmudu ọwan kpahen emẹse. Me ya na sabu ru na mẹrẹn userhumu?

Nọ omamọ ugbehian. (Prov. 18:17) O fori ne bru ugbehian ra hẹroso ro vwo uruemru esiri ọrhẹ iroro ro serhọ, ji nọ yen aruẹ enọ enana: “Marhẹ mie ruẹ imizu emẹse lele? Aye ina sabu djokarhọ ye sẹ mie mwuọghọ rẹn aye? Mi na sabu ru rhomurhọ uvuẹn izede mie lele aye tẹmro lele?” Ugbehian ọnọ ọrhọ djokarhọ izede ezẹko wu ne ru rhomurhọ, wu vwa tuekwẹre-e. Ukpomaran, vwo omwemẹ wu ne ruẹ ewene ra guọlọre.

Yono i Baibol na. Izede rọ mai rhomu re ne rhe sẹ ọwan e mwuọghọ rẹn imizu emẹse, yẹ ọrẹ ana ha i Baibol na ni iruemru ọrhẹ irueruo ọwan so. (Heb. 4:12) Ọke re yono i Baibol na, ne yono kpahen ehworhare re ha ukẹro ọghoghanren ni emẹse ọrhẹ eri vwe ru te omaran. Ana ji sabu ha irueruo aye vwanvwọn erẹ ọwan. Habaye, arha ha oghwẹmro i Baibol owu vwanvwọn ọrọrọ, ọnọ sabu lẹrhẹ ọwan rhe izede ro serhọ re ne nyerẹn lele rhẹ emẹse. Jerẹ udje, 1 Peter 3:​7, ọ tare taghene e ‘brọghọ rhẹ emẹse oma jerẹ eriẹ.’ b Ọnana no mevirhọ taghene ọmase o fiemru-u, nọyẹ o vwo ẹghwanren yanghene ena te ọhworhare-e? Ẹjo! Arha ha ẹmro i Peter vwanvwọn oborẹ ọ ha Galatians 3:​26-29, nọyẹ o djephia taghene Jehova ọ djẹ emẹse ọrhẹ ehworhare ha, nẹ aye i leli Jesu sun obẹ odjuwu. Ọke erhe yono i Baibol na, ji nọ obọdẹn ugbehian kpahen iroro yi sekpahen oborẹ e ruẹ emẹse lele, ana sabu yono oborẹ ene ru mwuọghọ ro serhọ rẹn imizu emẹse.

MARHẸ EKPAKO E RU MWUỌGHỌ RẸN EMẸSE?

Imizu ehworhare uvuẹn ukoko na, ina ji sabu yono oborẹ e mwuọghọ rẹn imizu emẹse nyoma aye ina hẹrokele udje ekpako na. Marhẹ ekpako ine ru kobaro uvuẹn ọghọ aye ine dje rẹn imizu emẹse? Jene roro kpahen izede ezẹko.

Aye jiri imizu emẹse. Ọnyikọ Paul o dje omamọ udje rẹ ekpako ina hẹrokele. O jiri imizu emẹse buebun ọrẹ afiede uvuẹn ileta rọ ya vwe ukoko rọ ha Rome. (Rom. 16:12) Roro kpahen oborẹ oma ọnọ merhen imizu erana te ọke re se ileta na rẹn ukoko na. Omaran ọ ji havwọ, ekpako are i jiri imizu emẹse ghwologhwolo fọkiẹ iruemru irhorhomu ọrhẹ ewian aye a wian rẹn Jehova. Ọrana ọ lẹrhẹ imizu emẹse rhe taghene ukoko na o mwuọghọ rẹn aye, ji ni aye ghanghanren. Ẹmro urhebro rẹ ọkpako o tiobọnu, ọnọ sabu rhiẹ oborẹ imizu emẹse i guọlọre ọke aye a fuevwan ga i Jehova.—Prov. 15:23.

Jiri

Ọke ekpako erhe jiri emẹse, ofori nẹ ẹmro aye o ni ẹhẹn aye rhe, no ji rhiẹ ẹmro kirighwo. Mesoriẹ? Omizu ọmase owu re se Jessica nọ tare: “Ọ merhoma ọke imizu na a ta rẹn omizu ọmase ‘wẹnobiruo owian.’ Ọrẹn, imizu emẹse e vwo ọdaremẹro kpahiẹn rhọ, ọke omizu na ọrhọ kpẹmẹ aye fọkiẹ emru kirighwo, jerẹ ọrẹ aye yono emọ aye nẹ aye i fọdu uvuẹn uyono ukoko, yanghene ọke aye fi ọke rhotọre ya kpare ohworho aye a ha i Baibol na yono nọ rhiẹ uyono ukoko.” Ọke ekpako i rhe jiri imizu emẹse fọkiẹ emru kirighwo aye i ruru, nọ lẹrhẹ oma merhen aye, ji rhe taghene ukoko na o ni aye ghanghanren.

Aye a kerhọ imizu emẹse. Ekpako ri vwo omeriotọre, i rheri taghene orhiẹ aye ọvo yi vwo irorẹdjẹ ri mai gba-a. Aruẹ ekpako erana a ha uphẹn rẹn imizu emẹse nẹ aye i ta iroro aye phia, aye na ji dabu kerhọ ọke aye a ta ye. Nyoma ọnana, ekpako na ha urhebro rẹn imizu emẹse ji mẹrẹn erere rẹn omobọ aye. Izede ọgo? Ọkpako owu re se Gerardo, rọ ga uvuẹn Oghọn Ukoko, nọ tare: “Mi mẹrẹnvwrurhe taghene mi rha nọ omizu ọmase nọ ta iroro yi phia, nọ ha userhumu mẹ dabu wian owian mẹ serhọ. Ọgbọ buebun, imizu emẹse na i wian owian enana ọke jijiri ne ghwẹ imizu ehworhare na buebun.” Uvuẹn ukoko na, imizu emẹse buebun a ga ẹrhẹ ọkobaro, omarana aye i rhe aruẹ ihworho sansan ri ha okogho aye na. Ọkpako owu re se Bryan, nọ tare: “O vwo ewian buebun emẹse ina wian rẹn ukoko i Jehova. Omarana, yono nẹ oborẹ aye i rhiẹromẹrẹn ne!”

Kerhọ

Ekpako ri vwo ẹghwanren i vwe brokpakpa kpariroro vrẹn irorẹdjẹ imizu emẹse-e. Mesoriẹ? Ọkpako owu re se Edward nọ tare: “Irorẹdjẹ omizu ọmase ọrhẹ oborẹ aye i rhiẹromẹrẹn ne, ina sabu ha userhumu rẹn omizu ọhworhare dabu vwẹruọ erhirhiẹ na, ji ha userhumu riẹn vwẹruọ iroro awọrọ rhọ.” (Prov. 1:5) Orhianẹ ọkpako ọ sabu ha irorẹdjẹ omizu ọmase ruiruo-o, o ji fo nọ kpẹmiẹ fọkiẹ omamọ oniso ọrhẹ irherhe ro djephia.

Aye yono imizu emẹse. Ekpako ri vwo ẹghwanren, a guọlọ uphẹn aye ine yono imizu emẹse. Jerẹ udje, aye ina sabu yono imizu emẹse na oborẹ a hẹrote esiyẹ owian aghwoghwo, orhianẹ o vwo omizu ọhworhare ro no ruie-e. Aye ina sabu yono aye oborẹ a ha imashini ruiruo, neneyo aye i sabu ha imashini wian owian ẹruete ọrhẹ ebanbọn. Uvuẹn Oghọn ukoko, iniruo sansan i yono imizu emẹse oborẹ a hẹrote ewian sansan lele, jerẹ ẹruete oghwa, ekwakwa ẹdẹ, ekiri igho, owian ikọmputa ọrhẹ erọrọ. Ọke ekpako i rhe yono imizu emẹse, aye ne djephia taghene aye i nirin aye ghanghanren rhiẹ ihworho ra hẹrosua.

Yono

Imizu emẹse buebun, a ha oborẹ ekpako i yonirin aye ha userhumu rẹn awọrọ. Jerẹ udje, imizu ezẹko i ha uyono re yonirin aye uvuẹn ebanbọn ha userhumu rẹn awọrọ rharhumu bọn oghwa aye ọke oghwọghọ kpregede ọ phia hin. Imizu emẹse erọrọ i ha ona aye i yonorin uvuẹn aghwoghwo na, ha userhumu rẹn imizu emẹse buebun tẹn ona oghọn sansan uvuẹn owian aghwoghwo na. Ukẹro ọgo yẹ imizu emẹse a ha ni ekpako ri yonirin aye na? Omizu ọmase owu re se Jennifer nọ tare: “Ọke mie vwobọrhọ owian ebanbọn Aghwẹlẹ Uvie owu, oniruo na nọ dabu fi ọke rhotọre yoni mẹ. Nọ dabu ni owian mi wianren so, jeghwai jiri mẹ. Oma ọ merhen mẹ ọke mie lelie wian, fọkime mi rheri taghene mi ghanranren, mẹmẹ jẹ ohworho ra hẹrosua.”

ERERE RA MẸRẸN ỌKE RE NI IMIZU EMẸSE RHIẸ EKRUN ỌWAN

Ọwan i vwo ẹguọlọ kpahen imizu emẹse ra fuevwan, jerẹ oborẹ i Jehova o vwo ẹguọlọ aye! Omarana, ni aye jerẹ ekruon. (1 Tim. 5:​1, 2) Ọwan e ni aye ghanghanren, ji riamerhen ọke re lele aye ga kugbe. Oma ọ merhen ọwan ọke aye i rhe rhe taghene e vwo ẹguọlọ kpahen aye, ji hobọtua aye. Omizu ọmase owu re se Vanessa, nọ tare: “Mia kpẹmẹ i Jehova omamọ rọ ha uphẹn mẹ rhiẹ usuẹn ukoko yi, rọ vuọnren rhẹ imizu ehworhare ri rhuọnrhuọnren mẹ oma.” Omizu ọmase owu rọ ha Taiwan nọ tare: “Mi kpẹmẹ i Jehova ọrhẹ ukoko yi omamọ taghene aye a ha ukẹro ọghoghanren ni emẹse, ji mwuọghọ rẹn iroro aye. Ọnana nọ lẹrhẹ esegburhomẹmro mẹ gbanhanrhọ, ji lẹrhẹ mẹ ha ukẹro ọghoghanren ni uphẹn mie rhiẹ usuẹn ukoko i Jehova.”

Oma ọ dabu merhen i Jehova ọke rọ mẹrẹn imizu ehworhare ra fuevwan, ra damoma aye ine mwuọghọ ji vwo ẹguọlọ kpahen emẹse! (Prov. 27:11) Ọkpako owu obẹ Scotland re se Benjamin nọ tare: “Ehworhare buebun uvuẹn akpọ na i vwe mwuọghọ rẹn emẹse kakaka-a. Omarana, ọke imizu emẹse i rha ruẹ Aghwẹlẹ Uvie na, ame i guọlọ lẹrhẹ aye mẹrẹn ovẹnẹ na fiotọre.” Jenẹ ọwan ephian i damoma hẹrokele i Jehova nyoma re ne dje ẹguọlọ phia rẹn imizu emẹse eghoghanren, ji mwuọghọ ro fori rẹn aye.—Rom. 12:10.

a Uvuẹn urhomu-ẹmro ọnana, ẹmro na “imizu emẹse” o mevirhọ emẹse Ilele Kristi, orhiẹ imizu ri izu ọrhẹ ọsẹ owu i vwiẹre-e.

b Wu rha guọlọ iyẹnrẹn erọrọ kpahen ẹmro na “weaker vessel,” se irhomu-ẹmro na “The Value of ‘a Weaker Vessel’” rọ ha Oghwa Odẹrẹ ọrẹ May 15, 2006, ọrhẹ “Wise Guidance for Married Couples” rọ ha Oghwa Odẹrẹ ọrẹ March 1, 2005.