Yi enu ci yí le mɛ ji

Yi yi mɛnyɔwo tɔxu

ENUKPLAKPLA NYƆTA 5

EHAJIJI 27 Mawu Viwo Ƒe Ðeɖefia La

Ŋ Da gbe Mí Ðɛ Gbeɖe O”!

Ŋ Da gbe Mí Ðɛ Gbeɖe O”!

Mawu nu mɔ: ‘Ŋ da tashi mí gbeɖe o, Ŋ da gbé mí ɖɛ gbeɖe o.’”Ebre. 13:5b.

SUSU VEVI LƆ

Wojikɔ ado ŋsɛn Mawu sɛntɔ ciwo yí anɔ nyigban lɔ ji mɔ Yehowa da tashi wo hwenu yí Kristotɔ amɛshiaminɔ kpɛtɛwo ayi jeŋkwi mɛ o.

1. Hwenu amɛshiaminɔwo pleŋ ayi jeŋkwi mɛɔ?

 SO EXWE ɖewo keɔ, Yehowa mɛwo biɔnɔ wowoɖekiwo se mɔ, ‘hwenu yí Kristotɔ amɛshiaminɔ kpɛtɛkpɛtɛwo ayi jeŋkwi mɛɔ?’ Mìbui sa vayi mɔ taŋfuin amɛshiaminɔ ɖewo anɔ nyigban lɔ ji le Paradiso mɛ na nɔ hwenu ɖe, le Armagedɔn godu. Vɔ, mìkpla le Jutakpɔxɔ 15 Juillet 2013 tɔ mɛ mɔ, amɛshiaminɔ ciwo pleŋ yí kpɔtɔ le nyigban ji ayi jeŋkwi mɛ gbɔxwe Armagedɔn hwa lɔ atɔ ji.—Mat. 24:31.

2. Enyɔbiɔse ci yí afɔn do teɔ, yí nyi nu mìaxo nuxu so le nyɔta cɛ mɛɔ?

2 Mɛɖɛwo tɛnŋ biɔse mɔ: Nyi yí ajɔ do “lɛngbɔ bu mɛ tɔ” ciwo asɛnkɔ Yehowa le egbejinɔnɔ mɛ le nyigban ji le “efunkpekpe gangan” lɔ hwenuɔ? (Ʒan 10:16; Mat. 24:21) Mɛɖewo tɛnŋ vɔnvɔn gbɛ mɔ yewo danya ŋci yewoawa alo mɛɖe deli yí akpedo yewo nu hwenu amɛshiaminɔwo pleŋ ayi jeŋkwi mɛ o. Mìakpɔ enujɔjɔ amɛve le Bibla mɛ ciwo yí atɛnŋ adɔ woabui ahan. Le yi goduɔ, mìakpɔ susu ciwo yí taɖo wodeɖo avɔn o.

NYI YÍ DAJƆ DO LƐNGBƆ BU MƐ TƆWO JIƆ?

3-4. Nyi mɛɖewo atɛnŋ abiɔ wowoɖekiwo seɔ, yí nyi yí taɖoɔ?

3 Mɛɖewo tɛnŋ vɔnkɔ mɔ, nɔ nɔviŋsu amɛshiaminɔ ciwo yí nyi Edɔjikpɔha lɔ ɖegbeli adasɛ emɔ nɔ lɛngbɔ bu mɛ tɔwo ɖe, woatɛnŋ akpɔtɔ asɛnkɔ Yehowa ma. Taŋfuin enujɔjɔ ɖewo ciwo nu Bibla xo nuxu so yí dɔ ewanɔ ahan nɔ wo. Mìakpɔ kpɔwɛ amɛve. Ŋkɔtɔ lɔ xo nuxu so Avɔnsatɔ Gangantɔ Yoyada nu. Ényi Mawu sɛntɔ egbejinɔtɔ ɖeka. Eyɛ koɖo ashiɛ Ʒehosheba glɔn ta nɔ ŋsuvihwɛ Ʒoasi yí kpedo nu evanyi efyɔ nywi. Hwenu Yoyada le agbeɔ, Ʒoasi wanɔ enunywi. Vɔ ci èvakuɔ, Ʒoasi vatɔ enudɔndɔnwo wawa. Éɖo to efyɔvi dɔndɔnwo yí tashi Yehowa.—2 Kro. 24:​2, 15-19.

4 Kpɔwɛ amɛvetɔ lɔ xo nuxu so Kristotɔ ciwo yí nɔ agbe le exwe sanŋdi amɛvetɔ lɔ mɛ nu. Ʒan yí nyi apotru kpɛtɛkpɛtɛtɔ ci yí ku, hwenu ele agbeɔ, ékpedo amɛ sugbɔ nu yí wodo ji le Yehowa sɛnsɛn mɛ. (3 Ʒan 4) Apotru Ʒan koɖo apotru kpɛtɛwo do gbla sɛnsinɖe nɔ xɔsegbetɔwo susu ŋgbe caka koɖo nyɔnɔnwi lɔ o. (1 Ʒan 2:18; 2 Tɛs. 2:7.) Ci Ʒan ku ɖegbɔ ɔ, xɔsegbetɔwo nukplakplawo va kaka do hamɛ lɔwo mɛ. Le exwe ciwo yí kplɔɛdo mɛɔ, xɔsegbetɔwo nukplakplawo koɖo adɛn dɔndɔnwo vaɖɔ Kristotɔwo hamɛ lɔ mɛ.

5. Nyi Bibla mɛ xolɔlɔ amɛve cɛwo dɔ yí mìdabu kpɔɔ?

5 Bibla mɛ nujɔjɔ amɛve lɔwo dasɛ mɔ enu ŋtɔ́ han ajɔ do lɛngbɔ bu mɛ tɔwo ji hwenu yí amɛshiaminɔwo ayi jeŋkwi mɛa? Le egahunnɔtɔ́ mɛ ɖe, Kristotɔ egbejinɔtɔ ciwo yí le nyigban lɔ ji agbé ekpla ci wona wo yí atɔ enudɔndɔnwo wawa shigbe Ʒoasi nɛa, alo woagbe xɔse shigbe lé Kristotɔ sugbɔtɔ wɛ le exwe sanŋdi amɛvetɔ lɔ mɛ nɛa? Ðoŋci nɔ enyɔbiɔse lɔwo yí nyi oo! Mìatɛnŋ akando ji mɔ nɔ Kristotɔ amɛshiaminɔwo so le nyigban ji can ɔ, Yehowa akpɔtɔ alekɔ bu nɔ lɛngbɔ bu mɛ tɔwo le gbɔngbɔn mɛ. Nyi yí na mìkando ji ahan ɔ?

SƐNSƐN ADODWI LƆ DA CAKA KOÐO ŊSU SƐNSƐN O

6. Le kleŋ mɛɔ, hwenu amɛtɔn ciwo nu mìakan seŋ soɔ?

6 Nyi yí taɖo mìkando ji mɔ sɛnsɛn adodwi lɔ da caka koɖo ŋsu sɛnsɛn nɔ mìvale hwenu sɛnŋsɛnŋ ciwo yí gbɔgbɔ mɛ can ɔ? Enu ci mìkpla le Bibla mɛ so mìwo hwenu nu yí na mìkando ji ahan. Hwenu cɛ to akpo xesexese nɔ Izraɛliviwo hwenu koɖo apotruwo ku godu. Ecɛyɛɔ, mìaxo nuxu so hwenu amɛtɔn cɛwo nu: (1) Izraɛliviwo hwenu, (2) apotruwo ku godu, koɖo (3) mìwo hwenu ci yí nyi, “hwecinu yí Mawu a dra enuwo pleŋ dó.”—Edɔ 3:​21, Ezoɖuɖu Yoyu Wema.

7. Le blema Izraɛli ɖe, nyi yí taɖo amɛ egbejinɔtɔwo deɖo agbɔjɔ hwenu jukɔn lɔ koɖo efyɔ lɔwo va tɔ enuvɔn wawaɔ?

7 Izraɛliviwo hwenu. Gbɔxwe Moizi akuɔ, énu nɔ Izraɛliviwo mɔ: “Ŋ nya mɔ nɔ́ ŋ va ku ɔ, mí a va trɔ enu vɔn watɔwo, mí a trɔ le ŋgbe nɔ emɔ ci do ŋ dɔ mí mɔ míwo le kplɔ.” (2 Ese. 31:29) Moizi gbe kanxle Izraɛliviwo mɔ nɔ wosɛntoɔ, woakplɔ wo yi hwashigbemɛ. (2 Ese. 28:​35, 36) Enyɔ cɛwo jɔ do jia? Ɛɛ. Na nɔ exwe sanŋdi nɛniɖeɔ, Izraɛli fyɔ sugbɔwo dese to nu nɔ Yehowa o yí wa enudɔndɔnwo yí jukɔn lɔ gbekplɔ wo do yí sɛn ŋsu mawuwo. Ecɛ na yí Yehowa dɔn eto nɔ Izraɛli jukɔn lɔ yí degbelɔn yí Izraɛli fyɔ ɖe kpa cɛ do wo ji o. (Eze. 21:​25-27) Vɔ Izraɛlivi egbejinɔtɔwo gbedɔn ci wokpɔ mɔ enyɔ ci Mawu nu jɔ do ji.—Ezai. 55:​10, 11.

8. Nyi yí taɖo deɖo akpaca mì mɔ le exwe sanŋdi amɛvetɔ lɔ mɛɔ, mɛɖewo vatrɔ xɔsegbetɔwo le Kristo hamɛ lɔ mɛɔ? Dre mɛ.

8 Le apotruwo ku godu. Ajiŋ nɔ mì mɔ ŋsu nukplakplawo vaɖɔ Kristotɔwo hamɛwo mɛ le exwe sanŋdi amɛvetɔ lɔ mɛa? Oo, deɖo ajiŋ nɔ mì o. Ðo Yesu nu daɖɛ mɔ amɛ sugbɔ ava gbe xɔse. (Mat. 7:​21-23; 13:​24-30, 36-43) Apotru Pɔlu, Piɛ koɖo Ʒan xɔgbe do ji mɔ enyɔ ci Yesu nuwo tɔ jɔjɔ le wowo hwenu. (2 Tɛs. 2:​3, 7; 2 Piɛ. 2:1; 1 Ʒan 2:18) Le apotru kpɛtɛkpɛtɛtɔ lɔ ku goduɔ, Kristotɔ xɔsegbetɔwo va ca eka koɖo Babiloni Gangantɔ lɔ ci yí nyi agu nɔ ŋsusɛnsɛnwo le xexe lɔ pleŋ mɛ. Enyɔnuɖɛ bu gbe vamɛ ke.

9. Lé mìwo hwenu lɔ to akpo nɔ Izraɛliviwo hwenu koɖo Kristotɔ ciwo yí nɔ agbe le exwe sanŋdi amɛvetɔ lɔ mɛ doɔ?

9 “Hwecinu yí Mawu a dra enuwo pleŋ dó.” Mìwo hwenu to akpo nɔ Izraɛliviwo hwenu koɖo hwenu yí xɔsegbegbe nɔ anyi le exwe sanŋdi amɛvetɔ lɔ mɛ. Lé woyɔ mìwo hwenu lɔ doɔ? Mìyɔnɔ hwenu ŋtɔ́ mɔ “ŋkeke vɔvɔɛwo” nɔ xexe vwin cɛ. (2 Tim. 3:1) Vɔ Bibla dasɛ mɔ hwenu gangan ɖeka ci yí jinjin tɔ ji le ega ɖekɛ lɔ mɛ ke. Hwenu lɔ akpɔtɔ ali keke na nɔ gayimɛ yí Mɛsia Fyɔɖuxu lɔ awɛ yí agbetɔwo atrɔ amɛkpekpewo yí nyigban lɔ can atrɔ Paradiso. Hwenu ŋtɔ́ yí woyɔ mɔ “hwecinu yí Mawu a dra enuwo pleŋ dó.” (Edɔ 3:​21, Ezoɖuɖu Yoyu Wema) Hwenu cɛ tɔ ji le exwe 1914. Nyi wodrado teŋ ɔ? Wosɔ Yesu sɔ ɖo Efyɔ le jeŋkwi mɛ. Yehowa gbetrɔ yí ɖo Efyɔ ci yí anɔ dumɛ Ni yí enyi Efyɔ egbejinɔtɔ Davidi jijimɛvi. Vɔ, denyi Fyɔɖuxu lɔ ɖekɛ yí nyi ŋciwo pleŋ Yehowa dra do o. Le hwenu kleŋ ɖe goduɔ, wogbetrɔ yí tɔ sɛnsɛn adodwitɔ lɔ ɖoɖo! (Ezai 2:​2-4; Eze. 11:​17-20) Ŋsusɛnsɛn agbeva cɛkɛ kea?

10. (a) Enyɔ ci Bibla nu ɖɛ so sɛnsɛn adodwi lɔ nu le mìwo hwenuɔ? (Ezai 54:17) (b) Nyi yí taɖo woatɛnŋ akando enyɔnuɖɛ cɛwo jiɔ?

10 Hlɛn Ezai 54:17. Bu enyɔnuɖɛ cɛ kpɔ: “Amɛ a wa ahwawanuwo a sɔ wa ahwa kpe eo ahwawanu hunnɔwo da ɖu eo ji o”! Enyɔ hunnɔ ciwo gbɔngbɔn kɔkɔɛ na woŋwlɛ vakɔmɛ egbɛ. Enyɔ fakɔnnɔamɛ cɛwo can vakɔmɛ le mìwo hwenu: “Ao viwo a kplɔ Mawu do yi A kpla enu wo. Ao viwo a kpɔ ŋcifafa nyɔnɔnwitɔ. Wo a cu eo do enywi wawa ji. . . . Ŋɖe da ɖyi vɔnvɔn nɔ eo o. Ŋɖe da do gbazavi nɔ eo o.” (Ezai 54:​13, 14) “Xexe cɛ mɛ cɛkpatɔ” Satana ŋtɔkpu can , datɛnŋ ɖote ekplananadɔ ci Yehowa mɛwo wakɔ o. (2 Kor. 4:​4, Ezoɖuɖu Yoyu Wema.) Wotrɔ yí ɖo sɛnsɛn adodwitɔ lɔ yí ŋsusɛnsɛn dagbe cɛkɛ ke o yí ani so egbɛ keke asɔyi mavɔmavɔ. Ahwawanu ɖekpokpui ci woasɔ do mìji daɖu mì ji o!

NYI YÍ AVAJƆƆ?

11. Nyi yí dɔ mìkando ji mɔ agbetɔ sugbɔsugbɔ lɔwo daci wowoɖekɛwo hwenu amɛshiaminɔwo ayi jeŋkwi mɛɔ?

11 Nyi yí avajɔ nɔ amɛshiaminɔwo yi jeŋkwi mɛɔ? Ðoŋwi mɔ Yesu yí nyi mìwo Kplɔtɔ. Eyi yí nyi eta nɔ Kristotɔwo hamɛ lɔ. Yesu nu yi mɛ kɔ petii mɔ: “Ega kuɖeka yí [míɖo], eyi yí nyi Kristo.” (Mt. 23:​10, Ezoɖuɖu Yoyu Wema.) Yesu ci yí kpakpa acɛ le jeŋkwi mɛ alekɔ bu nɔ yi dokplɔtɔwo tɛgbɛɛ. Ci enyi Kristo yí kplɔkplɔ yi dokplɔtɔ ciwo yí le nyigban jiɔ, wodeɖo avɔn nɔ ŋɖe o. Nyɔnɔnwi enyi mɔ hwenɔnuɔ, mìdenya lé Kristo akplɔ yi tɔwo do cucucu o. Ecɛyɛɔ, mìakpɔ Bibla mɛ kpɔwɛ ɖewo ciwo yí atɛnŋ ana mì kankandoji.

12. Lé Yehowa le ebu nɔ yi jukɔn do (a) le Moizi ku goduɔ? (b) ci eɖo edɔ bu nɔ Eliɔ? (Kpɔ foto lɔ hɛnnɛ.)?

12 Keŋ gbɔxwe Izraɛliviwo aɖo gbeɖu nyigban lɔ jiɔ, Moizi ku. Nyi yí ajɔ do Mawu mɛwo jiɔ? Ci ŋsu egbejinɔtɔ cɛ kuɔ, Yehowa mi ebe lele nɔ yi mɛwoa? Oo. Ci wokpɔtɔ yí nɔ egbejiɔ, Yehowa lebu nɔ wo. Gbɔxwe Moizi akuɔ, Yehowa nu ni mɔ yi le sɔ Ʒozue keŋ nɔ akplɔ jukɔn lɔ. Moizi na ekpla Ʒozue na nɔ exwe sugbɔ. (Hun. 33:11; 2 Ese. 34:9) Gbesɔ kpe niɔ, ŋsu ciwo yí ɖo enujikpekpe buwo gbeli yí akplɔ jukɔn lɔ. Wosɔ wo ega nɔ amɛ kotokun ɖeka, nɔ amɛ sanŋdi ɖeka, nɔ amɛ sanŋdi mamu koɖo nɔ amɛ amɛwo. (2 Ese. 1:15) Wole bu nɔ Mawu jukɔn lɔ nywiɖe. Enu ŋtɔ́ han jɔ le Eli hwenu. Éwa edɔ sɛnsinɖe na nɔ exwe sugbɔ yí kpedo Izraɛliviwo nu yí wosɛn Yehowa. Vɔ ega ɖeka mɛɔ, Yehowa va sɔɛ ɖaɖa fɔde nɔ Ʒuda nɔ awa edɔ bu le nɔ. (2 Fyɔ. 2:1; 2 Kro. 21:12) Wotashi egbejinɔtɔ ciwo yí le akɔta amɛwo fyɔɖuxu Izraɛli tɔ lɔ mɛ yɔa? Oo. Na nɔ exwe sugbɔɔ, Eli na ekpla Elize. Wogbena kpla enyɔnuɖɛtɔ ciwo yí le “enyɔnuɖɛtɔwo hamɛ” lɔ mɛ. (2 Efyɔ. 2:7) Ecɛ wɛ mɔ ŋsu egbejinɔtɔ sugbɔ le egbesɔsɔ mɛ yí akpedo Mawu mɛwo nu. Yehowa wɛ yí edro yitɔ vakɔmɛ yí elekɔ bu nɔ yi sɛntɔ egbejinɔtɔwo.

Moizi (foto ci yí le emiɔ mɛ) koɖo Eli (foto ci yí le ɖushi mɛ) nakɔ ekpla mɛ ci yí avakplɔ Mawu mɛwo nɔ wodegbeli o(Kpɔ mamamɛ 12)


13. Egbe ci Yehowa ɖo nɔ mì le Ebretɔwo 13:5b mɛɔ? (Kpɔ foto lɔ hɛnnɛ.)

13 Wa ɖeka koɖo kpɔwɛ cɛwo ɖe, nyi yí ajɔ nɔ amɛshiaminɔ kpɛtɛkpɛtɛwo yi jeŋkwi mɛɔ? Deʒan mɔ mìabiɔkɔ mìwoɖekiwo se ahan o. Bibla nu nyɔnɔnwi kleŋ ɖeka ci yí na mì kankandoji. Eyi yí nyi mɔ: Yehowa dagbe yi jukɔn ci yí le nyigban lɔ ji ɖɛ gbeɖe o. (Hlɛn Ebretɔwo 13:5b.) Shigbe Moizi koɖo Eli nɛɔ, Kristotɔ amɛshiaminɔwo Gbɛbɔbɔ hwɛhwɛ ci yí kplɔkɔ Mawu mɛwo le egbɛ mɛ mɔŋje lé ekplanana mɛbuwo le veviɖe do. So exwe sugbɔ keɔ, nɔviŋsu ciwo yí le Edɔjikpɔha lɔ mɛ nakɔ ekpla nɔviŋsu ciwo yí nyi lɛngbɔ bu mɛ tɔwo nɔ woatɛnŋ akplɔ Mawu mɛwo. Le kpɔwɛ mɛ, wowa toto nɔ suklu sugbɔ yí sɔ nanɔ ekpla hamɛmɛshinshinwo, ekán lɔ mɛ hamɛwo jikpɔtɔwo, Alɔjedɔwaxudɔ jikpɔgbɛ mɛ tɔwo, edɔjikpɔtɔ ciwo yí le Betɛliwo koɖo mɛbuwo. Edɔjikpɔha lɔ ŋtɔ nana ekpla yi kpedonutɔwo le Edɔjikpɔgbɛ vovovowo mɛ. Kpedonutɔ cɛwo wakɔ edɔ sugbɔ le Habɔbɔ lɔ mɛ kakayɛ le egbejinɔnɔ mɛ. Wodra wo do daɖɛ nɔ woayi ji akpɔtɔ alekɔ bu nɔ Kristo lɛngbɔviwo.

Edɔjikpɔha lɔ wa edɔ sɛnsinɖe yí na ekpla yi kpedonutɔwo yí gbewa toto nɔ sukluwo yí asɔ na ekpla hamɛmɛshinshinwo, ekán lɔ mɛ hamɛwo jikpɔtɔwo, Alɔjedɔwaxudɔ jikpɔgbɛmɛtɔwo, edɔjikpɔtɔ ciwo yí le Betɛliwo koɖo ejugodu ŋɛnywidratɔwo le xexe lɔ pleŋ mɛ(Kpɔ mamamɛ 13)


14. Susu vevi ci yí le mìwo seŋkankan lɔ mɛɔ?

14 Susu vevi ci yí le mìwo seŋkankan lɔ mɛ ke: Nɔ amɛshiaminɔ kpɛtɛkpɛtɛtɔwo yi jeŋkwi mɛ le vɔvɔnu nɔ xaxa gangan lɔɔ, Yehowa mɛ ciwo yí le nyigban lɔ ji akpɔtɔ asinkɔ le egbejinɔnɔ mɛ. Nyɔnɔnwi enyi mɔ le ega hunnɔtɔ́ mɛɔ, jukɔnwo xoxoxu ci yí nyi Gɔgi ci yí so Magɔgi aje mì ji. (Eze. 38:​18-20) Vɔ amɛjijeje ŋtɔ́ anɔ kleŋ yí daje ji o, datɛnŋ ɖote Yehowa mɛwo yí woasin aglo o. Yehowa ahwlɛn wo gan! Ʒan kpɔ Kristo lɛngbɔviwo yí wonyi “agbetɔ sugbɔsugbɔ” le ŋtegannukpɔkpɔ ɖeka mɛ. Wonu nɔ Ʒan mɔ “agbetɔ sugbɔsugbɔ ” lɔwo to le “efunkpekpe gangan” lɔ mɛ. (Enyɔ. 7:​9, 14) Kankandoji li mɔ, Yehowa ahwlɛnwo gan!

15-16. Sɔgbe koɖo Enyɔdasɛ 17:14 ɖe, nyi amɛshiaminɔwo akplɔ Kristo do awa le Armagedɔn hwa lɔ mɛɔ, yí nyi yí taɖo edo ŋsɛn mìɔ?

15 Mɛɖewo tɛnŋ kpɔtɔ biɔkɔ wowoɖekiwo se mɔ: ‘Keŋ ɖe, amɛshiaminɔ lɔ wowo ɖe? Nyi woayi wa nɔ woyi jeŋkwi mɛɔ?’ Bibla ɖo enyɔbiɔse cɛ ŋci tiin. Énu mɔ politiki cɛkpatɔwo “awa ahwa koɖo Lɛngbɔvi lɔ.” Kankandoji li mɔ wodaɖu ji o. Mìhlɛn mɔ: “Lɛngbɔvi lɔ a ɖu wo ji.” Yí mi yí akpedo nuɔ? Kpukpui lɔ na doŋci lɔ. Wowo yí nyi mɛ ciwo “e yɔ,” mɛ ciwo “e can” koɖo mɛ ciwo yí le ‘egbeji.’ (Hlɛn Enyɔdasɛ 17:14.) Miwo mɛ cɛwo nyiɔ? Kristotɔ amɛshiaminɔ ciwo yí fɔn so ku yɔ! Eyi taɖo nɔ amɛshiaminɔ kpɛtɛkpɛtɛtɔwo yi jeŋkwi mɛ gbɔxwe yí xaxa gangan lɔ atɔ jiɔ, ɖeka le edɔ ŋkɔtɔ ciwo woawa mɛ yí nyi mɔ woawa ahwa. Edɔ vevi teŋ enyi! Kristotɔ amɛshiaminɔ ɖewo nyi ahwawatɔwo sa gbɔxwe yí va trɔ Yehowa Kunuɖetɔwo. Ðowo wa sɔjadɔ ŋtɔkpu vayi. Vɔ le yiyimɛɔ, wovanyi Kristotɔ adodwiwo yí vakpla lé woanɔ fafamɛ koɖo mɛbuwo do. (Gal. 5:22; 2 Tɛs. 3:16) Wodegbenɔkɔ godu nɔ ŋcilanmɛ hwa ɖekpokpui o. Ele ahan gan, nɔ woyi jeŋkwi mɛɔ, woanɔ koɖo Kristo koɖo yi dɔla kɔkɔɛwo keŋ awa ahwa kpɛtɛkpɛtɛtɔ koɖo Mawu ketɔnɔwo.

16 Bui kpɔ. Kristotɔ amɛshiaminɔ ɖewo ku nyɔxo yí gbekpo ŋtɔkpu can hwenu wole nyigban lɔ ji. Vɔ, nɔ wofɔnwo do agbe le jeŋkwi mɛɔ, woaɖo ŋsɛn yí anyi gbɔngbɔn mɛ nuwawa ciwo yí daku gbeɖe o, woanɔ koɖo wowo Fyɔ Ahwawatɔ gangan lɔ Yesu Kristo. Nɔ wowa Armagedɔn hwa lɔ ɖegbɔɔ, woavawa edɔ doju koɖo Yesu yí akpedo agbetɔ ciwo yí le nyigban ji nu yí woavatrɔ amɛkpekpewo. Kankandojitɔɔ, so keke jeŋkwi mɛɔ, woasun ji akpedo wowo nɔviŋsu koɖo wowo nɔvinyɔnu lɔnlɔntɔ ciwo yí le nyigban lɔ ji nu nywiɖe!

17. Lé mìwɛ yí nya mɔ Mawu sɛntɔwo pleŋ ale nywiɖe le Armagedɔn hwa lɔ hwenuɔ?

17 Lɛngbɔ bu mɛ tɔwo ènyia? Nyi èɖo awa hwenu Armagedɔn hwa lɔ atɔ jiɔ? Enu ci èɖo awa kpoŋ ke: Ðoŋ do Yehowa nu yí akplɔ yi mɔdasɛnɔamɛwo do. Woaɖo ŋdo Yehowa nu gɔnmɛ ɖe? Bibla fa akɔn nɔ mì mɔ: “Míɖo míwo xɔgan mɛ wo, yí acu míwo hɔnwo. Míwla míwoɖekiwo nɔ hwenu kleŋ ɖe keke asɔ je hwenu yí dɔmɛzi lɔ avayi.” (Ezai 26:​20, NWT) Mawu sɛntɔ egbejinɔtɔ ciwo pleŋ yí le jeŋkwi mɛ koɖo nyigban ji ale sɛnsinɖe ega hunnɔ mɛ. Shigbe apotru Pɔlu nɛɔ, mìkando ji mɔ ŋɖe deli gbɛ yí atɛnŋ aklan mì le “Mawu lɔnlɔn” nu o. (Rɔm. 8:​38, 39) Ðonɔ ŋwi gaɖekpokpui mɛ mɔ: Yehowa lɔn eo, yí dagbe eo ɖɛ gbeɖe o!

NƆ KRISTOTƆ AMƐSHIAMINƆ KPƐTƐKPƐTƐTƆ LƆWO YI JEŊKWI MƐ ÐE,

  • nyi yí dajɔɔ?

  • nyi yí na mìatɛnŋ akando ji mɔ ŋsu nukplamuwo dagbecaka sɛnsɛn adodwi lɔɔ?

  • nyi yí taɖo mìatɛnŋ akando ji mɔ Yehowa ale bu nɔ yi mɛwoɔ?

EHAJIJI 8 Yehowae Nye Míaƒe Sitsoƒe