Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

NÍ KASEMI 5

LA 27 Mawu Ma Je E Bimɛ Ɔmɛ Kpo

“I Be Mo Kuae Gblegbleegble”!

“I Be Mo Kuae Gblegbleegble”!

“[Mawu] de ke: ‘I be mo sie gblegbleegble, nɛ i be mo kuae gblegbleegble hulɔ.’”HEB. 13:5b.

OTI NƐ NGƐ NÍ KASEMI Ɔ MI

Ní kasemi nɛ ɔ maa wo Mawu sɔmɔli nɛ a ngɛ zugba a nɔ ɔ he wami konɛ a ná nɔ mi mami kaa ke a ngɔ Kristofohi nɛ a pɔ mɛ nu nɛ a piɛ ngɛ zugba a nɔ ɔ tsuo kɛ ho hiɔwe ya a, Yehowa be mɛ kuae gblegbleegble.

1. Mɛni be nɛ a maa ngɔ nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ tsuo kɛ ho hiɔwe ya?

 JEHAHI babauu ji nɛ ɔ, Yehowa we bi biɔ ke, ‘Mɛni be nɛ a maa ngɔ Kristofohi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ nyagbe nɔ ɔ kɛ ho hiɔwe ya?’ Be ko nɛ be ɔ, wa susu kaa eko ɔ, ngɛ Harmagedon ta a se ɔ, nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a kpɛti ni komɛ maa hi zugba a nɔ ngɛ Paradeiso ɔ mi kɛ ya si be ko. Se ngɛ July 15, 2013 Hwɔɔmi Mɔ ɔ mi ɔ, wa ba kase kaa a maa ngɔ nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a kpɛti nihi nɛ a ngɛ zugba a nɔ tsuo kɛ ho hiɔwe ya loko Harmagedon ta a ma fɛ.—Mat. 24:31.

2. Mɛni sane nɛ eko ɔ, ni komɛ ma bi, nɛ mɛni he wa ma susu ngɛ ní kasemi nɛ ɔ mi?

2 Se eko ɔ, ni komɛ ma bi ke: Mɛni maa ba Kristo ‘jijɔ kpa amɛ’ nɛ a kɛ anɔkuale yemi maa hi Yehowa sɔmɔe ngɛ “amanehlu ngua” a mi ɔ a nɔ? (Yoh. 10:16; Mat. 24:21) Eko ɔ, ‘jijɔ kpa amɛ’ nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ maa hao kaa ke a ngɔ nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ tsuo kɛ ho hiɔwe ya a, a be lee nɔ́ nɛ a maa pee. Enɛ ɔ he ɔ, nyɛ ha nɛ wa susu Baiblo mi sane enyɔ komɛ nɛ ma ha nɛ a ná jamɛ a susumi ɔ he. Lɔ ɔ se ɔ, wa maa hyɛ yi mi tomi komɛ a he je nɛ e sɛ nɛ waa hao ngɛ lɔ ɔ he.

MƐNI BE JIJƆ KPA AMƐ A NƆ BAE?

3-4. Mɛni susumi nɛ ni komɛ ma nyɛ ma ná, nɛ mɛni he je?

3 Ni komɛ ma susu kaa eko ɔ, jijɔ kpa amɛ ma kpa Yehowa sɔmɔmi ke Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ be nɛ a kɛ blɔ tsɔɔmi ma ha mɛ. A ma nyɛ ma susu jã ngɛ Baiblo mi sane komɛ a he je. Nyɛ ha nɛ wa susu a kpɛti enyɔ he nɛ waa hyɛ. Kekleekle nɔ́ ɔ kɔɔ Osɔfo Nɔkɔtɔma Yehoyada he. E ji nɔ ko nɛ e yeɔ Mawu anɔkuale. E kɛ e yo nɛ ji Yehosheba a po bimwɔyo nɛ a tsɛɛ lɛ ke Yoash he piɛ, nɛ a ye bua lɛ konɛ e ba pee matsɛ kpakpa nɛ yeɔ anɔkuale. Benɛ Yehoyada ngɛ wami mi ɔ, Yoash ya nɔ nɛ e sɔmɔ Yehowa nɛ e pee ní kpakpahi. Se ngɛ Yehoyada gbenɔ se ɔ, e kɛ we nɛ Yoash bɔni ní yayahi peemi. E ya bu ganɔ ɔmɛ nɛ a kɛ Yehowa blɔ tsɔɔmi tsu we ní ɔ tue nɛ e kpa Yehowa sɔmɔmi.—2 Kron. 24:​2, 15-19.

4 Nɔ hyɛmi nɔ́ enyɔne ɔ kɔɔ Kristofohi nɛ a hi si ngɛ Bɔfo ɔmɛ a gbenɔ se ɔ he. Bɔfo Yohane ji nyagbe bɔfo nɛ e gbo. Benɛ e ngɛ wami mi ɔ, e ye bua Kristofohi fuu nɛ a kɛ anɔkuale yemi sɔmɔ Yehowa. (3 Yoh. 4) Kaa bɔ nɛ Yesu bɔfo anɔkualetsɛmɛ kpa amɛ pee ɔ, Yohane hu bɔ mɔde wawɛɛ nɛ e po asafo ɔmɛ a he piɛ ngɛ hemi kɛ yemi kuali a tsɔɔmi ɔmɛ a he. (1 Yoh. 2:18; 2 Tɛs. 2:7) Benɛ Yohane gbo se ɔ, hemi kɛ yemi kuali ɔmɛ a tsɔɔmihi gbɛ fĩa asafo ɔmɛ a mi kaa bɔ nɛ la gbɛɔ fĩa nɛ e sãa nɔ́ ɔ. Ngɛ jeha bɔɔ komɛ a se ɔ, Kristofohi asafo ɔ mi yi tɔ kɛ hemi kɛ yemi kuali a tsɔɔmihi.

5. Mɛni susumi nɛ e sɛ nɛ Baiblo mi sanehi enyɔ nɛ wa susu he ɔ nɛ ha nɛ wa ná?

5 Anɛ Baiblo mi sane enyɔ nɛ ɔmɛ tsɔɔ kaa nɔ́ ko kaa jã ma nyɛ maa ba Kristo jijɔ kpa amɛ a nɔ ke nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ tsuo ho hiɔwe ya lo? Ngɛ jamɛ a be ɔ mi ɔ, anɛ Kristofohi anɔkualetsɛmɛ nɛ a ngɛ zugba a nɔ ɔ maa ngmɛɛ tsɔsemi nɛ a kɛ ha mɛ kaa bɔ nɛ e ji ngɛ Yoash blɔ fa mi ɔ he, aloo a maa kplɛɛ hemi kɛ yemi kuali a tsɔɔmihi a nɔ kaa bɔ nɛ Kristofohi fuu nɛ a hi si ngɛ Bɔfo ɔmɛ a gbenɔ se ɔ pee ɔ lo? Dɛbi kulaa! Wa ma nyɛ ma de kɛ nɔ mi mami kaa ke nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ ho hiɔwe ya a, jijɔ kpa amɛ maa ya nɔ ma sɔmɔ Yehowa ngɛ anɔkuale mi, nɛ Yehowa maa ya nɔ maa hyɛ a nɔ. Mɛni he je?

A KƐ LAKPA TSƆƆMI BE ANƆKUALE JAMI FUTUE KƆKƆƆKƆ

6. Mɛni behi etɛ a he nɛ wa ma susu?

6 Mɛni he je nɛ wa ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa ngɛ behi nɛ a mi wa nɛ ngɛ wa hɛ mi kɛ ma a mi po ɔ, a be lakpa tsɔɔmihi ngɔe kɛ futu anɔkuale jami ɔ? Ejakaa wa le nɔ́ nɛ Baiblo ɔ de kɛ kɔ be nɛ wa ngɛ mi nɛ ɔ he. Be nɛ wa ngɛ mi amlɔ nɛ ɔ ngɛ ekpa ngɛ blema Israel bi ɔmɛ a be ɔ he, nɛ e ngɛ slɔɔto ngɛ Kristofohi nɛ a hi si ngɛ bɔfo ɔmɛ a gbenɔ se ɔ a be ɔ hu he. Enɛ ɔ he ɔ, nyɛ ha nɛ wa susu be etɛ nɛ ɔmɛ a he saminya nɛ waa hyɛ: (1) Blema Israel bi ɔmɛ a be ɔ, (2) Kristofohi nɛ a hi si ngɛ bɔfo ɔmɛ a gbenɔ se ɔ a be ɔ, kɛ (3) ngɛ wa be nɛ ɔ mi, nɛ ji “be nɛ a maa pee níhi tsuo ehe” ɔ.—Níts. 3:21.

7. Mɛni he je nɛ Israel bi nɛ a yeɔ anɔkuale ɔ a kɔni mi jɔ̃ we benɛ Israel matsɛmɛ ɔmɛ kɛ Israel bi kpa komɛ kpa Yehowa suɔmi nya ní peemi ɔ?

7 Blema Israel bi ɔmɛ a be ɔ. Benɛ e piɛ bɔɔ nɛ Mose ma gbo ɔ, e de Israel bi ɔmɛ ke: “I le paa kaa ye gbenɔ se ɔ, nyɛ ma puɛ nyɛ he kulaa, nɛ nyɛ maa je blɔ nɛ i tsɔɔ nyɛ ɔ nɔ.” (5 Mose 31:29) Jehanɛ hu ɔ, Mose bɔ Israel bi ɔmɛ kɔkɔ kaa ke a tsɔ atuã a, je ma amɛ ma ba ngɔ mɛ nyɔguɛ. (5 Mose 28:​35, 36) Anɛ munyu nɛ ɔ ba mi niinɛ lo? Ee. Jehahi babauu nɛ be ɔ, matsɛmɛ fuu pee we Yehowa suɔmi nya ní, nɛ a ha nɛ Yehowa we bi kpa lɛ sɔmɔmi. Enɛ ɔ ha nɛ Yehowa gbla Israel bi nɛ a ji yiwutsotsɛmɛ ɔ a tue, nɛ e ngmɛ́ blɔ nɛ Israel matsɛmɛ nɛ a ye e we bi a nɔ hu. (Eze. 21:​25-27) Se benɛ Israel bi ɔmɛ a kpɛti ni komɛ nɛ a yeɔ anɔkuale ɔ na kaa nɔ́ nɛ Mawu de ɔ ba mi ɔ, e wo mɛ he wami nɛ a ya nɔ nɛ a sɔmɔ Yehowa.—Yes. 55:​10, 11.

8. Anɛ e sa nɛ e pee wɔ nyakpɛ kaa ngɛ bɔfo ɔmɛ a gbenɔ se ɔ, hemi kɛ yemi kuali ngɔ a tsɔɔmi ɔmɛ kɛ futu anɔkuale jami lo? Moo tsɔɔ nya.

8 Kristofohi nɛ a hi si ngɛ bɔfo ɔmɛ a gbenɔ se ɔ a be ɔ. Anɛ e sa nɛ e pee wɔ nyakpɛ kaa Kristofohi nɛ a hi si ngɛ bɔfo ɔmɛ a gbenɔ se ɔ he hemi kɛ yemi kuali a tsɔɔmi ɔmɛ ye lo? Dɛbi kulaa. Yesu gba kɛ fɔ si kaa hemi kɛ yemi kuali maa ba. (Mat. 7:​21-23; 13:​24-30, 36-43) Bɔfo Paulo, kɛ Petro, kɛ Yohane tsuo ma nɔ mi kaa Yesu gbami ɔ bɔni mi bami momo ngɛ Kristofohi nɛ a hi si ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi. (2 Tɛs. 2:​3, 7; 2 Pet. 2:1; 1 Yoh. 2:18) Enɛ ɔ he ɔ, benɛ bɔfo ɔmɛ gbo se ɔ, hemi kɛ yemi kuali ngɔ a tsɔɔmi ɔmɛ kɛ futu anɔkuale jami. Hemi kɛ yemi kuali nɛ ɔmɛ ba he biɛ wawɛɛ nɛ a ba piɛɛ Babilon Ngua a nɛ ji lakpa jamihi tsuo ngɛ je ɔ mi ɔ he. Nɔ́ nɛ Yesu gba kɛ fɔ si ɔ ba mi.

9. Mɛni blɔ nɔ nɛ be nɛ wa ngɛ mi amlɔ nɛ ɔ, ngɛ ekpa ngɛ blema Israel bi ɔmɛ kɛ Kristofohi nɛ a hi si ngɛ bɔfo ɔmɛ a gbenɔ se ɔ a be ɔ he?

9 “Be nɛ a maa pee níhi tsuo ehe.” Wa be nɛ ɔ ngɛ ekpa ngɛ blema Israel bi ɔmɛ a be ɔ he, nɛ e ngɛ slɔɔto ngɛ be nɛ hemi kɛ yemi kuali pɔ he ngɛ bɔfo ɔmɛ a gbenɔ se ɔ hu he. Mɛni be mi nɛ wa ngɛ amlɔ nɛ ɔ? Wa ngɛ níhi a blɔ nya tomi yaya nɛ ɔ “nyagbe ligbi ɔmɛ” a mi. (2 Tim. 3:1) Se Baiblo ɔ tsɔɔ kaa be nɛ sa kadimi kɛ be gagaa ko hu je sisi ngɛ be nɛ ɔ mi nɔuu. Be nɛ ɔ ma tsa nɔ kɛ ya si benɛ Mesia Matsɛ Yemi ɔ ma ha nɛ adesahi tsuo maa ye mluku nɛ́ a ma dla zugba a tsuo nɔ kɛ pee paradeiso ɔ. A tsɛɛ be nɛ ɔ ke “be nɛ a maa pee níhi tsuo ehe.” (Níts. 3:21) Be nɛ ɔ je sisi kɛ je jeha 1914 ɔ. Mɛni níhi nɛ a pee mɛ ehe? Yehowa wo Yesu Matsɛ ngɛ hiɔwe. Enɛ ɔ he ɔ, Yehowa na nɔ ko kɛ je David weku kpa a mi nɛ e maa da e nane mi kɛ ye Matsɛ. Se pi matsɛ yemi ɔ pɛ nɛ Yehowa pee lɛ ehe ekohu. Benɛ Yehowa to e matsɛ yemi ɔ sisi se ɔ, e to anɔkuale jami sisi ekohu! (Yes. 2:​2-4; Eze. 11:​17-20) Anɛ a maa ngɔ lakpa tsɔɔmi kɛ futu anɔkuale jami ekohu lo?

10. (a) Mɛni nɛ Baiblo ɔ gba kɛ fɔ si ngɛ anɔkuale jami he ngɛ wa be nɛ ɔ mi? (Yesaya 54:17) (b) Mɛni he je nɛ gbami nɛ ɔmɛ woɔ nɔ bua a?

10 Kane Yesaya 54:17. Mo susu gbami nɛ ɔ he nɛ o hyɛ: “Ta hwumi níhi nɛ a sɔ̃ nɛ ɔmɛ ekoeko be nyɛe maa pee mo nɔ́ ko.” Gbami nɛ ɔ ngɛ mi bae mwɔnɛ ɔ. Bua womi munyu nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ hu kɔɔ wa be nɛ ɔ he: ‘Imi Yehowa nitsɛ, ma tsɔɔ ye ma a ní, nɛ ma ha a ma ná tue mi jɔmi babauu. Dami sane yemi, kɛ kpakpa peemi ma ha o ma a he maa wa. . . . Nɛ nɔ ko nɔ ko be o he gbeye woe.’ (Yes. 54:​13, 14) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, “níhi a blɔ nya tomi nɛ ɔ mi mawu ” ɔ be nyɛe maa tsi ní tsumi nɛ Yehowa we bi ngɛ tsue kɛ ngɛ ni kpahi ye buae konɛ a kase Yehowa he ní ɔ nya. (2 Kor. 4:4) A to anɔkuale jami sisi momo, nɛ nɔ́ ko nɔ́ ko be nyɛe ma puɛ lɛ ekohu. E maa hi si kɛ ya daa. E ngɛ heii kaa ta hwumi níhi nɛ a sɔ̃ nɛ ɔmɛ ekoeko be nyɛe maa pee wɔ nɔ́ ko nɔ́ ko!

MƐNI MAA YA NƆ?

11. Mɛni haa nɛ wa náa nɔ mi mami kaa Yehowa be asafo kuu ngua a kuae ke nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ ho hiɔwe ya a?

11 Mɛni maa ya nɔ ke a ngɔ nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ kɛ ho hiɔwe ya a? Mo kai kaa Yesu ji wa Nɔ Hyɛlɔ. Lɛ ji asafo ɔ yi. Yesu de ke: “Nɔ kake pɛ ji nyɛ Hɛ Mi Nyɛɛlɔ, lɛ ji Kristo ɔ nɛ.” (Mat. 23:10) Yesu nɛ ji wa Matsɛ nɛ ngɛ nɔ yee ngɛ hiɔwe ɔ maa hyɛ e se nyɛɛli anɔkualetsɛmɛ a nɔ be fɛɛ be. Akɛnɛ Kristo ngɛ e se nyɛɛli nɛ a ngɛ zugba a nɔ ɔ blɔ tsɔɔe he je ɔ, e he hia we nɛ a ye gbeye kulaa. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, wa be nyɛe maa tsɔɔ blɔ tutuutu nɔ nɛ Yesu maa gu kɛ nyɛɛ e we bi a hɛ mi ngɛ jamɛ a be ɔ mi. Enɛ ɔ he ɔ, nyɛ ha nɛ wa susu Baiblo mi nɔ hyɛmi ní komɛ nɛ ma nyɛ ma ha nɛ wa ná nɔ mi mami kaa Kristo maa nyɛɛ e se nyɛɛli ɔmɛ a hɛ mi ɔ he nɛ waa hyɛ.

12. Mɛni blɔ nɔ nɛ Yehowa hyɛ e we bi a nɔ (a) ngɛ Mose gbenɔ se? (b) benɛ a ha Eliya ní tsumi kpa a? (Hyɛ foni ɔ hulɔ.)

12 Mose gbo loko Israel bi ɔmɛ ya su Si Womi Zugba a nɔ. Mɛni ba Mawu we bi a nɔ ngɛ jamɛ a be ɔ mi? Akɛnɛ Mose gbo he je ɔ, anɛ Yehowa kpa e we bi nɛ a yeɔ anɔkuale ɔ a he piɛ pomi lo? Dɛbi. Ke Israel bi ɔmɛ ya nɔ nɛ a ye anɔkuale ɔ, Yehowa haa mɛ a hiami níhi. Loko Mose ma gbo ɔ, Yehowa de lɛ kaa e hla Yoshua konɛ e nyɛɛ ni ɔmɛ a hɛ mi. E ngɛ heii kaa Mose kɛ jehahi babauu tsɔse Yoshua. (2 Mose 33:11; 5 Mose 34:9) Jehanɛ hu ɔ, nyumuhi babauu ngɛ nɛ a hla mɛ nɛ a hyɛɔ ni ɔmɛ a nɔ. Nyumu nɛ ɔmɛ ekomɛ hyɛɛ nimli akpehi a nɔ, nɛ ekomɛ hyɛɛ nimli lafahi a nɔ, ni kpahi hu hyɛɛ nimli nyingmi enuɔ kɛ nyɔngmahi a nɔ. (5 Mose 1:15) Mawu hyɛ e we bi a nɔ saminya. Eliya sane ɔ ji nɔ hyɛmi nɔ́ kpa ko hu nɛ wa ma susu he. Eliya bɔ mɔde wawɛɛ nɛ e ye bua Israel bi ɔmɛ nɛ a sɔmɔ Yehowa jehahi babauu. Se pee se ɔ, Yehowa ngɔ ní tsumi kpa ko hu kɛ wo e dɛ ngɛ Yuda. (2 Ma. 2:1; 2 Kron. 21:12) Anɛ Yehowa kua Israel bi nɛ a yeɔ anɔkuale nɛ a ngɛ wɛtso nyɔngma a nɔ yemi ɔ mi lo? Dɛbi. Eliya kɛ jehahi babauu tsɔse Elisha. Jehanɛ hu ɔ, “gbali a kuu” ko ngɛ nɛ a tsɔse mɛ. (2 Ma. 2:7) Enɛ ɔ tsɔɔ kaa nyumuhi anɔkualetsɛmɛ fuu ngɛ nɛ a pee klaalo kaa a maa nyɛɛ Mawu we bi a hɛ mi. Yehowa ya nɔ nɛ e tsu e yi mi tomihi a he ní nɛ e hyɛ e sɔmɔli anɔkualetsɛmɛ ɔmɛ a nɔ.

Mose (muɔ nɔ foni ɔ) kɛ Eliya (hiɔ nɔ foni ɔ). A kpɛti nɔ fɛɛ nɔ tsɔse nɔ ko konɛ e he nɛ su nɛ e nyɛɛ Mawu we bi a hɛ mi (Hyɛ kuku 12)


13. Mɛni nɔ mi mami nɛ Hebri Bi 13:5b ɔ ma nyɛ ma ha nɛ wa ná? (Hyɛ foni ɔ hulɔ.)

13 Ngɛ nɔ hyɛmi níhi nɛ wa susu he kɛ sɛ hlami ɔ nya a, ke a ngɔ nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a kpɛti nihi nɛ piɛ ɔ kɛ ho hiɔwe ya a, mɛni maa ya nɔ? E he hia we nɛ wa hao ngɛ lɔ ɔ he. Baiblo ɔ ha wɔ nɔ mi mami kaa, Yehowa be e we bi nɛ a ngɛ zugba a nɔ ɔ kuae gblegbleegble. (Kane Hebri Bi 13:5b.) Kaa bɔ nɛ Mose kɛ Eliya pee ɔ, Kristofohi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a kpɛti nihi bɔɔ nɛ a ngɛ asafo ɔ hɛ mi nyɛɛe mwɔnɛ ɔ le kaa e he hia nɛ a tsɔse ni kpahi. Enɛ ɔ he ɔ, jehahi babauu ji nɛ ɔ, Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ ngɛ nyumuhi nɛ a piɛɛ jijɔ kpa amɛ a he ɔ a kpɛti ni komɛ tsɔsee konɛ a nyɛɛ asafo ɔ hɛ mi. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, a to sukuuhi fuu a he blɔ nya konɛ a kɛ tsɔse asafo mi nikɔtɔmahi, kpɔ mi nɔ hyɛli, Asafo ɔ Ní Tsumi Kɔni ɔ Ajla Toli, nihi nɛ a hyɛɛ ní tsumihi a nɔ ngɛ Betel, kɛ ni kpahi. Jehanɛ hu ɔ, Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ tsɔseɔ a yemi kɛ buali ɔmɛ kɛ haa a ní tsumi slɔɔtoslɔɔto ɔmɛ. Nyɛmimɛ nyumuhi nɛ a yeɔ kɛ bua Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ ɔ kɛ anɔkuale yemi ngɛ ní tsumi ngua nɛ a kɛ wo a dɛ ɔ he ní tsue. A pee klaalo kaa a maa ya nɔ ma tsu ní kɛ hyɛ Kristo jijɔ kpa amɛ a nɔ.

Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ bɔ mɔde wawɛɛ nɛ a tsɔseɔ nihi konɛ ni ɔmɛ nɛ a ye bua mɛ. Jehanɛ hu ɔ, a to sukuuhi a he blɔ nya konɛ a kɛ tsɔse asafo mi nikɔtɔmahi, kpɔ mi nɔ hyɛli, Asafo ɔ Ní Tsumi Kɔni ɔ Ajla Toli, nihi nɛ a hyɛɛ ní tsumihi a nɔ ngɛ Betel, kɛ ma se sane kpakpa fiɛɛli tsuo ngɛ je kɛ wɛ (Hyɛ kuku 13)


14. Mɛni ji oti nɛ ngɛ ní kasemi nɛ ɔ mi?

14 Oti ɔ ji kaa ke e piɛ bɔɔ nɛ amanehlu ngua a maa ba nyagbe nɛ a ngɔ nihi nɛ a pɔ mɛ nu nɛ a piɛ ngɛ zugba a nɔ tsuo kɛ ho hiɔwe ya a, Yehowa sɔmɔli nɛ a ngɛ zugba a nɔ ɔ maa ya nɔ ma ja lɛ ngɛ anɔkuale mi, ejakaa Yesu Kristo ji a hɛ mi nyɛɛlɔ. E ngɛ heii kaa jamɛ a be ɔ mi ɔ, Gog nɛ je Magog nɛ ji je mahi nɛ a maa pee kake ɔ ma ba tua wɔ. (Eze. 38:​18-20) Tuami nɛ ɔ maa pee be kpiti, nɛ a nine maa nyɛ si. A be nyɛe maa tsi Mawu we bi a nya nɛ a kpa lɛ jami. Yehowa ma kpɔ̃ e we bi kokooko! Bɔfo Yohane na “asafo kuu ngua ko” nɛ a piɛɛ Kristo jijɔ kpa amɛ a he ɔ ngɛ nina mi. A de Yohane kaa “asafo kuu ngua” nɛ ɔ je “amanehlu ngua a” mi. (Kpoj. 7:​9, 14) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Yehowa ma kpɔ̃ mɛ!

15-16. Ngɛ Kpo Jemi 17:14 ɔ nya a, mɛni nɛ Kristo se nyɛɛli nɛ a pɔ mɛ nu ɔ ma tsu ngɛ Harmagedon ta a mi, nɛ mɛni he je nɛ lɔ ɔ woɔ wɔ he wami?

15 Loloolo ɔ, ni komɛ ma bi ke: ‘Nɛ nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ hu nɛɛ? Ke a ho hiɔwe ya a, mɛni a ma ya pee?’ Baiblo ɔ ha sane bimi nɛ ɔ heto tɛɛ. E tsɔɔ kaa je nɛ ɔ mi nɔ yeli ɔmɛ “kɛ Jijɔ Bi ɔ maa hwu ta.” Se a nine maa nyɛ si kokooko. Ngmami ɔ de ke: “Jijɔ Bi ɔ . . . maa ye a nɔ kunimi.” Se mɛnɔmɛ nɛ a maa ye bua Jijɔ Bi ɔ? Ngmami ɔ ha nɛ wa na heto ɔ. Mɛ ji ni nɛmɛ nɛ “a tsɛ mɛ nɛ a hla mɛ nɛ a ji anɔkualetsɛmɛ ɔ” nɛ. (Kane Kpo Jemi 17:14.) Mɛnɔmɛ ji nimli nɛ ɔmɛ? Mɛ ji nihi nɛ a pɔ mɛ nu nɛ a gbo nɛ a tle mɛ si ɔ nɛ! Enɛ ɔ he ɔ, ke e piɛ bɔɔ nɛ amanehlu ngua a maa ba nyagbe, nɛ a ngɔ nihi nɛ a pɔ mɛ nu nɛ a piɛ ngɛ zugba a nɔ tsuo kɛ ho hiɔwe ya a, ní tsumihi nɛ a ma tsu kekleekle ɔ, a kpɛti kake ji kaa a maa hwu ta. Ní tsumi nɛ ɔ sa kadimi wawɛɛ! Kristofohi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a kpɛti ni komɛ po kɛ nihi nɔɔ kunɔ loko a ba pee Yehowa Odasefohi, nɛ jinɛ ni komɛ hu ji ta buli. Se benɛ a ba pee anɔkuale Kristofohi se ɔ, a kase bɔ nɛ a kɛ ni kpahi maa hi si ngɛ tue mi jɔmi mi ha. (Gal. 5:22; 2 Tɛs. 3:16) A kpa ta hwumi. Se ke a tle mɛ si kɛ ho hiɔwe ya a, a kɛ Kristo kɛ e bɔfo klɔuklɔu ɔmɛ maa pee kake kɛ hwu kɛ si Mawu he nyɛli ɔmɛ.

16 Mo susu he nɛ o hyɛ! Kristofohi nɛ a pɔ mɛ nu nɛ a ngɛ zugba a nɔ ɔ, a kpɛti ni komɛ wa ngɛ jeha mi nɛ ni komɛ po gbɔjɔ. Se ke a tle mɛ si kɛ ho hiɔwe ya a, a ma ha mɛ he wami nɛ se be, nɛ a be gboe gblegbleegble, nɛ a kɛ kã maa piɛɛ Yesu Kristo nɛ ji a Matsɛ kɛ a Tatsɛ ɔ he kɛ hwu ta. Ngɛ Harmagedon ta a se ɔ, a kɛ Yesu maa pee kake kɛ ye bua adesahi konɛ a ye mluku. Atsinyɛ jemi ko be he kaa a maa ye bua a nyɛmimɛ nɛ a suɔ mɛ nɛ a ngɛ zugba a nɔ ɔ wawɛɛ pe bɔ nɛ a ye bua mɛ be mi nɛ a ji adesahi nɛ a yi mluku ɔ!

17. Kɛ wa plɛ kɛ le kaa Mawu sɔmɔli tsuo maa hi slɔkee ngɛ Harmagedon ta a mi ha kɛɛ?

17 Anɛ o piɛɛ jijɔ kpa amɛ a he lo? Ke jã a, lɛɛ mɛni e sa nɛ o pee ke Harmagedon ta nɛ he hia wawɛɛ ɔ je sisi? Nɔ́ nɛ e sa nɛ o pee pɛ ji kaa, o maa ngɔ o hɛ kɛ fɔ Yehowa nɔ nɛ o kɛ e blɔ tsɔɔmihi nɛ tsu ní. Mɛni nɛ eko ɔ, enɛ ɔ ma bi nɛ o pee? Baiblo ɔ de ke: “Nyɛ ya sɛ nyɛ we ɔmɛ a mi, nɛ nyɛɛ ngmɛ sinya amɛ a mi ngɔ wo nyɛ yi. Nyɛɛ laa nyɛ he be kpiti ko kɛ yaa si Mawu mi mi fumi ɔ nya maa be.” Ngmami nɛ ɔ woɔ wa bua wawɛɛ. (Yes. 26:20) Mawu sɔmɔli anɔkualetsɛmɛ tsuo nɛ a ngɛ hiɔwe kɛ zugba a nɔ ɔ maa hi slɔkee ngɛ jamɛ a be ɔ mi. Kaa bɔ nɛ e ji ngɛ bɔfo Paulo blɔ fa mi ɔ, wɔ hu wa ngɛ nɔ mi mami kaa ‘nɔ yemihi jio, níhi nɛ ngɛ hiɛ ɔ amlɔ nɛ ɔ jio, níhi nɛ maa ba jio, ní nɛ ɔmɛ ekoeko be nyɛe ma je wɔ kɛ je Mawu suɔmi ɔ he.’ (Rom. 8:​38, 39) Be fɛɛ be ɔ, mo kai kaa Yehowa suɔ mo nɛ e be mo kuae gblegbleegble!

KE KRISTOFOHI NƐ A PƆ MƐ NU NƐ A PIƐ NGƐ ZUGBA A NƆ TSUO HO HIƆWE YA A,

  • mɛni be jijɔ kpa amɛ a nɔ bae?

  • mɛni he je nɛ wa ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa hemi kɛ yemi kuali be a tsɔɔmi ɔ ngɔe kɛ futu anɔkuale jami ɔ?

  • mɛni he je nɛ wa ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa Yehowa maa hyɛ e we bi a nɔ ɔ?

LA 8 Yehowa Ji Wa Wesa He